Farmakoterapeutická skupina: Hormóny a analógy hypotalamu a hypofýzy, somatropín a agonisty somatropínu, ATC kód: H01AC09.
Mechanizmus účinku
Lonapegsomatropín je „prekurzor“ somatropínu s dlhodobým pôsobením. Lonapegsomatropín obsahuje pôvodné liečivo somatropín, ktorý je prechodne konjugovaný na metoxypolyetylénglykolový nosič (4 x 10 kDa mPEG) pomocou patentového linkera TransCon. Nosič má tieniaci účinok, ktorý minimalizuje vylučovanie obličkami a receptorom mediovaný klírens lonapegsomatropínu. Po subkutánnom podaní lonapegsomatropín uvoľňuje plne aktívny somatropín pomocou autoštiepenia linkera TransCon. Somatropín (191 aminokyselín) má taký istý mechanizmus účinku a distribúciu ako denný somatropín, no v subkutánnej injekcii raz týždenne.
Somatropín sa viaže k dimérickému receptoru hGH v bunkovej membráne cieľových buniek, čo má za následok intracelulárnu transdukciu signálu a viacero farmakodynamických účinkov. Somatropín má priame účinky na tkanivo a metabolizmus a nepriame účinky mediované IGF-1 vrátane stimulácie
diferenciácie a proliferácie chondrocytov, stimulácie tvorby pečeňovej glukózy, syntézy a lipolýzy proteínu. Somatropín stimuluje rast kostí u pediatrických pacientov s GHD v dôsledku účinkov na rastové platničky (epifýzy) kostí.
Farmakodynamické účinky
Somatropín uvoľňovaný z lonapegsomatropínu produkuje lineárnu odpoveď IGF-1 na dávku, so zmenou dávky 0,02 mg somatropínu/kg, čo má za následok približnú zmenu v priemernom týždennom skóre štandardnej odchýlky (SDS) IGF-1 s hodnotou 0,17.
V rovnovážnom stave hladiny SDS IGF-1 dosiahli najvyššie hodnoty približne 2 dni po dávke
s priemerným týždenným SDS IGF-1 dosiahnutým približne 4,5 dní po dávke (Obrázok 1). Hladiny SDS IGF-1 boli v normálnom rozsahu pre pacientov s GHD väčšinu týždňa, podobne ako pri dennom somatropíne.
1,0
1,0
0,5
0,5
0,0
0,0
-0,5
-0,5
-1,0
-1,0
-1,5
-1,5
-2,0
-2,0
-2,5
pred začiatkom liečby (základná hodnota) do 13. dávky (čas 0)
čas (h) po 13. dávke
-2,5
-3,0 -3,0
Základná hodnota
Čas (h)
Stredné (±SE) SDS IGF-1
Obrázok 1 Stredné (±SE) SDS IGF-1 v rovnovážnom stave u detí s GHD po podaní lonapegsomatropínu raz týždenne 0,24 mg somatropínu/kg/týždeň
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť lonapegsomatropínu raz týždenne boli hodnotené v klinických skúšaniach
3. fázy, ktoré zahŕňali 306 pediatrických pacientov s GHD.
Skúšanie heiGHt:
V 52-týždňovom multicentrickom randomizovanom, nezaslepenom, aktívne kontrolovanom klinickom skúšaní 3. fázy s paralelnými skupinami bolo randomizovaných 161 neliečených, predpubertálnych pacientov s GHD na lonapegsomatropín raz týždenne (N = 105) alebo denný somatropín (N = 56), obidve skupiny na celkovú týždennú dávku 0,24 mg somatropínu/kg. Pacienti boli vo veku od 3,2 do 13,1 roka so stredným vekom 8,5 roka. Väčšina subjektov (N = 132 (82 %)) boli chlapci. Pacienti mali SDS strednej základnej výšky -2,93. Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti bola ročná rýchlosť rastu do výšky (AHV) v 52. týždni. Liečba lonapegsomatropínom raz týždenne po dobu
52 týždňov mala za následok, že hodnota AHV nebola horšia v porovnaní s denným somatropínom (tabuľka 4). Zmeny hodnôt skóre štandardnej odchýlky (SDS) výšky (zmena od základnej hodnoty) mali tiež tendenciu sa zvyšovať pre denný lonapegsomatropín pri porovnaní s denným somatropínom
(tabuľka 4). Zmeny AHV a SDS výšky mali tendenciu sa zvyšovať pre lonapegsomatropín v porovnaní s hodnotami pri somatropíne od 26. týždňa do konca skúšania v 52. týždni.
