Saphnelo 120 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke
INN: ANIFROLUMAB
Dostupné v:
🇨🇿🇬🇧🇫🇷🇵🇹🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
ASTRAZENECA CANADA INC
ATC kód
L04AG11
Zdroj
DPD · 02566338
Farmakoterapeutická skupina: imunosupresíva, monoklonálne protilátky, ATC kód: L04AG11 Mechanizmus účinku
Anifrolumab je humánna monoklonálna protilátka predstavujúca imunoglobulín G1 kappa, ktorá sa s vysokou špecificitou a afinitou viaže na podjednotku 1 receptora pre interferón typu I (IFNAR1).
Táto väzba inhibuje signalizáciu IFN typu I, čím blokuje biologickú aktivitu IFN typu I. Anifrolumab tiež indukuje internalizáciu IFNAR1, čím znižuje hladiny IFNAR1 na povrchu buniek dostupnej na formovanie receptorov. Blokáda receptormi sprostredkovanej signalizácie IFN typu I inhibuje génovú expresiu podmienenú IFN, rovnako ako aj nadväzujúce zápalové a imunologické procesy. Inhibícia IFN typu I blokuje diferenciáciu plazmatických buniek a normalizuje podskupiny periférnych
T-buniek, čím obnovuje rovnováhu medzi adaptívnou a vrodenou imunitou, ktorej regulácia je pri SLE narušená.
Farmakodynamické účinky
U dospelých pacientov so SLE sa pri podávaní anifrolumabu ≥ 300 mg intravenózne každé 4 týždne a 120 mg subkutánne jedenkrát týždenne preukázala konzistentná neutralizácia (≥ 80 %) farmakodynamického (FD) podpisu 21 génov pre interferóny typu I v krvi. Táto supresia nastúpila už 4 týždne po liečbe a supresia sa buď udržala alebo bola ďalej prehĺbená v priebehu 52-týždňového obdobia liečby. Po ukončení liečby anifrolumabom na konci 52-týždňového obdobia liečby
v klinických skúšaniach SLE sa FD podpis IFN typu I v krvných vzorkách vrátil k východiskovým hladinám v priebehu 8 až 12 týždňov.
Anifrolumab v dávke 150 mg (intravenózne) preukázal < 20 % supresiu génového podpisu v skorých časových bodoch, ktorá dosiahla maximum v hodnote < 60 % na konci obdobia liečby.
U pacientov so SLE s pozitívnymi anti-dsDNA protilátkami na začiatku viedla intravenózna liečba anifrolumabom v dávke 300 mg k číselným zníženiam anti-dsDNA protilátok v priebehu času do 52. týždňa.
Medzi pacientmi s nízkymi hladinami komplementu (C3 a C4) sa u pacientov dostávajúcich 300 mg anifrolumabu intravenózne pozorovali zvýšenia hladín komplementu do 52. týždňa.
Klinická účinnosť
Intravenózne podávanie
Bezpečnosť a účinnosť anifrolumabu sa hodnotili v dvoch multicentrických, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách fázy III s 52-týždňovým obdobím liečby (skúšanie 1 [TULIP 1] a skúšanie 2 [TULIP 2]). Pacientom bol diagnostikovaný SLE podľa klasifikačných kritérií Amerického kolégia reumatológie (American College of Rheumatology) (1997).
Všetci pacienti boli vo veku > 18 rokov a mali stredne závažné až závažné ochorenie, so skóre indexu aktivity ochorenia SLE 2000 (SLE Disease Activity Index 2000, SLEDAI-2K) v hodnote ≥ 6 bodov, hladinou postihnutia orgánov na základe skóre hodnotenia podľa skupiny pre hodnotenie lupusu na Britských ostrovoch (British Isles Lupus Assessment Group, BILAG) a skóre celkového hodnotenia lekára [Physician’s Global Assessment, PGA] v hodnote ≥ 1, napriek východiskovému podávaniu štandardnej liečby SLE pozostávajúcej z jedného alebo akejkoľvek kombinácie perorálnych kortikosteroidov (oral corticosteroid, OCS), antimalarík a/alebo imunosupresív. S výnimkou OCS (prednizón alebo ekvivalent), pri ktorých bolo postupné znižovanie dávky súčasťou protokolu, pacienti počas klinických skúšaní pokračovali v užívaní stabilných dávok ich existujúcej liečby SLE. Zo štúdií boli vylúčení pacienti, ktorí mali závažnú aktívnu lupusovú nefritídu a pacienti, ktorí mali závažný aktívny lupus centrálneho nervového systému. Počas klinických skúšaní nebolo povolené použitie iných biologických liečiv a cyklofosfamidu. U pacientov dostávajúcich iné biologické liečby sa pred zaradením do štúdie vyžadovalo absolvovanie obdobia pre vylúčenie liečiva z organizmu v trvaní minimálne 5 biologických polčasov. Obe štúdie sa uskutočnili v Severnej Amerike, Európe, Južnej Amerike a Ázii. Pacienti dostávali anifrolumab alebo placebo, podávané vo forme intravenóznej infúzie každé 4 týždne.
