Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Rx
Olumiant 1 mg filmom obalené tablety
2 mg, Tabletki powlekane
INN: Baricitinibum
Aktualizované: 2026-04-13
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇫🇷🇵🇱🇵🇹🇸🇰🇺🇦
Forma
Tabletki powlekane
Dávkovanie
2 mg
Spôsob podania
doustna
Skladovanie
—
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
O lieku
Výrobca
Eli Lilly Nederland B.V. (Hiszpania)
Zloženie
Baricitinibum 2 mg
ATC kód
L04AF02
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: imunosupresíva, selektívne imunosupresíva, ATC kód: L04AF02 Mechanizmus účinku
Baricitinib je selektívny a reverzibilný inhibítor Janus kinázy (JAK)1 a JAK2. V testoch na izolovaných enzýmoch baricitinib inhiboval aktivity JAK1, JAK2, tyrozínkinázy 2 a JAK3 s hodnotami IC50 5,9; 5,7, 53 a > 400 nM, v uvedenom poradí.
Janus kinázy (JAK) sú enzýmy, ktoré z receptorov na povrchu bunky prenášajú intracelulárne signály pre množstvo cytokínov a rastových faktorov zapojených do hematopoézy, zápalu a funkcie imunitného systému. V rámci vnútrobunkovej signálnej dráhy JAK fosforylujú a tým aktivujú signálne transduktory a aktivátory transkripcie (STAT), čím dochádza k aktivácii génovej expresie vo vnútri bunky. Baricitinib moduluje tieto signálne dráhy čiastočnou inhibíciou enzymatickej aktivity JAK1
a JAK2, čím sa zníži fosforylácia a aktivácia STAT.
Farmakodynamické účinky
Inhibícia fosforylácie STAT3 indukovanej interleukínom IL-6
Podávanie baricitinibu malo za následok od dávky lieku závislú inhibíciu fosforylácie STAT3 indukovanej IL-6 v krvi zdravých osôb s maximálnou inhibíciou pozorovanou 2 hodiny po podaní dávky, ktorá sa do 24 hodín vrátila na hodnotu blízku základnej hodnote.
Imunoglobulíny
Priemerné hodnoty sérových IgG, IgM a IgA klesli do 12 týždňov od začiatku liečby a zostali stabilné na hodnote nižšej ako boli základné hodnoty počas najmenej 104 týždňov. U väčšiny pacientov sa zmeny v imunoglobulínoch vyskytovali v normálnom referenčnom rozsahu.
Lymfocyty
Priemerný absolútny počet lymfocytov sa zvýšil do 1 týždňa od začiatku liečby, vrátil sa na základnú hodnotu do 24. týždňa a potom ostal stabilný počas najmenej 104 týždňov. U väčšiny pacientov sa zmeny počtu lymfocytov vyskytovali v normálnom referenčnom rozsahu.
C-reaktívny proteín
U pacientov s reumatoidnou artritídou bol pozorovaný pokles C-reaktívneho proteínu v sére (CRP) už v 1. týždni od začiatku liečby a počas celého podávania lieku sa táto hodnota udržala.
Kreatinín
V klinických skúšaniach baricitinib indukoval vyššie priemerné zvýšenie hladiny sérového kreatinínu s hodnotou 3,8 µmol/l po dvoch týždňoch liečby, hodnoty ktorého potom zostali stabilné. Môže to byť v dôsledku baricitinibovej inhibície sekrécie kreatinínu v renálnych tubuloch. Preto odhad glomerulárnej filtrácie na základe sérového kreatinínu môže byť mierne znížený, bez skutočného zníženia funkcie obličiek alebo výskytu renálnych nežiaducich reakcií. Pri ložiskovej alopécii priemerný sérový kreatinín naďalej stúpal až do 52. týždňa. Pri atopickej dermatitíde a ložiskovej alopécii sa baricitinib spájal s poklesom hodnoty cystatínu C (používaného tiež na odhad rýchlosti glomerulárnej filtrácie) v 4. týždni, pričom neskôr nebol zaznamenaný už žiaden ďalší pokles.
Kožné modely in vitro
V in-vitro ľudskom kožnom modeli vystavenom vplyvu prozápalových cytokínov (t.j. IL-4, IL-13, IL-31), baricitinib znižoval expresiu pSTAT3 v epidermálnych keratínocytoch a zvyšoval expresiu filagrínu, proteínu, ktorý zohráva úlohu v bariérovej funkcii kože a v patogenéze atopickej dermatitídy.
Vakcinačná štúdia
Vplyv baricitinibu na humorálnu odpoveď na neživé vakcíny sa hodnotil u 106 pacientov
s reumatoidnou artritídou stabilne užívajúcich 2 alebo 4 mg baricitinibu, ktorí dostávali inaktivovanú pneumokokovú alebo tetanusovú vakcínu. Väčšina týchto pacientov (n = 94) užívala súčasne metotrexát. Pre celkovú populáciu pneumokoková vakcinácia viedla k uspokojivej IgG imunitnej odpovedi u 68 % (95 % CI: 58,4 %, 76,2 %) pacientov. U 43,1 % (95 % CI: 34 %, 52,8 %) pacientov sa dosiahla uspokojivá IgG imunitná odpoveď na očkovanie proti tetanu.
Klinická účinnosť
Reumatoidná artritída
Účinnosť a bezpečnosť baricitinibu podávaného raz denne boli hodnotené v 4 randomizovaných, dvojito zaslepených, multicentrických klinických skúšaniach fázy III u dospelých pacientov so stredne ťažkou až ťažkou aktívnou reumatoidnou artritídou diagnostikovanou v súlade s kritériami ACR/EULAR 2010 (tabuľka č. 3). Pri vstupnom vyšetrení sa vyžadovala prítomnosť najmenej
6 bolestivých a 6 opuchnutých kĺbov. Všetci pacienti, ktorí absolvovali tieto klinické skúšania, boli vhodní na zaradenie do dlhodobého predĺženia klinického skúšania s ďalšou liečbou v trvaní najviac 7 rokov.
Tabuľka č. 3. Zhrnutie klinického skúšania (KS)
Názov KS(trvanie)
Populácia(počet)
Liečebné ramená
Zhrnutie výsledkov kľúčových meraní
RA-BEGIN(52 týždňov)
neliečení MTX
1
(584)
RA-BEAM(52 týždňov)
MTX-IR
2
(1305)
Všetci pacienti užívajú aj MTX
RA-BUILD(24 týždňov)
cDMARD-IR
3
(684)
Ak sú na začiatku KS stabilní nacDMARD, užívajú aj cDMARD
5
RA-BEACON(24 týždňov)
TNF-IR
4
(527)
Užívajú aj cDMARD
5
Baricitinib 4 mg QD
Baricitinib 4 mg QD + MTX
MTX
Primárny koncový ukazovateľ: ACR20 v 24. týždni
Fyzické funkcie (HAQ-DI)
RTG progresia (mTSS)
Nízka aktivita ochorenia a remisia (SDAI)
Baricitinib 4 mg QD
Adalimumab 40 mg SC Q2W
placebo
Primárny koncový ukazovateľ:ACR20 v 12. týždni
Fyzické funkcie (HAQ-DI)
RTG progresia (mTSS)
Nízka aktivita ochorenia a remisia (SDAI)
Ranná stuhnutosť kĺbov
Baricitinib 4 mg QD
Baricitinib 2 mg QD
placebo
Primárny koncový ukazovateľ: ACR20 v 12. týždni
Fyzické funkcie (HAQ-DI)
Nízka aktivita ochorenia a remisia (SDAI)
RTG progresia (mTSS)
Ranná stuhnutosť kĺbov
Baricitinib 4 mg QD
Baricitinib 2 mg QD
placebo
Primárny koncový ukazovateľ: ACR20 v týždni č. 12
Fyzické funkcie (HAQ-DI)
Nízka aktivita ochorenia a remisia (SDAI)
Skratky: IR = neadekvátny respondér; QD = raz denne; Q2W = raz za 2 týždne; SC = subkutánne; ACR = American College of Rheumatology; SDAI = zjednodušený index aktivity ochorenia; HAQ-DI = Dotazník hodnotenia zdravia - index postihnutia; mTSS = modifikované celkové Sharpovo skóre
1 Pacienti, ktorým boli podané menej ako 3 dávky metotrexátu (MTX); dovtedy neliečení konvenčnými ani biologickými DMARD.
2 Pacienti, ktorí mali nedostatočnú odpoveď na MTX (+/- iné cDMARD); neliečení biologickými
liekmi.
3 Pacienti, ktorí mali nedostatočnú odpoveď alebo s neznášanlivosťou na ≥ 1 cDMARD; neliečení
biologickými liekmi.
4 Pacienti, ktorí mali nedostatočnú odpoveď alebo s neznášanlivosťou na ≥ 1 bDMARD; vrátane
najmenej jedného inhibítora TNF .