Stredný pomer (SD) veku kosti k chronologickému veku postupoval podobne v oboch ramenách od základnej hodnoty do 52. týždňa: 0,69 (0,16) až 0,75 (0,15) s lonapegsomatropínom raz týždenne
a 0,70 (0,14) až 0,76 (0,14) s denným somatropínom.
Tabuľka 4 Rast a odpoveď IGF-1 v 52. týždni u pediatrických neliečených pacientov s GHD (analýza zamýšľanej liečby)
Lonapegsomatropín raz týždenne (N = 105) (0,24 mgsomatropínu/kg/týždeň)
Denný somatropín (N = 56)(0,24 mgsomatropínu/kg/týždeň)
Odhad rozdieluv liečbe(lonapegsomatropín mínus somatropín)
AHV (cm/rok)
a
, stredný LS (95 %CI)
11,2(10,7 – 11,6)
10,3(9,7 – 10,9)
0,9
b
(0,2 – 1,5)
SDS výšky, zmena od základnejhodnoty
c
, stredný LS (95 % CI)
1,10(1,02 – 1,18)
0,96(0,85 – 1,06)
0,14
d
(0,03 – 0,26)
Kategória SDS IGF-1
e
, %< 00 až +2+2 až +3> +3
23,1 %69,2 %7,7 %0
40,7 %57,4 %1,9 %0
Neanalyzované
a AHV: Odhady stredného LS a 95 % CI sú z modelu ANCOVA, ktorý zahŕňal základný vek, vrcholové hladiny rastového hormónu (logaritimicky transformované) pri stimulačnom teste, základné SDS výšky – priemerné SDS rodičovskej výšky ako kovariáty a liečbu a pohlavie ako faktory. Chýbajúce údaje sú imputované viacerými imputačnými metódami.
b p = 0,0088 (2-stranný) pre nadradenosť
c SDS výšky, zmena od základnej hodnoty: Odhady stredného LS a 95 % CI sú z modelu ANCOVA, ktorý zahŕňal základný vek, vrcholové hladiny rastového hormónu (logaritimicky transformované) pri stimulačnom teste, základné SDS výšky ako kovariáty, a liečbu a pohlavie ako faktory.
d p = 0,0149 (2-stranný)
e Priemerná hladina v 52. týždni
V nezaslepenom predĺženom skúšaní pacienti zo skúšania heiGHt, ktorí pokračovali v liečbe lonapegsomatropínom, mali zvýšenie SDS výšky o 1,61 od základnej hodnoty do 104. týždňa. Pacienti, ktorí prešli z denného somatropínu na lonapegsomatropín v 52. týždni, mali zvýšenie SDS výšky o 1,49 od základnej hodnoty do 104. týždňa.
Podporné dôkazy
Dôkazy z ďalších klinických skúšaní s lonapegsomatropínom podporujú dlhodobú klinickú účinnosť liečby lonapegsomatropínom.
Skúšanie fliGHt:
V 26-týždňovom nezaslepenom klinickom skúšaní s jedným ramenom hodnotiacom lonapegsomatropín 0,24 mg somatropínu/kg/týždeň u 146 pediatrických pacientov s GHD vo veku od 1 do 17 rokov, z ktorých 143 dostávalo predchádzajúcu liečbu denným somatropínom v priemere (SD) 1,1 (0,7) roka, stredná (SD) ročná rýchlosť rastu do výšky bola 9 (2,7) cm/rok a stredná (SD) zmena od základnej hodnoty SDS výšky v skúšaní bola 0,28 (0,25). Preferencia pacienta a opatrovateľa boli vyhodnotené v 13. týždni. 84 % pacientov a 90 % opatrovateľov uprednostňovalo lonapegsomatropín raz týždenne oproti predchádzajúcemu dennému somatropínu.
