Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
ATC kód
D06BB10
Zdroj
DPD · 02413582
Farmakoterapeutická skupina: chemoterapeutiká pre aktuálne užívanie, antivírové, ATC kód: D06BB10
Imichimod je modifikátor imunitnej odozvy. Saturovateľné záväzné štúdie tvrdia, že na reagujúcich imunitných bunkách existuje membránový receptor na imichimod. Imichimod nemá žiadnu priamu antivírovú aktivitu. U živočíšnych modelov je imichimod efektívny proti vírovým infekciám a funguje ako antitumorový činiteľ hlavne indukciou alfa interferonu a iných imunoregulačných látok v bunkách imunitného systému. Indukcia alfa interferonu a iných imunoregulačných látok v bunkách imunitného systému, ako následok aplikácie imichimodového krému na tkanivo genitálnych bradavíc, bola tiež demonštrovaná v klinických štúdiách.
Vo farmakokinetickej štúdii bol po miestnej aplikácii imichimodu preukázaný nárast systémových hladín interferónu alfa a ostatných cytokínov.
Bradavice vonkajších genitálií:
Klinická účinnosť:
Výsledky troch základných štúdií účinnosti, fáza III, ukázali, že liečba imichimodom v trvaní šestnástich týždňov bola podstatne účinnejšia ako liečba, pri ktorej sa použilo vehikulum, ako bolo zistené porovnaním úplného odstránenia liečených bradavíc.
U 119 pacientok liečených použitím imichimodu bola celková miera úplného odstránenia 60 %
v porovnaní s 20% u 105 pacientok, u ktorých sa pri liečení použilo vehikulum (95 % CI pre rozdiel miery: 20 % k 61 %, p < 0,001). U tých pacientok liečených imichimodom, u ktorých došlo k úplnému odstráneniu ich bradavíc, predstavovala priemerná doba odstraňovania bradavíc 8 týždňov.
U 157 pacientov liečených imichimodom bola celková miera úplného odstránenia 23 % v porovnaní s 5 % u 161 pacientov, u ktorých sa pri liečení použilo vehikulum (95 % CI pre rozdiel miery: 3 %
k 36 %, p < 0,001). U tých pacientov liečených imichimodom, u ktorých došlo k úplnému odstráneniu ich bradavíc, predstavovala priemerná doba odstraňovania bradavíc 12 týždňov.
Povrchový bazocelulárny karcinóm:
Klinická účinnosť:
Účinnosť imichimodu aplikovaného 5-krát týždenne počas 6 týždňov bola skúmaná v dvoch dvojito zaslepených vehikulom kontrolovaných klinických štúdiách. Cieľové tumory boli histologicky potvrdené jednoduché, primárne, povrchové bazocelulárne karcinómy s minimálnou veľkosťou
0,5 cm
2
a maximálnym priemerom 2 cm. Tumory nachádzajúce sa vo vzdialenosti do 1 cm od očí, nosa, úst, uší alebo vlasov boli vylúčené. Pri súhrnnej analýze týchto dvoch štúdií bolo histologické vymiznutie u 82 % (152/185) pacientov. Keď bolo započítané aj klinické hodnotenie, vymiznutie posudzované týmto kombinovaným spôsobom bolo zaznamenané u 75 % (139/185) pacientov. Tieto výsledky boli štatisticky významné (p<0,001) v porovnaní s vehikulovou skupinou, 3 % (5/179) a 2 % (3/179) podľa uvedeného poradia. Bola významná súvislosť medzi intenzitou lokálnych kožných reakcií (napr. erytém) pozorovaných počas liečby a úplným vymiznutím bazocelulárneho karcinómu.
Údaje z päťročného obdobia získané v rámci dlhodobej otvorenej nekontrolovanej štúdie naznačujú, že približne u 77,9 % [95 % interval spoľahlivosti (CI) (71,9 %, 83,8 %)] všetkých liečených pacientov sa dosiahlo vymiznutie klinických príznakov a tento stav pretrval po dobu 60 mesiacov.
