Rapiscan 400 mikrogramov Injekčný roztok

Farmakoterapeutická skupina: Kardiaká, iné kardiaká, ATC kód: C01EB21 Mechanizmus účinku Regadenozon je agonista s nízkou afinitou (K i ≈ 1,3 µM) k adenozínovému receptoru A 2A , s najmenej 10-násobne nižšou afinitou k adenozínovému receptoru A 1 (K i > 16,5 µM) a veľmi nízkou alebo žiadnou afinitou k adenozínovým receptorom A 2B a A 3 .​‍​​​​​‍​‍‍‍‍​‍‍ Aktivácia adenozínového receptora A 2A spôsobuje koronárnu vazodilatáciu a zvyšuje koronárny prietok krvi (coronary blood flow, CBF). Napriek nízkej afinite k adenozínovému receptoru A2A mal regadenozon vysokú schopnosť zvyšovať koronárnu vodivosť v izolovaných srdciach potkanov a morčiat, s hodnotami EC50 6,4 nM a 6,7-18,6 nM. Regadenozon vykazoval selektivitu (≥ 215-násobnú) pre zvyšovanie koronárnej vodivosti (odpoveď sprostredkovaná A2A) v porovnaní k spomaleniu prietoku srdcového AV uzla (odpoveď sprostredkovaná A1) ako bolo preukázané meraním času prietoku AV (na srdciach potkanov) alebo intervalu S-H (na srdciach morčiat). Regadenozon prioritne zvyšoval prietok krvi v koronárnych arteriálnych riečiskách oproti periférnym (predné končatiny, mozog, pľúca) arteriálnym riečiskám u anestetizovaných psov. Farmakodynamické účinky Koronárny prietok krvi Regadenozon spôsobuje rýchle zvýšenie CBF, ktoré sa udržuje krátku dobu. U pacientov podstupujúcich koronárnu katetrizáciu sa na meranie priemernej maximálnej rýchlosti (average peak velocity, APV) CBF pred a do 30 minút po podaní regadenozonu (400 mikrogramov, intravenózne) používala dopplerovská ultrasonografia s impulzne modulovanou nosnou vlnou (pulsed-wave). Priemerná hodnota APV sa do 30 sekúnd zvýšila na viac než dvojnásobok počiatočnej hodnoty a do 10 minút sa znížila na menej než polovicu hodnoty pri maximálnom účinku (pozri časť 5.2 ). Absorpcia rádiofarmaka do myokardu je úmerná CBF. Keďže regadenozon zvyšuje prietok krvi v normálnych koronárnych artériách pričom v stenotických artériách ho zvyšuje len málo alebo vôbec, má to za následok v porovnaní menšiu absorpciu rádiofarmaka vo vaskulárnych oblastiach zásobovaných stenotickými artériami. Absorpcia rádiofarmaka do myokardu po podaní regadenozonu je preto vyššia v oblastiach prekrvovaných normálnymi artériami v porovnaní so stenotickými artériami. To isté sa vzťahuje k meraniu FFR, kedy sa maximálny tok krvi v myokarde znižuje v prítomnosti závažnej stenózy koronárnej artérie. Zobrazenie perfúzie myokardu (MPI) Hemodynamické účinky U väčšiny pacientov došlo k rýchlemu zvýšeniu srdcového rytmu. Najväčšia priemerná zmena oproti počiatočnej hodnote (21 úderov za minútu) sa vyskytuje približne 1 minútu po podaní regadenozonu. V literatúre sa však uvádza zvýšenie srdcovej frekvencie až o 42 tepov za minútu (diskutované v nasledujúcom texte v časti MPI CMR). Srdcový rytmus sa do 10 minút vráti na počiatočnú hodnotu. Zmeny systolického a diastolického krvného tlaku boli premenlivé, s maximálnou priemernou zmenou systolického tlaku o −3 mm Hg a diastolického tlaku o −4 mm Hg približne 1 minútu po podaní regadenozonu. U niektorých pacientov sa pozorovalo zvýšenie krvného tlaku (maximálny systolický krvný tlak 240 mm Hg a maximálny diastolický krvný tlak 138 mm Hg). Respiračné účinky Adenozínové receptory A 2B a A 3 boli preukázané ako účinné v patofyziológii bronchokonstrikcie u citlivých osôb (t. j. u astmatikov). V in vitro štúdiách vykazoval regadenozon malú väzbovú afinitu k adenozínovým receptorom A 2B a A 3 . Výskyt zníženia FEV 1 o > 15 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou po podaní regadenozonu sa vyhodnocoval v troch randomizovaných, kontrolovaných klinických štúdiách. V prvej štúdii u 49 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou CHOCHP bola miera výskytu zníženia FEV 1 > 15 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou 12 % a 6 % po podaní regadenozonu a placeba, v uvedenom poradí (p = 0,31). V druhej štúdii u 48 pacientov s ľahkou až stredne ťažkou astmou, u ktorých sa v minulosti vyskytli bronchokonstriktívne reakcie na monofosfát adenozínu, bola miera výskytu zníženia FEV 1 > 15 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou rovnaká (4 %) po podaní regadenozonu aj placeba. V tretej štúdii s 1009 pacientmi s ľahkou až stredne ťažkou astmou (n = 537) a stredne ťažkou alebo ťažkou CHOCHP (n = 472) bol výskyt zníženia FEV 1 o > 15 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou 1,1 % a 2,9 % u pacientov s astmou (p = 0,15) a 4,2 % a 5,4 % u pacientov s CHOCHP (p = 0,58) po podaní regadenozonu a placeba, v zodpovedajúcom poradí. V prvej a druhej štúdii bolo po podaní regadenozonu hlásené ako nežiaduci účinok dyspnoe (61 % u pacientov s CHOCHP, 34 % u pacientov s astmou), zatiaľ čo po podaní placeba sa dyspnoe nevyskytlo u žiadneho pacienta. V tretej štúdii bolo častejšie hlásené dyspnoe po podaní regadenozonu (18 % u pacientov s CHOCHP, 11 % u pacientov s astmou) ako u placeba, avšak s nižším podielom ako bolo hlásené počas klinického vývoja (pozri časť 4.8 ). Vzťah medzi zvýšenou závažnosťou ochorenia a zvýšeného výskytu dyspnoe bol zrejmý u pacientov s astmou, nie však u pacientov s CHOCHP. Použitie symptomatickej bronchodilatačnej terapie sa nelíšilo od regadenozonu a placeba. Dyspnoe nekorelovalo so znížením hodnoty FEV 1 . Frakčná prietoková rezerva (FFR) Hemodynamické účinky Pri meraní FFR bola doba do maximálnej hyperémie 30 ±13 sekúnd. Stredné trvanie hyperemického plateau bolo 163 (±169) sekúnd a maximálna hyperémia pretrvávala minimálne 19 sekúnd u 90 % pacientov. U individuálnych pacientov však dĺžka hyperémie kolísala v rozmedzí 10 sekúnd až viac než 10 minút. Hyperémia môže fluktuovať medzi submaximom a maximom, kým neskôr pomaly nevymizne. 10-sekundové okno stabilnej hyperémie môže byť príliš krátke pre rozsiahle merania tlaku pri vyťahovaní za účelom vyhodnotenia komplexného alebo difúzneho ochorenia koronárnych artérií. Opakované podanie dávky do 10 minút – až na pacientov, u ktorých hyperémia trvala viac než 10 minút – viedlo k podobnému účinku na dobu do maximálnej hyperémie a trvanie maximálnej hyperémie. Klinická účinnosť a bezpečnosť Klinické štúdie preukázali účinnosť a bezpečnosť regadenozonu u pacientov, u ktorých bola indikovaná farmakologická záťažová MPI jednofotónovou emisnou počítačovou tomografiou (single photon emission computed