ASTMASAN 10 mg filmom obalené tablety

Farmakoterapeutická skupina: Iné antiastmatiká na systémové použitie, antagonisty leukotriénových receptorov. ATC kód: R03DC03 Mechanizmus účinku Cysteinyl-leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú silné zápalové eikosanoidy, ktoré sa uvoľňujú z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ Tieto dôležité pro-astmatické mediátory sa viažu na cysteinyl-leukotriénové (CysLT) receptory. Receptor CysLT typu 1 (CysLT1) sa nachádza v dýchacích cestách človeka (vrátane buniek hladkej svaloviny a makrofágov v dýchacích cestách) a v iných pro-zápalových bunkách (vrátane eozinofilov a niektorých myeloidných kmeňových buniek). CysLT sú vo vzájomnom vzťahu s patofyziológiou astmy a alergickou rinitídou. Pri astme, leukotriénmi sprostredkované účinky zahŕňajú bronchokonstrikciu, mukóznu sekréciu, vaskulárnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sú CysLT uvoľnené z nosovej sliznice po pôsobení alergénu počas včasnej aj neskorej fázy reakcií a sú spojené so symptómami alergickej rinitídy. Intranazálny imunologický test s CysLT preukázal zvýšenú rezistenciu nosovej časti dýchacích ciest a symptómy nosovej obštrukcie. Farmakodynamické účinky Montelukast je perorálne liečivo, ktoré sa viaže vysokou afinitou a selektivitou na receptor CysLT1. V klinických štúdiách inhiboval montelukast bronchokonstrikciu následkom vdýchnutého LTD4 v tak nízkych dávkach ako 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala do dvoch hodín po perorálnom podaní. Bronchodilatačný účinok spôsobený beta-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba montelukastom inhibovala ako ranú, tak neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanej pôsobením antigénu. Montelukast, oproti placebu, znižoval eozinofily v periférnej krvi dospelých aj pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila eozinofily v dýchacích cestách (merané v spúte) a v periférnej krvi, pričom zlepšila klinickú kontrolu astmy. Klinická účinnosť a bezpečnosť V štúdiách s dospelými pacientmi preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenia ranných FEV1 (10,4 % vs 2,7 % zmena oproti východiskovej hodnote), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (peak expiratory flow rate, PEFR) (24,5 l/min vs 3,3 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a významné zníženie celkového použitia β-agonistu (-26,1 % vs -4,6 % zmena oproti východiskovej hodnote). Zlepšenie stavu denných a nočných príznakov astmy, ktoré boli hlásené pacientmi, bolo významne lepšie než s placebom. Štúdie u dospelých preukázali schopnosť montelukastu doplniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre inhalovaný beklometazón plus montelukast vs beklometazón pre FEV1: 5,43 % vs 1,04 %; použitie beta-agonistu: -8,70 % vs 2,64 %). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 μg dvakrát denne s nadstavcom) montelukast preukázal oveľa rýchlejšiu úvodnú odpoveď, hoci počas 12-týždňovej štúdie poskytoval beklometazón vyšší priemerný účinok liečby (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre montelukast vs beklometazón pre FEV1: 7,49 % vs 13,3 %; použitie beta-agonistu: -28,28 % vs -43,89 %). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento pacientov liečených montelukastom dosiahlo podobnú klinickú odpoveď (napr. 50 % pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV1 o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu, pričom približne 42 % pacientov liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď). Klinická štúdia sa uskutočnila za účelom zhodnotenia montelukastu pre symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy u dospelých a dospievajúcich astmatických pacientov, 15 ročných a starších, so súbežnou sezónnou alergickou rinitídou. V tejto štúdii preukázal montelukast, v dávke 10 mg podávanej raz denne, štatisticky významné zlepšenie výsledku denných príznakov rinitídy, v porovnaní s placebom. Hodnotenie denných príznakov rinitídy je priemer hodnotení denných nazálnych príznakov (priemer upchania nosa, nádcha, kýchanie, svrbenie nosa) a hodnotení nočných príznakov (priemer upchania nosa pri prebúdzaní, problémy pri zaspávaní a počet nočných prebudení). Celkové hodnotenie alergickej rinitídy pacientmi a lekármi sa v porovnaní s placebom významne zlepšilo. Hodnotenie účinnosti na astmu nebolo primárnym predmetom tejto štúdie. V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov, montelukast v dávke 5 mg raz denne v porovnaní s placebom významne zlepšil dýchaciu funkciu (FEV1 8,71 % vs 4,16 % zmena oproti východiskovej hodnote; AM PEFR 27,9 l/min vs 17,8 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a znížil potrebu použitia beta-agonistu 'podľa potreby' (-11,7 % vs +8,2 % zmena oproti východiskovej hodnote). Významné zníženie bronchokonstrikcie indukovanej námahou (exercise-induced bronchoconstriction, EIB) sa preukázalo v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV1 22,33 % pri montelukaste vs. 32,40 % pri placebe; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 44,22 min vs. 60,64 min pri placebe). Tento účinok pretrvával počas celej 12-týždňovej štúdie. Zníženie EIB sa tiež preukázalo v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov (maximálny pokles FEV1 18,27 % vs. 26,11 %; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 17,76 min vs. 27,98 min). Účinok bol v oboch štúdiách preukázaný na konci dávkovacieho obdobia raz denne. U astmatických pacientov, citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí sú súbežne liečení inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi, viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k významnému zlepšeniu kontroly astmy (FEV1 8,55 % vs. -1,74 % zmena oproti východiskovej hodnote a zníženie celkového použitia beta-agonistu -27,78 % vs. 2,09 % zmena oproti východiskovej hodnote).