Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
ATC kód
L01EB01
Zdroj
DPD · 02533685
Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká, inhibítory proteínkinázy, ATC kód: L01EB01 Mechanizmus účinku a farmakodynamické účinky
Epidermálny rastový faktor (EGF) a jeho receptor (EGFR [HER1; ErbB1]) boli identifikované ako kľúčové faktory v procese bunkového rastu a proliferácie normálnych a nádorových buniek.
Aktivujúca EGFR mutácia v rámci rakovinovej bunky je dôležitým faktorom v podpore rastu nádorovej bunky, blokujúcim apoptózu, zvyšujúci produkciu angiogénnych faktorov a facilitujúci proces metastázovania.
Gefitinib je selektívny malomolekulový inhibítor tyrozínkinázy receptora epidermálneho rastového faktora a je účinnou liečbou pre pacientov s tumormi s aktivujúcimi mutáciami tyrozínkinázovej domény EGFR bez ohľadu na líniu liečby. Nebola preukázaná klinicky relevantná aktivita u pacientov s tumormi so známou negativitou EGFR mutácie.
Bežné EGFR aktivujúce mutácie (delécie exónu 19, L858R) majú robustné údaje o odpovedi, ktoré podporujú citlivosť na gefitinib; napríklad prežívanie bez progresie HR (95 % IS) 0,489 (0,336; 0,710) pre gefitinib oproti kombinovanej chemoterapii [WJTOG3405]. Údajov o odpovedi na gefitinib je menej u pacientov, ktorých nádory obsahujú menej časté mutácie; dostupné údaje naznačujú, že G719X, L861Q a S7681 sú senzibilizujúcimi mutáciami; a samotná prítomnosť mutácie T790M alebo inzercie exónu 20 sú mechanizmami rezistencie.
Rezistencia
Pri väčšine NSCLC nádorov so senzitizujúcimi mutáciami EGFR kinázy sa neskôr vyvinie rezistencia na liečbu IRESSOU s mediánom času do progresie ochorenia 1 rok. Asi v 60 % prípadov je rezistencia spojená so sekundárnou mutáciou T790M, v týchto prípadoch je možné zvážiť inhibítory tyrozínkinázy EGFR targetované na T790M ako možnú liečbu v ďalšej línii. Ďalšie potenciálne mechanizmy rezistencie, ktoré boli hlásené po liečbe liekmi blokujúcimi EGFR signály, zahŕňajú: bypassovú signalizáciu ako je génová amplifikácia HER2 a MET a mutácie PIK3CA. V 5-10 % prípadov sa zaznamenala fenotypová premena na malobunkový karcinóm pľúc.
Cirkulujúca nádorová DNA (ctDNA)
V štúdii IFUM sa stav mutácie hodnotil vo vzorkách nádorového tkaniva a ctDNA izolovanej
z plazmy, pomocou sady Therascreen EGFR RGQ PCR (Qiagen). Obe vzorky ctDNA aj nádorového tkaniva boli hodnotiteľné u 652 pacientov z 1060 pacientov v skríningu. ORR u tejto populácie pacientov s pozitívnou mutáciou nádorového tkaniva a ctDNA bola 77 % (95 % IS: 66 % až 86 %)
a u pacientov len s pozitívnou mutáciou nádorového tkaniva 60 % (95 % IS: 44 % až 74 %).