tomography, SPECT), pozitrónovou emisnou tomografiou (positron emission tomography, PET), magnetickou rezonanciou srdca (cardiac magnetic resonance, CMR) a multidetektorovou počítačovou tomografiou (multi detector computed tomography, MDCT) a meranie FFR. Záťažová MPI SPECT s regadenozonom Účinnosť a bezpečnosť regadenozonu pri záťažovej MPI SPECT s regadenozonom sa určovali vzhľadom na adenozín v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených štúdiách (ADVANCE MPI 1 a ADVANCE MPI 2) u 2 015 pacientov so známym ochorením koronárnych artérií alebo s podozrením na toto ochorenie, u ktorých bola nariadená klinicky indikovaná farmakologická záťažová MPI. U 1 871 z týchto pacientov, zahrňujúcich 1 294 (69 %) mužov a 577 (31 %) žien s mediánom veku 66 rokov (v rozsahu 26-93 rokov), boli scintigrafické obrazy použiteľné na vyhodnotenie primárnej účinnosti. U každého pacienta bola vykonaná začiatočná záťažová scintigrafia použitím adenozínu (6- minútová infúzia s dávkou 0,14 mg/kg/, bez fyzickej záťaže) scintigrafickým vyšetrením SPECT (single photon emission computed tomography, jednofotónová emisná počítačová tomografia). Po začiatočnej scintigrafii boli pacienti randomizovaní do skupiny s regadenozonom alebo adenozínom a podstúpili druhú záťažovú scintigrafiu rovnakým SPECTvyšetrením, aké sa použilo na začiatočnú scintigrafiu. Medián času medzi scintigrafiami bol 7 dní (v rozsahu 1-104 dní). Medzi najčastejšie kardiovaskulárne anamnézy patrila hypertenzia (81 %), koronárny arteriálny bypass (coronary artery bypass graft, CABG), perkutánna transluminálna koronárna angioplastika (percutaneous transluminal coronary angioplasty, PTCA) alebo zavedenie stentu (51 %), angína pectoris (63 %) a infarkt myokardu (41 %) alebo arytmia (33 %); ďalšia lekárska anamnéza zahŕňala diabetes (32 %) a CHOCHP (5 %). Pacienti so závažnou nekontrolovanou ventrikulárnou arytmiou, infarktom myokardu alebo nestabilnou angínou pectoris v nedávnej anamnéze, AV blokádou vyššou ako prvého stupňa v anamnéze, alebo so symptomatickou bradykardiou, dysfunkciou sínusového uzla alebo po transplantácii srdca, boli zo štúdie vylúčení. Niektorí pacienti užili v deň scintigrafie kardioaktívne lieky, vrátane β-blokátorov (18 %), blokátorov vápnikových kanálov (9 %) a nitrátov (6 %). Zhoda scintigrafických obrazov Porovnanie scintigrafických obrazov získaných s regadenozonom s obrazmi získanými s adenozínom bolo vykonané nasledovne: použitím 17-segmentového modelu sa vypočítal počet segmentov vykazujúcich reverzibilné perfúzne poškodenie pre začiatočnú štúdiu s adenozínom a pre randomizovanú štúdiu s regadenozonom alebo adenozínom. V celkovej populácii štúdie malo 68 % pacientov 0-1 segment vykazujúci reverzibilné poškodenie na prvom obraze, u 24 % to bolo 2-4 segmenty a u 9 % ≥ 5 segmentov. Miera zhody obrazov získaných s regadenozonom alebo adenozínom v porovnaní so začiatočným obrazom s adenozínom bola vypočítaná podľa toho, ako často boli pacienti, ktorí boli na začiatku pridelení do kategórií s adenozínom (0-1, 2-4, 5-17 reverzibilných segmentov), pridelení do rovnakej kategórie s randomizovanou scintigrafiou. Miery zhody pre regadenozon a adenozín