Livizux 20 mg Tvrdá kapsula

Farmakoterapeutická skupina: Psychostimulanciá, látky používané pri ADHD a nootropiká, centrálne pôsobiace sympatomimetiká, ATC kód: N06BA12. Mechanizmus účinku Lizdexamfetamíndiium-dimezylát je farmakologicky neaktívne proliečivo.​‍​​​​​‍​‍‍‍‍​‍‍ Po perorálnom podaní sa lizdexamfetamín rýchlo absorbuje z gastrointestinálneho traktu a hydrolyzuje sa predovšetkým erytrocytmi na dexamfetamín, ktorý je zodpovedný za účinok lieku. Amfetamíny sú nekatecholamínové sympatomimetické amíny so stimulačným účinkom na CNS. Mechanizmus terapeutického účinku amfetamínu pri ADHD nie je úplne objasnený, predpokladá sa však, že je spôsobený jeho schopnosťou blokovať spätné vychytávanie noradrenalínu a dopamínu do presynaptického neurónu a zvyšovať uvoľňovanie týchto monoamínov do extraneuronálneho priestoru. Proliečivo lizdexamfetamín sa in vitro neviaže na miesta zodpovedné za spätné vychytávanie noradrenalínu a dopamínu. Klinická účinnosť a bezpečnosť Účinky lizdexamfetamínu pri liečbe ADHD boli preukázané v troch kontrolovaných skúšaniach u detí vo veku 6 až 12 rokov, troch kontrolovaných skúšaniach u dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov, troch kontrolovaných skúšaniach u detí a dospievajúcich (6 až 17 rokov) a štyroch kontrolovaných skúšaniach u dospelých, ktorí splnili kritériá DSM-IV-TR pre ADHD. V klinických skúšaniach vykonaných u detí a dospelých pretrvávali účinky lizdexamfetamíndiium- dimezylátu pri užívaní lieku jedenkrát denne ráno u detí 13 hodín od podania a u dospelých 14 hodín. Pediatrická populácia Tristotridsaťšesť pacientov vo veku 6 – 17 rokov bolo hodnotených v pivotnom európskom skúšaní fázy 3 SPD489-325. V tomto sedemtýždňovom randomizovanom dvojito zaslepenom, dávkovo optimalizovanom, placebom a aktívnym komparátorom kontrolovanom skúšaní preukázal lizdexamfetamíndiium-dimezylát významne vyššiu účinnosť ako placebo. Hodnotiaca stupnica ADHD (ADHD Rating Scale) je meradlom základných symptómov ADHD. U pacientov liečených lizdexamfetamíndiium-dimezylátom bolo priemerné zníženie celkového skóre ADHD-RS-IV upravené podľa placeba oproti východiskovej hodnote 18,6 (p < 0,001). Pri každej návšteve lekára počas liečby, ako aj na konci skúšania, bolo percento účastníkov, ktorí splnili vopred definované kritériá odpovede (zníženie celkového skóre ADHD-RS-IV o ≥ 30 % oproti východiskovej hodnote a hodnota CGI-I 1 alebo 2), významne vyššie (p < 0,001) pre lizdexamfetamíndiium- dimezylát v porovnaní s placebom. Cieľový ukazovateľ tohto skúšania je definovaný v tabuľke 2. Výsledky boli významne vyššie pre lizdexamfetamíndiium-dimezylát v porovnaní s placebom aj keď sa hodnotili jednotlivé zložky kritérií odpovede. Okrem toho, priemerné skóre symptómov ADHD po prerušení liečby nepresiahlo východiskové skóre pred liečbou, čo naznačuje, že nedošlo k žiadnemu rebound fenoménu. Klinické skúšania preukázali, že lizdexamfetamíndiium-dimezylát okrem zlepšenia