Tabuľka 5 Priemerné hladiny SDS IGF-1 pri základnej hodnote a v 26. týždni u pediatrických
pacientov s GHD s predchádzajúcou liečbou (analýza zamýšľanej liečby)
Priemerná kategória SDS IGF-1
Základná hodnota (N = 143)n (%)
26. týždeň(N = 139)n (%)
< 0
37 (25,9)
13 (9,4)
0 až +2
74 (51,7)
71 (51,1)
+2 až +3
27 (18,9)
33 (23,7)
> +3
5 (3,5)
22 (15,8)
Skúšanie enliGHten:
V dlhodobom nezaslepenom predĺžení klinického skúšania, do ktorého boli zaradení pacienti zo skúšania heiGHt a skúšania fliGHt, mali pacienti (N = 298), ktorí pokračovali v liečbe lonapegsomatropínom, strednú (SD) výšku SDS na začiatku predĺženia skúšania -1,56 (0,88)
a v 208. týždni (posledná návšteva, pre ktorú sú k dispozícii dostatočné údaje) -0,39 (0,90), čo zodpovedá priemernej (SD) zmene +1,24 (0,65).
⚠️ Upozornenia
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Akútne kritické ochorenie
U kriticky chorých dospelých pacientov trpiacich na komplikácie po otvorenej operácii srdca, brušnej operácii, viacnásobnej traume pri nehode alebo akútnom respiračnom zlyhaní bola úmrtnosť vyššia
u pacientov liečených 5,3 mg alebo 8 mg somatropínu denne (t. j. 37,1 – 56 mg/týždeň) v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo, 42 % oproti 19 %. Pretože nie sú k dispozícii žiadne informácie o substitučnej liečbe rastovým hormónom u akútne kriticky chorých pacientov, prínosy pokračovania
liečby lonapegsomatropínom v tejto situácii sa musia zvážiť oproti potenciálnym rizikám. U všetkých
pacientov, u ktorých sa vyvinie iné alebo podobné akútne kritické ochorenie, sa musí zvážiť možný prínos liečby lonapegsomatropínom v porovnaní s potenciálnym súvisiacim rizikom.
Neoplazmus
U pacientov s predchádzajúcim malígnym ochorením sa musí venovať osobitná pozornosť prejavom a príznakom relapsu.
Pacienti s existujúcimi nádormi alebo GHD sekundárnou pri intrakraniálnej lézii sa musia pravidelne vyšetrovať, či nedochádza k progresii alebo recidíve základného chorobného procesu.
U ľudí, ktorí v detstve prežili rakovinu, bolo hlásené riziko druhého neoplazmu u pacientov liečených rastovým hormónom po prvom neoplazme. Intrakraniálne nádory, najmä meningiómy, boli najčastejšou formou druhého neoplazmu hláseného u pacientov liečených ožarovaním hlavy na prvý neoplazmus.
Precitlivenosť
Pri použití lonapegsomatropínu boli hlásené anafylaktické reakcie vrátane angioedému. Informujte pacientov a opatrovateľov, že takéto reakcie sa môžu vyskytnúť, najmä po prvej dávke, a že v prípade výskytu náhlej závažnej reakcie z precitlivenosti sa má okamžite vyhľadať lekárska pomoc.
V prípade výskytu reakcie z precitlivenosti sa má liečba lonapegsomatropínom vysadiť (pozri časť
4.3
).
Benígna intrakraniálna hypertenzia
V prípade závažnej alebo opakovanej ataxie, bolesti hlavy, problémov s videním, nevoľnosti a/alebo vracania sa odporúča funduskopia na papiloedém. Ak sa potvrdí papiloedém, musí sa zvážiť diagnóza benígnej intrakraniálnej hypertenzie a ak je to vhodné, liečba rastovým hormónom sa má vysadiť.
V súčasnosti neexistujú dostatočné dôkazy na vydanie špecifického poradenstva ohľadom pokračovania liečby rastovým hormónom u pacientov s vyliečenou intrakraniálnou hypertenziou. Ak sa znovu začne liečba rastovým hormónom, je potrebné pozorné sledovanie, či sa nevyskytnú príznaky intrakraniálnej hypertenzie. Funduskopické vyšetrenie sa odporúča pri nasadení a pravidelne
v priebehu liečby.
Citlivosť na inzulín
Rastový hormón môže znížiť citlivosť na inzulín. U pacientov s diabetes mellitus si dávka inzulínu môže vyžadovať úpravu po začatí liečby lonapegsomatropínom. Pacientov s diabetes mellitus, netoleranciou glukózy alebo ďalšími rizikovými faktormi pre diabetes mellitus je potrebné pozorne sledovať počas liečby lonapegsomatropínom (pozri časť
4.5
).