Tabuľka 2: Súhrn východiskového stavu mutácie pre vzorky nádorov a ctDNA u všetkých pacientov v skríningu s obidvoma hodnotiteľnými vzorkami
Meranie
Definícia
Miera IFUM% (IS)
IFUMn
Citlivosť
Podiel nádorov s M+, ktoré sú M+ podľa ctDNA
65,7 (55,8; 74,7)
105
Špecificita
Podiel nádorov s M-, ktoré sú M- podľa ctDNA
99,8 (99,0; 100,0)
547
Tieto údaje sú v súlade s vopred naplánovanou exploračnou analýzou podskupiny Japoncov v skupine IPASS (Goto 2012). V tejto štúdii bola použitá na analýzu mutácie EGFR pomocou sady EGFR Mutation Test Kit (DxS) ctDNA získaná zo séra, nie z plazmy (n=86). V tejto štúdii bolo citlivosť 43,1 %, špecificita 100 %.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Prvá línia liečby
Randomizované klinické skúšanie IPASS vo fáze III, prvá línia, bolo hodnotené na pacientoch z Ázie
1
s pokročilým (štádium IIIB alebo IV) NSCLC, histologicky potvrdeným adenokarcinómom, ktorí boli mierni fajčiari (zanechali fajčenie pred ≥ 15 rokmi a fajčili ≤ 10 rokov) alebo nikdy nefajčili (pozri tabuľku 3).
1Čína, Hong-Kong, Indonézia, Japonsko, Malajzia, Filipíny, Singapur, Tajvan, Thajsko.
Tabuľka 3 Výsledky účinnosti pre gefitinib verzus karboplatina/paklitaxel z klinického skúšania IPASS
Populácia
n
Miera objektívnej odpovede a 95 % IS prerozdiel medzi liečbami
a
Primárny cieľ Prežívanie bezprogresie
b
Celkové prežívanie
ab
Celková
1 217
43,0 % vs 32,2 %
HR 0,74
HR 0,90
[5,3 %; 16,1 %]
[0,65, 0,85]
[0,79; 1,02]
5,7 m vs 5,8 m
18,8 m vs 17,4 m
p<0,0001
p=0,1087
Pozitivita mutácie
261
71,2 % vs 47,3 %
HR 0,48
HR 1,00
EGFR
[12,0 %; 34,9 %]
[0,36; 0,64]
[0,76; 1,33]
9,5 m vs 6,3 m
21,6 m vs 21,9 m
p<0,0001
Negativita mutácie
176
1,1 % vs 23,5 %
HR 2,85
HR 1,18
EGFR
[-32,5 %; -13,3 %]
[2,05; 3,98]
[0,86; 1,63]
1,5 m vs 5,5 m
11,2 m vs 12,7 m
p<0,0001
Neznáma mutácia
780
43,3 % vs 29,2 %
HR 0,68
HR 0,82
EGFR
[7,3 %; 20,6 %]
[0,58 až 0,81]
[0,70 až 0,96]
6,6 m vs 5,8 m
18,9 m vs. 17,2 m
p<0,0001
Uvedené hodnoty sú pre IRESSU verzus karboplatina/paklitaxel.
„m“ je medián v mesiacoch. Čísla v hranatých zátvorkách sú 95 % interval spoľahlivosti pre HR n Počet randomizovaných pacientov
HR Pomer rizika (pomer rizika < 1 v prospech IRESSY)
Kvalita života bola rozdielna v závislosti od stavu mutácie EGFR. U pacientov s aktivujúcou mutáciou EGFR došlo u významne väčšieho počtu pacientov liečených IRESSOU k zlepšeniu kvality života a príznakov karcinómu pľúc v porovnaní s karboplatinou/paklitaxelom (pozri tabuľku 4).
