Olanzapin Actavis 10 mg filmom obalené tablety

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Pacienti sa majú počas tohto obdobia pozorne sledovať. Psychóza súvisiaca s demenciou a/alebo poruchami správania Olanzapín sa neodporúča používať u pacientov s psychózou a/alebo poruchami správania súvisiacimi s demenciou kvôli nárastu mortality a riziku vzniku cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných klinických štúdiách (s dĺžkou trvania 6 - 12 týždňov) so staršími pacientmi (priemerný vek 78 rokov) so psychózou a/alebo poruchami správania súvisiacich s demenciou, bol 2-násobný nárast počtu prípadov smrti pacientov liečených olanzapínom, v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5 % verzus 1,5 %). Vyšší počet prípadov úmrtia nesúvisel s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4 mg) alebo trvaním liečby. Medzi rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite v tejto skupine pacientov patrí vek > 65 rokov, dysfágia, sedácia, podvýživa a dehydratácia, ochorenia pľúc (napr. pneumónia s aspiráciou alebo bez nej) alebo súbežné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní so skupinou pacientov užívajúcich placebo však bola od týchto rizikových faktorov nezávislá. V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce udalosti (CVAE, napr. cievna mozgová príhoda, prechodný ischemický záchvat) vrátane smrteľných prípadov. U pacientov liečených olanzapínom došlo k 3-násobnému nárastu CVAE v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (1,3 % verzus 0,4 %). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli prítomné rizikové faktory. Vek > 75 rokov a vaskulárny/zmiešaný typ demencie boli identifikované ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti s liečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu sa v týchto štúdiách nestanovila. Parkinsonova choroba Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických štúdiách bolo veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri tiež 4.8), pričom olanzapín nebol v liečení psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli mať pacienti na začiatku štúdie stabilnú najnižšiu účinnú dávku antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké antiparkinsonikum sa podávalo v rovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5 mg/deň a podľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15 mg/deň. Neuroleptický malígny syndróm (NMS) Neuroleptický malígny syndróm (NMS) je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej nestability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa u pacienta vyvinú príznaky a prejavy, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických príznakov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu. Hyperglykémia a diabetes Menej často bola hlásená hyperglykémia a/alebo exacerbácia diabetu niekedy spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých prípadoch vedúcou k úmrtiu (pozri časť 4.8 ). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické sledovanie s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne v ročných intervaloch. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane olanzapínu, sa majú sledovať príznaky a symptómy (akými sú polydipsia, polyúria, polyfágia a slabosť) a pacienti s diabetom alebo s rizikovými faktormi pre rozvoj diabetu sa majú pravidelne sledovať kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každého štvrť roka. Zmeny hladiny lipidov V placebom kontrolovaných klinických štúdiách sa u pacientov liečených olanzapínom pozorovali nežiaduce zmeny hladiny lipidov (pozri časť 4.8 ). Liečba týchto zmien má zodpovedať klinickému stavu, najmä u pacientov s dyslipidémiou a u pacientov s rizikovými faktormi pre rozvoj porúch lipidov. U pacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane olanzapínu, sa má pravidelne sledovať hladina lipidov s využitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12 týždňoch liečby olanzapínom a následne každých 5 rokov. Anticholinergická aktivita Aj keď olanzapín vykazuje in vitro anticholinergickú aktivitu, skúsenosť počas klinických štúdií preukázala nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosť s podávaním olanzapínu pacientom s inými súbežným ochoreniami obmedzené, odporúča sa opatrnosť pri predpisovaní lieku pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi. Funkcia pečene Najmä na začiatku liečby sa často pozorovalo prechodné, asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, ALT (alanínaminotrasferázy) a AST (aspartátaminotransferázy). Zvýšená opatrnosť a následné sledovanie sú potrebné u pacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi a príznakmi poruchy funkcie pečene, u pacientov s preexistujúcimi stavmi spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa u pacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), musí sa liečba olanzapínom ukončiť. Neutropénia Opatrnosť je potrebná u pacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov s anamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofíliou alebo s myeloproliferatívnou chorobou. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu a valproátu (pozri časť 4.8 ). Ukončenie liečby Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli zriedkavo (≥ 0,01 % a < 0,1 %) hlásené akútne príznaky, ako napr. potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nauzea alebo vracanie. QT-interval V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT intervalu podľa Fridericia [QTcF] ≥ 500 milisekúnd [msec] kedykoľvek po zaradení do štúdie u pacientov s východiskovou hodnotou QTcF < 500 msec) menej časté (0,1 % až 1 %) a bez významných rozdielov v pridružených srdcových príhodách v porovnaní s placebom. Pri predpisovaní olanzapínu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QTc interval je nutná opatrnosť, a to najmä u starších pacientov, u pacientov s vrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou. Tromboembólia Časová súvislosť liečby olanzapínom a venóznej tromboembólie bola hlásená menej často (≥ 0,1 % až < 1 %). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej tromboembólie a liečbou olanzapínom nebola stanovená. Napriek tomu, keďže sú u pacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové faktory venóznej tromboembólie (VTE), je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové faktory VTE, napr. imobilizáciu pacientov, a vykonať preventívne opatrenia. Celkový účinok na CNS Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná pozornosť pri súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi alebo alkoholom. Keďže in vitro pôsobí ako dopamínový antagonista, olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu. Záchvaty Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo u pacientov vystavených faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah. U pacientov liečených olanzapínom sa záchvaty objavili zriedkavo. Vo väčšine týchto prípadov sa v anamnéze zaznamenali záchvaty alebo rizikové faktory pre vznik záchvatov. Tardívna dyskinéza V ročných alebo kratších porovnávajúcich štúdiách sa olanzapín spájal so štatisticky významne nižším výskytom dyskinézy vyvolanej liečbou. Riziko tardívnej dyskinézy sa však zvyšuje pri dlhodobom užívaní, preto v prípade, keď sa u pacientov liečených olanzapínom objavia znaky alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť redukcia dávky alebo ukončenie liečby. Po ukončení liečby sa môžu tieto príznaky prechodne zhoršiť alebo dokonca objaviť. Posturálna hypotenzia V klinických štúdiách s olanzapínom sa u starších pacientov zriedkavo pozorovala posturálna hypotenzia. U pacientov starších ako 65 rokov sa odporúča pravidelné meranie krvného tlaku. Náhla srdcová smrť V sledovaní po uvedení olanzapínu na trh boli hlásené prípady náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom. V retrospektívnej observačnej kohortovej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvojnásobné oproti pacientom, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom použitia atypických antipsychotík spojených do jednej analýzy. Pediatrická populácia Olanzapín nie je indikovaný na použitie u detí a dospievajúcich. Štúdie s pacientmi vo veku 13-17 rokov preukázali rôzne nežiaduce reakcie, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmien v metabolických parametroch a zvýšení hladín prolaktínu (pozri časti 4.8 a 5.1 ). Pomocná látka Laktóza Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkového deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.