boli vypočítané ako priemerná hodnota mier zhôd v rámci týchto troch kategórií určených začiatočnou scintigrafiou. Štúdie ADVANCE MPI 1 a ADVANCE MPI 2, jednotlivo a v kombinácii preukázali, že regadenozon je podobný adenozínu pri určovaní rozsahu reverzibilných perfúznych anomálií. ADVANCE ADVANCE Kombinácia MPI 1 MPI 2 štúdií (n = 1 113) (n = 758) (n = 1 871) Miera zhody pre adenozín – adenozín (± SE) 61 ± 3 % 64 ± 4 % 62 ± 3 % Počet pacientov (n) 372 259 631 Miera zhody pre adenozín – regadenozon (± SE) 62 ± 2 % 63 ± 3 % 63 ± 2 % Počet pacientov (n) 741 499 1 240 Rozdiel mier (regadenozon – adenozín) (± SE) 1 ± 4 % -1 ± 5 % 0 ± 3 % 95% interval spoľahlivosti -7,5; 9,2 % -11,2; 8,7 % -6,2; 6,8 % V štúdiách ADVANCE MPI 1 a ADVANCE MPI 2 boli podľa Cicchettiho-Allisonovej a Fleissovej- Cohenovej metodiky vážené hodnoty kapa mediánu skóre troch zaslepených skúšajúcich s ohľadom na kategóriu závažnosti ischémie (pričom segmenty s normálnou absorpciou v pokoji a miernym/neurčitým znížením absorpcie pri záťaži sa nepovažovali za ischemické) pre kombinované štúdie regadenozonu a adenozínu mierne a dosahovali hodnoty 0,53 a 0,61, v uvedenom poradí. To platí aj pre vážené hodnoty kapa dvoch za sebou idúcich scintigrafií použitím adenozínu, ktoré dosahovali hodnoty 0,50 a 0,55, v uvedenom poradí. Záťažová MPI PET s regadenozonom Vykonalo sa intraindividuálne porovnanie regadenozonu (bolus 0,4 mg/5 ml) s dipyridamolom (0,57 mg/kg počas 4 minút) v prospektívnej štúdii s náborom 32 osôb (23 mužov a 9 žien, priemerný vek 62 ± 12,1 rokov). Z toho 26 malo reverzibilný defekt perfúzie identifikovaný už v predchádzajúcej klinicky indikovanej záťažovej štúdii PET s 82RbCl s dipyridamolom a 6 osôb s < 5% pravdepodobnosťou pre CAD nevykazovalo žiadne defekty na obrazoch PET s dipyridamolom. Do štúdie boli zaradení pacienti s miernym až stredným stupňom ischémie, pričom malá časť pacientov mala stredne ťažkú až ťažkú ischémiu a mali normálnu alebo takmer normálnu funkciu ľavej komory. V tejto štúdii infúzia 82RbCl začala okamžite po injekcii regadenozonu (t. j. zobrazovanie začalo 2 minúty po začatí infúzie 82Rb). Vizuálna interpretácia obrazov PET nenaznačila žiadny rozdiel v počte segmentov s reverzibilnými defektmi medzi regadenozonom a dipyridamolom u 30/32 párov obrazov. Výsledky sa nemusia dať zovšeobecniť na pacientov so spomaleným časom cirkulácie spojeným so zlyhaním ľavej alebo pravej časti srdca, pľúcnou hypertenziou alebo morbídnou obezitou, u ktorých môže dôjsť k oneskoreniu tranzitu stopovača prichádzajúceho po vrcholovej fáze. Záťažová MPI CMR s regadenozonom Bolo vykonané intraindividuálne porovnanie záťažovej MPI CMR s regadenozonom a adenozínom v prospektívnej štúdii vo vzťahu k vyvolanej koronárnej hyperémii pri rôznych telesných rozmeroch pozorovaných v klinickom prostredí. Zobrazenie sa urobilo u 28 osôb (12 žien, 16 mužov): 43 % bolo obéznych a 25 % malo jeden alebo viac známych koronárnych rizikových faktorov. Zobrazenie MR s Gd-BOPTA sa vykonalo najprv v pokoji, potom počas infúzie adenozínu (140 µg/kg/min) a o 30 minút neskôr s regadenozonom (bolus 0,4 mg/5 ml počas 10 s). Štúdia ukázala, že vazodilatanciá majú