Aktinická keratóza
Klinická účinnosť:
V dvoch dvojito zaslepených klinických štúdiách kontrolovaných vehikulum bola skúmaná účinnosť imichimodu aplikovaného 3-krát týždenne počas jedného alebo dvoch 4-týždňových cyklov oddelených 4-týždňovým obdobím bez liečby. Pacienti mali klinicky charakteristické, viditeľné, oddelené, nehyperkeratotické, nezväčšené AK lézie na temene hlavy alebo na tvári v rámci priľahlej oblasti 25 cm
2
. Bola liečená plocha so 4-8 AK léziami. Miera celkového vymiznutia (imichimod versus placebo) pre kombinované štúdie bola 46,1 % (Cl 39,0 %, 53,1 %).
Jednoročné údaje z dvoch kombinovaných štúdií, ktoré využívali zber údajov, naznačujú mieru recidív 27 % (35/128 pacientov) u tých pacientov, ktorí sa klinicky zbavili príznakov ochorenia po jednom alebo dvoch cykloch liečby. Miera recidív pre jednotlivé lézie bola 5,6 % (41/737). Miera recidív
pre vehikulum bola 47 % (8/17 pacientov) a 7,5 % (6/80 lézií).
Dve otvorené, randomizované, kontrolované klinické skúšania porovnávali dlhodobé účinky imichimodu s účinkami miestne podávaného diklofenaku u pacientov s aktinickou keratózou
z hľadiska rizika progresie in situ alebo invazívneho skvamózneho bunkového karcinómu (SCC, squamous cell carcinoma). Liečby sa podávali ako oficiálne odporúčané. Ak liečená plocha AK nebola úplne vyliečená od lézií, mohli sa začať dodatočné cykly liečby. Všetci pacienti boli následne sledovaní až do ukončenia liečby alebo až do 3 rokov od randomizácie. Výsledky sa ukázali
z meta-analýzy oboch skúšaní.
Celkovo bolo do skúšaní zaradených 482 pacientov, z nich 481 pacientov dostalo skúšanú liečbu
a z nich sa 243 pacientov liečilo imichimodom a 238 pacientov miestne podávaným diklofenakom. Liečená oblasť AK bola lokalizovaná na holej časti temena hlavy alebo tváre s hraničnou plochou asi
40 cm² v oboch liečených skupinách s prítomným mediánom počtu 7 klinicky charakteristických lézií AK na začiatku liečby. Existujú klinické skúsenosti s 90 pacientmi, ktorí dostali 3 alebo viac liečebných cyklov imichimodu, s 80 pacientmi, ktorí dostali 5 alebo viac liečebných cyklov imichimodu v priebehu obdobia 3-rokov štúdie.
Čo sa týka primárneho koncového ukazovateľa, histologickej progresie, zistilo sa, že celkovo 13 z 242 pacientov (5,4 %) v skupine s imichimodom a 26 z 237 pacientov (11,0 %) v skupine
s diklofenakom malo histologickú progresiu in situ alebo invazívny SCC v priebehu 3 rokov, rozdiel
-5,6 % (95 % CI: -10,7 % až -0,7 %). Z toho sa u 4 z 242 pacientov (1,7 %) v skupine
s imichimodom a u 7 z 237 pacientov (3,0 %) v skupine s diklofenakom zistila histologická progresia invazívneho SCC v priebehu 3-ročného obdobia.
