RISENDROS 35 mg Filmom obalená tableta

Farmakoterapeutická skupina: Liečivá na liečbu ochorení kostí, Bisfosfonáty, ATC kód: M05BA07 Mechanizmus účinku Rizedronát sodný je pyridinylbisfosfonát, ktorý sa viaže na kostný hydroxyapatit a inhibuje osteoklastickú resorpciu kostí.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Kostný obrat sa znižuje, zatiaľ čo osteoblastová aktivita a mineralizácia kostí sú zachované. Farmakodynamické účinky Predklinické skúšanie ukázalo silný antiosteoklastický a antiresorpčný účinok rizedronátu sodného a nárast kostnej hmoty a biomechanickej skeletálnej sily v závislosti od dávky. Počas farmakodynamického a klinického skúšania sa potvrdil účinok rizedronátu sodného meraním biochemických markerov kostného obratu. V klinických štúdiách s účasťou postmenopauzálnych žien sa pozoroval pokles biochemických markerov kostného obratu v priebehu 1 mesiaca, ktorý dosahoval maximum po 3 − 6 mesiacoch. Poklesy biochemických markerov kostného obratu pri dennom užívaní 5 mg rizedronátu sodného a 35 mg rizedronátu sodného boli počas 12 mesiacov podobné. V klinickej štúdii u mužov s osteoporózou sa pozoroval pokles biochemických markerov kostného obratu nie skôr ako po 3 mesiacoch a zostal pozorovateľný v priebehu 24 mesiacov. Klinická účinnosť a bezpečnosť Liečba postmenopauzálnej osteoporózy S osteoporózou po menopauze sa spája množstvo rizikových faktorov, vrátane nízkych hodnôt kostnej hmoty a minerálnej hustoty, skorej menopauzy, fajčenia v anamnéze a osteoporózy v rodinnej anamnéze. Klinickým následkom osteoporózy sú fraktúry. Riziko fraktúr sa zvyšuje s počtom rizikových faktorov. V jednoročnej, dvojito zaslepenej, multicentrickej štúdii, ktorej sa zúčastnili ženy s osteoporózou po menopauze sa ukázalo, že podávanie 35 mg rizedronátu sodného (n = 485) raz týždenne malo na priemernú zmenu BMD v lumbálnej chrbtici ekvivalentný účinok ako denné podávanie rizedronátu sodného 5 mg (n = 480). V rámci klinických štúdií s rizedronátom sodným podávaným raz denne sa skúmal účinok rizedronátu sodného na riziko vzniku bedrových a vertebrálnych fraktúr a zúčastnili sa ich ženy po včasnej aj neskorej menopauze, ktoré prekonali fraktúru pred zaradením do štúdie, a ženy bez prekonanej fraktúry. Sledovali sa denné dávky 2,5 mg a 5 mg a všetky skupiny, vrátane kontrolných skupín, užívali kalcium a vitamín D (ak boli počiatočné hladiny nízke). Absolútne a relatívne riziko nových vertebrálnych a bedrových fraktúr sa určilo použitím analýzy prvej udalosti. Uskutočnili sa dve placebom kontrolované štúdie (n = 3 661) so ženami po menopauze s vertebrálnou fraktúrou na začiatku, ktoré boli mladšie ako 85 rokov. Denné dávky 5 mg rizedronátu sodného podávané počas troch rokov znížili riziko nových vertebrálnych fraktúr v porovnaní s kontrolnou skupinou. U žien, ktoré prekonali najmenej dve alebo jednu vertebrálnu fraktúru sa znížilo relatívne riziko o 49  alebo o 41  (výskyt nových vertebrálnych fraktúr u žien liečených rizedronátom sodným o 18,1  alebo 11,3  a u žien užívajúcich placebo o 29,0  alebo 16,3 ). Účinok liečby bol zreteľný koncom prvého roka liečby. Úžitok sa prejavil aj u žien s viacnásobnými zlomeninami na začiatku. Rizedronát sodný 5 mg denne tiež obmedzil ročnú stratu telesnej výšky v porovnaní s kontrolnou skupinou. Ďalších dvoch placebom kontrolovaných štúdií sa zúčastnili ženy po menopauze nad 70 rokov s vertebrálnou fraktúrou alebo bez nej na začiatku. Ženy vo veku 70 – 79 mali v krčku stehnovej kosti BMD T- skóre < -3 SD (rozsah uvádzaný výrobcom; t. j. -2,5 SD použitím NHANES III (National Health and Nutrition Examination Survey)) a najmenej jeden ďalší rizikový faktor. Ženy vo veku ≥ 80 rokov a staršie mohli byť zaradené na základe najmenej jedného neskeletárneho rizikového faktora bedrovej fraktúry alebo nízkej minerálnej kostnej hustoty v krčku stehennej kosti. Štatisticky významná účinnosť rizedronátu sodného v porovnaní s placebom sa dosiahla iba zlúčením obidvoch liečených skupín s 2,5 mg a 5 mg. Nasledujúce výsledky sú založené iba na dodatočnej analýze podskupín definovaných klinickou praxou a súčasnými definíciami osteoporózy: V podskupine pacientok, ktoré mali v krčku stehnovej kosti BMD T-skóre ≤-2,5SD (NHANES III) a najmenej jednu vertebrálnu fraktúru na začiatku, sa podávaním rizedronátu sodného počas 