Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
PHARMASCIENCE INC
ATC kód
R03BA05
Zdroj
DPD · 02503166
Farmakoterapeutická skupina: Antiastmatiká, glukokortikoidy, ATC kód: R03BA05
Flutikazón-propionát podávaný inhalačne v odporúčaných dávkach má silný glukokortikoidový protizápalový účinok v pľúcach, výsledkom ktorého je zmiernenie príznakov a exacerbácií astmy. Významne zmierňuje príznaky CHOCHP a zlepšuje funkciu pľúc bez ohľadu na pacientov vek, pohlavie, funkciu pľúc na začiatku liečby, fajčenie alebo prítomnosť atopie. To môže viesť
k významnému zlepšeniu kvality života.
Klinické štúdie zamerané na CHOCHP
TORCH bola 3-ročná štúdia hodnotiaca účinok liečby s Diskusom so salmeterolom/flutikazón- propionátom (FP) 50/500 µg dvakrát denne, Diskusom so salmeterolom 50 µg dvakrát denne, Diskusom s FP 500 µg dvakrát denne alebo placebom na úmrtnosť z akejkoľvek príčiny (celkovú úmrtnosť) u pacientov s CHOCHP. Pacientom s CHOCHP, ktorí mali pri zaradení do štúdie (pred podaním bronchodilatancia) FEV1 < 60 % náležitých hodnôt, pridelili náhodným výberom dvojito zaslepenú liečbu. Počas štúdie bola u pacientov povolená obvyklá liečba CHOCHP s výnimkou iných inhalačných kortikosteroidov, dlhodobo pôsobiacich bronchodilatancií a dlhodobo užívaných systémových kortikosteroidov. Stav prežívania po 3 rokoch bol zisťovaný u všetkých pacientov bez
ohľadu na prerušenie užívania skúšaného lieku. Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo zníženie úmrtnosti z akejkoľvek príčiny po 3 rokoch pre salmeterol/FP oproti placebu.
Placebo n = 1 524
Salmeterol 50n = 1 521
FP 500n = 1 534
Salmeterol/FP 50/500n = 1 533
Úmrtnosť z akejkoľvek príčiny po 3 rokoch
Počet úmrtí (%)
231
205
246
193
(15,2 %)
(13,5 %)
(16,0 %)
(12,6 %)
Pomer rizika oproti placebu
0,879
1,060
0,825
(IS)
N/A
(0,73; 1,06)
(0,89; 1,27)
(0,68; 1,00)
p-hodnota
0,180
0,525
0,052
1
Pomer rizika pre
salmeterol/FP 50/500 oprotijeho zložkám (IS)
N/A
0,932(0,77; 1,13)
0,774(0,64; 0,93)
N/A
p-hodnota
0,481
0,007
1.Nevýznamná p-hodnota po úprave vzhľadom k 2 priebežným analýzam porovnávajúcim primárnu účinnosť z log-rank analýzy stratifikovanej podľa stavu fajčenia resp. nefajčenia.
U jedincov liečených liekom salmeterol/FP bol počas 3 rokov trend k zlepšenému prežívaniu
v porovnaní s placebom, avšak v tomto parametri sa nedosiahla hladina štatistickej významnosti
p ≤ 0,05.
Percento pacientov, ktorí zomreli počas 3 rokov kvôli príčinám spojeným s CHOCHP, bolo 6,0 % u placeba, 6,1 % u salmeterolu, 6,9 % u FP a 4,7 % u salmeterolu/FP.
Priemerný počet stredne ťažkých až ťažkých exacerbácií ročne bol významne znížený pri liečbe
so salmeterolom/FP v porovnaní s liečbou salmeterolom, FP a placebom (v skupine
so salmeterolom/FP bola priemerná hodnota výskytu 0,85 oproti 0,97 v skupine so salmeterolom, 0,93 v skupine s FP a 1,13 v skupine s placebom). Toto zodpovedá zníženiu výskytu stredne ťažkých až ťažkých exacerbácií o 25 % (95 % IS: 19 % až 31 %; p < 0,001) v porovnaní s placebom, o 12 % v porovnaní so salmeterolom (95 % IS: 5 % až 19 %, p = 0,002) a o 9 % v porovnaní s FP (95 % IS: 1 % až 16 %, p = 0,024). Salmeterol a FP významne znížili výskyt exacerbácií v porovnaní
s placebom, salmeterol o 15 % (95 % IS: 7 % až 22 %; p < 0,001) a FP o 18 % (95 % IS: 11 % až
24 %; p < 0,001).