Celkovo sa u 126 z 242 pacientov liečených imichimodom (52,1 %) a u 84 z 237 pacientov liečených miestne podávaným diklofenakom (35,4 %) potvrdilo úplné klinické vyliečenie liečenej plochy AK
v 20. týždni (t.j. asi 8 týždňov po ukončení úvodného cyklu liečby); rozdiel 16,6 % (95 % CI: 7,7 % až 25,1 %). U týchto pacientov s úplným klinickým vyliečením liečenej plochy AK sa hodnotil opakovaný výskyt lézií AK. V týchto skúšaniach sa u pacienta považovalo za opakovaný výskyt, ak sa minimálne jedna lézia AK pozorovala v úplne vyliečenej oblasti, pričom opakovane sa vyskytujúca lézia mohla byť aj lézia, ktorá sa vyskytla na tom istom mieste ako pôvodne vyliečená lézia alebo novo identifikovaná lézia kdekoľvek v liečenej oblasti AK. Riziko opakovaného výskytu lézií AK
v liečenej oblasti (podľa vyššie definovaného) bolo 39,7 % (u 50 zo 126 pacientov) do 12. mesiaca
u pacientov liečených imichimodom v porovnaní s 50,0 % (u 42 z 84 pacientov) pacientov liečených miestne podávaným diklofenakom, rozdiel -10,3 % (95 % CI: -23,6 % až 3,3 %) a 66,7 % (u 84
zo 126 pacientov) pri liečbe imichimodom a 73,8 % (u 62 z 84 pacientov) pri miestne podávanom diklofenaku do 36. mesiaca, rozdiel -7,1 % (95 % CI: -19,0 % až 5,7 %).
Pacient s opakovaným výskytom lézií AK (podľa vyššie definovaného) v úplne vyliečenej oblasti mal asi 80 % šancu opätovného úplného vyliečenia po dodatočnom liečebnom cykle imichimodom
v porovnaní s asi 50 % šancou pri opätovnej liečbe miestne podávaným diklofenakom. Pediatrická populácia:
Schválené indikácie genitálne bradavice, aktinická keratóza a povrchový bazocelulárny karcinóm sú stavy, ktoré sa v pediatrickej populácii spravidla nepozorujú a neštudovali sa.
Krém Aldara sa hodnotil v štyroch randomizovaných, vehikulom kontrolovaných, dvojito zaslepených klinických skúšaniach u detí vo veku od 2 do 15 rokov s molluscum contagiosum (imichimod n=576, vehikulum n=313). Tieto klinické skúšania zlyhali pri dokazovaní účinnosti imichimodu v každej z testovaných dávkovacích schém (3x/týždeň počas ≤ 16 týždňov a 7x/týždňov počas ≤ 8 týždňov).
⚠️ Upozornenia
Bradavice vonkajších genitálií, povrchový bazocelulárny karcinóm a aktinická keratóza:
Vyhýbajte sa kontaktu s očami, perami a nosovými dierkami. Imichimodový krém môže zhoršiť zápalové stavy pokožky.
Imichimodový krém sa má opatrne používať u pacientov s autoimunitnými ochoreniami (pozri časť
4.5). U týchto pacientov sa má venovať pozornosť vyváženiu prínosu liečby imichimodom
v porovnaní s rizikom spojeným s možným zhoršením stavu z hľadiska autoimunitného ochorenia.
Imichimodový krém sa má opatrne používať u pacientov, ktorí podstúpili transplantáciu orgánov (pozri časť
4.5
). Pozornosť sa má venovať vyváženiu prínosu liečby imichimodom v porovnaní s rizikom spojeným s možnosťou odmietnutia orgánu alebo ochorenia „štep - verzus - príjemca“.
Terapia imichimodovým krémom sa neodporúča dovtedy, kým sa pokožka po akejkoľvek predchádzajúcej liečbe alebo chirurgickom zákroku nezahojí. Použitie na poškodenú kožu môže viesť k zvýšeniu systémovej absorpcie imiquimodu, čo zvyšuje riziko nežiaducich účinkov (pozri časť
4.8
a
4.9
).
Použitie okluzívneho obväzu sa v liečbe imichimodovým krémom neodporúča.
Pomocné látky metylhydroxybenzoát (E218) a propylhydroxybenzoát (E216) môžu spôsobiť alergické reakcie (s možným oneskorením). Cetylalkohol a stearylalkohol môžu spôsobiť miestne kožné reakcie
(t.j. kontaktnú dermatidídu). Benzylalkohol môže spôsobiť alergické reakcie a mierne lokálne podráždenie.
Vo vzácnych prípadoch môžu už po niekoľkých aplikáciách imichimodového krému nastať silné lokálne zápalové reakcie, včítane mokvajúcej kože alebo erózie. Lokálne zápalové reakcie môžu byť sprevádzané, prípadne im môžu predchádzať systémové príznaky podobné chrípke a symptómy ako nepokoj, predĺžené horúčkovité stavy, nauzea, myalgie a zimnice. Má sa uvažovať o prerušení aplikácie lieku.