symptómov významne zlepšuje aj funkčné výsledky. Konkrétne v skúšaní SPD489-325 75,0 % účastníkov užívajúcich lizdexamfetamín vykázalo zlepšenie (definované ako „veľmi veľké zlepšenie“ alebo „veľké zlepšenie“) na hodnotiacej škále klinického globálneho dojmu - zlepšenie (CGI-I, Clinical Global Impression-Improvement) v porovnaní so 14,2 % pri placebe (p < 0,001). Lizdexamfetamíndiium-dimezylát preukázal významné zlepšenie študijných výsledkov detí, ktoré bolo stanovené pomocou nástroja Kvalita života súvisiaca so zdravím (Health Related Quality of life), oblasti výsledkov (Achievement Domain) rodičovského formulára pre hlásenie profilu zdravia a choroby dieťaťa (CHIP-CE:PRF, Parent Report Form of the Child Health and Illness Profile-Child Edition). Lizdexamfetamíndiium-dimezylát preukázal významné zlepšenie oproti východiskovej hodnote v porovnaní s placebom (lizdexamfetamíndiium-dimezylát: 9,4 oproti placebu -1,1) s priemerným rozdielom medzi dvoma liečebnými skupinami 10,5 (p < 0,001). Tabuľka 2: Výsledky skúšania SPD489-325 v koncovom bode 1 (úplný analytický súbor) Lizdexamfetamíndiium- dimezylát Placebo Metylfenidátium- chlorid Zmena v celkovom skóre ADHD-RS-IV Priemer metódou najmenších štvorcov -24,3 -5,7 -18,7 Veľkosť účinku (oproti placebu) 1,804 N/A 1,263 Hodnota p (oproti placebu) < 0,001 N/A < 0,001 ADHD-RS-IV respondéri Pacienti vykazujúci odpoveď 2 83,7 % (87/104) 22,6 % (24/106) 68,2 % (73/107) Rozdiel v odpovedi oproti placebu 61,0 N/A 45,6 Hodnota p (oproti placebu) < 0,001 N/A < 0,001 CGI-I respondéri Pacienti vykazujúci zlepšenie 3 75,0 % (78/104) 14,2 % (15/106) 58,9 % (63/107) Rozdiel v zlepšení oproti placebu 60,8 N/A 44,7 Hodnota p (oproti placebu) < 0,001 N/A < 0,001 Zmena v oblasti výsledkov CHIP-CE: PRF Priemer metódou najmenších štvorcov 9,4 -1,1 6,4 Veľkosť účinku (oproti placebu) 1,280 N/A 0,912 Hodnota p (oproti placebu) < 0,001 N/A < 0,001 1 Koncový bod = posledná návšteva v liečebnom období uskutočnená po začiatočnej návšteve obdobia optimalizácie dávky alebo udržiavania dávky (1. – 7. návšteva) s platnou hodnotou 2 Odpoveď je definovaná ako percentuálne zníženie oproti východiskovej hodnote celkového skóre ADHD-RS-IV o ≥ 30 % 3 Zlepšenie („veľmi veľké zlepšenie“ alebo „veľké zlepšenie“) Podobné výsledky pre celkové skóre ADHD-RS a CGI-I boli zistené v dvoch placebom kontrolovaných skúšaniach, jednom u detí (n = 297) a druhom u dospievajúcich (n = 314), oba boli uskutočnené v Spojených štátoch. U detí a dospievajúcich vo veku 6 až 17 rokov (n = 267), ktorí splnili kritériá DSM-IV pre ADHD a mali aj nedostatočnú odpoveď na liečbu metylfenidátom, bolo vykonané dvojito zaslepené, randomizované, aktívnym komparátorom kontrolované skúšanie optimalizácie dávky. V tomto deväťtýždňovom skúšaní boli pacienti randomizovaní (1:1) na dennú rannú dávku lizdexamfetamíndiium-dimezylátu (30, 50 alebo 70 mg/deň) alebo atomoxetínu (dávkovaného podľa telesnej hmotnosti pacienta