Tabuľka 4 Kvalita života pre gefitinib verzus karboplatina/paklitaxel v klinickom skúšaní IPASS
Populácia
n
FACT-L miera zlepšenia QoL
a
%
LCS miera zlepšenia symptómov
a
%
Celková
1 151
(48,0 % vs 40,8 %) p=0,0148
(51,5 % vs 48,5 %) p=0,3037
Pozitivita mutácie EGFR
259
(70,2 % vs 44,5 %) p<0,0001
(75,6 % vs 53,9 %) p=0,0003
Negativita mutácie EGFR
169
(14,6 % vs 36,3 %)p=0,0021
(20,2 % vs 47,5 %)p=0,0002
Výsledky „Trial outcome index“ podporovali výsledky FACT-L a LCS
a Uvedené hodnoty sú pre IRESSU verzus karboplatina/paklitaxel n Počet pacientov hodnotených v analýze kvality života
QoL Kvalita života
FACT-L Funkčné hodnotenie protinádorovej liečby – pľúca LCS Podškála pre rakovinu pľúc
IRESSA preukázala v štúdii IPASS vynikajúce PFS, ORR, QoL a zmiernenie symptómov bez signifikantného rozdielu v celkovom prežívaní v porovnaní s karboplatinou/paklitaxelom u predtým neliečených pacientov s lokálne pokročilým alebo metastatickým NSCLC, ktorých nádory mali aktivujúce mutácie EGFR tyrozínkinázy.
Predliečení pacienti
V randomizovanom klinickom skúšaní INTEREST vo fáze III boli hodnotení pacienti s lokálne pokročilým alebo metastatickým NSCLC, ktorí najskôr podstúpili chemoterapiu na základe platiny.
V celkovej populácii sa nepozoroval štatisticky signifikantný rozdiel medzi gefitinibom a docetaxelom (75 mg/m
2
) pokiaľ ide o celkové prežívanie, prežívanie bez progresie a mieru objektívnej odpovede (pozri tabuľku 5).
Tabuľka 5 Výsledky účinnosti pre gefitinib verzus docetaxel z klinického skúšania INTEREST
Populácia
n
Miera objektívnej odpovede a 95 % IS prerozdiel medzi liečbami
a
Prežívanie bez progresie
b
Primárny cieľ Celkovéprežívanie
c
Celková
1 466
91,1 % vs 7,6 %[-1,5 %; 4,5 %]
HR 1,04[0,93; 1,18]
HR 1,020[0,905; 1,150]
c
2,2 m vs 2,7 m
7,6 m vs 8,0 m
p=0,4658
p=0,7332
Pozitivita mutácie
44
42,1 % vs 21,1 %
HR 0,16
HR 0,83
EGFR
[-8,2 %; 46,0 %]
[0,05; 0,49]
[0,41; 1,67]
7,0 m vs 4,1 m
14,2 m vs 16,6 m
p=0,0012
p=0,6043
Negativita mutácie
253
6,6 % vs 9,8 %
HR 1,24
HR 1,02
EGFR
[-10,5 %; 4,4 %]
[0,94; 1,64]
[0,78; 1,33]
1,7 m vs 2,6 m
6,4 m vs 6,0 m
p=0,1353
p=0,9131
Populácia
n
Miera objektívnejodpovede a 95 % IS pre rozdiel medzi liečbami
a
Prežívanie bez progresie
b
Primárny cieľCelkové prežívanie
c
Ázijská populácia
c
323
19,7 % vs 8,7 %
HR 0,83
HR 1,04
[3,1 %; 19,2 %]
[0,64; 1,08]
[0,80; 1,35]
2,9 m vs 2,8 m
10,4 m vs 12,2 m
p=0,1746
p=0,7711
Neázijská
1 143
6,2% vs 7,3%
HR 1,12
HR 1,01
populácia
[-4,3%; 2,0%]
[0,98; 1,28]
[0,89; 1,14]
2,0 m vs 2,7 m
6,9 m vs 6,9 m
p=0,1041
p=0,9259
Uvedené hodnoty sú pre IRESSU vs. docetaxel
„m“ je medián v mesiacoch. Čísla v hranatých zátvorkách sú 96 % interval spoľahlivosti pre celkové prežívanie pre HR v celkovej populácii a 95 % interval spoľahlivosti pre HR