podobnú účinnosť na vazodilatáciu (dobrá zhoda medzi perfúznou rezervou myokardu (myocardial perfusion reserve, MPR) meranou s adenozínom a regadenozonom (y = 1,1, x = 0,06, r = 0,7)). Skúmaná populácia by pravdepodobne nezahrnula také široké spektrum telesných rozmerov, aké by sa mohlo vyskytnúť pri každodennej MPI CMR. Vykonalo sa intraindividuálne porovnanie regadenozonu s adenozínom v prospektívnej štúdii s cieľom zhodnotiť vplyv vazodilatancií na objemy a funkciu komôr odvodených z CMR u 25 zdravých osôb. CMR sa vykonala po adenozíne (140 µg/kg/min intravenózne počas 6 min) a regadenozone (0,4 mg intravenózne počas 10 s) na začiatku, bezprostredne po podaní a potom v 5 min intervaloch až do 15 min. Maximálna srdcová frekvencia sa pozorovala na začiatku po podaní adenozínu aj regadenozonu. Zvýšenie z východiskovej hodnoty na maximálnu srdcovú frekvenciu bezprostredne po podaní vazodilatancia bolo 64 ± 8 až 96 ± 13 tepov za minútu pre adenozín oproti 65 ± 13 až 107 ± 10 tepov za minútu pre regadenozon. Srdcová frekvencia sa vrátila na východiskovú hodnotu do 10 min po podaní adenozínu, pričom po podaní regadenozonu zostala zvýšená aj v 15 min. Ejekčná frakcia ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF) sa zvýšila bezprostredne po oboch vazodilatanciách a po adenozíne sa vrátila na východiskovú hodnotu o 10 min, ale po regadenozone zostala o 15 min zvýšená. Regadenozon viedol k podobnému rozsahu zníženia indexu koncového diastolického objemu ĽK (LV end-diastolic volume index, LVEDVi) aj indexu koncového systolického objemu ĽK (LV end- systolic volume index, LVESVi) v 15 min, zatiaľ čo LVESVi sa v 15 min po adenozíne upravil a LVEDVi zostal pod východiskovými hodnotami. Uskutočnilo sa intraindividuálne porovnanie v prospektívnej štúdii s cieľom určiť relatívnu účinnosť regadenozonu (bolus 400 µg), adenozínu (140 µg/kg/min počas 5 až 6 min) a dipyridamolu (0,56 mg/kg počas 4 minút) kvantifikáciou záťažovej a pokojovej perfúzie myokardu pomocou CMR u 15 mladých zdravých normálnych dobrovoľníkov. Protokol použitý v tejto štúdii ako zobrazovanie v pokoji a pri záťaži sa líši od v súčasnosti používaných protokolov: úvodné zobrazovanie CMR perfúzie v pokoji, po ktorom o dvadsať minút neskôr nasleduje záťažové zobrazovanie vykonané pri maximálnej vazodilatácii. Regadenozon spôsobil vyšší záťažový prietok krvi myokardom (myocardial blood flow, MBF) ako dipyridamol a adenozín (3,58 ± 0,58 vs. 2,81 ± 0,67 vs. 2,78 ± 0,61 ml/min/g, p = 0,0009 a p = 0,0008). Regadenozon mal vyššiu odpoveď srdcovou frekvenciou ako adenozín a dipyridamol (95 ± 11 vs. 76 ± 13 vs. 86 ± 12 úderov/min). Keď sa záťažový MBF upravil podľa srdcovej frekvencie, medzi regadenozonom a adenozínom neboli rozdiely (37,8 ± 6 vs. 36,6 ± 4 μl/s/g), ale rozdiely medzi regadenozonom a dipyridamolom pretrvávali (37,8 ± 6 vs. 32,6 ± 5 μl/s/g, p = 0,03). Záťažová MPI MDCT s regadenozonom Bola sponzorovaná multicentrická, otvorená, randomizovaná, skrížená prospektívna štúdia fázy 2 (štúdia 3606-CL-2001) s cieľom určiť mieru zhody medzi záťažovou SPECT s regadenozonom a záťažouvou perfúznou CT s regadenozonom pri zisťovaní prítomnosti ischémie (definovanej ako 2 alebo viac reverzibilných defektov viditeľných vizuálne) u 110 pacientov s podozrením na CAD alebo so známym CAD, ktorí boli odoslaní na jeden z týchto diagnostických testov ako klinicky indikovaní. Osoby boli randomizované na 1 z 2 sekvencií zobrazovacích metód a absolvovanie oboch vyšetrení SPECT v pokoji / pri záťaži a MDCT v pokoji / pri záťaži. Regadenozon bol podaný ako bolus 0,4 mg v 5 ml intravenózne pred každou perfúznou záťažovou CT a záťažovým vyšetrením SPECT. Zatiaľ čo pri záťažovom zobrazovaní SPECT s regadenozonom sa u 100 osôb identifikoval 0 - 1 reverzibilný defekt (t. j. žiadna ischémia) a u 10 osôb ≥ 2 reverzibilné defekty (t. j. ischémia), pri záťažovom zobrazovaní MDCT s regadenozonom sa identifikoval 0 – 1 reverzibilný defekt u 85 osôb a 25 osôb ≥ 2 reverzibilné defekty. Miera zhody medzi záťažovou SPECT s regadenozonom a záťažovou MPI MDCT s regadenozonom bola 87 % (95 % CI: 77 %, 97 %). Suboptimály záťažový test V štúdii EXERRT sa účinnosť a bezpečnosť regadenozonu hodnotila u pacientov suboptimálnym záťažovým testom v otvorenej randomizovanej, multicentrickej, neinferiornej štúdii, keď sa regadenozon podával buď o 3 minúty počas zotavovania (fyzická záťaž a regadenozon) alebo v pokoji o 1 hodinu neskôr (iba regadenozon). Všetkých 1404 pacientov absolvovalo najprv základné vyšetrenie MPI SPECT v pokoji v súlade s pokynmi ASNC 2009. Pacienti začali cvičiť podľa štandardného alebo upraveného Bruceovho protokolu. Pacienti, ktorí nedosiahli ≥ 85 % maximálnej predpovedanej srdcovej frekvencie (MPHR) alebo ≥ 5 METS (metabolický ekvivalent), prešli po 3-5 minútach na zotavenie chôdzou, pričom počas prvých 3 minút zotavovania boli pacienti randomizovaní v pomere 1:1. Preto bolo 1147 pacientov randomizovaných do dvoch skupín: skupiny 578 pacientov s fyzickou záťažou a záťažou regadenozonom a skupiny 569 pacientov iba so záťažou regadenozonom, buď do zotavenia po 3 minútach (pre skupinu s fyzickou záťažou a záťažou regadenozonom) alebo o 1 hodinu neskôr (pre skupinu iba so záťažou regadenozonom). Pacienti z obidvoch skupín (fyzická záťaž a regadenozon a iba regadenozon) podstúpili po 60-90 minútach po podaní regadenozonu vyšetrenie zobrazenia perfúzie myokardu (MPI, Myocardial Perfucion Imaging) metódou SPECT. Základný sken MPI v pokoji a skeny MPI u skupín po fyzickej záťaži a záťaži regadenozonom a iba regadenozonom predstavovalo fázu MPI 1. Následne sa pacienti z obidvoch skupín vrátili o 1-14 dní neskôr, aby sa podrobili druhej záťažovej štúdii MPI s regadenozonom bez fyzickej záťaže. Základné skeny MPI v pokoji a tie, ktoré boli bez fyzickej záťaže získané u oboch skupín o 1-14 dní neskôr, predstavovali fázu MPI 2. Obrázky z MPI 1 a MPI 2 boli porovnávané na prítomnosť alebo neprítomnosť defektov perfúzie. Úroveň zhody čítania medzi MPI 1 (fyzická záťaž a regadenozon) a MPI 2 bola podobná úrovni zhody čítania medzi MPI 1 (iba regadenozon) a MPI 2. U dvoch pacientov zo skupiny s fyzickou záťažou a záťažou regadenozonom bola hlásená závažná srdcová nežiaduca reakcia. Po preskúmaní prípadu sa ukázalo, že obaja pacienti mali ischemické príznaky a zmeny EKG počas fyzickej záťaže alebo zotavenia pred podaním regadenozonu. U pacientov, ktorí dostali regadenozon 1 hodinu po neprimeranej fyzickej záťaži, sa nevyskytli žiadne závažné srdcové nežiaduce reakcie. Meranie FFR Na meranie FFR bolo vykonaných päť nezávislých štúdií. Celkovo 249 pacientov, ktorí boli klinicky indikovaní na koronárnu angiografiu s invazívnym meraním FFR, dostalo regadenozon. 88 z nich dostalo regadenozon dvakrát. FFR sa merala po IV infúzii adenozínu a IV injekčnej aplikácii regadenozonu (400 μg). Adenozín sa podával ako prvý nasledovaný regadenozonom, keďže jeho hyperémia môže mať nepredvídané trvanie. Namerané hodnoty FFR sa porovnali. Najčastejšie kardiovaskulárne ochorenia boli anamnéza hypertenzie, dyslipidémie/hypercholesterolémie, diabetu melitu, fajčenia, predchádzajúca PCI alebo IM. Pri meraní FFR bola diagnóza indukovateľnej ischémie stanovená na základe nameranej FFR 0,8 (>0,8 predstavuje absenciu indukovateľnej ischémie, ≤0,8 predstavuje prítomnosť indukovateľnej ischémie). Adenozín bol považovaný za zlatý štandard pre odhad senzitivity, špecificity a pomeru presnosti. Štúdia Senzitivita Špecificita Zhoda klasifikácie podľa Cohenovej kappa Stolker et al. 2015 (n=149) 98% 97% 0,94 van Nunen et al. 2015 (n=98) 98% 95% 0,94 Aminofylín Aminofylín (100 mg, podávaný pomalou intravenóznou injekciou po dobu 60 sekúnd), podaný injekčne 1 minútu po podaní 400 mikrogramov regadenozonu u pacientov podstupujúcich katetrizáciu srdca, skracoval trvanie odozvy koronárneho prietoku krvi na regadenozon, čo bolo preukázané meraním dopplerovskou ultrasonografiou s impulzne modulovanou nosnou vlnou (pulsed-wave). Aminofylín sa používal na zmiernenie závažných nežiaducich účinkov regadenozonu (pozri časť 4.4 ). Účinok kofeínu V štúdii u dospelých pacientov podstupujúcich farmakologickú záťažovú MPI SPECT s regadenozonom, randomizovaných do skupiny s placebom (n = 66) alebo kofeínom (200 mg, n = 70 alebo 400 mg, n = 71) podávaných 90 minút pred začatím skúšky, kofeín ohrozoval diagnostickú presnosť detekcie reverzibilných perfúznych poškodení (p < 0,001). Neexistuje žiadny štatistický rozdiel medzi podávaním 200 mg a 400 mg kofeínu s regadenozonom. Nebol preukázaný ani žiadny zjavný účinok podávania 200 mg alebo 400 mg kofeínu na plazmatickú koncentráciu regadenozonu. Testovanie bezpečnosti a znášanlivosti V štúdiách ADVANCE MPI 1 a ADVANCE MPI 2 dosiahli štatistický význam nasledujúce vopred stanovené cieľové hodnoty pre bezpečnosť a znášanlivosť porovnávajúce regadenozon s adenozínom: (1) súčtové skóre výskytu a závažnosti skupín príznakov ako sú návaly tepla, bolesť v hrudi a dyspnoe bolo nižšie s regadenozonom (0,9 ± 0,03) v porovnaní s adenozínom (1,3 ± 0,05); a (2) skupiny príznakov ako sú návaly tepla (21 % oproti 32 %), bolesť v hrudi (28 % oproti 40 %) a bolesť hrdla, krku alebo čeľuste (7 % oproti 13 %) boli menej časté s regadenozonom; výskyt bolesti hlavy (25 % oproti 16 %) bol vyšší s regadenozonom. Pediatrická populácia Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií pre regadenozon v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie s poruchami perfúzie myokardu (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 ).