Bupensanduo 2 mg/0,5 mg sublingválne tablety Sublingválna tableta

Nesprávne užívanie, zneužívanie a nevhodné užívanie Buprenorfín môže byť nesprávne užívaný alebo zneužívaný podobne ako ostatné opioidy, legálne alebo nelegálne. Niektoré riziká nesprávneho užívania a zneužívania zahŕňajú predávkovanie, šírenie vírusových alebo lokalizovaných a systémových infekcií krvnou cestou, útlm dýchania a poškodenie pečene. Nesprávne užívanie buprenorfínu niekým iným ako určeným pacientom predstavuje ďalšie riziko nových závislých osôb na drogách, ktorí užívajú buprenorfín ako primárny zneužívaný liek, a môže k tomu dôjsť, ak je liek distribuovaný na nezákonné použitie priamo určeným pacientom, alebo ak liek nie je chránený proti krádeži. Liečba buprenorfínom/naloxónom v dávkach pod úrovňou optimálneho množstva môže viesť k zneužitiu lieku pacientom a následnému predávkovaniu alebo ukončeniu liečby. Pacient, ktorý užíva nižšie dávky buprenorfínu/naloxónu môže reagovať na nekontrolované abstinenčné príznaky samoliečbou opioidmi, alkoholom alebo inými sedatívami - hypnotikami, ako sú benzodiazepíny. Aby sa minimalizovalo riziko nesprávneho použitia, zneužitia a nevhodného použitia, mali by lekári prijať vhodné opatrenia pri predpisovaní a výdaji buprenorfínu, ako je vyhýbanie sa predpisovaniu viacerých balení na začiatku liečby, a vykonávať následné návštevy pacienta s klinickým sledovaním podľa jeho potrieb. Kombinácia buprenorfínu s naloxónom v lieku Bupensanduo má zabrániť nesprávnemu užívaniu a zneužívaniu buprenorfínu. Intravenózne alebo intranazálne nesprávne užívanie lieku Bupensanduo by malo byť menej pravdepodobné ako pri samotnom buprenorfíne pretože naloxón v lieku Bupensanduo môže urýchliť abstinenčné príznaky u osôb závislých na heroíne, metadóne alebo iných opioidných agonistov. Riziko súbežného užívania sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné liečivá Súbežné užívanie lieku Bupensanduo a sedatív, ako sú benzodiazepíny alebo príbuzné liečivá, môže mať za následok útlm, respiračnú depresiu, kómu a smrť. Vzhľadom na tieto riziká treba predpisovať súbežné užívanie so sedatívami len pacientom, u ktorých nie je možná iná vhodná alternatívna liečba. Ak sa prijme rozhodnutie predpísať Bupensanduo súbežne so sedatívami, má sa predpísať najnižšia účinná dávka a dĺžka trvania liečby má byť čo najkratšia. Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, pokiaľ ide o prejavy a príznaky respiračnej depresie a útlmu. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov o týchto príznakoch (pozri časť 4.5 ). Riziko respiračnej depresie tiež existuje ak sa buprenorfín nepoužíva tak, ako je predpísaný. Úmrtia boli hlásené aj v súvislosti so súbežným podávaním buprenorfínu s ďalšími látkami s tlmiacim účinkom ako je alkohol alebo iné opioidy. V prípade podania buprenorfínu osobám bez závislosti od opioidov, ktorých organizmus netoleruje účinky opioidov, môže dôjsť k potenciálne smrteľnej respiračnej depresii. U pacientov s astmou alebo respiračnou nedostatočnosťou (napr. chronická obštrukčná choroba pľúc, cor pulmonale, znížená respiračná rezerva, hypoxia, hyperkapnia, už existujúca respiračná depresia alebo kyfoskolióza (zakrivenie chrbtice vedúce k potenciálnej dýchavičnosti)) sa musí tento liek používať s opatrnosťou. Buprenorfín/naloxón môže spôsobiť vážnu a potenciálne smrteľnú respiračnú depresiu u detí a osôb bez závislosti na opioidoch, ktorí ho neúmyselne alebo úmyselne užijú. Pacienti musia byť upozornení, aby blistre skladovali na bezpečnom mieste, neotvárali ich