Interval spoľahlivosti úplne pod hranicou „non inferiority“ 1,154 n Počet randomizovaných pacientov
HR Pomer rizika (pomer rizika < 1 v prospech IRESSY)
Obrázky 1 a 2 Výsledky účinnosti v podskupinách neázijských pacientov v klinickom skúšaní INTEREST
(n pacienti = Počet randomizovaných pacientov)
Celkové prežívanie
N pacienti
1143
27
222
133
1010
600
543
369
774
Celkovo
EGFR mutácia + EGFR mutácia - Nikdy nefajčiaci Niekedy fajčiaci Adenokarcinóm Non-adenokarcinóm
Ženy
Muži
0,5
1,0
1,5 2,0
Pomer rizika (gefitinib oproti docetaxelu) a 95 % IS
Neupravená analýza PP populácia pre klinické faktory ITT populácia pre biomarkerové faktory
Prežívanie bez progresie
ORR (%)
N pacienti gefitinib oproti docetaxelu
1143
27
222
133
1010
600
543
369
774
6,2 oproti 7,3 Celkovo
42,9 oproti 20,0 EGFR mutácia +
5,5 oproti 9,1 EGFR mutácia -
23,7 oproti 13,3 Nikdy nefajčiaci
3,9 oproti 6,5 Niekedy fajčiaci
9,4 oproti 9,4 Adenokarcinóm
2,8 oproti 5,0 Non-adenokarcinóm
9,8 oproti 13,1 Ženy
4,4 oproti 4,6 Muži
0 0,5 1,0
1,5 2,0
Pomer rizika (gefitinib oproti docetaxelu) a 95 % IS
Neupravená analýza EFR populácia
V randomizovanom klinickom skúšaní ISEL vo fáze III boli hodnotení pacienti s pokročilým NSCLC najprv liečení jedným alebo dvoma režimami chemoterapie a ktorí neodpovedali na posledný režim alebo ho netolerovali. Gefitinib a najlepšia podporná starostlivosť boli porovnávané s placebom plus najlepšia podporná starostlivosť. IRESSA nepredĺžila prežívanie v celkovej populácii. Výsledky prežívania boli rozdielne v závislosti od stavu fajčenia a rasovej príslušnosti (pozri tabuľku 6).
Tabuľka 6 Výsledky účinnosti pre gefitinib verzus placebo z klinického skúšania ISEL
Populácia
N
Miera objektívnej odpovede a 95 % IS prerozdiel medzi liečbami
a
Doba do zlyhania liečby
ab
Primárny cieľ Celkovéprežívanie
abc
Celková
1 692
8,0 % vs 1,3 %
HR 0,82
HR 0,89
[4,7 %; 8,8 %]
[0,73; 0,92]
[0,77; 1,02]
3,0 m vs 2,6 m
5,6 m vs 5,1 m
p=0,0006
p=0,0871
Pozitivita mutácie
26
37,5 % vs 0 %
HR 0,79
HR NC
EGFR
[-15,1 %; 61,4 %]
[0,20; 3,12]
10,8 m vs 3,8 m
NR vs 4,3 m
p=0,7382
Negativita mutácie
189
2,6 % vs 0 %
HR 1,10
HR 1,16
EGFR
[-5,6 %; 7,3 %]
[0,78; 1,56]
[0,79; 1,72]
2,0 m vs 2,6 m
3,7 m vs 5,9 m
p=0,5771
p=0,4449
Nikdy nefajčiaci
375
18,1 % vs 0 %
HR 0,55
HR 0,67
[12,3 %; 24,0 %]
[0,42; 0,72]
[0,49; 0,92]
5,6 m vs 2,8 m
8,9 m vs 6,1 m
p<0,0001
p=0,0124
Niekedy fajčiaci
1 317
5,3 % vs 1,6 %
HR 0,89
HR 0,92
[1,4 %; 5,7 %]
[0,78; 1,01]
[0,79; 1,06]
2,7 m vs 2,6 m
5,0 m vs 4,9 m
p=0,0707
p=0,2420
Ázijská populácia
d
342
12,4 % vs 2,1 %
HR 0,69
HR 0,66
[4,0 %; 15,8 %]
[0,52; 0,91]
[0,48;0,91]
4,4 m vs 2,2 m
9,5 m vs 5,5 m
p=0,0084
p=0,0100
Neázijská
1 350
6,8 % vs 1,0 %
HR 0,86
HR 0,92
populácia
[3,5 %; 7,9 %]
[0,76; 0,98]
[0,80; 1,07]
2,9 m vs 2,7 m
5,2 m vs 5,1 m
p=0,0197
p=0,2942
Zobrazené hodnoty sú pre IRESSU vs. placebo.