Skúšanie 1 (N = 457) a skúšanie 2 (N = 362) mali podobný dizajn.
V skúšaní 1 bola primárnym ukazovateľom odpoveď podľa indexu pacientov so SLE s odpoveďou (SLE Responder Index, SRI-4), definovaná ako splnenie každého z nasledujúcich kritérií v 52. týždni v porovnaní s východiskovým stavom:
zníženie SLEDAI-2K o ≥ 4 body oproti východiskovej hodnote;
absencia postihnutia nového orgánového systému definovaná ako 1 alebo viac položiek BILAG A alebo 2 alebo viac položiek BILAG B v porovnaní s východiskovým stavom;
absencia zhoršenia aktivity lupusového ochorenia oproti východiskovému stavu, definovaného ako zvýšenie o ≥ 0,30 bodu na 3-bodovej PGA vizuálnej analógovej stupnici (VAS);
absencia použitia obmedzenej liečby nad rámec protokolom povolených limitov;
absencia ukončenia liečby.
V skúšaní 2 bola primárnym ukazovateľom odpoveď podľa kombinovaného hodnotenia lupusu na základe skupiny pre hodnotenie lupusu na Britských ostrovoch (British Isles Lupus Assessment Group based Composite Lupus Assessment, BICLA) v 52. týždni, definovaná ako zlepšenie vo všetkých orgánových doménach s východiskovou stredne závažnou alebo závažnou aktivitou:
zníženie všetkých východiskových BILAG A na B/C/D a východiskových BILAG B na C/D a absencia zhoršenia BILAG pri ďalších orgánových systémoch, definovaného ako ≥ 1 nový BILAG A alebo ≥ 2 nové BILAG B;
absencia zhoršenia SLEDAI-2K oproti východiskovej hodnote, pričom zhoršenie je definované ako zvýšenie o > 0 bodov oproti východiskovej hodnote;
absencia zhoršenia aktivity lupusového ochorenia oproti východiskovému stavu, pričom zhoršenie je definované ako zvýšenie o ≥ 0,30 bodu na 3-bodovej PGA VAS;
absencia použitia obmedzenej liečby nad rámec protokolom povolených limitov;
absencia ukončenia liečby.
Sekundárne ukazovatele účinnosti zahrnuté v oboch štúdiách zahŕňali udržanie zníženia dávky OCS
a ročnú mieru vzplanutí. V oboch štúdiách sa hodnotila účinnosť anifrolumabu v dávke 300 mg oproti placebu.
Demografické charakteristiky pacientov boli v oboch skúšaniach vo všeobecnosti podobné; medián veku bol 41,3 a 42,1 rokov (rozsah 18 – 69), 4,4 % a 1,7 % bolo vo veku ≥ 65 rokov, 92 % a 93 % bolo žien, 71 % a 60 % bolo bielej rasy, 14 % a 12 % bolo čiernej/afroamerickej rasy a 5 % a 17 % bolo ázijskej rasy, v skúšaniach 1 a 2, v uvedenom poradí. V oboch skúšaniach malo 72 % pacientov vysokú aktivitu ochorenia (skóre SLEDAI-2K ≥ 10). V skúšaniach 1 a 2, v uvedenom poradí, malo 48 % a 49 % závažné ochorenie (BILAG A) minimálne v 1 orgánovom systéme a 46 % a 47 % pacientov malo stredne závažné ochorenie (BILAG B) minimálne v 2 orgánových systémoch.