Hypoadrenalizmus
Zavedenie liečby rastovým hormónom môže mať za následok inhibíciu 11β-hydroxysteroid dehydrogenázy typu 1 (11βHSD-1) a znížené sérové koncentrácie kortizolu. V dôsledku toho môže byť odhalený predtým nediagnostikovaný centrálny (sekundárny) hypoadrenalizmus a môže byť potrebná substitúcia glukokortikoidov. Okrem toho pacienti liečení substitučnou glukokortikoidovou liečbou pre predtým diagnostikovaný hypoadrenalizmus si môžu vyžadovať zvýšenie udržiavacích alebo nárazových dávok po začatí liečby lonapegsomatropínom (pozri časť
4.5
).
Funkcia štítnej žľazy
Rastový hormón zvyšuje extratyroidálnu konverziu T4 na T3, čo môže mať za následok zníženie sérových koncentrácií T4 a zvýšenie sérových koncentrácií T3. U všetkých pacientov sa má preto sledovať funkcia štítnej žľazy. U pacientov s hypopituitarizmom na štandardnej substitučnej liečbe sa musí pozorne sledovať potenciálny účinok liečby lonapegsomatropínom na funkciu štítnej žľazy (pozri časť
4.5
a
4.8
).
Epifyzeolýza hlavice stehennej kosti a osteonekróza
U pacientov s endokrinnými poruchami vrátane GHD môže dôjsť častejšie k epifyzeolýze hlavice stehennej kosti než vo všeobecnej populácii. U pacientov liečených inými liekmi s rastovým hormónom bola hlásená osteonekróza. Deti s pretrvávajúcou bolesťou bedra/kolena a/alebo s krívaním počas liečby lonapegsomatropínom sa musia klinicky vyšetriť.
Skolióza
U ktoréhokoľvek dieťaťa počas rýchleho rastu môže dôjsť k progresii skoliózy. Pretože liečba rastovým hormónom zvyšuje rýchlosť rastu, počas liečby je potrebné sledovať prejavy a progresiu skoliózy. Liečba rastovým hormónom však nepreukázala zvýšenie výskytu alebo závažnosti skoliózy (pozri časť
4.8
).
Pankreatitída
Hoci je to zriedkavé, ak sa u detí liečených rastovým hormónom objaví nevysvetlená bolesť brucha, je potrebné zvážiť pankreatitídu.
Prader-Williho syndróm
Lonapegsomatropín nebol študovaný u pacientov s Prader-Williho syndrómom. Lonapegsomatropín nie je indikovaný na dlhodobú liečbu pediatrických pacientov, ktorí majú zlyhanie rastu kvôli geneticky potvrdenému Prader-Williho syndrómu, ak nemajú zároveň diagnózu GHD. Boli hlásené prípady náhleho úmrtia po začatí liečby rastovým hormónom u pacientov s Prader-Williho syndrómom, ktorí mali jeden alebo viac z nasledujúcich rizikových faktorov: závažná obezita, anamnéza obštrukcie horných dýchacích ciest alebo spánkového apnoe alebo neidentifikovaná infekcia dýchacích ciest.
Leukémia
U malého počtu pacientov s GHD, z ktorých niektorí boli liečení somatropínom, bola hlásená leukémia. Neexistujú však dôkazy, že výskyt leukémie je zvýšený u príjemcov rastového hormónu, pokiaľ nemajú predispozičné faktory.
Použitie pri perorálnej estrogénovej liečbe
Perorálny estrogén ovplyvňuje odpoveď IGF-1 na rastový hormón. Ak pacientka, ktorá užíva lonapegsomatropín, začne s perorálnou estrogénovou liečbou, môže byť potrebné zvýšiť dávku lonapegsomatropínu, aby sa hladiny sérového IGF-1 udržali v normálnom rozsahu primeranom veku (pozri časť
4.2
). Naopak, ak pacientka používajúca lonapegsomatropín vysadí perorálnu estrogénovú liečbu, môže byť potrebné znížiť dávku lonapegsomatropínu, aby sa predišlo nadbytku rastového hormónu a/alebo nežiaducim reakciám (pozri časť
4.5
).
Protilátky
U niektorých pacientov boli sledované protilátky na lonapegsomatropín. Žiadne z týchto protilátok neboli neutralizačné a nebol pozorovaný žiadny zjavný klinický dopad. Testovanie na prítomnosť protilátok sa má však zvážiť u pacientov, ktorí neodpovedajú na liečbu.