Segluromet 2,5 mg/1000 mg filmom obalené tablety

Farmakoterapeutická skupina: Antidiabetiká, kombinácie perorálnych liečiv znižujúcich hladiny glukózy v krvi, ATC kód: A10BD23. Mechanizmus účinku Segluromet je kombináciou dvoch antihyperglykemických látok s komplementárnymi mechanizmami účinku na zlepšenie kontroly glykémie u pacientov s diabetom 2.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ typu: ertugliflozín, inhibítor SGLT2 a metformínium-chlorid, člen skupiny biguanidov. Ertugliflozín SGLT2 je hlavným transportérom zodpovedným za spätné vstrebávanie glukózy z glomerulárneho filtrátu späť do krvného obehu. Ertugliflozín je účinný, selektívny a reverzibilný inhibítor SGLT2. Inhibíciou SGLT2 ertugliflozín znižuje spätné vstrebávanie prefiltrovanej glukózy v obličkách a znižuje prahovú hranicu glukózy v obličkách, čím zvyšuje vylučovanie glukózy močom. Metformín Metformín je antihyperglykemická látka, ktorá zlepšuje glukózovú toleranciu u pacientov s diabetom 2. typu, čím sa znižuje bazálna a postprandiálna plazmatická glukóza. Jeho farmakologické mechanizmy účinku sa líšia od iných skupín perorálnych antihyperglykemík. Metformín znižuje tvorbu glukózy v pečeni, znižuje absorpciu glukózy v čreve a zvyšovaním periférnej absorpcie a využitia glukózy zvyšuje inzulínovú senzitivitu. Na rozdiel od sulfonylurey, metformín nevyvoláva hypoglykémiu ani u pacientov s diabetom 2. typu ani u normálnych osôb, s výnimkou osobitných okolností (pozri časť 4.5 ) a nespôsobuje hyperinzulinémiu. Pri liečbe metformínom zostáva sekrécia inzulínu nezmenená, zatiaľ čo hladiny inzulínu nalačno a celodenná plazmatická odpoveď inzulínu sa môžu skutočne znížiť. Farmakodynamické účinky Ertugliflozín Vylučovanie glukózy močom a objem moču U zdravých osôb a u pacientov s diabetes mellitus 2. typu sa po podaní jednorazovej dávky a viacnásobnej dávky ertugliflozínu pozorovali zvýšenia množstva glukózy vylúčenej do moču závislé od dávky. Modelovanie odpovede na dávku naznačuje, že ertugliflozín 5 mg a 15 mg vedie k takmer maximálnemu vylučovaniu glukózy močom (urinary glucose excretion, UGE) u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, čo predstavuje maximálnu inhibíciu 87 % pri ertugliflozíne 5 mg a 96 % pri ertugliflozíne 15 mg. Klinická účinnosť a bezpečnosť Zlepšenie kontroly glykémie aj zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality sú neodlučiteľnými súčasťami liečby diabetes mellitus 2. typu. Kontrola glykémie Glykemická účinnosť a bezpečnosť ertugliflozínu v kombinácii s metformínom sa skúmali v 4 multicentrických, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom a aktívnym komparátorom kontrolovaných klinických štúdiách fázy 3 zahŕňajúcich 3 643 pacientov s diabetom 2. typu. Rasové rozdelenie pacientov v rámci týchto štyroch štúdií bolo 66,2 % až 80,3 % belochov; 10,6 % až 20,3 % aziatov, 1,9 % až 10,3 % černochov a 4,5 % až 7,4 % ostatných. Hispánski alebo latinskoamerickí pacienti tvorili 15,6 % až 34,5 % populácie. Priemerný vek pacientov v týchto štyroch štúdiách sa pohyboval od 55,1 do 59,1 rokov (v rozmedzí od 21 rokov do 86 rokov); 15,6 % až 29,9 % pacientov vo veku ≥65 rokov a 0,6 % až 3,8 % vo veku ≥ 75 rokov. Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom Celkovo 621 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných metformínom v monoterapii (≥ 1 500 mg/deň) sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu v kombinácii s metformínom. Pacienti boli randomizovaní do skupín s ertugliflozínom 5 mg, ertugliflozínom 15 mg alebo placebom podávaným jedenkrát denne ako doplnok k prebiehajúcej základnej liečbe metformínom (pozri tabuľku 2). Tabuľka 2: Výsledky v 26. týždni z placebom kontrolovanej štúdie s ertugliflozínom používaným v kombinácii s metformínom* Ertugliflozín 5 mg Ertugliflozín 15 mg Placebo HbA1c (%) N = 207 N = 205 N = 209 Východisková hodnota (priemerná) 8,1 8,1 8,2 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † ) -0,7 -0,9 -0,0 Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -0,7 ‡ (-0,9; -0,5) -0,9 ‡ (-1,1; -0,7) Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 % 73 (35,3) § 82 (40,0) § 33 (15,8) Telesná hmotnosť (kg) N = 207 N = 205 N = 209 Východisková hodnota (priemerná) 84,9 85,3 84,5 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )) -3,0 -2,9 -1,3 Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -1,7 ‡ (-2,2; -1,1) -1,6 ‡ (-2,2; -1,0) * N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie výsledného parametra. † Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky, východiskovú hodnotu eGFR, menopauzálny stav randomizovanej skupiny a interakciu času podľa liečby. ‡ p ≤ 0,001 v porovnaní s placebom. § p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov). Faktoriálna štúdia ertugliflozínu a sitagliptínu ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom Celkovo 1 233 pacientov s diabetom 2. typu sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej, aktívne kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu 5 mg alebo 15 mg v kombinácii so sitagliptínom 100 mg v porovnaní s jednotlivými liečivami. Pacienti s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaní metformínom v monoterapii (≥ 1 500 mg/deň) boli randomizovaní do jednej z piatich skupín aktívnej liečby: ertugliflozín 5 mg alebo 15 mg, sitagliptín 100 mg alebo sitagliptín 100 mg v kombinácii s 5 mg alebo 15 mg ertugliflozínu s podávaním jedenkrát denne ako doplnok k prebiehajúcej základnej liečbe metformínom (pozri tabuľku 3). Tabuľka 3: Výsledky v 26. týždni z faktoriálnej štúdie s ertugliflozínom a sitagliptínom ako prídavnej kombinovanej liečby s metformínom v porovnaní so samostatne podávanými jednotlivými liečivami* Ertugliflozín 5 mg Ertugliflozín 15 mg Sitagliptín 100 mg Ertugliflozín 5 mg + Sitagliptín100 mg Ertugliflozín 15 mg + Sitagliptín100 mg HbA1c (%)Východisková hodnotaZmena oproti východiskovej hodnote Rozdiel odsitagliptínu ertugliflozínu 5 mgertugliflozínu 15 mg (priemer LS † , 95% IS) N = 250 N = 248 N = 247 N = 243 N = 244 8,6 8,6 8,5 8,6 8,6 -1,0 -1,1 -1,1 -1,5 -1,5 -0,4 ‡ (-0,6; -0,3) -0,5 ‡ (-0,6; -0,3) -0,5 ‡ (-0,6; -0,3) -0,4 ‡ (-0,6; -0,3) Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 % 66 (26,4) 79 (31,9) 81 (32,8) 127 (52,3) § 120 (49,2) § Telesná hmotnosť (kg) N = 250 N = 248 N = 247 N = 243 N = 244 Východisková hodnota (priemerná) 88,6 88,0 89,8 89,5 87,5 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † ) -2,7 -3,7 -0,7 -2,5 -2,9 Rozdiel od sitagliptínu -1,8 ‡ (-2,5; -1,2) -2,3 ‡ (-2,9; -1,6) (priemer LS † , 95% IS) * N zahŕňa všetkých randomizovaných, liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie výsledného parametra. † Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby. ‡ p < 0,001 v porovnaní s kontrolnou skupinou. § p < 0,001 v porovnaní s príslušnou dávkou ertugliflozínu alebo sitagliptínu (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov). Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom a sitagliptínom Celkovo 463 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných metformínom (≥ 1 500 mg/deň) a sitagliptínom 100 mg jedenkrát denne sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu. Pacienti boli randomizovaní na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát denne ako doplnok k pokračujúcej základnej liečbe metformínom a sitagliptínom (pozri tabuľku 4). Tabuľka 4: Výsledky v 26. týždni zo štúdie ertugliflozínu ako prídavnej liečby v kombinácii s metformínom a sitagliptínom* Ertugliflozín 5 mg Ertugliflozín 15 mg Placebo HbA1c (%) N = 156 N = 153 N = 153 Východisková hodnota (priemerná) 8,1 8,0 8,0 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -0,8-0,7 ‡ (-0,9; -0,5) -0,9-0,8 ‡ (-0,9; -0,6) -0,1 Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 % 50 (32,1) § 61 (39,9) § 26 (17,0) Telesná hmotnosť (kg) N = 156 N = 153 N = 153 Východisková hodnota (priemerná) 87,6 86,6 86,5 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -3,3-2,0 ‡ (-2,6; -1,4) -3,0-1,7 ‡ (-2,3; -1,1) -1,3 * N zahŕňa všetkých randomizovaných, liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie výsledného parametra. † Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby. ‡ p ≤ 0,001 v porovnaní s placebom. § p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov). Aktívne kontrolovaná štúdia ertugliflozínu oproti glimepiridu ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom Celkovo 1 326 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných metformínom v monoterapii sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 52-týždňovej, aktívnym komparátorom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu v kombinácii s metformínom. Títo pacienti, ktorí dostávali metformín v monoterapii (≥ 1 500 mg/deň), boli randomizovaní na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo glimepiridu jedenkrát denne ako doplnok k pokračujúcej základnej liečbe metformínom. Glimepirid sa začal podávať v dávke 1 mg/deň a dávka sa vytitrovala až na maximálnu dávku 6 alebo 8 mg/deň (v závislosti od maximálnej schválenej dávky v každej krajine) alebo na maximálnu znášanú dávku alebo sa dávka titrovala smerom nadol na predchádzanie alebo zvládnutie hypoglykémie. Priemerná denná dávka glimepiridu bola 3 mg (pozri tabuľku 5). Tabuľka 5: Výsledky v 52. týždni z aktívne kontrolovanej štúdie porovnávajúcej ertugliflozín s glimepiridom ako prídavnej liečby u pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom* Ertugliflozín 5 mg Ertugliflozín 15 mg Glimepirid HbA1c (%) N = 448 N = 440 N = 437 Východisková hodnota (priemerná) 7,8 7,8 7,8 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † ) -0,6 -0,6 -0,7 Rozdiel od glimepiridu (priemer LS † , 95% IS) 0,2 (0,1; 0,3) 0,1 ‡ (-0,0; 0,2) Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 % 154 (34,4) 167 (38,0) 190 (43,5) Telesná hmotnosť (kg) N = 448 N = 440 N = 437 Východisková hodnota (priemerná) 87,9 85,6 86,8 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † ) -3,0 -3,4 0,9 Rozdiel od glimepiridu (priemer LS † , 95% IS) -3,9 (-4,4; -3,4) -4,3 § (-4,8; -3,8) * N zahŕňa všetkých randomizovaných, liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie výsledného parametra. † Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby. ‡ Neinferiorita sa vyhlasuje v prípade, ak je horná hranica dvojstranného 95% intervalu spoľahlivosti (IS) pre priemerný rozdiel menej ako 0,3%. ¶ p < 0,001 v porovnaní s glimepiridom. Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s inzulínom (s metformínom alebo bez neho) V 18-týždňovej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, placebom kontrolovanej glykemickej podštúdii VERTIS CV bolo celkovo 1 065 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením s nedostatočnou kontrolou glykémie (hemoglobín A1c [HbA1c] medzi 7 % a 10,5 %) so základnou liečbou inzulínom ≥ 20 jednotiek/deň (59 % pacientov tiež užívalo metformín ≥ 1 500 mg/deň) randomizovaných na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát denne (pozri tabuľku 6). Tabuľka 6: Výsledky v 18. týždni zo štúdie ertugliflozínu ako prídavnej liečby v kombinácii s inzulínom (s metformínom alebo bez neho) u pacientov s diabetes mellitus 2. typu* Ertugliflozín 5 mg Ertugliflozín 15 mg Placebo HbA1c (%) N = 348 N = 370 N = 347 Východisková hodnota (priemerná) 8,4 8,4 8,4 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -0,8-0,6 ‡ (-0,7; -0,4) -0,8-0,6 ‡ (-0,8; -0,5) -0,2 Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 % 72 (20,7) § 78 (21,1) § 37 (10,7) Telesná hmotnosť (kg) N = 348 N = 370 N = 347 Východisková hodnota (priemerná) 93,8 92,1 93,3 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -1,9-1,6 ‡ (-2,1; -1,1) -2,1-1,9 ‡ (-2,4; -1,4) -0,2 * N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie výsledného parametra. † Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, skupinu s inzulínom, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby. ‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom. § p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov). Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom a sulfonylureou V 18-týždňovej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, placebom kontrolovanej glykemickej podštúdii VERTIS CV bolo celkovo 330 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením s nedostatočnou kontrolou glykémie (HbA1c medzi 7 % a 10,5 %) so základnou liečbou metformínom ≥ 1 500 mg/deň a sulfonylureou randomizovaných na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát denne (pozri tabuľku 7). Tabuľka 7: Výsledky v 18. týždni zo štúdie ertugliflozínu ako prídavnej liečby v kombinácii s metformínom a sulfonylureou u pacientov s diabetes mellitus 2. typu* Ertugliflozín 5 mg Ertugliflozín 15 mg Placebo HbA1c (%) N = 100 N = 113 N = 117 Východisková hodnota (priemerná) 8,4 8,3 8,3 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -0,9-0,7 ‡ (-0.9; -0,4) -1,0-0,8 ‡ (-1,0; -0,5) -0,2 Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 % 37 (37,0) § 37 (32,7) § 15 (12,8) Telesná hmotnosť (kg) N = 100 N = 113 N = 117 Východisková hodnota (priemerná) 92,1 92,9 90,5 Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS † )Rozdiel od placeba (priemer LS † , 95% IS) -2,0-1,6 ‡ (-2,3; -0,8) -2,4-1,9 ‡ (-2,6; -1,2) -0,5 * N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie výsledného parametra. † Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby. ‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom. § p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov). Plazmatická hladina glukózy nalačno V troch placebom kontrolovaných štúdiách viedol ertugliflozín k štatisticky významným zníženiam plazmatických hladín glukózy nalačno (fasting plasma glucose, FPG). Zníženia FPG upravené s ohľadom na placebo boli 1,92 mmol/l pre ertugliflozín 5 mg a 2,44 mmol/l pre ertugliflozín 15 mg vo forme monoterapie; 1,48 mmol/l pre ertugliflozín 5 mg a 2,12 mmol/l pre ertugliflozín 15 mg ako prídavnej liečby k metformínu a 1,40 mmol/l pre ertugliflozín 5 mg a 1,74 mmol/l pre ertugliflozín 15 mg ako prídavnej liečby k metformínu a sitagliptínu. Kombinácia ertugliflozínu a sitagliptínu k základnej liečbe metformínom mala za následok významne väčšie zníženia FPG v porovnaní so samotným sitagliptínom alebo ertugliflozínom. Kombinácia ertugliflozínu 5 mg alebo 15 mg a sitagliptínu viedla k prírastkovým zníženiam FPG 0,46 mmol/l a 0,65 mmol/l v porovnaní so samotným ertugliflozínom alebo 1,02 mmol/l a 1,28 mmol/l v porovnaní so samotným sitagliptínom. Účinnosťu pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 9 % V štúdii ertugliflozínu pridaného k metformínu u pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c od 7-10,5 %, boli zníženia HbA1c pre podskupinu pacientov v štúdii s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 9% upravené s ohľadom na placebo 1,31% pre ertugliflozín 5 mg a 1,43% pre ertugliflozín 15 mg. V štúdii pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom s východiskovou hodnotou HbA1c od 7,5-11 % v podskupine pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 10 %, viedla kombinácia ertugliflozínu 5 mg so sitagliptínom k zníženiu HbA1c o 2,35 % a kombinácia ertugliflozínu 15 mg so sitagliptínom k zníženiu HbA1c o 2,66 % v porovnaní so znížením o 2,10 % v skupine so samotným ertugliflozínom 5 mg, 1,30 % v skupine so samotným ertugliflozínom 15 mg, a 1,82 % v skupine so samotným sitagliptínom. Krvný tlak Prídavná liečba ertugliflozínom 5 mg a ertugliflozínom 15 mg k základnej liečbe metformínom viedla k štatisticky významnému na placebo korigovanému zníženiu systolického tlaku krvi (systolic blood pressure, SBP) o 3,7 mmHg a 4,5 mmHg. Prídavná liečba ertugliflozínom 5 mg a ertugliflozínom 15 mg k základnej liečbe metformínom a sitagliptínom viedla k štatisticky významnému na placebo korigovanému zníženiu SBP o 2,9 mmHg a 3,9 mmHg. V 52-týždňovej aktívne kontrolovanej štúdii oproti glimepiridu boli zníženia SBP oproti východiskovej hodnote 2,2 mmHg pri ertugliflozíne 5 mg a 3,8 mmHg pri ertugliflozíne 15 mg, zatiaľ čo u osôb liečených glimepiridom došlo k zvýšeniu SBP oproti východiskovej hodnote o 1,0 mmHg. Analýza podskupín U pacientov s diabetom 2. typu liečených ertugliflozínom v kombinácii s metformínom sa pozorovali klinicky významné zníženia HbA1c v podskupinách definovaných na základe veku, pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, geografickej oblasti, východiskového indexu telesnej hmotnosti (body mass index, BMI), východiskovej hodnoty HbA1c a dĺžky trvania diabetes mellitus 2. typu. Kardiovaskulárne výsledky Účinok ertugliflozínu na kardiovaskulárne riziko u dospelých pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením sa hodnotil v štúdii VERTIS CV, multicentrickom, mnohonárodnom, randomizovanom, dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom udalosťami riadenom skúšaní. Štúdia porovnávala riziko výskytu závažnej nežiaducej kardiovaskulárnej udalosti (major adverse cardiovascular event (MACE)) medzi ertugliflozínom a placebom, keď sa tieto pridali a súbežne užívali so štandardnými liečbami diabetu a aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia. Celkovo 8 246 pacientov bolo randomizovaných (placebo N = 2 747, ertugliflozín 5 mg N = 2 752, ertugliflozín 15 mg N = 2 747) a sledovaných počas mediánu 3 rokov. Priemerný vek bol 64 rokov a približne 70 % bolo mužov. Všetci pacienti v štúdii mali na začiatku nedostatočne kontrolovaný diabetes mellitus 2. typu (HbA1c väčšie ako alebo rovné 7 %). Priemerné trvanie diabetes mellitus 2. typu bolo 13 rokov, priemerná východisková hodnota HbA1c bola 8,2 % a priemerná hodnota eGFR bola 76 ml/min/1,73m 2 . Na začiatku boli pacienti liečení jedným (32 %) alebo viacerými (67 %) antidiabetickými liekmi vrátane metformínu (76 %), inzulínu (47 %), sulfonylureí (41 %), inhibítorov dipeptidyl peptidázy-4 (DPP-4) (11 %) a agonistov receptoru glukagónu podobného peptidu 1 (glucagon-like peptide-1, GLP-1) (3 %). Takmer všetci pacienti (99 %) mali na začiatku stanovené aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie. Približne 24 % pacientov malo v anamnéze srdcové zlyhanie. Primárnym ukazovateľom vo VERTIS CV bol čas prvého výskytu MACE (kardiovaskulárna smrť, nefatálny infarkt myokardu (IM) alebo nefatálna cievna mozgová príhoda). Pre MACE preukázal ertugliflozín neinferioritu oproti placebu (pozri tabuľku 8). Výsledky pre jednotlivé dávky 5 mg a 15 mg boli v súlade s výsledkami v skupinách s kombinovanými dávkami. U pacientov liečených ertugliflozínom bola miera hospitalizácií z dôvodu zlyhania srdca nižšia ako u pacientov liečených placebom (pozri tabuľku 8 a obrázok 1). Tabuľka 8: Analýza MACE a jej zložiek a hospitalizácií z dôvodu zlyhania srdca zo štúdie VERTIS CV* Ukazovateľ † Placebo (N = 2 747) Ertugliflozín (N = 5 499) Pomer rizika oproti placebu(IS) ‡ N (%) Miera udalostí (na 100osoborokov) N (%) Miera udalostí (na 100osoborokov) MACE (KV úmrtie, 327 (11,9) 4,0 653 (11,9) 3,9 0,97 nefatálny IM alebo nefatálna cievna (0,85; 1,11) mozgová príhoda) Nefatálny IM 148 (5,4) 1,6 310 (5,6) 1,7 1,04(0,86; 1,27) Nefatálna cievna 78 (2,8) 0,8 157 (2,9) 0,8 1,00 mozgová príhoda (0,76; 1,32) KV úmrtie 184 (6,7) 1,9 341 (6,2) 1,8 0,92(0,77; 1,11) Hospitalizácia z dôvodu 99 (3,6) 1,1 139 (2,5) 0,7 0,70 zlyhania srdca # (0,54; 0,90) N=počet pacientov, IS=interval spoľahlivosti, KV=kardiovaskulárne, IM=infarkt myokardu. * Analyzovaná skupina podľa liečebného zámeru. † MACE sa hodnotila u osôb, ktoré užili aspoň jednu dávku skúšaného lieku a pri osobách, ktoré prerušili užívanie skúšaného lieku pred koncom štúdie sa vynechali udalosti, ktoré sa vyskytli viac ako 365 dní po poslednej dávke skúšaného lieku. Ďalšie ukazovatele sa hodnotili s použitím všetkých randomizovaných osôb a udalostí, ktoré sa vyskytli v akomkoľvek čase po prvej dávke skúšaného lieku až do dňa posledného kontaktu. Celkový počet prvých udalostí sa hodnotil pre každý ukazovateľ. ‡ Pre MACE je uvedený IS 95,6%, pre ostatné ukazovatele je uvedený IS 95%. # Štatistická významnosť sa nehodnotila, pretože nebola súčasťou vopred špecifikovanej sekvenčnej testovacej procedúry. Obrázok 1: Čas do prvého výskytu hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhania Placebo Ertugliflozíny 5 Osoby s udalosťou (%) 4 3 2 1 0 0 0.5 1 2 3 4 5 Roky Osoby s rizikom Placebo 2 747 2 701 2 635 2 534 1 361 1 119 219 Ertugliflozíny 5 499 5 396 5 297 5 119 2 766 2 286 402 Pediatrická populácia Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Seglurometom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe diabetu 2. typu (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2 ).