Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
UCB CANADA INC
ATC kód
L04AL02
Zdroj
DPD · 02567067
Farmakoterapeutická skupina: Imunosupresíva, inhibítory neonatálneho Fc receptora (FcRn), ATC kód: L04AL02.
Mechanizmus účinku
Rozanolixizumab je humanizovaná monoklonálna protilátka IgG4, ktorá znižuje sérovú koncentráciu IgG inhibíciou väzby IgG na FcRn, receptor, ktorý za fyziologických podmienok chráni IgG pred intracelulárnou degradáciou a recykluje IgG späť na bunkový povrch.
Rovnakým mechanizmom rozanolixizumab znižuje koncentráciu patogénnych autoprotilátok IgG spojených s gMG. Podľa klinických údajov sa pri rozanolixizumabe nezistil žiadny klinicky relevantný vplyv na hladiny albumínu, ktorý sa viaže na inom mieste na FcRn.
Farmakodynamické účinky
V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s gMG viedlo týždenné subkutánne podávanie rozanolixizumabu v odporúčanej dávke (pozri časť
4.2
) k rýchlemu a trvalému zníženiu celkových sérových koncentrácií IgG s výrazným znížením IgG o 45 % v porovnaní s východiskovou hodnotou v priebehu 1 týždňa a s maximálnym poklesom o 73 % približne o 3 týždne. Po ukončení podávania sa koncentrácie IgG vrátili na východiskové hladiny približne do 8 týždňov. Podobné zmeny sa pozorovali aj počas ďalších cyklov štúdie.
Zníženie celkovej hladiny IgG rozanolixizumabom u pacientov s pozitívnymi neutralizačnými protilátkami sa nelíšilo od pacientov, ktorí boli negatívni na protilátky proti lieku (pozri časť
4.4
).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Bezpečnosť a účinnosť rozanolixizumabu sa hodnotili u pacientov s gMG v pivotnej štúdii MG0003 fázy 3. Dlhodobá bezpečnosť, znášanlivosť a účinnosť rozanolixizumabu sa hodnotili v 2 štúdiách fázy 3 s nezaslepeným rozšírením (OLE) s 1 rozšírením OLE (MG0007), kde sa podával rozanolixizumab v rámci 6-týždňových liečebných cyklov na základe klinických potrieb.
Štúdia MG0003
V štúdii MG0003 sa hodnotilo 200 pacientov počas maximálne 18 týždňov, pričom pacienti boli randomizovaní na užívanie dávok rozanolixizumabu titrovaných podľa telesnej hmotnosti, ktoré boli ekvivalentom dávky približne (≈) 7 mg/kg (zodpovedajúcej odporúčanej dávke, pozri časť
4.2
) alebo vyššej dávky, alebo placeba. Liečba pozostávala z 1 dávky týždenne počas 6 týždňov, po ktorej nasledovalo 8-týždňové observačné obdobie.
V tejto štúdii museli pacienti pri skríningu spĺňať nasledujúce hlavné kritériá:
vek najmenej 18 rokov, telesná hmotnosť najmenej 35 kg,
diagnóza gMG a prítomnosť autoprotilátok proti AChR alebo MuSK,
trieda II až IVa podľa MGFA (Myasthenia Gravis Foundation of America; Americká nadácia
pre myasténiu gravis),
skóre MG-ADL (MG-Activities of Daily Living; Činnosti každodenného života pri myasténii gravis, meranie na základe PRO [Patient Reported Outcome; výsledku hláseného pacientom]) najmenej 3 (s ≥ 3 bodmi pri neočných príznakoch),
skóre QMG (Quantitative Myasthenia Gravis; Kvantitatívne skóre myasténie gravis) najmenej 11,
v prípade liečby gMG stabilná dávka pred východiskovým stavom a počas trvania štúdie (okrem
inhibítorov cholínesterázy),
možnosť dodatočnej liečby, ako je IVIg a/alebo PLEX.
Pacienti nesmeli vstúpiť do štúdie, ak mali:
celkovú sérovú hladinu IgG ≤ 5,5 g/l alebo absolútny počet neutrofilov < 1 500 buniek/mm
3
,
klinicky relevantnú aktívnu infekciu alebo závažné infekcie, mykobakteriálne infekcie,
hepatitídu typu B, hepatitídu typu C, infekcie HIV,
ak absolvovali liečbu PLEX, IVIg 1 mesiac a monoklonálnymi protilátkami 3 až 6 mesiacov
pred začatím liečby.