Kvalitu života spojenú so zdravotným stavom, meranú pomocou dotazníka SGRQ (St George’s Respiratory Questionnaire /dotazník hodnotiaci kvalitu života pri respiračných ochoreniach/), zlepšili všetky aktívne lieky v porovnaní s placebom. Priemerné zlepšenie počas troch rokov
so salmeterolom/FP v porovnaní s placebom bolo -3,1 jednotky (95 % IS: -4,1 až -2,1; p < 0,001), v porovnaní so salmeterolom bolo -2,2 jednotky (p < 0,001) a v porovnaní s FP bolo -1,2 jednotky (p = 0,017). Zníženie o 4 jednotky sa považuje za klinicky významné.
Odhadovaná pravdepodobnosť vzniku pneumónie, hlásenej ako nežiaduca udalosť, počas 3 rokov bola 12,3 % u placeba, 13,3 % u salmeterolu, 18,3 % u FP a 19,6 % u salmeterolu/FP (pomer rizík
u salmeterolu/FP oproti placebu: 1,64, 95 % IS: 1,33 až 2,01, p < 0,001). Nedošlo k zvýšeniu výskytu úmrtí spojených s pneumóniou; počet úmrtí počas liečby, ktoré sa posudzovali ako primárne spôsobené pneumóniou, bol 7 u placeba, 9 u salmeterolu, 13 u FP a 8 u salmeterolu/FP. Nebol žiadny významný rozdiel v pravdepodobnosti vzniku zlomeniny kosti (5,1 % u placeba, 5,1 % u salmeterolu, 5,4 % u FP a 6,3 % u salmeterolu/FP; pomer rizík u salmeterolu/FP oproti placebu: 1,22, 95 % IS: 0,87 až 1,72, p = 0,248).
Lieky obsahujúce flutikazón-propionát podávané na liečbu astmy počas gravidity
Uskutočnila sa observačná retrospektívna epidemiologická kohortová štúdia, ktorá použila elektronické zdravotné záznamy zo Spojeného kráľovstva na vyhodnotenie rizika ZKM po expozícii samotnému inhalačnému FP a kombinácii salmeterol-FP v prvom trimestri v porovnaní s expozíciou inhalačným kortikosteroidom (IKS) iným ako FP. Do tejto štúdie nebolo zahrnuté placebo ako komparátor.
Zistilo sa, že v kohorte 5 362 žien s astmou, ktoré boli liečené IKS v prvom trimestri gravidity, sa
131 ženám narodili deti, ktoré mali diagnostikované ZKM; 1 612 (30 %) žien bolo liečených FP alebo kombináciou salmeterol-FP a 42 z nich sa narodili deti, ktoré mali diagnostikované ZKM. Upravený pomer šancí (odds ratio) pre ZKM diagnostikované do 1 roka života bol 1,1 (95 % IS: 0,5 - 2,3) u žien so stredne ťažkou astmou liečených FP v porovnaní s tými, ktoré boli liečené IKS inými ako FP
a 1,2 (95 % IS: 0,7 - 2,0) u žien so značne ťažkou až ťažkou astmou. Nezistil sa žiadny rozdiel v riziku
ZKM po expozícii samotnému FP v prvom trimestri v porovnaní s expozíciou kombinácii salmeterol-FP. Absolútne riziko ZKM hodnotené v podskupinách žien vytvorených podľa stupňa závažnosti astmy sa pohybovalo od 2,0 do 2,9 na 100 žien liečených FP počas gravidity, čo je porovnateľné s výsledkami štúdie vychádzajúcej zo záznamov General Practice Research Database o 15 840 ženách, ktoré počas gravidity neboli liečené liekmi na astmu (2,8 prípadu ZKM
na 100 gravidít).
⚠️ Upozornenia
Zvýšená spotreba krátkodobo pôsobiacich inhalačných
β
2
-agonistov na zmiernenie príznakov astmy
svedčí o zhoršenej kontrole astmy. V takom prípade je potrebné prehodnotiť terapeutický plán pacienta.
Náhle a pokračujúce zhoršovanie kontroly astmy je potenciálne život ohrozujúce a je potrebné zvážiť zvýšenie dávky kortikosteroidov. U rizikových pacientov môže byť vhodné každodenné sledovanie maximálneho výdychového prietoku (monitorovanie PEF).
Systémové účinky sa môžu objaviť pri akýchkoľvek inhalačných kortikosteroidoch, hlavne pri dlhodobom užívaní vysokých dávok. Výskyt týchto účinkov je oveľa menej pravdepodobný ako pri perorálnych kortikosteroidoch (pozri časť
4.9
). Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidné prejavy, útlm funkcie nadobličiek, spomalenie rastu u detí a dospievajúcich, zníženie kostnej hustoty a zriedkavejšie aj rôzne účinky na psychiku alebo správanie zahŕňajúce psychomotorickú hyperaktivitu, poruchy spánku, úzkosť, depresiu alebo agresivitu (hlavne u detí).
Preto je dôležité, aby bola dávka inhalačného kortikosteroidu podávaná v najnižšej dávke, pri ktorej je
zachovaná účinná kontrola astmy (pozri časť
4.8
).
Odporúča sa pravidelné monitorovanie telesnej výšky u detí dlhodobo užívajúcich inhalačné
kortikosteroidy.
Pre možnosť porušenia funkcie nadobličiek majú byť pacienti prechádzajúci z liečby perorálnymi steroidmi na liečbu inhalačným flutikazón-propionátom liečení so zvláštnou opatrnosťou a funkcia kôry nadobličiek má byť pravidelne sledovaná.
Po nasadení inhalačného flutikazón-propionátu má byť vysadenie systémovej liečby postupné a pacientom sa má odporučiť, aby so sebou nosili kartu upozorňujúcu na to, že v čase stresu môžu potrebovať prídavnú liečbu steroidmi.
V kritických situáciách (vrátane chirurgického zákroku) a aj v určitých situáciách, ktoré pravdepodobne produkujú stres, je vždy potrebné myslieť na možnosť porušenej funkcie nadobličiek, a to hlavne u pacientov, ktorí dlhodobo užívajú vysoké dávky. Musí sa zvážiť prídavná liečba kortikosteroidmi, ktorá je vhodná pre danú klinickú situáciu (pozri časť
4.9
).
Nahradenie liečby systémovými steroidmi inhalačnou liečbou môže tiež demaskovať alergie, ako sú alergická rinitída alebo ekzém, predtým potlačené systémovým liekom.
Liečba flutikazón-propionátom sa nesmie ukončiť náhle.
Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady zvýšených hladín glukózy v krvi (pozri časť
4.8
), na tento poznatok je potrebné myslieť pri predpisovaní tohto lieku pacientom s diabetom mellitus v anamnéze.
Tak ako u všetkých inhalačných kortikosteroidov, zvláštnu opatrnosť je potrebné venovať pacientom
s aktívnou alebo inaktívnou pľúcnou tuberkulózou.
Počas postmarketingového používania boli hlásené klinicky významné liekové interakcie u pacientov užívajúcich flutikazón-propionát a ritonavir, ktoré mali za následok systémové príznaky liečby kortikosteroidmi vrátane Cushingovho syndrómu a útlmu funkcie nadobličiek. Z tohto dôvodu je potrebné sa vyhnúť súbežnému použitiu flutikazón-propionátu a ritonaviru, pokiaľ možný prínos pre pacienta neprevyšuje riziko systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov (pozri časť
4.5
).
Tak ako pri inej inhalačnej liečbe, môže dôjsť k paradoxnému bronchospazmu s okamžitým zhoršením piskotu po podaní dávky. Tento stav je nutné okamžite liečiť podaním rýchlo a krátkodobo pôsobiaceho inhalačného bronchodilatancia. Používanie flutikazón-propionátu sa musí ihneď prerušiť, pacienta treba vyšetriť a v prípade potreby treba začať alternatívnu liečbu (pozri časť
4.8
).
Pneumónia u pacientov s CHOCHP
U pacientov s CHOCHP liečených inhalačnými kortikosteroidmi sa pozorovalo zvýšenie výskytu pneumónií vrátane pneumónií vyžadujúcich hospitalizáciu. Existuje niekoľko dôkazov o zvýšenom riziku pneumónií so zvyšujúcou sa dávkou steroidu, ale nepreukázalo sa to presvedčivo naprieč všetkými štúdiami.
Neexistuje žiadny presvedčivý klinický dôkaz o rozdieloch vo veľkosti rizika pneumónií v rámci skupiny inhalačných kortikosteroidov.
U pacientov s CHOCHP musia lekári zostať ostražití kvôli možnému vzniku pneumónie, pretože klinické prejavy takýchto infekcií sa prekrývajú s príznakmi exacerbácií CHOCHP.
Rizikové faktory vzniku pneumónie u pacientov s CHOCHP zahŕňajú súčasné fajčenie, starší vek, nízky index telesnej hmotnosti (BMI) a ťažkú CHOCHP.
Aby pacient vdýchol do pľúc optimálne množstvo lieku, je potrebné skontrolovať techniku inhalácie
a najmä to, či je aktivácia inhalátora zosúladená s nádychom.
Poruchy videnia
Pri používaní systémových a lokálnych kortikosteroidov môžu byť hlásené poruchy videnia. Ak sú u pacienta prítomné príznaky ako rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, má sa uvažovať o odoslaní pacienta na vyšetrenie k oftalmológovi, aby sa zistili možné príčiny, ktoré môžu zahŕňať kataraktu, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia ako centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po používaní systémových a lokálnych kortikosteroidov.