predčasne, uchovávali ich mimo dosahu detí a ďalších členov domácnosti a nepožívali liek v prítomnosti detí. V prípade neúmyselného požitia alebo podozrenia na požitie ihneď privolajte jednotku rýchlej lekárskej pomoci. Poruchy dýchania spojené so spánkom Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom, vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie súvisiacej so spánkom. Užívanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti od dávky. U pacientov, ktorí majú CSA, je potrebné zvážiť zníženie celkovej dávky opioidov. Útlm CNS Buprenorfín/naloxón môže spôsobiť ospalosť, zvlášť pri užívaní spolu s alkoholom alebo s látkami tlmiacimi centrálny nervový systém (ako sú trankvilizéry, sedatíva a hypnotiká) (pozri časť 4.5 ). Sérotonínový syndróm Súbežné podávanie Bupensandua a iných sérotonergných liekov, ako sú inhibítory MAO, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) alebo tricyklické antidepresíva, môže viesť k sérotonínovému syndrómu, potenciálne život ohrozujúcemu stavu (pozri časť 4.5 ). Ak je súbežná liečba inými sérotonergnými liekmi klinicky opodstatnená, odporúča sa pozorné sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky. Symptómy sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu, autonómnu nestabilitu, neuromuskulárne abnormality a/alebo gastrointestinálne symptómy. Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, je potrebné zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie liečby v závislosti od závažnosti symptómov. Závislosť Buprenorfín je čiastočný agonista μ (mí)-opiátového receptora a chronické podávanie vyvoláva závislosť opioidného typu. Štúdie na zvieratách, rovnako ako klinické skúsenosti ukázali, že buprenorfín môže vyvolať závislosť, ale na nižšej úrovni ako plný agonista, napr. morfín. Náhle prerušenie liečby sa neodporúča, pretože následkom môže byť abstinenčný syndróm, ktorý môže mať oneskorený nástup. Hepatitída a poruchy pečeňových funkcií V klinických štúdiách aj v hláseniach nežiaducich účinkov po uvedení na trh boli u osôb závislých na opioidoch hlásené prípady akútneho poškodenia pečene. Spektrum abnormalít siaha od prechodných asymptomatických zvýšení pečeňových transamináz až po prípady zlyhania pečene, pečeňovej nekrózy, hepatorenálneho syndrómu, hepatálnej encefalopatie i úmrtia. V mnohých prípadoch prítomnosť už existujúcich mitochondriálnych porúch (genetické ochorenia, abnormality pečeňových enzýmov, infikácia vírusmi hepatitídy typu B alebo hepatitídy typu C, nadmerná konzumácia alkoholu, anorexia, súbežné užívanie iných potenciálne hepatotoxických liekov) a pokračovanie v injekčnom užívaní drog môže mať kauzálnu alebo pomocnú úlohu. Tieto faktory musia byť brané do úvahy pred predpísaním buprenorfínu/naloxónu a počas liečby. V prípade podozrenia na poškodenie pečene sa vyžaduje ďalšie biologické a etiologické zhodnotenie. V závislosti od výsledkov sa môže užívanie lieku opatrne prerušiť tak, aby sa predišlo abstinenčným príznakom, a aby sa zabránilo návratu k užívaniu nelegálnych drog. Pokiaľ sa v liečbe pokračuje, musí sa činnosť pečene starostlivo sledovať. Urýchlenie opioidného abstinenčného syndrómu Pri začatí liečby buprenorfínom/naloxónom si musí byť lekár vedomý čiastočného agonistického profilu buprenorfínu, ktorý môže urýchliť abstinenčný syndróm pacientov závislých na opioidoch, najmä ak je podávaný v dobe kratšej ako 6 hodín od poslednej dávky heroínu alebo iného krátkodobo pôsobiaceho opioidu, alebo ak je podávaný v dobe kratšej ako 24 hodín od poslednej dávky metadónu. Počas