„m“ je medián v mesiacoch. Čísla v hranatých zátvorkách sú 95 % interval spoľahlivosti pre HR
Stratifikovaný log-rank test pre celkovú populáciu, inak cox model proporcionálnych rizík
Ázijská populácia s vylúčením pacientov indického pôvodu, vzťahuje sa na rasový pôvod a nie na miesto narodenia
n Počet randomizovaných pacientov
NC Nebolo počítané pre celkové prežívanie HR, lebo počet príhod bol príliš malý NR Nedosiahnuté
HR Pomer rizika (pomer rizika < 1 v prospech IRESSY)
IFUM štúdia bola jednoramenná, multicentrická štúdia vykonaná u pacientov kaukazskej populácie (n=106) s pozitívnou aktivujúcou, senzibilizujúcou mutáciou EGFR u NSCLC. Táto štúdia potvrdila, že pôsobenie gefitinibu je podobné u kaukazskej a ázijskej populácie. ORR bolo podľa hodnotenia investigátora 70 % a medián PFS bol 9,7 mesiaca. Tieto údaje sú podobné tým, ktoré sú uvedené
v IPASS štúdii.
Stav mutácie EGFR a klinické charakteristiky
Multivariačnou analýzou u 786 pacientov kaukazskej populácie z klinických skúšaní s gefitinibom* (tabuľka 7) sa preukázalo, že klinické charakteristiky ako nefajčiar, histologický adenokarcinóm a ženské pohlavie sú nezávislými predpovedajúcimi faktormi pre prítomnosť aktivujúcej mutácie EGFR. Ázijskí pacienti mali tiež vyšší výskyt nádorov s prítomnosťou aktivujúcej mutácie EGFR.
Tabuľka 7 Súhrn multivariačnej logistickej regresnej analýzy zameranej na identifikáciu faktorov, ktoré nezávisle predikujú prítomnosť mutácií EGFR u 786 pacientov bielej rasy*
Faktory predikujúce prítomnosť mutácie EGFR
p-hodnota Pravdepodobnosť
mutácie EGFR
Pozitívna predikčná hodnota (9,5 % celkovej populácie má aktivujúcu mutáciu EGFR (M+))
Fajčenie <0,0001 6,5-krát vyššia u nikdy
nefajčiacich než
u niekedy fajčiacich Histológia <0,0001 4,4-krát vyššia
u adenokarcinómu než u non-adenokarcinómu
Pohlavie 0,0397 1,7-krát vyššia u žien ako
u mužov
28/70 (40 %) u nikdy nefajčiacich je M+ 47/716 (7 %) u niekedy fajčiacich je M+
63/396 (16 %) pacientov s histológiou adenokarcinómu je M+
12/390 (3 %) pacientov s histologicky non- adenokarcinómom je M+
40/235 (17 %) žien je M+ 35/551 (6 %) mužov je M+
* Z nasledujúcich klinických skúšaní: INTEREST, ISEL, INTACT 1&2, IDEAL 1&2, INVITE
⚠️ Upozornenia
Pri zvažovaní použitia IRESSY v liečbe lokálne pokročilého alebo metastatického NSCLC je dôležité pokúsiť sa určiť u všetkých pacientov EGFR mutáciu v nádorovom tkanive. Ak vzorka nádorového tkaniva nie je hodnotiteľná, môže sa použiť vzorka cirkulujúcej nádorovej DNA (ctDNA) izolovaná
z krvi (plazmy).
Na určenie stavu EGFR mutácie v nádorovom tkanive alebo ctDNA sa má použiť len robustný, spoľahlivý a senzitívny test (testy) s preukázaným prínosom, aby sa predišlo falošne negatívnym alebo falošne pozitívnym výsledkom (pozri časť
5.1
).
Intersticiálna pľúcna choroba (ILD)
U 1,3 % pacientov liečených gefitinibom sa zaznamenal výskyt ILD, ktorej nástup môže byť akútny
a v niektorých prípadoch sa môže skončiť fatálne (pozri časť
4.8
). Pokiaľ dôjde u pacienta k zhoršeniu respiračných symptómov akými sú dyspnoe, kašeľ a horúčka, podávanie IRESSY sa má prerušiť a začať bezodkladne vyšetrenia. Ak sa potvrdí ILD, IRESSA sa musí vysadiť a má sa začať
s adekvátnou liečbou.
V rámci japonského farmakoepidemiologického kontrolovaného klinického skúšania u 3159 pacientov s NSCLC užívajúcich gefitinib alebo chemoterapiu, sledovaných počas 12 týždňov, boli identifikované nasledujúce rizikové faktory pre vznik ILD (bez ohľadu na to, či pacient užíval IRESSU alebo chemoterapiu): fajčenie, nízka výkonnosť (performance status, PS ≥ 2), dôkaz redukcie normálneho pľúcneho tkaniva na základe CT vyšetrenia (≤ 50 %), nedávna diagnóza NSCLC
(< 6 mesiacov), preexistujúca intersticiálna pľúcna choroba, starší vek (≥ 55 rokov) a súbežne sa vyskytujúce ochorenie srdca. Prevažne počas prvých 4 týždňov liečby bolo zvýšené riziko ILD pri gefitinibe ako pri chemoterapii (dosiahnutý OR 3,8; 95 % IS 1,9 až 7,7); potom relatívne riziko bolo nižšie (dosiahnutý OR 2,5; 95 % IS 1,1 až 5,8). Riziko mortality u pacientov, u ktorých došlo k vzniku ILD pri liečbe IRESSOU alebo pri chemoterapii, bolo vyššie u pacientov s nasledujúcimi rizikovými faktormi: fajčenie, dôkaz redukcie normálneho pľúcneho tkaniva na základe CT vyšetrenia (≤ 50 %), ILD, starší vek (≥ 65 rokov) a rozsiahle plochy adherujúce k pleure (≥ 50 %).
Hepatotoxicita a porucha funkcie pečene
Abnormality pečeňových funkčných testov (vrátane zvýšenia alanínaminotransferázy, aspartátaminotransferázy, bilirubínu), sa pozorovali menej často javiac sa ako hepatitída (pozri časť
4.8
). Existujú jednotlivé prípady zlyhania pečene, ktoré v niektorých prípadoch viedli k fatálnym koncom. Preto sa odporúča pravidelné testovanie funkcie pečene. Gefitinib sa má používať v prípadoch ľahkých až stredne ťažkých zmien funkcie pečene so zvýšenou opatrnosťou. Ak ide o ťažké zmeny, má sa zvážiť ukončenie terapie.
Ukázalo sa, že porucha funkcie pečene z dôvodu cirhózy vedie k zvýšeniu plazmatických koncentrácií gefitinibu (pozri časť
5.2
).
Interakcie s inými liekmi
Induktory CYP3A4 môžu zvýšiť metabolizmus gefitinibu a znížiť plazmatické koncentrácie gefitinibu. Súbežné podávanie induktorov CYP3A4 (napr. fenytoín, karbamazepín, rifampicín, barbituráty alebo rastlinné prípravky obsahujúce ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)) môže preto znížiť účinnosť liečby a takejto kombinácii sa má vyhnúť (pozri časť
4.5
).
