Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
AVEO Pharmaceuticals, Inc.
ATC kód
L01EK03
Zdroj
OPENFDA_NDC
Farmakoterapeutická skupina: cytostatiká, inhibítory-proteinkináz, ATC kód: L01EK03 Mechanizmus účinku
Tivozanib účinne a selektívne blokuje všetky 3 receptory vaskulárneho endotelového rastového faktora (VEGFR) a bolo preukázané, že in vitro blokuje rôzne biochemické a biologické odpovede vyvolané VEGF, vrátane fosforylácie všetkých troch VEGFR 1, 2 a 3 indukovanej VEGF-ligandom
a proliferácie ľudských endoteliálnych buniek. Ďalšou najsilnejšie inhibovanou kinázou je c-kit, ktorý je 8-násobne menej citlivý na inhibíciu tivozanibom v porovnaní s VEGFR 1, 2 a 3. VEGF je silný mitogénny faktor, ktorý hrá ústrednú úlohu v angiogenéze a vaskulárnej permeabilite nádorových tkanív. Blokovaním aktivácie VEGFR indukovanej VEGF tivozanib inhibuje angiogenézu a vaskulárnu permeabilitu v nádorových tkanivách, čo vedie k inhibícii rastu nádoru in vivo.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť tivozanibu pri liečbe pokročilého RCC bola skúmaná v nasledujúcej randomizovanej klinickej štúdii.
Štúdia AV-951-09-301
Táto kontrolovaná klinická štúdia bola multi-centrická, otvorená, medzinárodná, randomizovaná štúdia fázy 3 porovnávajúca tivozanib so sorafenibom u pacientov s pokročilým RCC. Päťsto sedemnásť (517) pacientov s rekurentným alebo metastatickým RCC s jasnou bunkovou zložkou bolo randomizovaných (1:1), aby dostali buď tivozanib 1 340 mikrogramov jedenkrát denne v schéme
3 týždňovej liečby, po ktorých nasledoval 1 týždeň prerušenie (schéma 3/1) alebo sorafenib 400 mg dvakrát denne. Štúdia zahŕňala pacientov, ktorí absolvovali predchádzajúcu nefrektómiu a ktorí buď nedostali žiadnu predchádzajúcu liečbu alebo nie viac ako jednu predchádzajúcu systémovú terapiu pri metastázach (imunoterapia/chemoterapia); Predchádzajúca liečba s VEGF alebo mechanisticky zameraná liečba zacielenia rapamycínu (Target of Rapamycin, mTOR,) nebola povolená. Prechod do skupiny s liečbou tivozanibom bol povolený okamžite po progresii definovanej podľa Kritérií hodnotenia reakcie u pevných nádorov (Response Evaluation Criteria In Solid Tumours, RECIST) pri sorafenibe v súlade s protokolom samostatnej rozšírenej štúdie.
Primárnym koncovým ukazovateľom štúdie bolo prežitie bez progresie (progression free survival, PFS) zaslepenou nezávislou rádiologickou kontrolou. Kľúčové sekundárne parametre zahŕňali celkové prežitie (overall survival, OS) a mieru objektívnej odpovede (objective response rate, ORR) nezávislým preskúmaním rádiológie.
V populácii so zámerom liečiť (intent to treat, ITT) bolo zahrnutých 517 pacientov,
260 randomizovaných na tivozanib a 257 randomizovaných na sorafenib. Východiskové demografické charakteristiky a charakteristiky ochorenia boli vo všeobecnosti dobre vyvážené v skupinách s tivozanibom a sorafenibom vzhľadom na vek (priemerný vek 58,2, oproti 58,4 rokov, v tomto poradí), pohlavie (71,2 % oproti 73,5 % muži, v tomto poradí), rasa (95,8 %, oproti 96,9 % belochov, v tomto poradí), geografický región (88,1 % oproti 88,7 % zo strednej a východnej Európy, v tomto poradí)
a predchádzajúce liečenie metastatického RCC (69,6 %, oproti 70,8 % predtým neliečení, v tomto poradí). U 30 % pacientov, ktorí dostali predchádzajúcu liečbu, bola prevládajúcou liečbou liečba interferón alfa ako monoterapia, ktorú dostalo 75 pacientov v skupine s tivozanibom a 62 pacientov so sorafenibom.