Imichimod má byť použitý opatrne u pacientov so zníženou hematologickou rezervou (pozri časť
4.8d).
Bradavice vonkajších genitálií:
Skúsenosti s použitím imichimodového krému na liečenie bradavíc na predkožke u mužov sú obmedzené. Bezpečnostná databáza mužov bez obriezky, ktorí sa liečili aplikovaním imichimodového krému tri razy do týždňa a ktorí každodenne dodržiavali hygienu predkožky, obsahuje menej ako
100 pacientov. Iné štúdie, u ktorých sa každodenná pravidelná hygiena predkožky nedodržiavala, informujú o dvoch prípadoch ťažkej fimózy a jednom prípade zúženia, ktoré malo za následok obriezku. Liečba u tejto skupiny pacientov sa preto odporúča iba u mužov, ktorí sú schopní alebo ochotní dodržiavať každodennú pravidelnú hygienu predkožky. Prvotné príznaky zúženia môžu zahŕňať miestne reakcie pokožky (napr. erózia, zvredovatenie, opuch, stvrdnutie) alebo stupňujúce sa ťažkosti so stiahnutím predkožky. Ak sa vyskytnú tieto symptómy, liečba sa má okamžite zastaviť.
Vychádzajúc zo súčasného poznania, liečba uretrálnych, vnútrovaginálnych, cervikálnych, rektálnych alebo vnútroanálnych bradavíc sa neodporúča. Liečba imichimodovým krémom sa nemá začať
u tkanív, na ktorých sa vyskytujú otvorené vredy alebo rany, dovtedy, kým sa daná oblasť nezahojí.
Miestne reakcie pokožky sú bežné, ako napríklad erytém, erózia, odieranie, odlupovanie a edém. Boli ohlásené aj iné miestne reakcie, ako sú napríklad stvrdnutie, zvredovatenie, vytvorenie chrást
a vytvorenie pľuzgierikov. Ak sa vyskytne neznesiteľná reakcia pokožky, krém sa má odstrániť umytím príslušnej plochy slabým mydlom a vodou. V liečbe imichimodovým krémom možno pokračovať po zmiernení uvedenej reakcie pokožky. Riziko ťažkých miestnych reakcií pokožky sa môže zvýšiť, ak sa imichimod použije vo väčších dávkach, ako je odporučené (pozri časť
4.2
). Avšak aj u pacientov, ktorí použili imichimod v súlade s inštrukciami, boli v zriedkavých prípadoch pozorované ťažké miestne reakcie, ktoré si vyžiadali liečbu a/alebo mali za následok dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa také reakcie objavili v uretrálnom priechode, niektoré ženy mali
v takom prípade problémy s močením, čo malo v niektorých prípadoch za následok katetrizáciu a liečbu postihnutej oblasti.
Neexistujú žiadne klinické skúsenosti s imichimodovým krémom aplikovaným okamžite po terapii inými liekmi aplikovanými na pokožku za účelom liečenia vonkajších genitálnych alebo perianálnych bradavíc. Imichimodový krém sa má z pokožky zmyť pred sexuálnym stykom. Imichimodový krém môže zoslabiť kondómy a pesary, preto sa ich súčasné použitie s imichimodovým krémom neodporúča.
U pacientov s imunitnými problémami sa opakované použitie imichimodového krému neodporúča.
Hoci obmedzené údaje ukázali zvýšenú mieru redukcie bradavíc u HIV pozitívnych pacientov, imichimodový krém sa nezdá byť v zmysle odstraňovania bradavíc u tejto skupiny pacientov natoľko efektívny.
Povrchový bazocelulárny karcinóm:
Liečba bazocelulárnych karcinómov imichimodom v oblasti do 1 cm od očných viečok, nosa, pier a vlasov nebola hodnotená.
Počas terapie až do vyliečenia môže postihnutá pokožka vyzerať podstatne odlišne od normálnej pokožky. Lokálne kožné reakcie sú bežné, avšak intenzita týchto reakcií zvyčajne zoslabne počas
terapie alebo vymiznú po skončení terapie imichimodovým krémom. Existuje súvislosť medzi mierou úplného vymiznutia a intenzitou lokálnych kožných reakcií (napr. erytém). Tieto lokálne reakcie kože môžu súvisieť so stimuláciou lokálnej imunitnej odpovede. V prípade ak to vyžadujú pacientove ťažkosti alebo závažnosť lokálnej kožnej reakcie, môže byť vymedzená na niekoľko dní prestávka.
S liečbou imichimodovým krémom je možné opäť začať po zmiernení kožnej reakcie.
Klinický výsledok terapie môže byť stanovený po regenerácii liečenej pokožky, približne 12 týždňov po ukončení liečby.
Neexistujú klinické skúsenosti s používaním imichimodového krému u pacientov s oslabeným imunitným systémom.
Neexistujú klinické skúsenosti u pacientov s rekurentnými a v minulosti liečenými sBCC, z toho dôvodu sa neodporúča použitie na tumory liečené v minulosti.
Podľa údajov z otvorených klinických štúdií väčšie tumory (> 7,25 cm
2
) sú menej náchylné reagovať na imichimodovú terapiu.
Liečená oblasť kože musí byť chránená pred vystavením sa slnečnému žiareniu. Aktinická keratóza
Pri léziách, klinicky netypických pre AK alebo pri podozrení na malignitu sa má vykonať biopsia, aby sa stanovila správna liečba.
Imichimod nebol vyhodnotený z hľadiska liečby aktinických keratóz na očných viečkach, vo vnútri nosných dierok alebo uší, alebo v oblastí pier vo vnútri tzv. línie na perách (červený okraj).
Je len veľmi málo údajov o použití imichimodu na liečbu aktinických keratóz na anatomických miestach iných ako tvár alebo koža na temene hlavy. Údaje, ktoré sú k dispozícii, o aktinických keratózach na predlaktiach a rukách nepodporujú jeho účinnosť pri tejto indikácii, a preto sa také použitie neodporúča.
Imichimod sa neodporúča na liečbu lézií AK so zjavnou hyperkeratózou alebo hypertrofiou prejavovanou ako zrohovatenie kože.
Počas liečby až do vyliečenia sa postihnutá koža bude pravdepodobne javiť značne odlišne ako normálna pokožka. Lokálne kožné reakcie sú časté, ale počas liečby zvyčajne strácajú na intenzite, alebo vymiznú po zastavení terapie imichimodovým krémom. Existuje spojenie medzi mierou úplného vymiznutia lézií a intenzitou lokálnych kožných reakcií (napr. erytému). Tieto lokálne kožné reakcie môžu súvisieť so stimuláciou lokálnej imunitnej odozvy. Ak si to vyžadujú ťažkosti pacienta alebo intenzita lokálnej kožnej reakcie, môže sa liečba na niekoľko dní prerušiť. Liečba imichimodovým krémom sa môže obnoviť potom, ako sa kožná reakcia zmiernila.
Kvôli vynechaným dávkam alebo prestávkam každé obdobie liečby nesmie byť dlhšie ako 4 týždne.
Klinický dopad liečby sa môže stanoviť po regenerácii liečenej kože, asi 4-8 týždňov po ukončení liečby.
Neexistuje žiadna klinická skúsenosť s použitím imichimodového krému u pacientov s porušenou imunitou.
Informácie o opätovnej liečbe lézií aktinickej keratózy, ktoré sa vyliečili po jednom alebo dvoch cykloch liečby a následne sa opakovane vyskytli sú uvedené v časti 4.2 a 5.1.
Údaje z otvorenej klinickej štúdie naznačujú, že pacienti s viac ako 8 léziami AK vykazovali zníženú mieru ich úplného vymiznutia v porovnaní s pacientmi s menej ako 8 léziami.
Liečený povrch kože sa má chrániť pred vystavením slnečnému žiareniu.