5 Najčastejšie súbežne užívané cDMARD zahŕňali MTX, hydroxychlorochín, leflunomid a sulfasalazín.
Klinická odpoveď
Vo všetkých klinických skúšaniach mali pacienti liečení baricitinibom 4 mg raz denne štatisticky významne vyššiu odpoveď ACR20, ACR50 a ACR70 v 12. týždni v porovnaní s placebom, metotrexátom (MTX) alebo adalimumabom (tabuľka č. 4). Doba nástupu účinku bola rýchla
pri meraniach s významne vyššími odpoveďami pozorovanými už v 1. týždni. Pozorovaná bola nepretržitá, nemenná miera odpovede, pričom odpovede ACR20/50/70 sa udržali ešte najmenej 2 roky vrátane dlhodobého predĺženia klinického skúšania.
Liečba baricitinibom 4 mg v monoterapii alebo v kombinácii s cDMARD mala za následok významnejšie zlepšenie všetkých jednotlivých zložiek ACR vrátane počtu bolestivých a opuchnutých kĺbov, celkového hodnotenia pacienta a lekára, HAQ-DI, hodnotenia bolesti a CRP, v porovnaní
s placebom, MTX alebo adalimumabom.
V žiadnej podskupine sa nepozorovali významné rozdiely v účinnosti či bezpečnosti definované typom súbežne podávaného DMARD v kombinácii s baricitinibom.
Remisia a nízka aktivita ochorenia
Štatisticky významne vyššie percento pacientov liečených baricitinibom 4 mg v porovnaní s placebom alebo MTX dosiahlo remisiu (SDAI ≤ 3,3 a CDAI ≤ 2,8) alebo nízku aktivitu ochorenia či remisiu (DAS28-ESR alebo DAS28-hsCRP ≤ 3,2 a DAS28-ESR alebo DAS28-hsCRP < 2,6) v 12. a 24.
týždni (tabuľka č. 4).
Vyššia miera výskytu remisie v porovnaní s placebom bola pozorovaná už vo 4. týždni. Miera výskytu remisie a nízkej aktivity ochorenia sa udržala najmenej 2 roky. Údaje z dlhodobej predĺženej štúdie až do 6-ročného sledovania naznačujú pretrvávajúcu mieru výskytu nízkej aktivity/remisie ochorenia.
Tabuľka č. 4: Odpoveď, remisia a fyzická aktivita
Klinické skúšanie
RA-BEGINPacienti neliečeníMTX
RA-BEAMPacienti s MTX-IR
RA-BUILDPacienti s cDMARD-IR
RA-BEACONPacienti s TNF-IR
Skupinaliečby
MTX
BARI4 mg
BARI4 mg+ MTX
PBO
BARI4 mg
ADA40 mg Q2W
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
N
210
159
215
488
487
330
228
229
227
176
174
177
ACR20:
12. týždeň
59 %
79 %***
77 %***
40 %
70 %***†
61 %***
39 %
66 %***
62 %***
27 %
49 %***
55 %***
24. týždeň
62 %
77 %
**
78 %***
37 %
74 %***†
66 %***
42 %
61 %***
65 %***
27 %
45 %***
46 %***
52. týždeň
56 %
73 %***
73 %***
71 %
††
62 %
ACR50:
12. týždeň
33 %
55 %***
60 %***
17 %
45 %***††
35 %***
13 %
33 %***
34 %***
8 %
20 %
**
28 %***
24. týždeň
43 %
60 %
**
63 %***
19 %
51 %***
45 %***
21 %
41 %***
44 %***
13 %
23 %
*
29 %***
52. týždeň
38 %
57 %***
62 %***
56 %
†
47 %
ACR70:
12. týždeň
16 %
31 %***
34 %***
5 %
19 %***†
13 %***
3 %
18 %***
18 %***
2 %
13 %***
11 %
**
24. týždeň
21 %
42 %***
40 %***
8 %
30 %***†
22 %***
8 %
25 %***
24 %***
3 %
13 %***
17 %***
52. týždeň
25 %
42 %***
46 %***
37 %
31 %
DAS28-hsCRP ≤ 3,2:
12. týždeň
30 %
47 %***
56 %***
14 %
44 %***††
35 %***
17 %
36 %***
39 %***
9 %
24 %***
32 %***
24. týždeň
38 %
57 %***
60 %***
19 %
52 %***
48 %***
24 %
46 %***
52 %***
11 %
20 %
*
33 %***
52. týždeň
38 %
57 %***
63 %***
56 %
†
48 %
SDAI ≤ 3,3:
12. týždeň
6 %
14 %
*
20 %***
2 %
8 %***
7 %***
1 %
9 %***
9 %***
2 %
2 %
5 %
24. týždeň
10 %
22 %
**
23 %***
3 %
16 %***
14 %***
4 %
17 %***
15 %***
2 %
5 %
9 %**
52. týždeň
13 %
25 %
**
30 %***
23 %
18 %
CDAI ≤ 2,8:
12. týždeň
7 %
14 %
*
19 %***
2 %
8 %***
7 %**
2 %
10 %***
9 %***
2 %
3 %
6 %
24. týždeň
11 %
21 %
**
22 %
**
4 %
16 %***
12 %***
4 %
15 %***
15 %***
3 %
5 %
9 %
*
52. týždeň
16 %
25 %
*
28 %
**
22 %
18 %
HAQ-DI Minimálny klinicky významný rozdiel (zníženie HAQ-DI skóre o ≥ 0,30):
12. týždeň
60 %
81 %***
77 %***
46 %
68 %***
64 %***
44 %
60 %***
56 %
**
35 %
48 %
*
54 %***
24. týždeň
66 %
77 %
*
74 %
37 %
67 %***†
60 %***
37 %
58 %***
55 %***
24 %
41 %***
44 %***
52. týždeň
53 %
65 %
*
67 %
**
61 %
55 %
Poznámka: Percento respondérov v každom časovom intervale randomizovaných na začiatku liečby (N). Pacienti, ktorí ukončili liečbu alebo dostali záchrannú terapiu, boli potom považovaní za non-respondérov. Skratky: ADA = adalimumab; BARI = baricitinib; IR = neadekvátny respondér; MTX = metotrexát; PBO = placebo
* p ≤ 0,5; ** p ≤ 0,01; *** p ≤ 0,001 oproti placebu (v klin. skúšaní RA-BEGIN oproti MTX)
† p ≤ 0,05; †† p ≤ 0,01; ††† p ≤ 0,001 oproti adalimumabu
RTG odpoveď
Účinok baricitinibu na progresiu štrukturálneho poškodenia kĺbov bol hodnotený pomocou RTG v klinických skúšaniach RA-BEGIN, RA-BEAM a RA-BUILD a bol vyhodnotený podľa modifikovaného celkového Sharpovho skóre (mTSS) a jeho zložiek, skóre erózie a skóre zúženia kĺbovej štrbiny.
Liečba baricitinibom 4 mg mala za následok štatisticky významnú inhibíciu progresie poškodenia
kĺbovej štrbiny (tabuľka č. 5). Analýzy skóre erózie a skóre zúženia kĺbovej štrbiny sa zhodovali
s celkovými skóre. Percento pacientov bez RTG progresie (zmena mTSS ≤ 0) bolo významne vyššie
s baricitinibom 4 mg ako s placebom v 24. a 52. týždni.
Tabuľka č. 5. RTG zmeny
Klinické skúšanie
RA-BEGINPacienti neliečení MTX
RA-BEAMPacienti s MTX-IR
RA-BUILDPacienti s cDMARD-IR
Skupinaliečby
MTX
BARI4 mg
BARI4 mg+ MTX
PBO
a
BARI4 mg
ADA40 mg Q2W
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
Modifikované celkové Sharpovo skóre, priemerná zmena od vstupných údajov:
24. týždeň
0,61
0,39
0,29
*
0,90
0,41
***
0,33
***
0,70
0,33
*
0,15
**
52. týždeň
1,02
0,80
0,40
**
1,80
0,71
***
0,60
***
Percento pacientov bez RTG progresie
b
:
24. týždeň
68 %
76 %
81 %
**
70 %
81 %***
83 %***
74 %
72 %
80 %
52. týždeň
66 %
69 %
80 %
**
70 %
79 %
**
81 %
**
Skratky: ADA = adalimumab; BARI = baricitinib; IR = neadekvátny respondér; MTX = metotrexát;
PBO = placebo
a Údaje o placebe v 52. týždni odvodené pomocou lineárnej extrapolácie
b Žiadna progresia definovaná ako zmena mTSS ≤ 0.
* p ≤ 0,05; ** p ≤ 0,01; *** p ≤ 0,001 oproti placebu (v klin. skúšaní RA-BEGIN oproti MTX)
Odpoveď fyzických funkcií a výsledky súvisiace so zdravím
Liečba baricitinibom 4 mg v monoterapii alebo v kombinácii s cDMARD mala za následok
významnejšie zlepšenie fyzických funkcií (HAQ-DI) a bolesti (na vizuálnej analógovej stupnici
0 - 100) ako pri všetkých komparátoroch (placebe, MTX, adalimumabe). Zlepšenie bolo pozorované už v 1. týždni a v klinických skúšaniach RA-BEGIN a RA-BEAM sa udržalo až 52 týždňov.
V klinických skúšaniach RA-BEAM a RA-BUILD mala liečba baricitinibom 4 mg za následok významné zlepšenie priemerného trvania a závažnosti rannej stuhnutosti kĺbov oproti placebu alebo adalimumabu podľa hodnotenia denných elektronických diárov pacienta.
Vo všetkých klinických skúšaniach, hlásili pacienti liečení baricitinibom zlepšenie kvality života hlásenej pacientom, na základe skóre fyzickej zložky dotazníka na hodnotenie kvality života Short Form (36) Health Survey (SF-36) a únavy, ako bolo zistené podľa únavového skóre Funkčného hodnotenia liečby chronických ochorení (FACIT-F).
Baricitinib 4 mg v porovnaní s 2 mg
Rozdiely v účinnosti pri podávaní 4 mg a 2 mg dávok boli najvýznamnejšie v populácii bDMARD-neadekvátnych respondérov (IR) (RA-BEACON), v ktorej bolo pozorované štatisticky významné zlepšenie zložiek ACR v počte opuchnutých kĺbov, v počte bolestivých kĺbov a v ESR
pri 4 mg baricitinibu v porovnaní s placebom v 24. týždni, ale nie pri 2 mg baricitinibu v porovnaní
s placebom. Okrem toho nástup účinku v oboch klinických skúšaniach, RA-BEACON aj RA-BUILD, bol rýchlejší a miera účinku bola obvykle vyššia v skupinách s dávkou 4 mg oproti skupinám s dávkou 2 mg.
V dlhodobom predĺžení klinického skúšania boli pacienti z klinických skúšaní RA-BEAM,
RA-BUILD a RA-BEACON, ktorí dosiahli trvalo nízku aktivitu ochorenia alebo remisiu (CDAI ≤ 10) po najmenej 15 mesiacoch liečby baricitinibom 4 mg raz denne, opakovane randomizovaní v pomere 1:1 dvojito zaslepeným spôsobom na pokračovanie v liečbe 4 mg lieku raz denne alebo na zníženie dávky na 2 mg raz denne. U väčšiny pacientov sa udržala nízka aktivita ochorenia alebo remisia na základe skóre CDAI:
v 12. týždni: 451/498 (91 %) pokračovanie so 4 mg oproti 405/498 (81 %) zníženiu na 2 mg (p ≤ 0,001)
v 24. týždni: 434/498 (87 %) pokračovanie so 4 mg oproti 372/498 (75 %) zníženiu na 2 mg (p ≤ 0,001)
v 48. týždni: 400/498 (80 %) pokračovanie so 4 mg oproti 343/498 (69 %) zníženiu na 2 mg (p ≤ 0,001)
v 96. týždni: 347/494 (70 %) pokračovanie so 4 mg oproti 297/496 (60 %) zníženiu na 2 mg
(p ≤ 0,001)
Väčšina pacientov, ktorí po znížení dávky lieku stratili status nízkej aktivity ochorenia alebo remisie, mohli znovu získať kontrolu nad ochorením potom, ako sa dávka vrátila na hodnotu 4 mg.
Dospelí s atopickou dermatitídou
Účinnosť a bezpečnosť baricitinibu v monoterapii alebo v kombinácii s topickými kortikosteroidmi (topical corticosteroids, TCS) sa posudzovali v 3 randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných 16-týždňových štúdiách fázy III (BREEZE-AD1, -AD2 a -AD7). Tieto štúdie zahŕňali 1 568 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou atopickou dermatitídou definovanou pomocou skóre globálneho hodnotenia investigátora (Investigator's Global Assessment – IGA skóre) ≥ 3, skóre indexu plochy a závažnosti ekzému (Eczema Area and Severity Index - EASI skóre) ≥ 16 a pomocou hodnoty postihnutej plochy povrchu tela (body surface area, BSA) ≥ 10 %. Vhodní pacienti mali viac ako
18 rokov a v minulosti nedostatočnú odpoveď alebo intoleranciu na lokálnu liečbu. Pacientom bolo povolené podávať záchrannú liečbu (ktorá zahŕňala lokálnu alebo systémovú liečbu), a vtedy boli považovaní za non-respondérov (pacientov bez odpovede). Na začiatku štúdie BREEZE-AD7 boli všetci pacienti súbežne liečení lokálnymi kortikosteroidmi a pacienti mali povolené používať lokálne inhibítory kalcineurínu. Všetci pacienti, ktorí dokončili tieto štúdie, boli spôsobilí na zaradenie do dlhodobej pokračujúcej štúdie (BREEZE AD-3) na dobu najviac 4 rokov pokračujúcej liečby.
Randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia fázy III BREEZE-AD4 vyhodnocovala účinnosť baricitinibu v kombinácii s lokálnymi kortikosteroidmi počas 52 týždňov
u 463 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou atopickou dermatitídou po zlyhaní, neznášanlivosti alebo kontraindikácii na perorálnu liečbu cyklosporínom.
Vstupná charakteristika
V placebom kontrolovaných štúdiách fázy III (BREEZE-AD1, -AD2, -AD7 a -AD4) bolo vo všetkých liečebných skupinách 37 % žien, 64 % belochov, 31 % aziatov a 0,6 % černochov a priemerný vek bol 35,6 rokov. V týchto štúdiách malo 42 % až 51 % pacientov východiskovú hodnotu IGA 4 (ťažká atopická dermatitída) a 54 % až 79 % pacientov bola v minulosti podávaná systémová liečba atopickej dermatitídy. Priemerné vstupné skóre EASI bolo od 29,6 do 33,5; priemerná vstupná týždenná hodnota svrbenia (Itch Numerical Rating Scale, Itch NRS) bola v rozmedzí od 6,5 do 7,1; priemerná vstupná hodnota dermatologického indexu kvality života (Dermatology Life Quality Index, DLQI) bola v rozmedzí od 13,6 do 14,9 a priemerné vstupné skóre nemocničnej škály úzkosti a depresie (Hospital anxiety and Depression Scale, HADS) sa pohybovalo od 10,9 do 12,1.
Klinická odpoveď
16-týždňové štúdie s monoterapiou (BREEZE-AD1 a -AD2) a v kombinácii s TCS (BREEZE-AD7)
Významne vyšší podiel pacientov randomizovaných na baricitinib 4 mg dosiahlo odpoveď IGA
0 alebo 1 (primárny cieľový ukazovateľ), EASI75 alebo zlepšenie svrbenia o ≥ 4 body podľa Itch NRS v porovnaní s placebom v 16. týždni (tabuľka 6). Obrázok 1 ukazuje priemernú percentuálnu zmenu oproti východiskovej hodnote EASI do 16. týždňa.
Významne vyššie percento pacientov randomizovaných na baricitinib 4 mg dosiahlo ≥ 4-bodové zlepšenie Itch NRS v porovnaní s placebom (v prvom týždni liečby v BREEZE-AD1 a AD2 a hneď v druhom týždni liečby v BREEZE-AD7; p <0,002).
Účinky liečby v podskupinách (hmotnosť, vek, pohlavie, rasa, závažnosť ochorenia a predchádzajúca liečba vrátane imunosupresív) boli v súlade s výsledkami v celkovej populácii štúdie.
Tabuľka 6. Účinnosť baricitinibu v 16. týždni (FAS
a
)
Štúdia
Monoterapia
Kombinácia s TCS
BREEZE- AD1
BREEZE-AD2
BREEZE-AD7
Skupina liečby
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
PBO + TCS
BARI2 mg + TCS
BARI4 mg + TCS
N
249
123
125
244
123
123
109
109
111
IGA 0 alebo 1,% respondérov
b,
c
4,8 %
11,4 **
16,8 **
4,5
10,6 *
13,8 **
14,7
23,9
30,6**
EASI-75,% respondérov
c
8,8 %
18,7 **
24,8 **
6,1
17,9 ***
21,1 **
22,9
43,1*
47,7**
Itch NRS(≥ 4-bodové zlepšenie),% respondérov
c
,
d
7,2 %
12,0
21,5 **
4,7
15,1 **
18,7 **
20,2
38,1*
44,0**
BARI = baricitinib; PBO = placebo
* štatisticky signifikantné oproti placebu bez úpravy pre multiplicitu; ** štatisticky signifikantné
oproti placebu s úpravou pre multiplicitu.
a Kompletný súbor analýz (Full Analysis Set, FAS) vrátane všetkých randomizovaných pacientov.
b Respondér (pacient s odpoveďou) bol definovaný ako pacient s IGA 0 alebo 1 („čistý“ alebo „takmer čistý“) so znížením o ≥ 2 body na IGA stupnici 0-4.
c Imputácia non-respondérov (pacientov bez odpovede): Pacienti, ktorým bola podávaná záchranná liečba alebo im chýbali údaje, sa považovali za non-respondérov.
d Výsledky v podskupine pacientov spôsobilých na vyhodnotenie (pacienti so vstupnou hodnotou Itch NRS ≥ 4).
Obrázok 1: Priemerná percentuálna zmena EASI oproti vstupnej hodnote (FAS)
a
LS = metóda najmenších štvorcov (least squares) ; *štatisticky signifikantné oproti placebu bez úpravy
pre multiplicitu ** štatisticky signifikantné oproti placebu s úpravou pre multiplicitu.
a Kompletný súbor analýz (FAS) vrátane všetkých randomizovaných pacientov. Údaje zozbierané po
záchrannej liečbe alebo po trvalom ukončení užívania lieku sa považovali za chýbajúce. Priemerné LS
pochádzajú z analýz zmiešaného modelu opakovaných meraní (Mixed Model with Repeated Measures
- MMRM).
Trvanie odpovede
Za účelom vyhodnotenia trvania odpovede bolo 1 398 pacientov liečených baricitinibom počas 16 týždňov v BREEZE-AD1 (N = 566), BREEZE-AD2 (N = 540) a BREEZE-AD7 (N = 292)
vhodných na zaradenie do dlhodobej pokračujúcej štúdie BREEZE-AD3. Údaje sú dostupné po dobu najviac 4 rokov (216 týždňov) kumulatívnej liečby. Pokračujúca odpoveď bola zaznamenaná
u pacientov s aspoň nejakou odpoveďou (IGA 0, 1 alebo 2) po začatí liečby baricitinibom.
Znižovanie dávky
V dlhodobej predĺženej štúdii BREEZE AD3 boli pacienti, ktorí mali s baricitinibom 4 mg raz denne čistú, takmer čistú kožu alebo miernu formu ochorenia (t.j. IGA 0, 1 alebo 2), opätovne randomizovaní v 52. týždni na pokračovanie v dávke 4 mg raz denne alebo na zníženie dávky na 2 mg raz denne.
Spomedzi pacientov so zníženou dávkou na 2 mg, malo 37 % odpoveď IGA 0, 1 alebo 2 a 52 % malo odpoveď EASI75 v 200. týždni. 47 % pacientov v tejto skupine malo zlepšenie svrbenia podľa Itch NRS ≥ 4 bodyv 52. týždni a 40 % malo toto zlepšenie v 68. týždni. Podiel pacientov s relapsom (IGA ≥ 3) bol nižší v podskupine pacientov s čistou alebo takmer čistou kožou (IGA 0 alebo 1) na začiatku znižovania dávky. Väčšina pacientov, u ktorých sa po znížení dávky vyskytol relaps
(IGA ≥ 3), po opätovnej liečbe 4 mg baricitinibu znovu získala kontrolu nad ochorením.
Kvalita života/pacientmi hlásené výsledky pri atopickej dermatitíde
V oboch štúdiách s monoterapiou (BREEZE-AD1 a BREEZE-AD2) aj v štúdii so súbežnou liečbou TCS (BREEZE-AD7) baricitinib 4 mg v 16. týždni v porovnaní s placebom významne zlepšil výsledky hlásené pacientmi vrátane svrbenia (Itch NRS), spánku (ADSS), bolesti kože (skin pain NRS), kvality života (DLQI) a príznakov úzkosti a depresie (HADS), ktoré neboli upravené pre multiplicitu (pozri tabuľku 7).
Tabuľka 7. Kvalita života/pacientmi hlásené výsledky pri monoterapii baricitinibom a liečbe
baricitinibom v kombinácii s TCS v 16. týždni (FAS)
a
Monoterapia
Kombinácia s TCS
Štúdia
BREEZE-AD1
BREEZE-AD2
BREEZE-AD7
Skupina liečby
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
PBO
BARI2 mg
BARI4 mg
PBO+ TCS
BARI2 mg + TCS
BARI4 mg + TCS
N
249
123
125
244
123
123
109
109
111
ADSS položka 2≥ 2-bodovézlepšenie, %respondérov
c,d
12,8
11,4
32,7*
8,0
19,6
24,4*
30,6
61,5*
66,7*
Priemerná zmena bolesti kože (skin pain NRS), (SE)
b
-0,84(0,24)
-1,58(0,29)
-,93** (0,26)
-0,86(0,26)
-2,61** (0,30)
-2,49**(0,28)
-2,06(0,23)
-3,22*(0,22)
-3,73*(0,23)
Priemerná zmenaDLQI, (SE)
b
-2,46(0,57)
-4,30* (0,68)
-6,76* (0,60)
-3,35(0,62)
-7,44*(0,71)
-7,56* (0,66)
-5,58(0,61)
-7,50* (0,58)
-8,89*(0,58)
Priemerná zmenaHADS, (SE)
b
-1,22(0,48)
-3,22* (0,58)
-3,56* (0,52)
-1,25(0,57)
-2,82(0,66)
-3,71* (0,62)
-3,18(0,56)
-4,75* (0,54)
-5,12*(0,54)
BARI = baricitinib; PBO = placebo
* štatisticky signifikantné oproti placebu bez úpravy pre multiplicitu; ** štatisticky signifikantné
oproti placebu s úpravou pre multiplicitu.
a Kompletný súbor analýz (FAS) vrátane všetkých randomizovaných pacientov.
b Výsledky sú uvedené ako priemerná zmena LS oproti vstupným hodnotám (SE). Údaje zozbierané po záchrannej liečbe alebo po trvalom ukončení užívania lieku sa považovali
za chýbajúce. Priemerné LS pochádzajú z analýz zmiešaného modelu opakovaných meraní (Mixed Model with Repeated Measures - MMRM) .
c ADSS položka 2: Počet nočných prebudení kvôli svrbeniu.
d Imputácia non-respondérov (pacientov bez odpovede): pacienti, ktorým bola podávaná záchranná liečba alebo ktorým chýbali údaje, sa považovali za non-respondérov. Výsledky v podskupine pacientov vhodných na hodnotenie (pacienti s ADSS položkou 2 ≥ 2 na začiatku štúdie).
Klinická odpoveď u pacientov so skúsenosťou s cyklosporínom alebo kontraindikáciou na cyklosporín
(štúdia BREEZE-AD4)
Do štúdie bolo zaradených 463 pacientov, u ktorých došlo k zlyhaniu (n = 173), alebo neznášanlivosti perorálneho cyklosporínu (n = 75) alebo ktorí majú kontraindikáciu (n = 126) na perorálny cyklosporín. Primárnym cieľovým ukazovateľom bolo percento pacientov dosahujúcich EASI-75
v 16. týždni. Primárny a niektoré najdôležitejšie sekundárne cieľové ukazovatele v 16. týždni sú zhrnuté v tabuľke 8.
Tabuľka 8: Účinnosť baricitinibu v kombinácii s TCSa v 16. týždni v BREEZE-AD4 (FAS)
b
Štúdia
BREEZE- AD4
Liečebná skupina
PBO
a
OLU 2 mg
a
OLU 4 mg
a
N
93
185
92
EASI-75,% respondérov
c
17,2 %
27,6 %
31,5 %*
IGA 0 alebo 1,% respondérov
c,
e
9,7 %
15,1 %
21,7 %*
Itch NRS (zlepšenie o ≥ 4 body),% respondérov
c,f
8,2
22,9*
38,2**
Priemerná zmena DLQI (SE)
d
-4,95(0,752)
-6,57(0,494)
-7,95** (0,705)
BARI = baricitinib; PBO = placebo
* štatisticky signifikantné oproti placebu bez úpravy pre multiplicitu; ** štatisticky signifikantné
oproti placebu s úpravou pre multiplicitu.
a Všetci pacienti boli na súbežnej liečbe lokálnymi kortikosteroidmi a pacienti mali povolené užívať
lokálne inhibítory kalcineurínu.
b Kompletný súbor analýz (FAS) zahŕňa všetkých randomizovaných pacientov.
c Imputácia non-respondérov (pacientov bez odpovede): Pacienti, ktorým bola podávaná záchranná liečba alebo im chýbali údaje, sa považovali za non-respondérov.
d Údaje zozbierané po záchrannej liečbe alebo po trvalom ukončení užívania lieku sa považovali za chýbajúce. Priemerné LS pochádzajú z analýz zmiešaného modelu opakovaných meraní (Mixed Model with Repeated Measures - MMRM).
e Respondér (pacient s odpoveďou) bol definovaný ako pacient s IGA 0 alebo 1 („čistý“ alebo „takmer čistý“) so znížením hodnoty o ≥ 2 body na IGA stupnici 0-4.
f Výsledky v podskupine pacientov vhodných na hodnotenie (pacienti s hodnotou itch NRS ≥ 4
na začiatku štúdie).