až do 100 mg). Počas 4-týždňového obdobia optimalizácie dávky boli pacienti titrovaní, kým sa na základe nežiaducich udalostí vyvolaných liečbou a klinického posúdenia nedosiahla optimálna dávka. Pacienti liečení lizdexamfetamíndiium-dimezylátom mali v porovnaní s pacientmi liečenými atomoxetínom kratší čas do prvej odpovede (medián 13,0 oproti 21,0 dňom, v uvedenom poradí; p = 0,003), kde odpoveď bola definovaná ako skóre CGI-I 1 (veľmi veľké zlepšenie) alebo 2 (veľké zlepšenie) pri ktorejkoľvek návšteve dvojito zaslepenej liečby. V rámci všetkých návštev dvojito zaslepenej liečby bol podiel respondentov v skupine s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom konzistentne vyšší ako podiel pacientov s odpoveďou v skupine s atomoxetínom. Rozdiel sa pohyboval od 16 do 24 percentuálnych bodov. Na konci skúšania boli zmeny priemerov najmenších štvorcov celkového skóre ADHD-RS-IV oproti východiskovej hodnote - 26,1 pre lizdexamfetamíndiium-dimezylát a -19,7 pre atomoxetín, s rozdielom medzi skupinami -6,4. U dospievajúcich s ADHD vo veku 13 – 17 rokov boli vykonané dve dvojito zaslepené, aktívnym komparátorom kontrolované skúšania s paralelnými skupinami (OROS-MPH [metylfenidát]). Obe skúšania zahŕňali aj referenčnú skupinu s placebom. 8-týždňové skúšanie optimalizácie dávky (SPD489-405) malo 5-týždňové obdobie optimalizácie dávky a 3-týždňové obdobie udržiavacej dávky. Počas obdobia optimalizácie dávky boli účastníci titrovaní raz týždenne na základe nežiaducich udalostí vyvolaných liečbou (TEAE, treatment emergent adverse events) a klinickej odpovede na optimálnu dávku 30, 50 alebo 70 mg/deň (pre účastníkov SPD489) alebo 18, 36, 54 alebo 72 mg/deň (pre účastníkov OROS-MPH), ktorá bola zachovaná počas 3-týždňového obdobia udržiavacej dávky. Priemerné dávky v koncovom bode boli 57,9 mg pre SPD489 a 55,8 mg pre OROS-MPH. V tomto skúšaní sa v 8. týždni zistilo, že ani SPD489, ani OROS MPH neboli štatisticky superiórne voči druhému lieku. 6-týždňové skúšanie s fixnou dávkou (SPD489-406) malo 4-týždňové obdobie povinnej titrácie dávky a 2-týždňové obdobie udržiavacej dávky. Zistilo sa, že pri najvyšších dávkach SPD489 (70 mg) a OROS MPH (72 mg) bola liečba SPD489 superiórna voči OROS MPH, čo bolo stanovené pomocou primárnej analýzy účinnosti (zmena celkového skóre ADHD-RS v 6. týždni oproti východiskovým hodnotám), ako aj kľúčovou sekundárnou analýzou účinnosti (zmena oproti východiskovým hodnotám pri poslednej návšteve skúšania pomocou CGI-I) (pozri tabuľku 3). Tabuľka 3: Zmena celkového skóre ADHD-RS-IV oproti východiskovým hodnotám a CGI-I v koncovom bode (úplný analytický súbor) SPD489-405 Primárny ADHD-RS-IV v 8. týždni Placebo SPD489 OROS-MPH Východiskové celkové N 89 179 184 skóre Priemer (SE) 38,2 (0,73) 36,6 (0,48) 37,8 (0,45) Zmena v 8. týždni oproti N 67 139 152 východiskovej hodnote LS priemer (SE) [a] -13,4 (1,19) -25,6 (0,82) -23,5 (0,80) Rozdiel medzi LS priemer (SE) [a] NA -2,1 (1,15) NA lizdexamfetamínom (95 % CI) [a] -4,3; 0,2 a OROS-MPH Veľkosť účinku [b] 0,2 Hodnota p 0,0717 Rozdiel medzi liečivom LS priemer (SE) [a] NA -12,2 (1,45) -10,1 (1,43) a placebom (95 % CI) [a] -15,1; -9,4 -13,0; -7,3 Veľkosť účinku [b] 1,16 0,97 Hodnota p < 0,0001 < 0,0001 Kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ CGI-I Analyzované subjekty (n) 89 178 184 Zlepšené (%) [c] 31 (34,8) 148 (83,1) 149 (81,0) Nezlepšené (%) [d] 58 (65,2) 30 (16,9) 35 (19,0) Lizdexamfetamín oproti OROS-MPH [e] NA 0,6165 NA Liečivo oproti placebu [e] NA < 0,0001 < 0,0001 SPD489-406 Primárny ADHD-RS-IV v 6. týždni Placebo SPD489 OROS-MPH Východiskové celkové N 106 210 216 skóre Priemer (SE) 36,1 (0,58) 37,3 (0,44) 37,0 (0,44) Zmena v 6. týždni oproti N 93 175 181 východiskovej hodnote LS priemer (SE) [a] -17,0 (1,03) -25,4 (0,74) -22,1 (0,73) Rozdiel medzi LS priemer (SE) [a] NA -3,4 (1,04) NA lizdexamfetamínom (95 % CI) [a] -5,4; -1,3 a OROS-MPH Veľkosť účinku [b] 0,33 Hodnota p 0,0013 Rozdiel medzi liečivom LS priemer (SE) [a] NA -8,5 (1,27) -5,1 (1,27) a placebom (95 % CI) [a] -11,0; -6,0 -7,6; -2,6 Veľkosť účinku [b] 0,82 0,50 Hodnota p < 0,0001 < 0,0001 Kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ CGI-I Analyzované subjekty (n) 106 210 216 Zlepšené (%) [c] 53 (50,0) 171 (81,4) 154 (71,3) Nezlepšené (%) [d] 53 (50,0) 39 (18,6) 62 (28,7) Lizdexamfetamín oproti OROS-MPH [e] NA 0,0188 NA Liečivo oproti placebu [e] NA < 0,0001 0,0002 [a] Z modelu zmiešaných účinkov pre opakované merania (MMRM, mixed effects model for repeated measures), ktorý zahŕňa liečebnú skupinu, nominálnu návštevu, interakciu liečebnej skupiny s návštevou ako faktory, celkové východiskové skóre ADHD-RS-IV ako kovariát a úpravu interakcie východiskového celkové skóre ADHD RS IV s návštevou. Model je založený na metóde odhadu REML a využíva neštruktúrovaný typ kovariancie. [b] Veľkosť účinku je rozdiel v priemere najmenších štvorcov, vydelený odhadovanou štandardnou odchýlkou z neštruktúrovanej kovariančnej matice. [c] Kategória „Zlepšené“ zahŕňa odpovede „veľmi veľké zlepšenie“ a „veľké zlepšenie“. [d] Kategória „Nezlepšené“ zahŕňa odpovede „minimálne zlepšenie“, „žiadna zmena“, „minimálne zhoršenie“, „veľké zhoršenie“ a „veľmi veľké zhoršenie“. [e] Z testu CMH stratifikovaného podľa východiskovej CGI-S. Poznámka: N = počet subjektov v každej liečebnej skupine, n = počet analyzovaných subjektov. Do 2-ročného otvoreného skúšania bezpečnosti vykonaného u detí a dospievajúcich (vo veku 6 – 17 rokov) s ADHD bolo zaradených 314 pacientov. Skúšanie dokončilo 191 z nich. Okrem toho sa udržanie účinku preukázalo v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom, randomizovanom skúšaní vysadenia liečby vykonanom u detí a dospievajúcich vo veku 6 až 17 rokov (n = 157), ktorí spĺňali diagnózu ADHD (kritériá DSM-IV). Pacienti boli optimalizovaní na otvorenú liečbu lizdexamfetamíndiium-dimezylátom počas predĺženého obdobia (najmenej 26 týždňov) pred vstupom do 6-týždňového randomizovaného obdobia vysadenia liečby. Vhodní pacienti boli randomizovaní na pokračovanie v užívaní optimalizovanej dávky lizdexamfetamíndiium-dimezylátu alebo na prechod na placebo. Počas 6-týždňovej dvojito zaslepenej fázy boli pacienti sledovaní kvôli prejavom relapsu (zlyhanie liečby). Zlyhanie liečby bolo definované ako ≥ 50 % zvýšenie (zhoršenie) celkového skóre ADHD-RS a ≥ 2-bodové zvýšenie skóre CGI-S v porovnaní so skóre pri vstupe do dvojito zaslepenej fázy randomizovaného vysadenia liečby. Zlyhanie liečby bolo signifikantne nižšie (p < 0,001) u účastníkov s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom (15,8 %) v porovnaní s placebom (67,5 %). U väčšiny účastníkov (70,3 %), u ktorých liečba zlyhala bez ohľadu na liečbu, sa symptómy ADHD zhoršili pri návšteve alebo pred návštevou v 2. týždni po randomizácii. U predškolských detí s ADHD vo veku 4 až 5 rokov bolo vykonané skúšanie bezpečnosti a účinnosti s fixnou dávkou. Účastníci boli randomizovaní v pomere 5:5:5:5:6 na lizdexamfetamíndiium- dimezylát (sila dávky 5, 10, 20, 30 mg) alebo placebo (pozri tiež časť 5.2 ). Dvojito zaslepené hodnotiace obdobie trvalo 6 týždňov. V tomto skúšaní boli u účastníkov užívajúcich lizdexamfetamín najčastejšie hlásené TEAE znížená chuť do jedla (13,7 % účastníkov), podráždenosť (9,6 % účastníkov) a afektívna labilita a kašeľ (každé po 4,8 % účastníkov). V 52-týždňovom otvorenom skúšaní bola najčastejšou TEAE znížená chuť do jedla (15,9 %) (pozri časť 4.8 ). Dospelá populácia Účinnosť lizdexamfetamínu v liečbe dospelých, ktorí spĺňali kritériá DSM-IV-TR pre ADHD, sa preukázala v štyroch kontrolovaných skúšaniach, do ktorých bolo zaradených 846 pacientov. Skúšanie 1 bolo dvojito zaslepené, randomizované placebom kontrolovanom skúšanie s paralelnými skupinami vykonané u dospelých (n = 420). V tomto 4-týždňovom skúšaní boli pacienti randomizovaní do liečebných skupín s fixnou dávkou a dostávali konečné dávky 30, 50 alebo 70 mg lizdexamfetamínu alebo placeba. Všetci účastníci, ktorí dostávali lizdexamfetamín, začali počas prvého týždňa liečby dávkou 30 mg. Účastníkom zaradeným do skupín s dávkou 50 a 70 mg sa titrovalo po 20 mg týždenne, kým nedosiahli svoju určenú dávku. Signifikantné zlepšenie symptómov ADHD na základe hodnotenia skúšajúceho používajúceho hodnotiaca stupnicu ADHD celkové skóre symptómov pre dospelých (ADHD-RS) sa v koncovom bode pozorovalo pri všetkých dávkach lizdexamfetamínu v porovnaní s placebom (pozri tabuľku 4). Liečba lizdexamfetamínom v porovnaní s placebom významne znížila stupeň funkčného poškodenia, ktoré bolo stanovené zlepšením na hodnotiacej škále klinického globálneho dojmu - zlepšenia (CGI-I). Tabuľka 4: Zmena celkové skóre ADHD-RS symptómov pre dospelých oproti východiskovým hodnotám v koncovom bode 1 (úplný analytický súbor) Placebo 30 mg 50 mg 70 mg Východiskové celkové skóre NPriemer (SD) 6239,4 (6,42) 