Primárnym ukazovateľom bola zmena oproti východiskovému stavu v 43. deň v skóre MG-ADL. Medzi sekundárne ukazovatele účinnosti patrili zmena oproti východiskovému stavu v 43. deň v skóre MG-C (kompozitné skóre myasténie gravis) a skóre QMG. Odpoveď v tejto štúdii bola definovaná ako zlepšenie skóre MG-ADL o najmenej 2,0 bodu v 43. deň v porovnaní s východiskovou hodnotou liečebného cyklu.
Demografické údaje pacientov a východiskové charakteristiky ochorenia boli vo všeobecnosti vyvážené v rámci liečebných skupín. Väčšina pacientov boli ženy (60,5 %), mala menej ako 65 rokov (75,5 %), boli prevažne bielej (68,0 %) alebo ázijskej (10,5 %) rasy a vykazovala gMG triedy II alebo III podľa MGFA (96,0 %). Medián veku pri diagnóze MG bol 44,0 rokov a medián času od stanovenia diagnózy bol 5,8 rokov. V skupine s placebom bol nižší podiel pacientov mužského pohlavia (29,9 %) ako v skupine s rozanolixizumabom v dávke ≈7 mg/kg (40,9 %). Distribúcia autoprotilátok medzi pacientmi MG0003 bola 10,5 % anti MuSK pozitívnych, 89,5 % anti AChR pozitívnych. Celkovo dostávalo 95,5 % pacientov aspoň jeden základný liek na MG, v užívaní ktorého pokračovali počas štúdie, vrátane 85,5 % pacientov, ktorí dostávali inhibítory acetylcholínesterázy, ako aj 64,0 % pacientov, ktorí dostávali kortikosteroidy, 50,0 % pacientov, ktorí dostávali imunosupresíva, a 35,5 % pacientov, ktorí dostávali kortikosteroidy a imunosupresíva v stabilných dávkach.
V skupinách s rozanolixizumabom a placebom bol medián celkového skóre MG-ADL 8,0 a medián celkového skóre QMG 15,0.
Výsledky primárnych a sekundárnych ukazovateľov účinnosti sú zhrnuté v nižšie uvedenej tabuľke č. 2. Kritériá MG-ADL spĺňalo celkovo 71,9 % pacientov v skupine s rozanolixizumabom a 31,3 % pacientov v skupine s placebom.
Tabuľka č. 2: Zmena oproti východiskovému stavu vo výsledkoch účinnosti v 43. deň
Placebo (N = 67)
Rozanolixizumab≈ 7 mg/kg(N = 66)
MG-ADL
Východisková stredná hodnota
8,4
8,4
Zmena oproti východiskovému stavu Stredná hodnota LS (SE)
-0,784 (0,488)
-3,370 (0,486)
Rozdiel v porovnaní s placebom
-2,586
95 % IS pre rozdiel
-4,091; -1,249
Hodnota P pre rozdiel
< 0,001
MG-C
Východisková stredná hodnota
15,6
15,9
Zmena oproti východiskovému stavu Stredná hodnota LS (SE)
-2,029 (0,917)
-5,930 (0,916)
Rozdiel v porovnaní s placebom
-3,901
95 % IS pre rozdiel
-6,634; -1,245
Hodnota P pre rozdiel
< 0,001
QMG
Východisková stredná hodnota
15,8
15,4
Zmena oproti východiskovému stavu Stredná hodnota LS (SE)
-1,915 (0,682)
-5,398 (0,679)
Rozdiel v porovnaní s placebom
-3.483
95 % IS pre rozdiel
-5,614; -1,584
Hodnota P pre rozdiel
< 0,001
≈ = približná dávka; IS = interval spoľahlivosti; N = celkový počet pacientov v liečebnej skupine; LS = najmenší štvorec; SE
= štandardná chyba; MG-ADL = činnosti každodenného života pri MG; MG-C = kompozitné skóre myasténie gravis; QMG
= Quantitative Myasthenia Gravis; MG = myasténia gravis.
U pacientov s MuSK+, ktorí užívali rozanolixizumab v dávke ≈7 mg/kg a ich údaje boli k dispozícii v 43. deň (n = 5), boli výsledky v súlade s celkovou skupinou.
Počas obdobia liečby nedostali záchrannú liečbu žiadni pacienti liečení rozanolixizumabom a dostali ju 3 pacienti liečení placebom. Počas observačného obdobia spomedzi pacientov liečených dávkou
≈7 mg/kg jeden pacient dostal záchrannú liečbu a 19 pacientov prešlo predčasne do nezaslepenej rozšírenej štúdie s liečbou rozanolixizumabom.
V OLE štúdii MG0007 sa pozorovalo konzistentné klinické zlepšenie po podaní po sebe nasledujúcich
Skupina: RLZ ~7 mg/kg
Deň
1 cyklus
7 cyklus
2 cyklus
8 cyklus
3 cyklus
9 cyklus
4 cyklus
10 cyklus
5 cyklus
11 cyklus
6 cyklus
Stredná hodnota zmeny celkového skóre MG-ADL oproti východiskovému stavu
cyklov rozanolixizumabu.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom Rystiggo v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe myasténie gravis (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Myastenická kríza
Liečba rozanolixizumabom u pacientov s hroziacou alebo manifestnou myastenickou krízou sa neskúmala. Je potrebné zvážiť postupnosť začatia liečby medzi zavedenými liečbami krízy MG a rozanolixizumabom a ich potenciálne interakcie (pozri časť
4.5
).
Aseptická meningitída
Po liečbe rozanolixizumabom bola hlásená aseptická meningitída (liekom indukovaná aseptická meningitída). Ak sa vyskytnú príznaky zodpovedajúce aseptickej meningitíde (bolesť hlavy, pyrexia, stuhnutosť šije, nevoľnosť, vracanie), má sa uskutočniť diagnostické vyšetrenie a začať liečba podľa štandardnej starostlivosti.
Infekcie
Keďže rozanolixizumab spôsobuje prechodné zníženie hladín IgG, môže sa zvýšiť riziko vzniku infekcií (pozri časť
5.1
). Celkovo boli v štúdiách fázy 3 v prípade gMG infekcie hlásené u 45,2 % všetkých pacientov liečených rozanolixizumabom. Zvýšenie výskytu infekcií medzi jednotlivými cyklami sa nepozorovalo. Závažné infekcie boli hlásené u 4,3 % pacientov.
Liečba rozanolixizumabom sa nemá začínať u pacientov s klinicky významnou aktívnou infekciou, pokým infekcia neustúpi alebo sa adekvátne nevylieči. Počas liečby rozanolixizumabom sa majú monitorovať klinické prejavy a príznaky infekcií. Ak sa vyskytne klinicky významná aktívna infekcia, je potrebné zvážiť vysadenie rozanolixizumabu až do ustúpenia infekcie.
Precitlivenosť
Môžu sa vyskytnúť reakcie súvisiace s infúziou, ako je vyrážka alebo angioedém (pozri časť
4.8
).
V klinickej štúdii boli mierne až stredne závažné. Pacienti majú byť počas liečby rozanolixizumabom a 15 minút po ukončení podávania sledovaní, či sa u nich neobjavia klinické prejavy a príznaky reakcií z precitlivenosti. Ak sa počas podávania vyskytne reakcia z precitlivenosti (pozri časť
4.8
), infúzia rozanolixizumabu sa má prerušiť a v prípade potreby je potrebné prijať náležité opatrenia. Keď ustúpia, podávanie lieku možno obnoviť.
Vakcinácia
Imunizácia vakcínami počas liečby rozanolixizumabom nebolo skúmané. Bezpečnosť imunizácie živými alebo oslabenými živými vakcínami a reakcia na imunizáciu vakcínami nie sú známe. Všetky vakcíny sa majú podávať v súlade s pokynmi na imunizáciu a najmenej 4 týždne pred začatím liečby. U pacientov užívajúcich liečbu sa neodporúča vakcinácia živými alebo oslabenými živými vakcínami. V prípade všetkých ostatných vakcín sa musí dodržať najmenej 2-týždňový časový odstup od podania predchádzajúcej infúzie v rámci liečebného cyklu a 4-týždňový časový odstup pred začatím ďalšieho cyklu.
Imunogenicita
V súhrnných údajoch o cyklickej liečbe z programu fázy 3 sa po 1 liečebnom cykle 6 týždenného podávania rozanolixizumabu u 27,1 % (42/155) pacientov vytvorili protilátky proti lieku a u 10,3 % (16/155) pacientov boli protilátky klasifikované ako neutralizačné. Po opätovnom začatí liečby sa podiel pacientov, u ktorých sa po 5 liečebných cykloch vytvorili protilátky proti lieku, zvýšil na 65 % (13/20) a u 50 % (10/20) sa zvýšilo množstvo neutralizačných protilátok. Tvorba neutralizačných protilátok bola spojená s 24 % poklesom celkovej plazmatickej expozície rozanolixizumabu. Nebol zaznamenaný žiadny zjavný vplyv imunogenicity na účinnosť a bezpečnosť (pozri časti
5.1
a
5.2
).
Pomocné látky
Tento liek obsahuje 29 mg prolínu v každom ml.
Použitie u pacientov s hyperprolinémiou sa má obmedziť na prípady, kde nie je k dispozícii alternatívna liečba.
Tento liek obsahuje 0,3 mg polysorbátu 80 v každom ml. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie.