Atenobene 100 mg Filmom obalená tableta

Dôkladné zváženie pomeru rizika a prospechu liečby je potrebné u pacientov s nedostatočne kompenzovaným, resp.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ rozkolísaným diabetom, pri sklone k bronchiálnej hyperaktivite, pri hladovke, u pacientov so zníženou funkciou obličiek, u pacientov s feochromocytómom (nutná je predchádzajúca blokáda alfareceptorov). U pacientov s myasténiou gravis sa môžu zhoršiť príznaky ochorenia. U pacientov so psoriázou v osobnej alebo rodinnej anamnéze je potrebné pred nasadením prípravku dôkladne zvážiť riziká. Opatrnosť je nevyhnutná u pacientov s depresiou. Anestézia a chirurgia : Použitie anestetík a atenololu sa má vykonávať s opatrnosťou (pozri časť 4.5 ). Nie je vhodné nasadzovať atenolol pred operáciou, najmä u chorých s ICHS či hypertenziou. Pri prípadnom vysadení interval medzi poslednou dávkou a anestéziou musí byť aspoň 48 hodín. Atenolol je kompetitívny inhibítor agonistov betareceptorov a ich účinku na srdce. Inhibíciu môže zrušiť podanie látok typu dobutamín, izoprenalín. Manifestáciu zvýšeného tonusu vagu (bradykardia, hypotenzia) možno korigovať atropínom (1 - 2 mg i.v.). Diabetes a hypoglykémia : Atenolol môže modifikovať tachykardiu sprevádzajúcu hypoglykémiu, nepotenciuje hypoglykémiu indukovanú inzulínom a na rozdiel od neselektívnych betablokátorov nepredlžuje návrat glykémie do normy. Oštrukčná choroba dýchacích ciest a astma bronchiale: Hoci kardioselektívne (beta1) blokátory beta-adrenoreceptorov môžu mať nižší účinok na funkciu pľúc ako neselektívne blokátory beta-adrenoreceptorov, má sa použitiu všetkých beta-adrenoreceptorových liekov u pacientov s reverzibilnou obštrukčnou chorobou dýchacích ciest vyhnúť, ak nie sú nevyhnutné dôvody na ich použitie. Ak takéto dôvody existujú, atenolol sa má užívať s opatrnosťou. Začína sa dávkou 50 mg denne. U pacientov s astmou sa občas môže vyskytnúť zvýšenie rezistencie dýchacích ciest, ktoré sa dá zvyčajne zvrátiť užívaním bežnej dávky bronchodilatancií, ako je salbutamol alebo izoprenalín. V dôsledku svojho farmakologického pôsobenia atenolol znižuje srdcovú frekvenciu. Ak sa v zriedkavých prípadoch u liečeného pacienta objavia príznaky zníženej srdcovej frekvencie, má sa zvážiť zníženie dávky. Ischemická choroba srdca : Liečba atenololom nemá byť u pacientov s ischemickou chorobou srdca náhle prerušená. Náhle prerušenie liečby betablokátormi môže u pacientov s ischemickou chorobou srdca vyvolať alebo zhoršiť angínu pectoris. Ojedinele sa vyskytol i vznik infarktu myokardu. Pacientov s ICHS preto treba varovať pred náhlym vysadením atenololu bez vedomia lekára. I pri absencii zjavnej angíny pectoris je vhodné sledovať chorého v období pozvoľného vysadzovania lieku. Ak sa objavia symptómy z  náhleho vysadzovania, liek sa musí nasadiť znova. Zlyhanie srdca : Atenolol je kontraindikovaný pri manifestnom zlyhaní srdca. U chorých bez známok zlyhania srdca, ktorí ho však už prekonali, možno atenolol podávať opatrne za dôkladnej kontroly stavu. Pri prípadnom objavení sa známok zlyhania srdca sú liekom voľby diuretiká a vysadenie atenololu. U pacientov so zníženou funkciou iba ľavej komory srdca ho možno opatrne podávať. U pacientov s nízkou kardiálnou rezervou je potrebná opatrnosť. Atenolol môže zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s Prinzmetalovou angínou, pretože nezabraňuje vazokonstrikcii koronárnych tepien sprostredkovanej alfa-receptormi. Atenolol by sa nemal podávať pacientom s  Prinzmetalovou angínou pektoris. Atenolol je blokátor beta-1 selektívneho beta-adrenoreceptora, preto pri zvážení jeho použitia musí byť vykonaná maximálna opatrnosť. Hoci je kontraindikovaný pri závažných poruchách periférnej arteriálnej cirkulácie (pozri časť 4.3 ), môže tiež zhoršiť menej závažné poruchy periférnej arteriálnej cirkulácie. Vzhľadom na jeho negatívny účinok na dĺžku vedenia vzruchu sa vyžaduje opatrnosť, ak sa podáva pacientom s poruchou vedenia vzruchu prvého stupňa. Tyreotoxikóza: Blokáda beta1-receptorov môže maskovať klinické príznaky hypertyreózy (tachykardie). Vysadenie betablokátorov môže spôsobiť opak. Preto pacienti so suspektnou tyreotoxikózou, ktorým vysadili atenolol, sa musia dôkladne sledovať. Atenolol môže maskovať príznaky tyreotoxikózy. Ak sa atenolol podáva pacientom s anamnézou anafylaktickej reakcie na určité alergény, môže zvýšiť závažnosť priebehu reakcie na tieto alergény. Títo pacienti nemusia reagovať na obvyklé dávky adrenalínu, podávaného v liečbe alergických reakcií. Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.