V nezávislých rádiologických vyšetreniach tivozanib preukázal štatisticky významné zlepšenie PFS a ORR oproti sorafenibu (tabuľka 2 a obrázok 1).
Obrázok 1: Kaplanova-Meierova krivka prežitia bez progresie, nezávislý rádiologický prieskum (populácia ITT)
Tabuľka 2: Analýza účinnosti nezávislým rádiologickým prieskumom (populácia ITT)
Tivozanib
Sorafenib
Pomer rizika (95% CI)
P-hodnota (Log ranktest)
Prežitie-bez progresie
N=260
11,9
N=257
9,1
0,797
0,042
b
[stredná hodnota, mesiace
(9,3; 14,7)
(7,3; 9,5)
(0,639; 0,993)
a
(95% CI)], populácia ITT
Objektívna miera
N=260
33,1%
N=257
23,3%
0,014
c
odpovede (95% CI), ITT
(27,4; 39,2)
(18,3; 29,0)
populácia
Prežívanie-bez progresie,
N=181
12,7
N=181
9,1
0,756
0,037
e
bez predchádzajúcej
(9,1; 15,0)
(7,3; 10,8)
(0,580; 0,985)
d
liečby metastatickej RCC
podskupiny [stredná
hodnota, mesiace (95%
CI)]
Prežitie-bez progresie,
N=78
11,9
N=76
9,1
0,877
0,520
e
jedna predchádzajúca
(8,0; 16,6)
(7,2; 11,1)
(0,587; 1,309)
d
terapia pre podskupinu
metastatických ochorení
[stredná hodnota, mesiace
(95% CI)]
a Pomer rizika pre skupinu s tivozanibom v porovnaní so sorafenibom, na základe stratifikovaného modelu proporcionálneho rizika Cox. Faktory stratifikácie sú počet predchádzajúcich terapií (0 alebo 1) a počet zapojených metastatických miest/orgánov (1 alebo ≥ 2). Za predpokladu proporcionálnych rizík, pomer rizika menší ako 1 naznačuje zníženie miery rizika v prospech tivozanibu;
b p-hodnota podľa stratifikovaného log-rank testu. Faktory stratifikácie sú počet predchádzajúcich terapií (0 alebo 1) a počet zapojených metastatických miest/orgánov (1 alebo ≥ 2);
c p-hodnota podľa stratifikovanej štatistiky Cochran-Mantel-Haenszel (CMH). Faktory stratifikácie sú počet predchádzajúcich terapií (0 alebo 1) a počet zapojených metastatických miest / orgánov (1 alebo ≥ 2);
d Pomer rizika pri analýze podskupín s tivozanibom v porovnaní so sorafenibom, založený na nestratifikovanom modeli proporcionálneho rizika Cox. Za predpokladu proporcionálnych rizík, pomer rizika menší ako 1 naznačuje zníženie miery rizika v prospech tivozanibu;
e Hodnota p pre analýzu podskupín na základe nestratifikovaného log-rank testu.
OS bola kľúčovým sekundárnym koncovým ukazovateľom v pivotnej štúdii a analýza zahŕňala údaje zo všetkých randomizovaných pacientov, vrátane tých, ktorí mali progresiu pri sorafenibe a prešli na tivozanib ako súčasť rozšírenej štúdie. V populácii ITT bol medzi oboma skupinami malý numerický rozdiel z hľadiska celkového prežitia. Stredná hodnota OS bola 28,2 mesiacov (95 % CI 22,5; 33,0) v skupine s tivozanibom v porovnaní s 30,8 mesiaca (95 % CI 28,4; 33,3) v skupine so sorafenibom (HR = 1,147; p = 0,276).