Najčastejšie postihnutými orgánovými systémami (BILAG A alebo B na začiatku) boli mukokutánny (skúšanie 1: 87 %, skúšanie 2: 85 %) a muskuloskeletálny (skúšanie 1: 89 %, skúšanie 2: 88 %) systém.
V skúšaniach 1 a 2 bolo 90 % pacientov (obe skúšania) séropozitívnych na antinukleárne protilátky (anti-nuclear antibodies, ANA) a 45 % a 44 % na protilátky proti dvojvláknovej DNA (anti-double-stranded DNA, anti-dsDNA); 34 % a 40 % pacientov malo nízky C3 a 21 % a 26 % malo nízky C4.
Liečivá východiskovej súbežnej štandardnej liečby zahŕňali perorálne kortikosteroidy (skúšanie 1: 83 %, skúšanie 2: 81 %), antimalariká (skúšanie 1: 73 %, skúšanie 2: 70 %) a imunosupresíva (skúšanie 1: 47 %, skúšanie 2: 48 %; vrátane azatioprinu, metotrexátu, mykofenolátu a mizoribínu).
U pacientov, ktorí na začiatku užívali OCS (prednizón alebo ekvivalent), bola priemerná denná dávka 12,3 mg v skúšaní 1 a 10,7 mg v skúšaní 2. Počas 8. – 40. týždňa sa u pacientov s východiskovou dávkou OCS ≥ 10 mg/deň vyžadovalo postupné zníženie ich dávky OCS na ≤ 7,5 mg/deň, pokiaľ nedošlo k zhoršeniu aktivity ochorenia.
Pri odpovedi BICLA a SRI-4 boli pacienti, ktorí vysadili liečbu pred 52. týždňom, považovaní za pacientov bez odpovede. V skúšaní 1 vysadilo liečbu pred 52. týždňom 35 (19 %) pacientov dostávajúcich anifrolumab a 38 (21 %) pacientov dostávajúcich placebo a v skúšaní 2 vysadilo liečbu pred 52. týždňom 27 (15 %) pacientov dostávajúcich anifrolumab a 52 (29 %) pacientov dostávajúcich placebo. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka 2 Výsledky účinnosti u dospelých so SLE v skúšaní 1 a skúšaní 2
Skúšanie 1
Skúšanie 2
Anifrolumab 300 mg
Placebo
Anifrolumab 300 mg
Placebo
Odpoveď BICLA v 52. týždni*
Miera pacientov s odpoveďou, % (n/N)
47,1 (85/180)
30,2 (55/184)
47,8 (86/180)
31,5 (57/182)
Rozdiel % (95 % IS)
17,0 (7,2; 26,8)
16,3 (6,3; 26,3)
Zložky odpovede BICLA: Zlepšenie BILAG, n (%)
†
Bez zhoršenia SLEDAI-2K, n (%)
†
Bez zhoršenia PGA, n (%)
†
Bez ukončenia liečby, n (%)Bez použitia obmedzenej liečby nadrámec protokolom povoleného limitu, n (%)
85 (47,2)121 (67,2)117 (65,0)145 (80,6)140 (77,8)
58 (31,5)104 (56,5)105 (57,1)146 (79,3)128 (69,6)
88 (48,9)122 (67,8)122 (67,8)153 (85,0)144 (80,0)
59 (32,4)94 (51,6)95 (52,2)130 (71,4)123 (67,6)
Odpoveď SRI-4 v 52. týždni*
Miera pacientov s odpoveďou, % (n/N)
†
49,0 (88/180)
43,0 (79/184)
55,5 (100/180)
37,3 (68/182)
Rozdiel % (95 % IS)
6,0 (-4,2; 16,2)
18,2 (8,1; 28,3)
Pretrvávajúce zníženie dávky OCS
‡
Miera pacientov s odpoveďou, % (n/N)
†
49,7 (51/103)
33,1 (34/102)
51,5 (45/87)
30,2 (25/83)
Rozdiel % (95 % IS)
16,6 (3,4; 29,8)
21,2 (6,8; 35,7)
Miera vzplanutí
Odhad anualizovanej miery vzplanutí, (95 % IS)
0,57(0,43; 0,76)
0,68(0,52; 0,90)
0,43(0,31; 0,59)
0,64(0,47; 0,86)
Odhad pomeru miery (95 % IS)
0,83 (0,61; 1,15)
0,67 (0,48; 0,94)
BICLA: kombinované hodnotenie lupusu na základe skupiny pre hodnotenie lupusu na Britských ostrovoch; BILAG: skupina pre hodnotenie lupusu na Britských ostrovoch, PGA: celkové hodnotenie lekára; SLEDAI-2K: index aktivity ochorenia SLE 2000; SRI-4: index pacientov so SLE s odpoveďou.
Všetci pacienti dostávali štandardnú liečbu.
* BICLA a SRI-4 sú založené na kombinovanom odhade, kde ukončenie liečby alebo podávanie obmedzenej liečby sú súčasťou kritérií odpovede.
† Pacienti, ktorí ukončili liečbu alebo užívali obmedzenú liečbu nad rámec protokolom povoleného limitu, sú považovaní za pacientov bez odpovede.
‡ Podskupina pacientov s východiskovou dávkou OCS ≥ 10 mg/deň. Pacienti s odpoveďou boli definovaní ako pacienti so znížením dávky OCS na ≤ 7,5 mg/deň v 40. týždni pretrvávajúcim do 52. týždňa.
Dlhodobé predĺženie
Pacienti, ktorí dokončili skúšanie 1 a 2 (východiskové skúšanie) v 52. týždni, boli vhodní pre pokračovanie v liečbe v randomizovanom, dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom 3-ročnom LTE. Pacienti, ktorí dostávali 150 mg alebo 300 mg anifrolumabu v skúšaní 1 a 2, dostávali 300 mg anifrolumabu v LTE. Pacienti, ktorí dostávali placebo v skúšaní 1 a 2, boli opätovne randomizovaní v pomere 1:1 a dostávali buď 300 mg anifrolumabu alebo placebo, čo v LTE predstavuje približne pomer 4:1 pre 300 mg anifrolumabu ku placebu.
Dlhodobá účinnosť sa hodnotila u pacientov, ktorí dostávali 300 mg anifrolumabu alebo placebo vo východiskovom skúšaní a ktorí pokračovali v rovnakej liečbe počas LTE (anifrolumab N=257; placebo N=112). Z toho 69 % pacientov, ktorí dostávali anifrolumab (177/257) a 46 % pacientov, ktorí dostávali placebo (52/112), dokončili celkovo 4 roky liečby. Priemerné skóre SLEDAI-2K (SE)
v 208. týždni bolo 3,4 (0,25) u pacientov, ktorí dostávali anifrolumab (n=140) a 4,0 (0,46) u pacientov, ktorí dostávali placebo (n=44).
Subkutánne podanie
Bezpečnosť a účinnosť anifrolumabu podávaného subkutánne sa hodnotila v 52-týždňovom liečebnom období multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii fázy III. Všetci pacienti boli vo veku ≥ 18 rokov, SLE im bol diagnostikovaný podľa klasifikačných kritérií Amerického kolégia reumatológie (revízia 1997) a mali stredne závažné až závažné ochorenie, so skóre SLEDAI-2K ≥ 6 bodov, mierou postihnutia orgánov na základe hodnotenia BILAG a PGA skóre ≥ 1, napriek východiskovému podávaniu štandardnej liečby SLE pozostávajúcej z jedného alebo
akejkoľvek kombinácie OCS, antimalarík a/alebo imunosupresív. S výnimkou OCS (prednizón alebo ekvivalent), pri ktorých bolo postupné znižovanie dávky súčasťou protokolu, pacienti počas klinických skúšaní pokračovali v užívaní stabilných dávok ich existujúcej liečby SLE. Zo štúdií boli vylúčení pacienti, ktorí mali závažnú aktívnu lupusovú nefritídu alebo závažný aktívny lupus centrálneho nervového systému. Pacienti boli randomizovaní (1:1) do skupiny, v ktorej dostávali 120 mg anifrolumabu alebo placebo subkutánne jedenkrát týždenne.
Vopred špecifikovaná predbežná analýza sa vykonala po tom, čo 220 randomizovaných pacientov dokončilo 52. týždeň alebo bolo vyradených zo štúdie. Z nich bolo 89 % žien, 78 % bielej rasy, 7 % ázijskej rasy a 4 % čiernej/afroamerickej rasy. Medián veku bol 43 rokov (rozsah: 19-70). Na začiatku malo 67 % vysokú aktivitu ochorenia (skóre SLEDAI-2K ≥ 10), 45 % malo závažné ochorenie (BILAG A) minimálne v 1 orgánovom systéme a 50 % pacientov malo stredne závažné ochorenie (BILAG B) minimálne v 2 orgánových systémoch. Najčastejšie postihnutými orgánovými systémami (BILAG A alebo B na začiatku) bol muskuloskeletálny (95 %) a mukokutánny (92 %) systém; 2 % malo postihnutú kardiorespiračnú a 2 % renálnu orgánovú doménu. Na začiatku liečby bolo 95 % pacientov séropozitívnych na ANA protilátky a 40 % na anti-dsDNA protilátky; 33 % pacientov malo nízky C3 a 24 % nízky C4. Východisková štandardná liečba SLE zahŕňala OCS (82 %; priemerná denná dávka (prednizón alebo ekvivalent) 9,8 mg), imunosupresíva (56 %) a antimalariká (80 %).
Počas 8. – 40. týždňa sa u pacientov s východiskovou dávkou OCS ≥ 10 mg/deň vyžadovalo postupné zníženie ich dávky OCS na ≤ 7,5 mg/deň, pokiaľ nedošlo k zhoršeniu aktivity ochorenia.
Randomizácia bola stratifikovaná podľa východiskového skóre SLEDAI-2K (< 10 vs ≥ 10 bodov), OCS dávky v 1. deň (< 10 mg/deň vs ≥ 10 mg/deň prednizónu alebo ekvivalentu) a výsledkov testu interferónového génového podpisu (vysoké vs nízke).
Primárne analýzy hodnotili zníženie celkovej aktivity ochorenia merané v 52. týždni odpoveďou BICLA. V priebežnej analýze sa preukázalo, že 120 mg anifrolumabu podávaného subkutánne viedlo k štatisticky významnému a klinicky významnému zníženiu celkovej aktivity ochorenia v porovnaní s placebom.
Tabuľka 3 Miera odpovedí BICLA v 52. týždni
Anifrolumab 120 mg
Placebo
Miera odpovede BICLA
Miera pacientov s odpoveďou, % (n/N)*
59,4 (65/109)
43,9 (49/111)
Rozdiel v % (95 % IS)
15,5 (2,3; 28,6)
Zložky odpovede BICLAǂ
Zlepšenie BILAG, n (%)
65 (59,5)
49 (44,1)
Bez zhoršenia SLEDAI-2K, n (%)
81 (74,3)
80 (71,6)
Bez zhoršenia PGA, n (%)
81 (74,4)
82 (73,7)
BICLA: kombinované hodnotenie lupusu na základe skupiny pre hodnotenie lupusu na Britských ostrovoch (British Isles Lupus Assessment Group-based Composite Lupus Assessment); BILAG: skupina pre hodnotenie lupusu na Britských ostrovoch (British Isles Lupus Assessment Group), PGA: celkové hodnotenie lekára (Physician’s Global Assessment); SLEDAI-2K: index aktivity ochorenia SLE 2000 (Systemic Lupus Erythematosus Disease Activity Index 2000).
Všetci pacienti dostávali štandardnú liečbu.
* Pacienti, ktorí ukončili liečbu alebo užívali zakázanú liečbu nad rámec protokolom povoleného limitu alebo zomreli, sú považovaní za pacientov bez odpovede.
ǂ Chýbajúce údaje boli doplnené pomocou viacnásobnej imputácie.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s anifrolumabom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe systémového lupus erythematosus (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Skupiny pacientov vylúčené z klinických skúšaní
Anifrolumab sa neskúmal v kombinácii s inými biologickými terapiami, vrátane terapií zameraných na ovplyvnenie B-buniek. Preto sa liečba anifrolumabom neodporúča v kombinácii s biologickou liečbou.
Anifrolumab sa neskúmal u pacientov so závažným aktívnym lupusom centrálneho nervového systému a závažnou aktívnou lupusovou nefritídou (pozri časť
5.1
).
Precitlivenosť
Po podaní anifrolumabu sa hlásili závažné reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie (pozri časť
4.8
).
V klinických skúšaniach s intravenóznym a subkutánnym podaním s trvaním liečby 52 týždňov sa závažné reakcie z precitlivenosti (vrátane angioedému) hlásili u 0,5 % pacientov dostávajúcich anifrolumab.
Ak sa objaví závažná reakcia z precitlivenosti (napr. anafylaxia), podanie anifrolumabu sa má okamžite prerušiť a má sa začať vhodná liečba.
Infekcie
Anifrolumab zvyšuje riziko respiračných infekcií a pásového oparu (pozorovali sa udalosti diseminovaného pásového oparu), pozri časť
4.8
. Pacienti so SLE užívajúci imunosupresíva môžu mať zvýšené riziko infekcií pásového oparu.
V kontrolovaných klinických skúšaniach sa vyskytli závažné a niekedy smrteľné infekcie (vrátane pneumónie), vrátane prípadov u pacientov dostávajúcich anifrolumab.
Vzhľadom na mechanizmus účinku sa má anifrolumab používať s opatrnosťou u pacientov
s chronickou infekciou, anamnézou rekurentných infekcií alebo známymi rizikovými faktormi pre infekciu. Liečba anifrolumabom sa nemá začínať u pacientov s akoukoľvek klinicky významnou aktívnou infekciou až kým infekcia neustúpi alebo nie je primerane liečená. Pacientov je potrebné poučiť, aby v prípade výskytu prejavov alebo príznakov klinicky významnej infekcie vyhľadali zdravotnú starostlivosť. Ak sa u pacienta vyskytne infekcia alebo ak infekcia neodpovedá na štandardnú liečbu, pacienta je potrebné starostlivo sledovať a má sa dôkladne zvážiť prerušenie liečby anifrolumabom až kým infekcia neustúpi.
Štúdie u pacientov s anamnézou primárnej imunodeficiencie sa neuskutočnili.
Z placebom kontrolovaných klinických skúšaní boli vylúčení pacienti s anamnézou aktívnej tuberkulózy (TB) alebo latentnej TB, u ktorých nebolo možné potvrdiť dostatočnú liečbu. U pacientov s neliečenou latentnou TB sa má pred začatím liečby anifrolumabom zvážiť protituberkulózna (anti-TB) liečba. Anifrolumab sa nemá podávať pacientom s aktívnou TB.
Imunizácie
Pred začatím liečby sa má zvážiť absolvovanie všetkých vhodných imunizácií podľa aktuálnych imunizačných usmernení. U pacientov liečených anifrolumabom sa má vyhnúť súbežnému použitiu živých alebo oslabených očkovacích látok.
Imunitné odpovede na neživé očkovacie látky sa hodnotili u malého počtu pacientov (pozri časť
4.5
). Malignita
Vplyv liečby anifrolumabom na možnosť vzniku malignít nie je známy. Štúdie u pacientov
s anamnézou malignity sa neuskutočnili; pacienti so skvamóznym alebo bazálnym bunkovým
karcinómom kože a karcinómom krčka maternice, ktorý bol chirurgicky úplne odstránený alebo primerane liečený, boli spôsobilí pre zaradenie do klinických skúšaní SLE.
V klinických skúšaniach s intravenóznym a subkutánnym podaním s trvaním liečby 52 týždňov sa malígne neoplazmy (vrátane nemelanómových karcinómov kože) hlásili u 1,1 % pacientov dostávajúcich anifrolumab v porovnaní s 0,5 % pacientov dostávajúcich placebo (miera výskytu upravená s ohľadom na expozíciu [exposure-adjusted incidence rate, EAIR]: 1,1 a 0,5 udalostí na 100 pacientorokov [patient years, PY], v uvedenom poradí). Malignity s výnimkou nemelanómových karcinómov kože sa pozorovali u 0,5 % pacientov dostávajúcich anifrolumab a 0,5 % pacientov
dostávajúcich placebo. Medzi pacientmi dostávajúcimi anifrolumab boli malignity, ktoré sa pozorovali u viac ako jedného pacienta, karcinóm prsníka a skvamocelulárny karcinóm.
U pacientov so známymi rizikovými faktormi pre vznik alebo opätovný výskyt malignít sa má zvážiť individuálny pomer prínosu a rizika. Pri zvažovaní pokračovania v liečbe u pacientov, u ktorých sa vyskytne malignita, sa má postupovať s opatrnosťou.
Pomocná látka so známym účinkom
Tento liek obsahuje 0,4 mg polysorbátu 80 (E 433) v naplnenej injekčnej striekačke/naplnenom pere, čo zodpovedá 0,5 mg/ml. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie.