Na čo sa Tensiomin 12,5 mg Tableta používá?

Hypertenzia: esenciálna hypertenzia, renoparenchymálna hypertenzia, autoimúnna nefropatia, hypertenzia spojená s diabetom mellitus, renovaskulárna hypertenzia. Kongestívne zlyhávanie srdca. Po infarkte myokardu: v prípade symptomatickej a asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory, v stabilných hemodynamických podmienkach. Nefropatia pri diabete mellitus 1. typu: Tensiomin je indikovaný na liečbu makroproteínovej diabetickej nefropatie u pacientov s diabetom mellitus 1. typu (pozr

V akej liekovej forme je Tensiomin 12,5 mg Tableta?

Tensiomin 12,5 mg Tableta: TABLET 50 mg/1 (ORAL)

Aké sú nežiaduce účinky Tensiomin 12,5 mg Tableta?

Nežiaduce účinky sú klasifikované na základe konvencie podľa početnosti ich výskytu: veľmi časté (≥ 1/10) časté (≥ 1/100 až < 1/10) menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) veľmi zriedkavé (< 1/10 000) neznáme (z dostupných údajov) Poruchy krvi a lymfatického systému: veľmi zriedkavé: neutropénia/agranulocytóza (pozri časť 4.4 ), pancytopénia, obzvlášť u pacientov s dysfunkciou obličiek (pozri časť 4.4 ), anémia (vrátane aplastickej a hemolytickej anémie), trombocyt

Kto by nemal užívať Tensiomin 12,5 mg Tableta?

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor. Angioedém v anamnéze v spojení s predošlou liečbou ACE inhibítormi. Hereditárny alebo idiopatický angioneurotický edém. Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6 ). Súbežné používanie Tensiominu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m 2 ) (

Možno Tensiomin 12,5 mg Tableta užívať počas tehotenstva?

Gravidita Používanie ACE inhibítorov sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4 ). Používanie ACE inhibítorov je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestri gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4 ). Epidemiologické údaje o riziku teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé, malé zvýšenie rizika sa však nedá vylúčiť. Pokiaľ pokračovanie liečby ACE inhibítormi nie je považované za nevyhnutné, pacientky plánuj

Do ktorej ATC triedy patrí Tensiomin 12,5 mg Tableta?

Tensiomin 12,5 mg Tableta: ATC C09AA01. ATC je klasifikácia WHO pre skupiny liečiv.

Tensiomin 12,5 mg Tableta

Nové lieky Zdravotný blog Pre lekárov

💊 Všetky lieky 🐾 Veterinárne

Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.

Tensiomin 12,5 mg Tableta — Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky | PillsCard

Farmakoterapeutická skupina: liečivá s účinkom na renín-angiotenzínový systém, inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, samotné ATC kód: C09AA01 Kaptopril je vysoko špecifický kompetitívny inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín I (ACE inhibítory). Priaznivé účinky ACE inhibítorov primárne vyplývajú zo supresie systému renín-angiontenzín- aldosterón v plazme.‍‍‍‍‍‍‍ Renín je endogénny enzým syntetizovaný obličkami a uvoľňovaný do cirkulácie, kde mení angiotenzín na angiotenzín I, relatívne inaktívny dekapeptid. Angiotenzín I je potom konvertovaný enzýmom konvertujúcim angiotenzín, peptidylpeptidázou, na angiotenzín II. Angiotenzín II je účinný vazokonstriktor zodpovedný za arteriálnu vazokonstrikciu a zvýšený krvný tlak, ako aj za stimuláciu nadobličiek k sekrécii aldosterónu. Inhibícia ACE má za následok redukciu angiotenzínu II v plazme, čo vedie k zníženej vazopresorovej aktivite a redukovanej sekrécii aldosterónu. Hoci je uvedené zníženie vazopresorovej aktivity a redukovaná sekrécia aldosterónu malé, môže dôjsť k malému nárastu koncentrácií draslíka v sére, spolu so stratou sodíka a tekutín. Skončenie negatívnej spätnej väzby angiotenzínu II na sekréciu renínu vedie k nárastu aktivity plazmatického renínu. Ďalšou funkciou konvertujúceho enzýmu je rozkladanie účinného vazodepresorického peptidu bradykinínu na inaktívny metabolit. Inhibícia ACE má preto za následok zvýšenie aktivity cirkulujúceho a lokálneho kalikreín-kinínového systému, čo prispieva k periferálnej vazodilatácii aktiváciou prostaglandínového systému. Je možné, že tento mechanizmus sa podieľa na hypotenznom účinku ACE inhibítorov a je zodpovedný za určité nežiaduce účinky. Zníženie krvného tlaku je zvyčajne najvyššie 60 až 90 minút po perorálnom podaní individuálnej dávky kaptoprilu. Trvanie účinku závisí od dávky. Zníženie krvného tlaku môže byť progresívne, dosiahnutie maximálneho terapeutického účinku preto môže vyžadovať niekoľko týždňov liečby. Účinky kaptoprilu a tiazidových diuretík na zníženie krvného tlaku sú aditívne. U pacientov s hypertenziou kaptopril znižuje krvný tlak v ľahu na chrbte a v stoji bez kompenzačného zvýšenia srdcovej frekvencie, či retencie vody a sodíka. V rámci hemodynamických štúdií kaptopril spôsobil výrazné zníženie periferálnej arteriálnej rezistencie. Vo všeobecnosti neboli zaznamenané klinicky relevantné zmeny prietoku plazmy obličkami alebo rýchlosti glomerulárnej filtrácie. U väčšiny pacientov antihypertenzný účinok začal približne 15 až 30 minút po perorálnom podaní kaptoprilu, maximálny účinok bol dosiahnutý po 60 až 90 minútach. Maximálne zníženie krvného tlaku pri definovanej dávke kaptoprilu bolo vo všeobecnosti pozorovateľné po troch až štyroch týždňoch. Pri odporúčanej dennej dávke pretrváva antihypertenzný účinok dokonca aj pri dlhodobej liečbe. Dočasné vysadenie kaptoprilu nevedie k rýchlemu, nadmernému zvýšeniu krvného tlaku (rebound). Liečba kaptoprilom redukuje hypertrofiu ľavej komory. Hemodynamické štúdie u pacientov so zlyhávaním srdca ukázali, že kaptopril spôsobil zníženie periferálnej systémovej rezistencie a nárast venóznej kapacity. Toto viedlo k redukcii preloadu a afterloadu (redukcia ventrikulárneho plniaceho tlaku). Okrem toho sa počas liečby kaptoprilom pozoroval nárast minútového objemu srdca, srdcového indexu a cvičebnej kapacity. V rozsiahlej, placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s dysfunkciou ľavej komory (LVEF ≤ 40 %) po infarkte myokardu sa ukázalo, že kaptopril (podaný medzi 3. až 16. dňom po infarkte) predĺžil čas prežitia a znížil kardiovaskulárnu mortalitu. Zníženie kardiovaskulárnej mortality sa manifestovalo v podobe neskoršieho vývinu symptomatického zlyhávania srdca a zníženie potreby hospitalizácie z dôvodu zlyhávania srdca v porovnaní s placebom. Tiež bola zaznamenaná redukcia výskytu reinfarktu a revaskularizačných zákrokov a/alebo potreby doplnkovej medikácie diuretikami a/alebo srdcovým glykozidom alebo zvýšenie ich dávkovania v porovnaní s placebom. Retrospektívna analýza ukázala, že kaptopril znížil infarkty a revaskularizačné zákroky (ani jedno nebolo cieľovým kritériom štúdie). Iná rozsiahla, placebom kontrolovaná štúdia u pacientov s infarktom myokardu ukázala, že kaptopril (podaný do 24 hodín od udalosti a počas obdobia jedného mesiaca) signifikantne znížil celkovú mortalitu po 5 týždňoch v porovnaní s placebom. Priaznivý účinok kaptoprilu na celkovú mortalitu sa dal detegovať aj po roku. Nezistil sa žiaden náznak negatívneho účinku vo vzťahu k včasnej mortalite v prvý deň liečby. Kardioprotektívne účinky kaptoprilu sú pozorované bez ohľadu na pacientov vek alebo pohlavie, lokalizáciu infarktu a súbežnú liečbu s preukázanou účinnosťou v období po infarkte (trombolytiká, betablokátory a kyselina acetylsalicylová). Diabetická nefropatia pri diabete mellitus 1. typu V placebom kontrolovanej, multicentrickej, dvojito zaslepenej klinickej štúdii u pacientov s diabetom 1. typu závislým od inzulínu a proteinúriou, s hypertenziou alebo bez nej (simultánne podávanie antihypertenzív na kontrolu krvného tlaku bolo povolené), kaptopril signifikantne znížil (o 51 %) čas do zdvojnásobenia východiskových koncentrácií kreatinínu v porovnaní s placebom; incidencia terminálneho zlyhania obličiek (dialýza, transplantácia) alebo úmrtia bola signifikantne menej častá pri kaptoprile ako pri placebe (51 %). U pacientov s diabetom a mikroalbuminúriou liečba kaptoprilom redukovala exkréciu albumínu v priebehu dvoch rokov. Účinok liečby kaptoprilom na zachovanie funkcie obličiek predstavuje ďalší prínos, ktorý môže byť odvodený zo zníženia krvného tlaku. Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (Ongoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II. Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou. Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou. Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.

⚠️ Upozornenia

Hypotenzia Hypotenzia bola zriedkavo pozorovaná u hypertenzných pacientov bez komplikácií.‍‍‍‍‍‍‍ Symptomatická hypotenzia sa pravdepodobnejšie môže vyskytnúť u pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnej liečbe diuretikami, obmedzení príjmu soli v potrave, hnačke, vracaní alebo hemodialýze. Depléciu objemu a/alebo sodíka je potrebné upraviť pred podávaním ACE inhibítora a treba zvážiť podávanie nižšej začiatočnej dávky. U pacientov so zlyhávaním srdca je vyššie riziko hypotenzie, preto sa pri začatí liečby ACE inhibítorom odporúča nižšia začiatočná dávka. Pri zvyšovaní dávky kaptoprilu alebo diuretika u pacientov so zlyhávaním srdca treba postupovať opatrne. Tak ako pri iných hypertenzívach, nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením môže zvýšiť riziko infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody. Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do polohy ležmo na chrbát. Môže byť potrebné intravenózne podanie fyziologického roztoku na doplnenie objemu. Renovaskulárna hypertenzia U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárne funkčnej obličky liečených ACE inhibítormi je zvýšené riziko hypotenzie a renálnej insuficiencie. Strata funkcie obličiek sa môže prejaviť len miernymi zmenami v sérovom kreatiníne. U týchto pacientov je potrebné začať liečbu pod starostlivým lekárskym dohľadom nízkymi dávkami, opatrnou titráciou a monitorovaním funkcie obličiek. Porucha funkcie obličiek V prípade poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 40 ml/min) treba začiatočnú dávku kaptoprilu upraviť podľa klírensu kreatinínu pacienta (pozri časť 4.2 ), a potom podľa pacientovej odpovede na liečbu. Rutinné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu je u týchto pacientov súčasťou bežnej lekárskej praxe. Hypersenzitivita/angioedém Angioedém končatín, tváre, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek alebo hrtana sa môže vyskytnúť u pacientov liečených ACE inhibítormi, vrátane kaptoprilu. Toto sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby. V takomto prípade je potrebné okamžite vysadiť kaptopril a začať náležité monitorovanie, aby sa zaistilo úplné vymiznutie príznakov pred prepustením pacienta. V prípadoch, kedy sa opuch obmedzil na oblasť tváre a pier, sa tento stav vo všeobecnosti upravil bez liečby, hoci podávanie antihistaminík môže byť užitočné pri zmierňovaní symptómov. Angioedém postihujúci jazyk, hlasivky alebo hrtan môže byť fatálny. Ak je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, čo môže pravdepodobne spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, treba okamžite poskytnúť náležitú liečbu, ktorá môže zahŕňať subkutánne podanie roztoku adrenalínu 1:1 000 (0,3 ml – 0,5 ml) a/alebo opatrenia na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacienta treba hospitalizovať a pozorovať minimálne 12 až 24 hodín a nesmie byť prepustený do úplného vymiznutia príznakov. U pacientov čiernej pleti bola zaznamenaná zvýšená incidencia angioedému v porovnaní s inými rasami. Pacienti s angioedémom v anamnéze, ktorý nesúvisel s liečbou ACE inhibítormi, môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítorov (pozri časť 4.3 ). U pacientov liečených ACE inhibítormi bol tiež zriedkavo zaznamenaný intestinálny angioedém. U týchto pacientov sa objavila bolesť brucha (s nauzeou alebo vracaním alebo bez nich), v niektorých prípadoch tomuto stavu nepredchádzal angioedém tváre a hladiny C-1 esterázy boli normálne. Angioedém bol diagnostikovaný prostredníctvom vyšetrení, vrátane abdominálneho CT vyšetrenia, ultrazvuku alebo chirurgickom zákroku, a symptómy vymizli po ukončení podávania ACE inhibítoru. Intestinálny angioedém je potrebné zahrnúť do diferenciálnej diagnostiky pacientov liečených ACE inhibítormi, u ktorých sa objavila bolesť brucha (pozri časť 4.8 ). Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky kaptoprilu. Liečba kaptoprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti 4.3 a 4.5 ). Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (mammalian target of rapamycin, cicavčia cieľová kináza rapamycínu) (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou respiračnej funkcie alebo bez nej) (pozri časť 4.5 ). Pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť. Kašeľ Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenný kašeľ. Tento kašeľ je zvyčajne neproduktívny, pretrvávajúci a ustúpi až po vysadení liečby. Zlyhanie pečene Užívanie ACE inhibítorov zriedkavo súviselo so syndrómom, ktorý sa začína ako cholestatická žltačka a progreduje do fulminantnej nekrózy pečene a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, je potrebné vysadiť ACE inhibítory a ostať pod náležitým lekárskym dohľadom. Hladiny draslíka v sére Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Avšak hyperkaliémia sa môže vyskytnúť u pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo u pacientov užívajúcich doplnky draslíka (vrátane náhrad solí), draslík šetriace diuretiká, trimetoprim alebo kotrimoxazol známy tiež ako trimetoprim/sulfametoxazol a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory receptorov angiotenzínu. Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť 4.5 ). Lítium Kombinácia lítia a kaptoprilu sa neodporúča kvôli zosilneniu toxicity lítia (pozri časť 4.5 ). Aortálna alebo mitrálna stenóza/Obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia ACE inhibítory treba používať opatrne u pacientov s obštrukciou výtokového traktu ľavej komory; a nepoužívať ich v prípade kardiogénneho šoku a hemodynamicky signifikantej obštrukcie. Neutropénia/agranulocytóza Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zriedkavo hlásené u pacientov užívajúcich ACE inhibítory, vrátane kaptoprilu. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikácií sa neutropénia vyskytuje len zriedkavo. Kaptopril je potrebné používať s maximálnou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, pacientov s imunosupresívnou liečbou, pacientov liečených alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, obzvlášť, ak je už prítomná porucha funkcie obličiek. U niektorých pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v niekoľkých málo prípadoch neodpovedali na intenzívnu liečbu antibiotikami. Ak sa kaptopril používa u týchto pacientov, odporúča sa stanoviť počet bielych krviniek a diferenciálny krvný obraz pred nasadením liečby, každé 2 týždne počas prvých 3 mesiacov liečby kaptoprilom, a následne v pravidelných intervaloch. Počas liečby treba pacientov poučiť, aby pred vyšetrením diferenciálneho počtu bielych krviniek hlásili akékoľvek príznaky infekcie (napr. bolesť hrdla, horúčka). Kaptopril a iné súbežne užívané lieky (pozri časť 4.5 ) je potrebné vysadiť, ak je zistená alebo suspektná neutropénia (počet neutrofilov menej ako 1 000/mm 3 ). U väčšiny pacientov sa po vysadení liečby kaptoprilom počet neutrofilov rýchlo vráti do normálneho stavu. Proteinúria Proteinúria sa môže vyskytnúť obzvlášť u pacientov s už existujúcou poruchou funkcie obličiek alebo pri relatívne vysokých dávkach ACE inhibítorov. Celkové množstvo bielkovín v moči väčšie ako 1 g za deň sa vyskytlo u približne 0,7 % pacientov užívajúcich kaptopril. U väčšiny pacientov sa preukázalo predošlé ochorenie obličiek alebo užívanie relatívne vysokých dávok kaptoprilu (nad 150 mg za deň) alebo obidva faktory. Nefrotický syndróm sa vyskytol približne u pätiny proteinurických pacientov. Vo väčšine prípadov sa proteinúria zmiernila alebo vymizla do šiestich mesiacov bez ohľadu na to, či liečba kaptoprilom pokračovala alebo bola ukončená. Parametre funkcie obličiek, ako je dusík močoviny v krvi (BUN) a kreatinín, sa u pacientov s proteinúriou len zriedkavo zmenili. U pacientov s predchádzajúcim ochorením obličiek je potrebné vykonať vyšetrenie na prítomnosť bielkovín v moči (testovací prúžok na prvý ranný moč) pred liečbou, a následne v pravidelných intervaloch. Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie Závažné život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie boli zaznamenané v zriedkavých prípadoch u pacientov počas desenzibilizačnej liečby jedom blanokrídlovcov a súbežne užívajúcich iný ACE inhibítor. U týchto istých pacientov sa takýmto reakciám predišlo dočasným vysadením ACE inhibítora, ale pri náhodnej expozícii sa tieto reakcie opätovne objavili. Preto je potrebná opatrnosť pri liečbe ACE inhibítormi u pacientov, ktorí podstupujú desenzibilizačnú liečbu. Anafylaktoidné reakcie počas dialýzy pomocou vysoko prietokových membrán/pri lipoproteínovej aferéze Anafylaktoidné reakcie boli zaznamenané u pacientov hemodialyzovaných pomocou vysoko prietokových membrán alebo podstupujúcich aferézu lipoproteínov s nízkou hustotou pomocou síranu dextránu. U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie odlišného typu dialýzy, membrány alebo inej triedy liekov. Chirurgický zákrok/anestézia Hypotenzia sa môže vyskytnúť u pacientov, ktorí podstupujú veľký chirurgický zákrok alebo počas anestézie látkami, o ktorých je známe, že znižujú krvný tlak. Ak sa hypotenzia vyskytne, je možné ju korigovať zvýšením objemu. Diabetickí pacienti Glykémia musí byť starostlivo monitorovaná u diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom, a to hlavne v priebehu prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom. Riziko hypokaliémie Kombinácia ACE inhibítora s tiazidovým diuretikom nevylučuje výskyt hypokaliémie. Treba vykonávať pravidelný monitoring. Rasové rozdiely Tak ako iné inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, kaptopril je menej účinný v znížovaní krvného tlaku u černošskej populácie ako u nečernošskej, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu u hypertenznej černošskej populácie. Gravidita Počas gravidity sa nemá začínať liečba ACE inhibítormi. Pokiaľ sa pokračovanie liečby ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu treba prestaviť na inú antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil na použitie počas gravidity. Keď je gravidita diagnostikovaná, treba okamžite ukončiť liečbu ACE inhibítormi a ak je to vhodné, nasadiť inú liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6 ). Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) Preukázalo sa, že súbežné použitie ACE inhibítorov, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím ACE inhibítorov, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1 ). Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. ACE inhibítory a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou. Tensiomin obsahuje monohydrát laktózy a hydrogenovaný ricínový olej Každá tableta Tensiomin 12,5 mg obsahuje 26,25 mg monohydrátu laktózy. Každá tableta Tensiomin 25 mg obsahuje 52,5 mg monohydrátu laktózy. Každá tableta Tensiomin 50 mg obsahuje 105 mg monohydrátu laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek. Každá tableta Tensiomin obsahuje hydrogenovaný ricínový olej, ktorý môže vyvolať žalúdočné ťažkosti a hnačku.

Tensiomin 12,5 mg Tableta

User Reviews