Ložisková alopécia
Účinnosť a bezpečnosť baricitinibu v dávke raz denne bola hodnotená v jednej adaptívnej štúdii
fázy II/III (BRAVE-AA1) a v jednej štúdii fázy III (BRAVE-AA2). Časť štúdie fázy III BRAVE-AA1 a štúdia fázy III BRAVE-AA2 boli randomizované, dvojito zaslepené, placebom kontrolované,
36-týždňové štúdie s predĺženými fázami až do 200 týždňov. V oboch štúdiách fázy III boli pacienti randomizovaní na placebo, 2 mg alebo 4 mg baricitinibu v pomere 2 : 2 : 3. Vhodnými pacientmi boli dospelí muži vo veku 18 až 60 rokov a ženy vo veku 18 až 70 rokov, s aktuálnou epizódou ťažkej ložiskovej alopécie (strata vlasov postihujúca ≥ 50 % pokožky hlavy) dlhšou ako 6 mesiacov. Pacienti s aktuálnou epizódou dlhšou ako 8 rokov neboli vhodní, pokiaľ neboli na postihnutých oblastiach
pokožky hlavy v posledných 8 rokoch pozorované obdobia opätovného rastu vlasov. Jedinými
povolenými súbežnými terapiami na ložiskovú alopéciu boli finasterid (alebo iné inhibítory
5-alfa-reduktázy), perorálny alebo lokálny minoxidil a očný roztok na riasy bimatoprost, ak boli
na začiatku štúdie podávané v stabilnej dávke.
Obe štúdie ako primárny cieľový ukazovateľ hodnotili percento pacientov, ktorí dosiahli skóre SALT (Severity of Alopecia Tool; Nástroj na zisťovane závažnosti alopécie) ≤ 20 (80 % alebo viac pokožky hlavy pokrytej vlasmi) v 36. týždni. Okrem toho sa v oboch štúdiách posudzovalo klinické hodnotenie straty obočia a rias pomocou 4-bodovej stupnice (ClinRO Measure for Eyebrow Hair Loss™ - ClinRO rozsah straty obočia; ClinRO Measure for Eyelash Hair Loss™ - ClinRO rozsah straty rias).
Vstupné charakteristiky
Časť štúdie fázy III BRAVE-AA1 a štúdia fázy III BRAVE-AA2 zahŕňali 1 200 dospelých pacientov. Priemerný vek vo všetkých skupinách liečby bol 37,5 roka, 61 % pacientov tvorili ženy. Priemerné trvanie ložiskovej alopécie od nástupu ochorenia bolo 12,2 roka a priemerné trvanie aktuálnej epizódy straty vlasov bolo 3,9 roka. Stredné skóre SALT vo všetkých štúdiách bolo 96 (rovná sa 96 % straty vlasov na pokožke hlavy) a približne u 44 % pacientov bola hlásená univerzálna alopécia. Vo všetkých štúdiách sa u 69 % pacientov vyskytla významná alebo úplná strata obočia na začiatku liečby a u 58 % sa vyskytla významná alebo úplná strata rias, podľa nameraného skóre 2 alebo 3 ClinRO rozsahu straty obočia a rias. Približne 90 % pacientov dostalo najmenej jednu liečbu na ložiskovú alopéciu
v určitom období pred zaradením do štúdií a 50 % dostalo najmenej jedno systémové imunosupresívum. Užívanie povolenej súbežnej liečby na ložiskovú alopéciu v priebehu štúdií bolo hlásené iba u 4,3 % pacientov.
Klinická odpoveď
V oboch štúdiách dosiahlo významne vyššie percento pacientov randomizovaných na baricitinib 4 mg raz denne skóre SALT ≤ 20 v 36. týždni v porovnaní s placebom, počínajúc 8. týždňom v štúdii BRAVE-AA1 a 12. týždňom v štúdii BRAVE-AA2. Konzistentná účinnosť bola pozorovaná
vo väčšine sekundárnych cieľových ukazovateľov (tabuľka 9). Obrázok 2 ukazuje percento pacientov, ktorí do 36. týždňa dosiahli skóre SALT ≤ 20.
Účinky liečby v podskupinách (pohlavie, vek, hmotnosť, EGFR – receptor epidermálneho rastového faktora, rasa, geografická oblasť, závažnosť ochorenia, trvanie aktuálnej epizódy ložiskovej alopécie) boli konzistentné s výsledkami celkovej populácie štúdií v 36. týždni.
Tabuľka 9. Účinnosť baricitinibu do 36. týždňa v súhrnných údajoch zo štúdií (Súhrn populácií
a s účinnosťou v 36. týždni)
Súhrn údajov BRAVE-AA1 (časť štúdie fázy III) a BRAVE-AA2 (štúdia fázy III) *
PlaceboN = 345
Baricitinib 2 mgN = 340
Baricitinib 4 mgN = 515
SALT ≤ 20 v 36. týždni
4,1 %
19,7 %**
34,0 %**
SALT ≤ 20 v 24. týždni
3,2 %
11,2 %
27,4 %**
ClinRO rozsahu straty obočia 0 alebo 1 v 36. týždni s ≥ 2-bodovým zlepšením od začiatkuliečby
b
3,8 %
15,8 %
33,0 %**
ClinRO rozsahu straty rias 0 alebo 1 v 36. týždni s ≥ 2-bodovým zlepšením odzačiatku liečby
b
4,3 %
12,0 %
33,9 %**
Súhrn údajov BRAVE-AA1 (časť štúdie fázy III) a BRAVE-AA2 (štúdia fázy III) *
Placebo N = 345
Baricitinib 2 mgN = 340
Baricitinib 4 mgN = 515
Zmena v Skindexe-16 upravenom pre emočnú doménu ložiskovejalopécie, priemer (SE)
c
-11,33 (1,768)
-19,89 (1,788)
-23,81 (1,488)
Zmena v Skindexe-16 upravenom pre funkčnú doménu ložiskovejalopécie, priemer (SE)
c
-9,26 (1,605)
-13,68 (1,623)
-16,93 (1,349)
ClinRO = lekárom hlásený výsledok; SE = štandardná chyba
a Súhrn populácií s účinnosťou v 36. týždni: Všetci pacienti zaradení do časti štúdie fázy III BRAVE-AA1 a do štúdie BRAVE-AA2.
* Výsledky súhrnnej analýzy sú v súlade s výsledkami jednotlivých štúdií
** Štatisticky významné s úpravou pre multiplicitu v grafickej testovacej schéme v rámci každej jednotlivej štúdie.
b Pacienti so skóre ClinRO rozsahu straty obočia ≥ 2 na začiatku liečby: 236 (placebo),
240 (baricitinib 2 mg), 349 (baricitinib 4 mg). Pacienti so skóre ClinRO rozsahu straty rias ≥ 2 na začiatku liečby: 186 (placebo), 200 (baricitinib 2 mg), 307 (baricitinib 4 mg). Obidva ClinRO
rozsahu používajú 4-bodovú stupnicu odpovede v rozsahu od 0 označujúcej nulovú stratu obočia/rias po 3 označujúcu žiadne viditeľné obočie/riasy.
c Veľkosti vzoriek pre analýzu na Skindexe-16 upravenom pre ložiskovú alopéciu v 36. týždni sú n = 256 (placebo), 249 (baricitinib 2 mg), 392 (baricitinib 4 mg).
Obrázok 2: Percento pacientov so SALT ≤ 20 do 36. týždňa
**p-hodnota pre baricitinib verzus placebo ≤ 0,01; ***p-hodnota pre baricitinib verzus
placebo ≤ 0,001.
Účinnosť do 52. týždňa
Percento pacientov liečených baricitinibom a dosahujúcich SALT ≤ 20 po 36. týždni naďalej rástlo a v 52. týždni dosiahlo 39,0 % pacientov s baricitinibom 4 mg. Výsledky pre podskupiny podľa závažnosti ochorenia na začiatku liečby a trvania epizódy na začiatku liečby, boli v 52. týždni konzistentné s výsledkami pozorovanými v 36. týždni a s výsledkami v celkovej populácii štúdií.
Podštúdia so znižovaním dávky
V štúdii BRAVE-AA2 boli pacienti, ktorí od počiatočnej randomizácie dostávali baricitinib 4 mg raz denne a v 52. týždni dosiahli SALT ≤ 20, opakovane randomizovaní dvojito zaslepeným spôsobom na ďalšie podávanie 4 mg raz denne alebo na zníženú dávku 2 mg raz denne. Výsledky ukazujú, že 96 % pacientov, ktorí zostali na baricitinibe 4 mg a 74 % pacientov, ktorí boli opakovane randomizovaní na baricitinib 2 mg, si v 76. týždni udržali svoju odpoveď.
Juvenilná idiopatická artritída
Program klinického vývoja baricitinibu pre juvenilnú idiopatickú artritídu pozostával z jednej dokončenej pivotnej štúdie fázy III (JUVE-BASIS) a jednej prebiehajúcej dlhodobej otvorenej predĺženej štúdie bezpečnosti (JUVE-X).
JUVE-BASIS bola dvojito zaslepená placebom kontrolovaná štúdia s randomizovaným vysadením liečby (double-blind randomised withdrawal, DBW) trvajúca až 44 týždňov, hodnotiaca účinnosť a bezpečnosť baricitinibu pri podávaní raz denne pacientom s juvenilnou idiopatickou artritídou vo
veku od 2 rokov do menej ako 18 rokov, ktorí mali nedostatočnú odpoveď alebo intoleranciu na liečbu aspoň 1 konvenčným syntetickým alebo biologickým DMARD. To zahŕňalo pacientov
s polyartikulárnou juvenilnou idiopatickou artritídou (s pozitívnym reumatoidným faktorom alebo
s negatívnym reumatoidným faktorom), juvenilnou idiopatickou artritídou s rozšíreným oligoartikulárnym priebehom, juvenilnou idiopatickou artritídou súvisiacou s entezitídou a juvenilnou psoriatickou artritídou, ako sú definované podľa kritérií Medzinárodnej ligy reumatologických asociácií (International League of Associations for Rheumatology, ILAR). Pacienti, ktorí sa zúčastnili JUVE-BASIS, boli vhodní na zaradenie do štúdie JUVE-X.
V JUVE-BASIS pacienti dostávali otvorenú liečbu baricitinibom raz denne počas približne 12 týždňov od vstupu do štúdie (baseline). Pacienti vo veku od 2 do menej ako 9 rokov dostávali 2 mg denne
a pacienti vo veku od 9 do menej ako 18 rokov dostávali 4 mg denne, aby dosiahli ekvivalentnú expozíciu dávke 4 mg u dospelých. V 12. týždni bola u každého pacienta vyhodnotená odpoveď na liečbu (podľa kritérií PedACR30). Pacienti, ktorí dosiahli odpoveď aspoň PedACR30, boli randomizovaní (pomer 1:1) na liečbu placebom alebo na zachovanú rovnakú dávku baricitinibu
v 32-týždňovej dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej fáze. Pacienti, ktorí nedosiahli PedACR30, dostali možnosť prihlásiť sa do JUVE-X.
Primárnym cieľovým ukazovateľom účinnosti JUVE-BASIS bol čas do vzplanutia ochorenia
od začiatku obdobia DBW do konca obdobia DBW.
Vstupné charakteristiky
Celkovo bolo do JUVE-BASIS zaradených 220 pacientov. Z toho 163 (74,4 %) pacientov bolo vhodných na randomizáciu do obdobia DBW buď na baricitinib (n = 82) alebo placebo (n = 81). 144 pacientov malo polyartikulárnu juvenilnú idiopatickú artritídu, 16 malo juvenilnú idiopatickú artritídu s rozšíreným oligoartikulárnym priebehom, 50 malo juvenilnú idiopatickú artritídu súvisiacu
s entezitídou a 10 malo juvenilnú psoriatickú artritídu.
V JUVE-BASIS bol priemerný vek 13 rokov (štandardná odchýlka 3,0) a 69,1 % tvorili ženy. Počty pacientov vo vekových skupinách boli nasledovné: 2 až < 6 rokov: n = 6; 6 až < 9 rokov: n = 9; 9 až
< 12 rokov: n = 30 a 12 až < 18 rokov: n = 175.
Priemerný čas od diagnózy juvenilnej idiopatickej artritídy, hlásený všetkými pacientmi v štúdii, bol 4 roky. Použitie súbežných terapií bolo podobné v rámci liečebných skupín v období DBW (najčastejšie súbežné csDMARD zahŕňali MTX, sulfasalazín a leflunomid). Celkovo 127 (57,7 %) pacientov dostávalo na začiatku liečby MTX.
Klinická odpoveď
V JUVE-BASIS mala skupina pacientov liečených baricitinibom významne dlhší čas do vzplanutia ochorenia v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo (obrázok 3). Okrem toho viac pacientov liečených baricitinibom dosiahlo hodnotu PedACR 30/50/70/90/100 počas obdobia DBW v porovnaní s placebom.
Obrázok 3. Čas do vzplanutia ochorenia počas DBW obdobia
CI = interval spoľahlivosti; HR = pomer rizika; NA = nevzťahuje sa; No. = číslo
*a HR – stratifikovaný podľa kategórií juvenilnej idiopatickej artritídy (polyartikulárna a rozšírená oligoartikulárna artritída verzus artritída súvisiaca s entezitídou a juvenilná psoriatická artritída).
*b p-hodnota je z logrank testu stratifikovaného podľa kategórií juvenilnej idiopatickej artritídy (polyartikulárna a rozšírená oligoartikulárna artritída verzus artritída súvisiaca s entezitídou
a juvenilná psoriatická artritída).
Čas do vzplanutia ochorenia a výsledky skóre PedACR boli celkovo konzistentné naprieč podtypmi juvenilnej idiopatickej artritídy a charakteristikami populácie (vrátane veku, geografie, hmotnosti, predchádzajúceho použitia biologickej liečby, súbežnej liečby MTX alebo kortikosteroidmi) a boli konzistentné s výsledkami pre celkovú populáciu štúdie.
Pediatrická atopická dermatitída
Účinnosť a bezpečnosť baricitinibu v kombinácii s TCS sa hodnotili v jedinej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej 16-týždňovej štúdii fázy III (BREEZE-AD-PEDS). Štúdia zahŕňala 483 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou atopickou dermatitídou definovanou IGA skóre
≥ 3, EASI skóre ≥ 16 a postihnutím BSA ≥ 10 %. Vhodní pacienti boli vo veku 2 až menej ako
18 rokov a mali predchádzajúcu nedostatočnú odpoveď na lokálnu liečbu alebo ju netolerovali a boli kandidátmi na systémovú liečbu. Všetkým pacientom bola predpísaná súbežná liečba lokálnymi kortikosteroidmi s nízkou alebo strednou potenciou a pacientom bolo počas štúdie povolené používať lokálne inhibítory kalcineurínu. Pacienti boli randomizovaní na placebo alebo baricitinib s nízkou, strednou alebo vysokou testovacou dávkou (výsledkom bola expozícia ekvivalentná 1 mg, 2 mg alebo
4 mg u dospelých pacientov s AD v uvedenom poradí) v pomere 1:1:1:1. Štúdia zahŕňa pokračujúce dlhodobé predĺženie až do 4 rokov.
Vstupné charakteristiky
Vo všetkých liečebných skupinách bolo 76 % belochov, 15 % aziatov a 3 % černochov, 50 % bolo ženského pohlavia a priemerný vek bol 12 rokov, pričom 72 % malo aspoň 10 rokov a 28 % malo menej ako 10 rokov. Pacienti vo veku 6 rokov a mladší tvorili 14 % populácie (6 rokov [N = 28],
5 rokov [N = 11], 4 roky [N = 16], 3 roky [N = 8], 2 roky [N = 5]). V tejto štúdii malo 38 % pacientov východiskovú hodnotu IGA 4 (ťažká atopická dermatitída) a 42 % pacientov dostalo predchádzajúcu systémovú liečbu atopickej dermatitídy. Východiskové skóre EASI sa pohybovalo od 12,2 do 70,8, východisková týždenná priemerná hodnota Itch NRS u pacientov vo veku aspoň 10 rokov bola 5,5 (SD = 2,6).
Klinická odpoveď
Štatisticky významne väčší podiel pacientov randomizovaných na baricitinib v dávke ekvivalentnej
4 mg dosiahol v 16. týždni odpoveď IGA 0 alebo 1 (primárny cieľ), EASI75 alebo zlepšenie Itch NRS o ≥ 4 body v porovnaní s placebom (tabuľka 10). Obrázok 4 ukazuje časový priebeh dosiahnutia IGA 0 alebo 1.
Účinky liečby v podskupinách (hmotnosť, vek, pohlavie, rasa, závažnosť ochorenia a predchádzajúca liečba vrátane imunosupresív) boli konzistentné s výsledkami v celkovej populácii štúdie.
Tabuľka 10. Účinnosť baricitinibu u pediatrických pacientov v 16. týždni
a
Štúdia
BREEZE-AD-PEDS
Liečená skupina
PBO
BARI ekvivalent 4 mg
N
122
120
IGA 0 alebo 1,% respondérov
b,c
16,4
41,7**
EASI75,% respondérov
c
32,0
52,5**
Itch NRS (≥ 4 bodovézlepšenie),% respondérov
c,d
16,4
35,5**
BARI = baricitinib; PBO = placebo
** Štatisticky významné v porovnaní s placebom s úpravou pre multiplicitu.
a Populácia Intent to Treat (ITT, všetci randomizovaní pacienti)
b Respondér bol definovaný ako pacient s IGA 0 alebo 1 („čistý“ alebo „takmer čistý“) so znížením o
≥ 2 body na stupnici IGA 0 – 4.
c Imputácia non-respondérov: Pacienti, ktorí dostali záchrannú liečbu alebo s chýbajúcimi údajmi, boli považovaní za non-respondérov.
d Uvedené výsledky pochádzajú z podskupiny pacientov vhodných na hodnotenie (pacienti vo veku
≥ 10 rokov s východiskovou hodnotou Itch NRS ≥ 4, BARI 4 mg ekvivalent N = 62; Placebo,
N = 55).
Obrázok 4. Časový priebeh dosiahnutia IGA 0 alebo 1 so zlepšením o ≥ 2 body u pediatrických
pacientov do 16. týždňa
BARI = baricitinib; NRI = imputácia non-respondérov; PBO = placebo *p < 0,05; ** p < 0,01;
*** p < 0,001 oproti PBO (nominálna p-hodnota; logistická regresná analýza); † Štatisticky významné
s úpravou pre multiplicitu
Signifikantne väčšia časť pacientov randomizovaných na baricitinib v dávke ekvivalentnej 4 mg dosiahla ≥ 4-bodové zlepšenie Itch NRS v porovnaní s placebom už v 4. týždni (upravené pre multiplicitu).
Potreba súbežného používania TCS sa znížila, čo dokazuje medián zníženia gramového množstva použitého TCS pre dávku baricitinibu ekvivalentnú 4 mg oproti placebu počas 16 týždňov a väčší medián počtu dní bez TCS pre dávku baricitinibu ekvivalentnú 4 mg (25 dní) oproti placebu (11 dní) počas 16 týždňov.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s baricitinibom
v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie s chronickou idiopatickou artritídou a
ložiskovou alopéciou (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
Účinnosť baricitinibu do 12 mg/deň bola hodnotená u 71 pacientov s CANDLE (chronická atypická neutrofilná dermatóza s lipodystrofiou a zvýšenou teplotou, n = 10), stavmi súvisiacimi s CANDLE (CANDLE RC, n = 9), SAVI (stimulátor vaskulopatie spojenej s génom interferónu s nástupom v detstve, n = 8), juvenilná dermatomyozitída (JDM, n = 5) a Aicardi Goutières syndróm (AGS, n = 39). Celkový počet pacientorokov expozície (PYE) bol 251. V dôsledku metodologických nedostatkov nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o účinnosti baricitinibu u týchto pacientov. Hoci bezpečnostné vzorce vykazovali podobnosť s indikáciami pre dospelých, frekvencia nežiaducich účinkov bola vo všeobecnosti vyššia. V populácii AGS boli pozorované tri úmrtia; nie je zrejmé, či tieto úmrtia súviseli s liečbou baricitinibom.
Účinnosť a bezpečnosť baricitinibu sa hodnotila u 29 pacientov vo veku od 2 do < 18 rokov s aktívnou uveitídou spojenou s JIA alebo chronickou prednou protilátkovo pozitívnou uveitídou. Pacienti MTX-
IR (n = 10) boli zaradení na baricitinib (n = 5) alebo adalimumab (n = 5); pacienti bDMARD-IR
(n = 19) boli všetci zaradení na baricitinib. Baricitinib 2 mg sa podával raz denne pacientom vo veku 2 až < 9 rokov a 4 mg raz denne pacientom vo veku 9 až < 18 rokov, dávka adalimumabu bola 20 mg (ak < 30 kg) alebo 40 mg (ak ≥ 30 kg) raz za dva týždne.
Primárnym cieľom bol podiel pacientov s 2-stupňovým poklesom úrovne zápalu (buniek prednej
komory) podľa kritérií SUN (štandardizácia nomenklatúry uveitídy, standardisation of uveitis
nomenclature) alebo poklesom na nulu do 24. týždňa v oku, ktoré bolo najzávažnejšie postihnuté na začiatku štúdie. Osem (33,3 %) pacientov odpovedalo na baricitinib (7 bDMARD-IR a 1 MTX-IR), avšak miera odpovedí medzi uvedenými dvoma kohortami nepreukázala štatistickú významnosť.
⚠️ Upozornenia
Baricitinib sa má používať iba vtedy, ak nie sú dostupné žiadne iné liečebné alternatívy pre pacientov:
vo veku 65 rokov a starších
s anamnézou aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia alebo iných kardiovaskulárnych rizikových faktorov (ako sú súčasní alebo bývalí dlhodobí fajčiari);
s rizikovými faktormi malignity (napr. súčasná malignita alebo malignita v anamnéze)
Používanie JAK inhibítorov u pacientov vo veku 65 rokov a starších
Vzhľadom na zvýšené riziko MACE, malignít, závažných infekcií a úmrtnosti zo všetkých príčin
u pacientov vo veku 65 rokov a starších, ktoré sa pozorovalo vo veľkej randomizovanej štúdii
s tofacitinibom (ďalší JAK inhibítor), baricitinib sa má u týchto pacientov použiť len vtedy, ak nie sú dostupné žiadne iné vhodné liečebné alternatívy.
Infekcie
Závažné a v niektorých prípadoch fatálne infekcie, vrátane oportúnnych infekcií, boli hlásené u pacientov užívajúcich iné JAK inhibítory.
Baricitinib v porovnaní s placebom súvisí so zvýšeným výskytom infekcií, ako sú napríklad infekcie horných dýchacích ciest (pozri časť
4.8
). V klinických štúdiách s reumatoidnou artritídou mala kombinácia s metotrexátom v porovnaní s podávaním baricitinibu v monoterapii za následok zvýšenú mieru výskytu infekcií.
U pacientov s aktívnymi, chronickými alebo opakujúcimi sa infekciami sa majú pred začiatkom liečby dôkladne zvážiť riziká aj prínos liečby baricitinibom (pozri časť
4.2
). Ak sa objaví infekcia, pacienta je potrebné dôkladne sledovať a ak pacient nereaguje na štandardnú liečbu, liečba sa má dočasne prerušiť. Kým sa infekcia nevylieči, liečba sa nemá obnoviť.
Keďže výskyt infekcií je vo všeobecnosti vyšší u starších ľudí a v populácii diabetikov, pri liečbe starších pacientov a pacientov s cukrovkou je potrebná opatrnosť. U pacientov starších ako 65 rokov sa má baricitinib použiť len vtedy, ak nie sú dostupné žiadne iné vhodné liečebné alternatívy.
Tuberkulóza
Pred začiatkom liečby majú byť pacienti vyšetrení na tuberkulózu (TBC). Baricitinib sa nemá podávať pacientom s aktívnou TBC. Pred začiatkom liečby pacientov s neliečenou latentnou TBC v minulosti, sa má zvážiť protituberkulózna liečba.
Hematologické abnormality
V klinických skúšaniach bol hlásený absolútny počet neutrofilov (ANC) < 1 x 10
9
buniek/l, absolútny
počet lymfocytov (ALC) < 0,5 x 10
9
buniek/l a hemoglobín < 8 g/dl.
U pacientov, u ktorých boli počas štandardnej liečby pozorované hodnoty ANC < 1 x 10
9
buniek/l, ALC < 0,5 x 10
9
buniek/l alebo hladina hemoglobínu < 8 g/dl, sa nemá začať s liečbou, alebo sa má liečba dočasne prerušiť (pozri časť
4.2
).
U starších pacientov s reumatoidnou artritídou riziko lymfocytózy stúpa. Hlásené boli zriedkavé
prípady lymfoproliferatívnych porúch.
Reaktivácia vírusu
V klinických skúšaniach bola hlásená reaktivácia vírusu, vrátane prípadov reaktivácie herpetického vírusu (napr. herpes zoster, herpes simplex) (pozri časť
4.8
). V klinických skúšaniach s reumatoidnou artritídou bol herpes zoster hlásený častejšie u pacientov ≥ 65 rokov, ktorí už boli liečení oboma biologickými aj syntetickými konvenčnými DMARD. Ak sa u pacienta objaví herpes zoster, liečba sa má dočasne prerušiť až do vyliečenia epizódy.
Skríning na vírusovú hepatitídu sa má uskutočniť v súlade s klinickými smernicami pred začiatkom liečby baricitinibom. Pacienti s preukázanou infekciou aktívnej hepatitídy B alebo C boli z klinických skúšaní vylúčení. Pacienti s pozitívnym výsledkom na protilátky hepatitídy C, ale negatívnym výsledkom na vírus RNA hepatitídy C, mohli byť zaradení do klinického skúšania. Do klinického skúšania mohli byť zaradení aj pacienti s povrchovými protilátkami hepatitídy B a jadrovými protilátkami hepatitídy B, bez povrchového antigénu hepatitídy B; títo pacienti majú byť sledovaní na expresiu DNA vírusu hepatitídy B (HBV). Ak sa zistí HBV DNA, je potrebné poradiť sa
s hepatológom, aby sa zistilo, či je prerušenie liečby odôvodnené.
Očkovanie
U pacientov užívajúcich baricitinib nie sú k dispozícii žiadne údaje o odpovedi na očkovanie živými vakcínami. Neodporúča sa očkovanie živými, oslabenými vakcínami v priebehu alebo bezprostredne pred liečbou baricitinibom. Pred začatím liečby sa odporúča, aby všetkým pacientom a obzvlášť pediatrickým pacientom, boli poskytnuté aktuálne informácie o imunizácii v súlade so súčasnými očkovacími pravidlami.
Lipidy
U pediatrických a dospelých pacientov liečených baricitinibom bolo hlásené od dávky závislé zvýšenie tukových parametrov v krvi (pozri časť
4.8
). Zvýšenie hladiny LDL (lipoproteínov s nízkou hustotou) cholesterolu sa u dospelých znížilo na hladiny pred liečbou v reakcii na liečbu statínmi.
Lipidové parametre sa u pediatrických aj dospelých pacientov majú hodnotiť približne 12 týždňov po začiatku liečby a následne sa pacienti majú liečiť v súlade s medzinárodnými klinickými smernicami pre hyperlipidémiu.
Zvýšenie hodnoty pečeňových transamináz
U pacientov liečených baricitinibom bolo hlásené od dávky závislé zvýšenie aktivity
alanínaminotransferázy (ALT) a aspartátaminotransferázy (AST) v krvi (pozri časť
4.8
).
V klinických skúšaniach bolo hlásené zvýšenie hodnôt ALT a AST na ≥ 5 a ≥ 10-násobok hornej hranice normy (ULN). V klinických skúšaniach s reumatoidnou artritídou mala kombinácia
s metotrexátom v porovnaní s liečbou baricitinibom v monoterapii za následok zvýšenie frekvencie výskytu zvýšených hodnôt pečeňových transamináz (pozri časť
4.8
).
Ak sa počas štandardnej liečby pacienta pozoruje zvýšenie ALT alebo AST a existuje podozrenie na
liekom spôsobené poškodenie pečene, liečba sa má dočasne prerušiť, kým sa táto diagnóza nevylúči. Zhubné nádory
Imunomodulačné lieky môžu zvyšovať riziko vzniku zhubných nádorov, vrátane lymfómov.
U pacientov užívajúcich JAK inhibítory vrátane baricitinibu boli hlásené lymfómy a iné malignity.
Vo veľkej randomizovanej aktívne kontrolovanej štúdii s tofacitinibom (ďalší JAK inhibítor), u pacientov s reumatoidnou artritídou vo veku 50 rokov a starších s najmenej jedným ďalším
kardiovaskulárnym rizikovým faktorom sa pozoroval vyšší výskyt malignít, najmä rakoviny pľúc, lymfómu a nemelanómovej rakoviny kože (non-melanoma skin cancer, NMSC) v porovnaní
s inhibítormi TNF.
U pacientov starších ako 65 rokov, u pacientov, ktorí sú alebo v minulosti boli dlhodobými fajčiarmi, alebo u pacientov s inými rizikovými faktormi malignity (napr. súčasná malignita alebo malignita
v anamnéze), sa má baricitinib použiť len vtedy, ak nie sú dostupné žiadne iné vhodné liečebné alternatívy.
Pravidelné kožné vyšetrenie sa odporúča všetkým pacientom, najmä tým, ktorí majú rizikové faktory rakoviny kože.
Žilový tromboembolizmus
V retrospektívnej observačnej štúdii s baricitinibom u pacientov s reumatoidnou artritídou sa pozoroval vyšší výskyt prípadov žilového tromboembolizmu (ŽTE) v porovnaní s pacientmi liečenými inhibítormi TNF (pozri časť
4.8
).
Vo veľkej randomizovanej aktívne kontrolovanej štúdii s tofacitinibom (ďalší JAK inhibítor) u pacientov s reumatoidnou artritídou vo veku 50 rokov a starších s aspoň jedným ďalším
kardiovaskulárnym rizikovým faktorom, sa pozorovala vyššia miera ŽTE v závislosti od dávky vrátane hlbokej žilovej trombózy (HŽT) a pľúcnej embólie (PE) v porovnaní s inhibítormi TNF.
U pacientov s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi alebo rizikovými faktormi malignity (pozri tiež časť
4.4
„Závažné nežiaduce kardiovaskulárne udalosti (MACE)“ a „Zhubné nádory“) sa má baricitinib použiť len vtedy, ak nie sú dostupné žiadne iné vhodné liečebné alternatívy.
U pacientov so známymi rizikovými faktormi ŽTE inými ako kardiovaskulárne rizikové faktory alebo rizikové faktory malignity sa má baricitinib užívať s opatrnosťou. Rizikové faktory ŽTE iné ako kardiovaskulárne faktory alebo faktory malignity zahŕňajú ŽTE v anamnéze, pacientov, ktorí majú podstúpiť závažnú operáciu, imobilizáciu, užívanie kombinovanej hormonálnej antikoncepcie alebo substitučnej hormonálnej liečby a dedičnú poruchu koagulácie.
Pacienti počas liečby baricitinibom majú byť pravidelne sledovaní, aby sa posúdili zmeny rizika ŽTE.
Ihneď vyšetrite pacientov s prejavmi a príznakmi ŽTE a prerušte liečbu baricitinibom u pacientov
s podozrením na ŽTE, bez ohľadu na dávku alebo indikáciu.
Závažné nežiaduce kardiovaskulárne udalosti (Major adverse cardiovascular events, MACE)
V retrospektívnej observačnej štúdii baricitinibu u pacientov s reumatoidnou artritídou sa pozoroval vyšší výskyt MACE v porovnaní s pacientmi liečenými inhibítormi TNF.
Vo veľkej randomizovanej aktívne kontrolovanej štúdii tofacitinibu (ďalší JAK inhibítor) u pacientov s reumatoidnou artritídou vo veku 50 rokov a starších s aspoň jedným ďalším kardiovaskulárnym rizikovým faktorom bol pozorovaný vyšší výskyt závažných nežiaducich kardiovaskulárnych udalostí (MACE) definovaných ako kardiovaskulárne úmrtie, nefatálny infarkt myokardu (IM) a nefatálna mozgová príhoda pri liečbe tofacitinibom (ďalšom JAK inhibítore) v porovnaní s inhibítormi TNF.
Preto u pacientov starších ako 65 rokov, pacientov, ktorí sú alebo v minulosti boli dlhodobými fajčiarmi a pacientov s aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením alebo inými kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi v anamnéze, sa má baricitinib použiť len vtedy, ak nie sú dostupné žiadne iné vhodné liečebné alternatívy.
Laboratórne monitorovanie
Tabuľka č. 1. Pokyny na laboratórne meranie a monitorovanie
Laboratórne meranie
Postup
Pokyny na monitorovanie
Lipidové parametre
Pacienti sa majú liečiť v súlade s medzinárodnými klinickými smernicami pre hyperlipidémiu.
12 týždňov od začiatku liečby a potom v súlade s medzinárodnými klinickými smernicami prehyperlipidémiu.
Absolútny počet neutrofilov (ANC)
Ak je ANC < 1 x 10
9
buniek/l, liečba sa má prerušiť a môže sa začať znova vtedy, ak sa ANC vrátina hodnotu vyššiu ako je uvedené.
Pred začiatkom liečby a potomv súlade so štandardnou liečboupacienta.
Absolútny počet lymfocytov (ALC)
Ak je ALC < 0,5 x 10
9
buniek/l, liečba sa má prerušiť a môže sa začať znova vtedy, ak sa ALC vrátina hodnotu vyššiu ako je uvedené.
Hemoglobín (Hb)
Ak je Hb < 8 g/dl, liečba sa má prerušiť a môže sa začať znova vtedy, ak sa Hb vráti na hodnotuvyššiu ako je uvedené.
Pečeňovétransaminázy
Ak je podozrenie na poškodeniepečene vyvolané liekmi, liečba sa má dočasne prerušiť.
Imunosupresívne lieky
Kombinácia s biologickými DMARD, biologickými imunomodulátormi ani s inými inhibítormi Janus kinázy (JAK) sa neodporúča, pretože nemožno vylúčiť riziko ďalšej imunosupresie.
Pri reumatoidnej artritíde a juvenilnej idiopatickej artritíde sú obmedzené údaje týkajúce sa užívania baricitinibu so silnými imunosupresívami inými ako metotrexát (napr. azatioprínom, takrolimom, cyklosporínom). Pri užívaní týchto kombinácií sa vyžaduje opatrnosť (pozri časť
4.5
).
Pri atopickej dermatitíde a ložiskovej alopécii sa kombinácia s cyklosporínom či s inými účinnými imunosupresívami ešte neskúmala a ani sa neodporúča (pozri časť
4.5
).
Precitlivenosť
Z post marketingových sledovaní boli hlásené prípady precitlivenosti súvisiace s podaním baricitinibu. Ak sa vyskytne akákoľvek závažná alergická alebo anafylaktická reakcia, liečba sa má okamžite ukončiť.
Divertikulitída
V klinických skúšaniach a zo zdrojov po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady divertikulitídy
a gastrointestinálnej perforácie (pozri časť
4.8
). Baricitinib sa má používať s opatrnosťou u pacientov s divertikulovou chorobou a najmä u pacientov dlhodobo súbežne liečených liekmi, pri ktorých existuje zvýšené riziko divertikulitídy: nesteroidné protizápalové lieky, kortikosteroidy a opioidy.
Pacientov, u ktorých sa nanovo vyskytli abdominálne prejavy a príznaky, je potrebné urýchlene vyšetriť, aby sa včas diagnostikovala divertikulitída alebo gastrointestinálna perforácia.
Hypoglykémia u pacientov liečených na cukrovku
U pacientov, ktorí užívajú lieky na liečbu cukrovky, boli po začatí liečby JAK inhibítormi, vrátane baricitinibu, hlásené prípady hypoglykémie. V prípade výskytu hypoglykémie bude možno potrebné upraviť dávky liekov na liečbu cukrovky.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.