⚠️ Upozornenia
Keď pacient prechádza na tento liek po inom lieku obsahujúcom trientín, je potrebná opatrnosť, lebo existujú rôzne trientínové soli s rôznym obsahom trientínu (bázy) a rôznou biologickou dostupnosťou. Môže byť potrebná úprava dávky (pozri časť
4.2
).
Trientín je chelatačné činidlo, u ktorého sa zistilo, že znižuje hladiny železa v sére. V niektorých prípadoch môže byť potrebné dopĺňanie železa. Súbežne má byť podávané perorálne železo, a to v iných časoch ako trientín (pozri časť
4.5
).
Kombinácia trientínu so zinkom sa neodporúča. O súbežnom používaní sú k dispozícii len obmedzené údaje a nemožno vykonať žiadne konkrétne odporúčania dávky.
Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že vápnikové a horčíkové antacidá menia účinnosť trientínu, ale odporúča sa oddeliť ich podávanie (pozri časť
4.5
).
U pacientov predtým liečených D-penicilamínom boli počas nasledujúcej liečby trientínom hlásené reakcie podobné lupusu, nie je však možné určiť, či existuje kauzálny vzťah s trientínom.
Monitorovanie
Pacienti, ktorí dostávajú Cufence, by mali zostať pod pravidelným lekárskym dohľadom a byť monitorovaní použitím všetkých dostupných klinických údajov na náležitú kontrolu klinických príznakov a hladín medi, aby sa liečba mohla optimalizovať. Frekvencia monitorovania podľa odporúčaní je najmenej dvakrát ročne. Častejšie monitorovanie sa odporúča počas počiatočnej fázy liečby a počas fáz progresie ochorenia, alebo vtedy, keď sa robia úpravy dávok podľa rozhodnutia ošetrujúceho lekára (pozri časť
4.2
).
Cieľom udržiavacej liečby je udržanie hladín voľnej medi v plazme (známa aj ako plazmatická meď neviazaná na ceruloplazmím) a vylučovania medi močom v prijateľných hraniciach.
Stanovenie voľnej medi v sére, ktorá sa počíta použitím rozdielu celkovej medi a medi viazanej na ceruloplazmín (štandardná hladina voľnej medi v sére je zvyčajne 100 až 150 mikrogramov/l) môže byť užitočným ukazovateľom pre monitorovanie liečby.
Meranie vylučovania medi močom sa môže vykonávať počas terapie. Keďže chelatačná terapia vedie k zvýšeným hladinám medi v moči, nemusí to byť/neposkytne to presný obraz záťaže nadbytočnou meďou v tele, no môže byť užitočným meradlom dodržiavania liečby.
Použitie vhodných cieľových rozsahov parametrov pre meď je opísané v usmerneniach pre klinickú prax týkajúcich sa Wilsonovej choroby.
Podobne ako pri iných liekoch proti medi, nadmerná liečba nesie riziko vzniku deficitu medi, čo je osobitne škodlivé pre deti a tehotné ženy (pozri časť
4.6
), lebo meď je potrebná pre náležitý rast a duševný vývoj. Z tohto dôvodu sa má vykonať monitorovanie prejavov nadmernej liečby.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek a/alebo pečene, ktorí dostávajú trientín, by mali zostať pod pravidelným lekárskym dohľadom, aby príznaky a hladiny medi mohli byť náležite kontrolované. U týchto pacientov sa tiež odporúča dôkladne monitorovať funkciu obličiek a/alebo pečene (pozri časť
4.2
).
Zhoršenie neurologických príznakov môže nastať na začiatku chelatačnej terapie pre nadbytok voľnej sérovej medi počas počiatočnej odpovede na liečbu. Je možné, že tento účinok bude jasnejší u pacientov s už existujúcimi neurologickými príznakmi. Odporúča sa, aby sa pacienti dôsledne monitorovali z hľadiska výskytu takých prejavov a príznakov a aby sa zvážila opatrná titrácia, a dosiahla sa tak odporúčaná terapeutická dávka a tiež v prípade potreby aby sa dávka znížila.
Úpravy dávok trientínu by sa mali zvážiť v prípade prejavov zníženej účinnosti, ako napr. pri (pretrvávajúcom) zvýšení hodnôt pečeňových enzýmov a zhoršení trasu. Keď sa upravujú dávky trientínu, má sa to robiť po malých krokoch. Dávka trientínu sa môže tiež znížiť v prípade vedľajších účinkov trientínu, napr. gastrointestinálnych problémov a hematologických zmien. Dávky trientínu sa majú znížiť na lepšie tolerovanú dávku a môžu sa zvýšiť opäť hneď potom, ako vedľajšie účinky vymiznú.