doby prechodu z buprenorfínu alebo metadónu na buprenorfín/naloxón musia byť pacienti pozorne sledovaní, keďže boli hlásené abstinenčné príznaky. Aby sa zabránilo urýchleniu abstinenčného syndrómu, musí sa vykonať indukcia buprenorfínom/naloxónom, keď sú zrejmé objektívne príznaky abstinenčného syndrómu (pozri časť 4.2 ). Abstinenčné príznaky môžu byť spojené s podávaním nižších ako optimálnych dávok. Porucha funkcie pečene Vplyv poškodenia pečene na farmakokinetiku buprenorfínu a naloxónu bol vyhodnocovaný v štúdii po uvedení lieku na trh. Keďže sa obidve liečivá, buprenorfín aj naloxón, extenzívne metabolizujú v pečeni, boli po podaní jednorazovej dávky zaznamenané vyššie plazmatické hladiny buprenorfínu a naloxónu u pacientov so stredne závažným a závažným poškodením pečene. Pacienti majú byť sledovaní z dôvodu možných prejavov a symptómov urýchleného opioidného abstinenčného syndrómu, toxicity alebo predávkovania, ktoré sú spôsobené zvýšenou hladinou naloxónu a/alebo buprenorfínu. Bupensanduo sublingválne tablety musia byť používané s opatrnosťou u pacientov so stredne závažným poškodením pečene (pozri časť 4.3 a 5.2 ). Buprenorfín/naloxón je kontraindikovaný u pacientov so závažnou pečeňovou nedostatočnosťou. Porucha funkcie obličiek Vylučovanie obličkami môže trvať dlhšie, pretože 30 % podanej dávky sa vylučuje prostredníctvom obličiek. Metabolity buprenorfínu sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek akumulujú. Pri určovaní dávky u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) treba postupovať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2 ). Použitie u dospievajúcich (vek 15≤18) Vzhľadom na nedostatok údajov u dospievajúcich (vo veku 15≤18), by sa mali pacienti v tejto vekovej skupine počas liečby pozorne sledovať. Inhibítory CYP 3A Liečivá, ktoré inhibujú enzým CYP3A4, môžu zvýšiť koncentrácie buprenorfínu. Môže byť potrebné zníženie dávky buprenorfín/naloxónu. U pacientov už liečených inhibítormi CYP3A4 by sa mala dávka buprenorfín/naloxónu starostlivo titrovať, pretože znížená dávka môže byť u týchto pacientov dostačujúca (pozri časť 4.5 ). Všeobecné upozornenia týkajúce sa podávania opioidov Opioidy môžu vyvolať ortostatickú hypotenziu u ambulantne liečených pacientov. Opioidy môžu zvýšiť tlak mozgovomiechového moku a spôsobiť tak záchvaty. Preto je u pacientov s poranením hlavy, intrakraniálnymi léziami alebo inými okolnosťami, ktoré zvyšujú tlak mozgovomiechového moku, ako aj u pacientov s anamnézou záchvatov v minulosti, nutné používať opioidy s opatrnosťou. U pacientov s hypotenziou, hypertrofiou prostaty alebo stenózou uretry sa pri používaní opioidov vyžaduje opatrnosť. Opioidmi vyvolaná mióza, zmeny v úrovni vedomia či zmeny vo vnímaní bolesti ako symptómu ochorenia môžu narušiť vyhodnotenie stavu pacienta alebo sťažiť diagnózu alebo prekryť klinický priebeh sprievodného ochorenia. Opatrnosť pri používaní opioidov sa vyžaduje u pacientov s myxodémom, hypotyreózou alebo adrenokortikálnou nedostatočnosťou (napr. Addisonova choroba). Opioidy preukázateľne zvyšujú tlak v žlčovode a je nutné ich používať s opatrnosťou u pacientov s dysfunkciou žlčových ciest. Opatrne treba postupovať pri podávaní opioidov starším alebo zoslabeným pacientom. Na základe skúseností s morfínom (pozri časť 4.5 ) môže súbežné užívanie inhibítorov monoaminooxidázy (MAOI - monoamine oxidase inhibitors) zvýšiť účinky opioidov. Bupensanduo obsahuje laktózu Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek. Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.