Starší pacienti
V kontrolovanej klinickej štúdii (AV-951-09-301), v ktorej 25 % z pacientov, ktorí dostávali tivozanib, mali ≥ 65 rokov, neboli pozorované žiadne celkové rozdiely v účinnosti medzi staršími a mladšími pacientmi (pozri časť
4.2
).
V hlavných štúdiách RCC sa niektoré nežiaduce reakcie vyskytli častejšie u starších pacientov (pozri časť
4.4
).
Farmakodynamické účinky
V bezpečnostnej kardiálnej štúdii s 50 pacientmi s pokročilými solídnymi nádormi liečenými tivozanibom v dávke 1 340 mikrogramov denne počas 21 dní, priemerná zmena oproti východiskovému stavu v QTcF bola 6,8 ms v 21. deň podávania. Maximálna zmena QTcF oproti východiskovému stavu bola 9,3 ms (90 % CI: 5; 13,6), ktorá sa vyskytla 2,5 hodiny po podaní dávky v 21. deň. Zmena strednej hodnoty pre všetky namerané dni a vo všetkých časových bodoch bola
2,2 ms. Žiadni jedinci nemali novú zmenu > 500 ms v QTcF; 2 pacienti (4 %) mali hodnoty QTcF> 480 ms. Jeden jedinec (2 %) mal zmenu > 60 ms oproti východiskovej hodnote v QTcF a 6 jedincov (12 %) malo 30 ms až 60 ms zmenu od východiskovej hodnoty (pozri časť
4.4
a časť 4.8).
Pediatrická populácia
Európska lieková agentúra udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s tivozanibom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie s pokročilým karcinómom renálnych buniek (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Hypertenzia
V klinických štúdiách s tivozanibom sa vyskytla hypertenzia (vrátane pretrvávajúcej závažnej hypertenzie) (pozri časť
4.8
). U približne jednej tretiny pacientov sa hypertenzia vyvinula počas prvých 2 mesiacov liečby. Krvný tlak musí byť pred začatím liečby tivozanibom dobre kontrolovaný. Počas liečby musia byť pacienti sledovaní na hypertenziu a podľa potreby liečení antihypertenzívnou liečbou podľa štandardnej lekárskej praxe. V prípade pretrvávajúcej hypertenzie, a to napriek použitiu antihypertenzívnej liečby, sa má dávka tivozanibu podľa klinického posúdenia znížiť alebo liečba prerušiť a opäť začať v nižšom dávkovaní, keď je krvný tlak regulovaný (pozri časť
4.2
). Prerušenie liečby sa má zvážiť v prípadoch pretrvávajúcej závažnej hypertenzie, syndrómu reverzibilnej posteriórnej encefalopatie (pozri nižšie) alebo iných komplikácií hypertenzie. Pacienti, ktorí dostávajú antihypertenzíva musia byť stále kontrolovaní z hľadiska hypotenzie po prerušení aj ukončení liečby tivozanibom.
Arteriálne tromboembolické udalosti
V klinických štúdiách sa u tivozanibu objavili arteriálne tromboembolické udalosti (arterial thromboembolic events, ATE) (pozri časť
4.8
). Rizikové faktory pre ATE zahŕňajú zhubné ochorenie, vek > 65 rokov, hypertenziu, diabetes mellitus, fajčenie, hypercholesterolémiu a predchádzajúce tromboembolické ochorenie. Tivozanib sa neskúmal u pacientov, ktorí mali ATE počas predchádzajúcich 6 mesiacov od začiatku klinickej štúdie. Tivozanib sa musí používať s opatrnosťou u pacientov, u ktorých existuje riziko vzniku týchto udalostí alebo, u ktorých sa tieto udalosti vyskytli v minulosti (ako je infarkt myokardu, mozgová príhoda).
Venózne tromboembolické udalosti
V klinických štúdiách s tivozanibom boli hlásené venózne tromboembolické udalosti (venous tromboembolic events, VTE) vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy (pozri časť
4.8
). Rizikové faktory pre VTE zahŕňajú veľké operácie, viacnásobné traumy, predchádzajúce VTE, pokročilý vek, obezitu, srdcové alebo respiračné zlyhanie a dlhodobú nehybnosť. Tivozanib sa neskúmal u pacientov, ktorí mali VTE počas predchádzajúcich 6 mesiacov od začiatku klinickej štúdie. Rozhodnutie o liečbe, najmä u pacientov, u ktorých je riziko VTE, má byť založené na individuálnom posúdení prínosu a rizika pre pacienta.
Zlyhanie srdca
V klinických štúdiách s tivozanibom ako monoterapiou na liečbu pacientov s RCC bolo hlásené srdcové zlyhanie (pozri časť
4.8
). Počas celého trvania liečby tivozanibom sa majú pravidelne monitorovať prejavy alebo príznaky srdcového zlyhania. Zvládnutie udalostí srdcového zlyhania môže vyžadovať dočasné prerušenie alebo trvalé ukončenie a/alebo zníženie dávky liečby tivozanibom
a liečbu potenciálnych základných príčin srdcového zlyhania, napr. hypertenzia.
Hemorágia
V klinických štúdiách s tivozanibom boli hlásené hemoragické udalosti (pozri časť
4.8
). Tivozanib sa musí používať opatrne u pacientov, u ktorých existuje riziko krvácania alebo majú krvácanie v anamnéze. Ak krvácanie vyžaduje lekársky zákrok, podanie tivozanibu sa má dočasne prerušiť.
Proteinúria
V klinických štúdiách s tivozanibom bola hlásená proteinúria (pozri časť
4.8
). Odporúča sa monitorovať proteinúriu pred začiatkom liečby a pravidelne počas celého trvania liečby. U pacientov, u ktorých sa vyvinula proteinúria 2. stupňa (> 1,0-3,4 g/24 hodín) alebo proteinúria 3. stupňa
(≥ 3,5 g/24 hodín) (Kritériá spoločnej terminológie pre nežiaduce udalosti Národného inštitútu pre
liečbu rakoviny [NCI CTCAE], z anglického National Cancer Institute Common Terminology Criteria for Adverse Events), musí byť dávka tivozanibu znížená alebo liečba dočasne prerušená. Ak sa
u pacienta vyvinie proteinúria 4. stupňa (nefrotický syndróm), musí sa podávanie tivozanibu ukončiť. Medzi rizikové faktory pre proteinúriu patrí vysoký krvný tlak.
Hepatotoxicita
V klinických štúdiách s tivozanibom boli hlásené zvýšenia ALT, AST a bilirubínu (pozri časť
4.8
). Väčšina zvýšení AST a ALT nebola sprevádzaná súbežným zvýšením bilirubínu. AST, ALT, bilirubín a AP sa majú monitorovať pred začatím a periodicky počas celého trvania liečby tivozanibom kvôli potenciálnemu riziku hepatotoxicity (pozri časť
4.2
).
Tivozanib sa neodporúča u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene.
Syndróm reverzibilnej posteriórnej encefalopatie (posterior reversible encephalopathy syndrome, PRES)
V klinických skúšaniach bol potvrdený po liečbe tivozanibom jeden prípad PRES (pozri časť
4.8
). PRES je neurologická porucha, ktorá môže byť spojená s bolesťami hlavy, záchvatmi, letargiou, zmätenosťou, slepotou a inými zrakovými a neurologickými poruchami. Môže sa vyskytnúť mierna až závažná hypertenzia. Magnetická rezonancia je potrebná na potvrdenie diagnózy PRES. Podávanie tivozanibu sa musí ukončiť u pacientov, u ktorých sa vyskytli prejavy alebo príznaky PRES. Bezpečnosť opätovného zahájenia liečby tivozanibom u pacientov, ktorí predtým mali PRES, nie je známa a tivozanib sa má u týchto pacientov používať len s opatrnosťou.
Kožná reakcia na rukách a nohách (hand foot skin reaction, HFSR)
V klinických štúdiách s tivozanibom bola hlásená kožná reakcia na rukách na nohách (palmárno- plantárna erytrodyzestézia). Väčšina udalostí z piatich štúdií monoterapie karcinómu obličkových buniek bola CTC 1. stupňa alebo 2. stupňa (≥ CTC 3. stupňa bol pozorovaný u < 2 % pacientov liečených tivozanibom) a nevyskytli sa žiadne závažné udalosti (pozri časť
4.8
). Liečba pacientov s HFSR môže zahŕňať lokálne terapie na zmiernenie symptómov s ohľadom na dočasné prerušenie
a/alebo zníženie liečebnej dávky, alebo v závažných alebo pretrvávajúcich prípadoch trvalé ukončenie liečby.
Predĺženie intervalu QT
V klinických štúdiách s tivozanibom bolo hlásené predĺženie intervalu QT / QTc (pozri časť
4.8
a časť 5.1). Predĺženie intervalu QT / QTc môže viesť k zvýšenému riziku ventrikulárnych arytmií. Odporúča sa, aby sa tivozanib používal s opatrnosťou u pacientov s predĺžením QT intervalu v minulosti alebo iným relevantným pre-existujúcim ochorením srdca a u pacientov užívajúcich iné lieky, o ktorých je známe, že zvyšujú QT interval. Odporúča sa východiskové a pravidelné monitorovanie elektrokardiogramov a udržiavanie elektrolytov (napr. vápnik, horčík, draslík) v normálnom rozsahu.
Gastrointestinálna (gastrointestinal, GI) perforácia/fistula
Odporúča sa, aby sa počas celého trvania liečby tivozanibom pravidelne monitorovali príznaky GI perforácie alebo fistuly. U pacientov s rizikom GI perforácie alebo fistuly sa má tivozanib používať s opatrnosťou.
Komplikácie pri hojení rán
Z preventívnych dôvodov sa odporúča dočasné prerušenie liečby tivozanibom u pacientov podstupujúcich veľké chirurgické zákroky. Rozhodnutie o obnovení liečby tivozanibom po operácii musí byť založené na klinickom posúdení adekvátneho hojenia rán.
Hypotyreóza
V klinických štúdiách s tivozanibom bola hlásená hypotyreóza (pozri časť
4.8
). Hypotyreóza sa vyskytla kedykoľvek počas liečby tivozanibom a vyvíjala sa už v priebehu dvoch mesiacov od začiatku liečby. Rizikové faktory pre hypotyreózu zahŕňajú anamnézu hypotyreózy a používanie antityroidných liekov. Funkcia štítnej žľazy sa má monitorovať pred začiatkom liečby a pravidelne počas celého trvania liečby tivozanibom. Hypotyreóza sa má liečiť podľa štandardnej lekárskej praxe.
Starší pacienti
Dysfónia, hnačka, únava, znížená hmotnosť, znížená chuť do jedla a hypotyreóza sa vyskytli častejšie u pacientov vo veku ≥ 65 rokov. Zdravotnícki pracovníci si majú byť vedomí, že starší pacienti môžu mať zvýšené riziko nežiaducich reakcií.
Tartazín
Fotivda 890 mikrogramov tvrdé kapsuly obsahuje tartazín (E102), ktorý môže spôsobiť alergické reakcie.
Aneuryzmy a arteriálne disekcie
Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred začatím liečby Fotivda je potrebné toto riziko dôkladne zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi, ako je hypertenzia alebo aneuryzma v anamnéze.