11540,5 (6,21) 11740,8 (7,30) 12041,0 (6,02) Zmena oproti N 62 115 117 120 východiskovým hodnotámv koncovom bode LS priemer (SE) -8,2 (1,43) -16,2 (1,06) -17,4 (1,05) -18,6 (1,03) Rozdiel upravenýplacebom LS priemer (95 % CI)Hodnota p NA -8,04(-12,14; -3,95)< 0,0001 -9,16(-13,25; -5,08)< 0,0001 -10,41(-14,49; -6,33)< 0,0001 1 Koncový bod je posledný týždeň liečby po randomizácii, za ktorý sa získalo platné celkové skóre ADHD-RS-IV. Poznámka: Dunnettov test sa použil na konštrukciu CI a hodnôt p; hodnoty p sú upravené hodnoty p a majú sa porovnávať s kritickým alfa 0,05. LS = najmenšie štvorce; SD = štandardná odchýlka; SE = štandardná chyba. Skúšanie 2 bolo 10-týždňové dvojito zaslepené, placebom kontrolované skúšanie vykonané na vyhodnotenie zmien v správaní spojenom s exekutívnymi funkciami, kľúčových výsledkov kvality života a symptómov ADHD u dospelých s ADHD a klinicky významnou poruchou exekutívnych funkcií. Do skúšania boli zaradení dospelí vo veku 18 až 55 rokov (n = 161), ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre ADHD, hodnotené ako celkového skóre ≥ 65 na škále hodnotenia exekutívnych funkcií – verzia pre dospelých (Behaviour Rating Inventory of Executive Function – Adult, BRIEF-A) globálny exekutívny kompozit (Global Executive Composite, GEC) T-skóre podľa hlásenia subjektu a skóre ≥ 28 podľa ADHD-RS symptómov pre dospelých pri návšteve na začiatku liečby. V 10. týždni bolo priemerné BRIEF-A GEC T-skóre hlásené subjektom 68,3 v skupine s placebom a 57,2 v skupine SPD489, čo predstavuje priemerné zmeny LS oproti východiskovej hodnote -11,1 a -22,3, v uvedenom poradí. Veľkosť účinku bola 0,74 v prospech skupiny SPD489. Rozdiel v priemernej zmene LS z východiskovej hodnoty do 10. týždňa (-11,2) bol významne lepší v skupine s lizdexamfetamínom v porovnaní s placebom (p < 0,0001). Sekundárne merania účinnosti Adult ADHD Impact Module (AIM-A), ADHD-RS symptómov pre dospelých, CGI-I a ADHD Index T- skóre Connersovej škály hodnotenia ADHD u dospelých – Pozorovateľ: krátka verzia (Conners’ Adult ADHD Rating Scale – Observer: Short Version, CAARS-O:S) boli všetky významne lepšie v skupine s lizdexamfetamínom v porovnaní s placebom. Skúšanie 3 bolo multicentrové randomizované, dvojito zaslepené, placebom kontrolované, skrížené skúšanie. Toto skúšanie lizdexamfetamínu bolo navrhnuté tak, aby simulovalo pracovné prostredie a zúčastnilo sa ho 142 dospelých. Po 4-týždňovej otvorenej fáze optimalizácie dávky s lizdexamfetamíndiium-dimezylátom (30, 50 alebo 70 mg/deň ráno) boli účastníci randomizovaní do jednej z dvoch liečebných skupín: lizdexamfetamín (optimalizovaná dávka) nasledovaný placebom, každý počas jedného týždňa alebo placebo nasledované lizdexamfetamínom každý počas jedného týždňa. Hodnotenia účinnosti sa uskutočňovali na konci každého týždňa pomocou merania výkonnosti pre permanentný produkt (Permanent Product Measure of Performance, PERMP). PERMP je matematický test