3 rokov znížilo riziko bedrových fraktúr o 46  v porovnaní s kontrolnou skupinou (výskyt bedrových fraktúr v kombinovanej skupine s 2,5 mg a 5 mg rizedronátu sodného bol 3,8 , pri placebe 7,4 ); Údaje naznačujú, že u veľmi starých žien (≥ 80 rokov) môže byť táto ochrana znížená. Môže to byť spôsobené z dôvodu vzrastajúcej dôležitosti neskeletárnych faktorov pre vznik zlomeniny bedrového kĺbu so zvyšujúcim sa vekom. Údaje analyzované ako sekundárne ukazovatele v týchto štúdiách naznačujú pokles rizika nových vertebrálnych fraktúr u pacientok s nízkym BMD femorálneho krčku bez vertebrálnej fraktúry a u pacientok s nízkym BMD femorálneho krčku s vertebrálnou fraktúrou alebo bez nej. Denné dávky 5 mg rizedronátu sodného podávané počas troch rokov zvýšili minerálnu kostnú hustotu (BMD) voči kontrolnej skupine v oblasti lumbálnej chrbtice, krčku stehennej kosti, trochanteru a zápästia a udržiavali hustotu kostí v strednej časti vretennej kosti. V jednoročnom sledovaní po ukončení trojročnej liečby dennou dávkou 5 mg rizedronátu sodného sa zistila rýchla reverzibilita supresívneho účinku rizedronátu sodného na kostný obrat. Vzorky biopsie kostí od žien po menopauze liečených dennými dávkami 5 mg rizedronátu sodného počas 2 až 3 rokov, preukázali očakávaný mierny pokles kostného obratu. Kosti tvorené počas liečby rizedronátom sodným mali normálnu lamelárnu štruktúru a mineralizáciu. Tieto výsledky spolu so zníženým výskytom fraktúr so vzťahom k osteoporóze vo vertebrálnej oblasti u žien s osteoporózou svedčia o neškodnom pôsobení liečby na kvalitu kostí. Endoskopické nálezy u časti pacientov s početnými stredne závažnými až závažnými gastrointestinálnymi ťažkosťami nepreukázali v skupine pacientov liečených rizedronátom sodným ani v skupine kontrolných pacientov žiadny výskyt indukovaných žalúdkových, dvanástnikových alebo pažerákových vredov, hoci v skupine pacientov liečených rizedronátom sodným sa menej často pozoroval zápal dvanástnika. Liečba osteoporózy u mužov Dávkovanie rizedronátu sodného 35 mg raz týždenne potvrdilo svoju účinnosť v liečbe mužov s osteoporózou (vekové rozpätie 36 až 84 rokov) v dvojročnej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovaniej klinickej štúdii u 284 pacientov (rizedronát sodný v dávke 35 mg, n = 191). Všetci pacienti dostávali ako výživový doplnok vápnik a vitamín D. Nárast BMD sa pozoroval už po 6 mesiacoch od začatia liečby rizedronátom sodným . Podávanie rizedronátu sodného v dávke 35 mg raz týždenne viedlo k zvýšeniu BMD v oblasti lumbálnej chrbtice, krčka stehennej kosti, trochantera a celkovo bedrového kĺbu v porovnaní s placebom po 2 rokoch liečby. Účinnosť proti zlomeninám sa v tejto štúdii nepreukázala. Účinok rizedronátu sodného na kosť (nárast BMD a pokles BTM) je u mužov a žien podobný. Pediatrická populácia Bezpečnosť a účinnosť rizedronátu sodného bola skúmaná v štúdii 3 roky (v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej, multicentrickej štúdii s paralelnými skupinami jednoročného trvania nasledovaného 2 rokmi otvorenej liečby) u pediatrických pacientov vo veku od 4 do menej ako 16 rokov s miernou až stredne ťažkou osteogenesis imperfecta. V tejto štúdii pacienti vážiaci 10 – 30 kg užívali 2,5 mg rizedronátu sodného denne a pacienti s hmotnosťou vyššou než 30 kg užívali 5 mg rizedronátu sodného denne. Po ukončení jednoročnej, randomizovanej, dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej fázy tejto štúdie sa preukázal štatisticky významný vzostup BMD v lumbálnej časti chrbtice v skupine s rizedronátom oproti skupine s placebom; avšak bol zistený zvýšený výskyt aspoň 1 novej morfometrickej (identifikovanej RTG) vertebrálnej fraktúry v skupine s rizderonátom oproti skupine s placebom. Počas jednoročnej dvojito zaslepenej štúdie bolo hlásených 30,9 % klinických zlomenín v skupine s rizedronátom a 49,0 % v skupine s placebom. Počas otvoreného obdobia, keď všetci pacienti užívali rizedronát (od 12. do 36. mesiaca), bolo hlásených 65,3 % klinických zlomenín u pacientov na začiatku štúdie v randomizovanej skupine s placebom a 52,9 % klinických zlomenín u pacientov na začiatku štúdie v randomizovanej skupine s risedronátom. Celkovo výsledky štúdie nepodporujú používanie rizedronátu sodného u pediatrických pacientov s miernou až stredne ťažkou osteogenesis imperfecta.