U pacientov s genotypom slabých metabolizérov pre substráty CYP2D6 môže viesť liečba silnými inhibítormi CYP3A4 k zvýšeniu plazmatických koncentrácií gefitinibu. Pri začatí liečby inhibítormi CYP3A4 majú byť pacienti starostlivo sledovaní na nežiaduce účinku gefitinibu (pozri časť
4.5
).
U niektorých pacientov užívajúcich warfarín spolu s gefitinibom bolo zaznamenané zvýšenie International Normalised Ratio (INR) a/alebo prípady krvácania (pozri časť
4.5
). U pacientov užívajúcich warfarín súbežne s gefitinibom sa majú pravidelne monitorovať zmeny protrombínového času (PT) alebo INR.
Lieky, ktoré spôsobujú signifikantné dlhodobé zvýšenie žalúdkového pH, ako sú inhibítory protónovej pumpy a H2 –antagonisty, môžu znižovať biologickú dostupnosť a koncentrácie gefitinibu v plazme, a preto môžu znižovať účinnosť. Ak sa antacidá užívajú pravidelne v krátkom časovom odstupe od podania gefitinibu, môžu mať podobný účinok (pozri časti
4.5
a
5.2
).
Údaje z klinického skúšania II. fázy, kde sa súbežne užíval gefitinib a vinorelbín naznačujú, že gefitinib môže spôsobiť exacerbáciu neutropenického efektu vinorelbínu.
Laktóza
IRESSA obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, úplného deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Sodík
IRESSA obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v tablete, to znamená, že je v podstate „bez sodíka“.
Ďalšie upozornenia pri užívaní
Pacienti majú byť poučení o tom, aby okamžite vyhľadali lekársku pomoc v prípade, ak u nich dôjde k ťažkej alebo pretrvávajúcej hnačke, nevoľnosti, vracaniu alebo anorexii, nakoľko tieto môžu nepriamo viesť k vzniku dehydratácie. Tieto symptómy sa majú liečiť podľa klinických príznakov (pozri časť
4.8
).
Pacientov so známkami a príznakmi svedčiacimi pre keratitídu, akými sú akútny alebo zhoršený: zápal oka, slzenie, citlivosť na svetlo, rozmazané videnie, bolesť očí a/alebo červené oči, by mal bezodkladne prezrieť špecialista oftalmológ.
Ak sa potvrdí diagnóza ulceratívnej keratitídy, liečba s gefitinibom sa má prerušiť, a ak sa príznaky nezlepšia, alebo ak sa príznaky pri znovunasadení gefitinibu znovu vyskytnú, malo by sa uvažovať o trvalom prerušení liečby.
Vo fáze I/II klinického skúšania sledujúceho podávanie gefitinibu a radiačnej liečby pediatrickým pacientom s novodiagnostikovaným gliómom mozgového kmeňa alebo nekompletnou resekciou supratentoriálneho malígneho gliómu boli hlásené 4 prípady (1 fatálny) krvácania do centrálneho nervového systému (CNS) z celkového počtu 45 pacientov zaradených do skúšania. Ďalší prípad krvácania do CNS bol hlásený u dieťaťa s ependymómom počas klinického skúšania s gefitinibom samotným. Zvýšené riziko cerebrálnej hemorágie u dospelých pacientov s NSCLC užívajúcich gefitinib nebolo stanovené.
Perforácia gastrointestinálneho traktu sa hlásila u pacientov užívajúcich gefitinib. Vo väčšine prípadov je spojená s ďalšími známymi rizikovými faktormi, vrátane súčasného používanie liekov ako sú steroidy alebo NSAIDs, anamnéza gastrointestinálnej ulcerácie, vek, fajčenie alebo črevné metastázy v miestach perforácie.