prispôsobený zručnostiam, ktorým sa meria pozornosť pri ADHD. Liečba lizdexamfetamínom viedla v porovnaní s placebom k štatisticky významnému zlepšeniu pozornosti vo všetkých časových bodoch po podaní dávky, merané priemernými celkovými skóre PERMP v priebehu jedného hodnotiaceho dňa, ako aj v každom meranom časovom bode. Hodnotenia PERMP sa robili pred dávkou (-0,5 hodiny) a 2, 4, 8, 10, 12 a 14 hodín po dávke. Skúšanie 4 skúmalo udržanie účinnosti. Toto skúšanie bolo dvojito zaslepené, placebom kontrolované, randomizované skúšanie s dizajnom vysadenia liečby, do ktorého boli zaradení dospelí vo veku 18 až 55 rokov (n = 123), ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre ADHD. Pri vstupe do štúdie museli mať účastníci zdokumentovanú liečbu lizdexamfetamínom po dobu minimálne 6 mesiacov a museli preukázať odpoveď na liečbu definovanú ako CGIS ≤ 3 a celkovým skóre na ADHD-RS symptómov pre dospelých < 22. Celkové skóre ADHD-RS symptómov pre dospelých je meradlom základných symptómov ADHD. Účastníci, ktorí si v 3. týždni otvorenej liečebnej fázy (n = 116) udržali odpoveď na liečbu, mohli vstúpiť do dvojito zaslepenej randomizovanej fázy vysadenia liečby a dostali svoju vstupnú dávku lisdexamfetamínu (n = 56) alebo placeba (n = 60). Udržanie účinnosti u účastníkov liečených lizdexamfetamínom sa preukázalo signifikantne nižším podielom zlyhania liečby (< 9 %) v porovnaní s účastníkmi, ktorí v dvojito zaslepenej randomizovanej fáze vysadenia liečby dostávali placebo (75 %). Zlyhanie liečby bolo definované ako ≥ 50 % zvýšenie (zhoršenie) celkového skóre ADHD-RS symptómov pre dospelých a zvýšenie skóre CGI-S o ≥ 2 body v porovnaní so skóre pri vstupe do dvojito zaslepenej fázy randomizovaného vysadenia liečby. Skúšania potenciálu zneužívania lieku V skúšaní potenciálu zneužívania lieku u ľudí sa podávali ekvivalentné perorálne dávky 100 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu a 40 mg dexamfetamínium-sulfátu s okamžitým uvoľňovaním účastníkom s anamnézou zneužívania návykových látok, 100 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu vyvolalo významne nižšie subjektívne odpovede na stupnici „pôžitok z lieku“ (Drug Liking Effects, primárny cieľový ukazovateľ) v porovnaní s 40 mg dexamfetamínu s okamžitým uvoľňovaním. Perorálne podanie 150 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu však vyvolalo zvýšenie pozitívnych subjektívnych odpovedí na tejto škále, čo bolo porovnateľné s pozitívnymi subjektívnymi odpoveďami vyvolanými 40 mg perorálneho dexamfetamínu s okamžitým uvoľňovaním a 200 mg dietylpropiónu. Intravenózne podanie 50 mg lizdexamfetamíndiium-dimezylátu osobám s anamnézou zneužívania návykových látok vyvolalo pozitívne subjektívne odpovede na stupniciach merajúcich „pôžitok z lieku“, „eufóriu“, „účinky amfetamínu“ a „účinky benzedrínu“, ktoré boli väčšie ako placebo, ale menšie ako účinky vyvolané ekvivalentnou dávkou (20 mg) intravenózneho dexamfetamínu.