Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
AIZANT DRUG RESEARCH SOLUTIONS PVT LTD
ATC kód
A16AX10
Zdroj
FDA_OB · 212463
Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá pre tráviaci trakt a metabolizmus, rôzne liečivá tráviaceho traktu a metabolizmu, ATC kód: A16AX10
Mechanizmus účinku
Eliglustat je účinný a špecifický inhibítor glukozylceramidsyntázy, ktorý účinkuje ako terapia redukujúca substrát (substrate reduction therapy, SRT) pre enzým GD1. SRT znižuje syntézu dôležitého substrátu glukozylceramidu (GL-1), čím vyrovnáva znížený katabolizmus u pacientov s GD1, a tým zabraňuje akumulácii glukozylceramidu a zmierňuje klinické prejavy ochorenia.
Farmakodynamické účinky
V klinických skúšaniach s pacientmi s GD1 bez predchádzajúcej liečby boli hladiny GL-1 v plazme zvýšené u väčšiny týchto pacientov a znížené po liečbe eliglustatom. Okrem toho, v klinických skúšaniach s pacientmi s GD1 stabilizovaných enzýmovou substitučnou liečbou (enzyme replacement therapy, ERT) (napr. pacienti, ktorí už dosiahli terapeutické ciele s ERT pred začatím liečby eliglustatom), boli hladiny GL-1 v plazme normálne u väčšiny pacientov a znížené po liečbe eliglustatom.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Odporúčané dávkovacie režimy (pozri časť
4.2
) sú založené buď na PK/PD modelovaní údajov z režimov so znižovaním dávky použitých v klinických skúšaniach pre IM a EM alebo na PK údajoch, ktoré vychádzajú z fyziologických údajov pre PM.
Pivotná štúdia eliglustatu u pacientov bez predchádzajúcej liečby GD1 – štúdia 02507 (ENGAGE) Štúdia 02507 bola randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, multicentrická klinická štúdia so 40 pacientmi s GD1. V skupine s eliglustatom užívali 3 pacienti (15 %) úvodnú dávku 42 mg eliglustatu dvakrát denne počas 9-mesačného obdobia primárnej analýzy a 17 pacientov (85 %) užívalo dávku, ktorá sa zvyšovala až na 84 mg, dvakrát denne na základe plazmatických koncentrácií.
Tabuľka 5: Zmena od úvodnej hodnoty do 9. mesiaca (obdobie primárnej analýzy) u pacientov s GD1 bez predchádzajúcej liečby, ktorí užívali eliglustat v štúdii 02507
Placebo* (n = 20)
a
Eliglustat( n = 20)
a
Rozdiel(Eliglustat – Placebo) (95 % IS)
p hodnota
b
Percentuálna zmena v objeme sleziny MN (%)(primárny koncový ukazovateľ)
2,26
-27,77
-30,0[-36,8; -23,2]
< 0,0001
Absolútna zmena v hladine hemoglobínu (sekundárny koncovýukazovateľ)
(g/dl)
-0,54
0,69
1,22[0,57; 1,88]
0,0006
(mmol/l)
-0,34
0,43
0,76[0,35;1,17]
Percentuálna zmena v objeme pečene MN (%)(sekundárny koncový ukazovateľ)
1,44
-5,20
-6,64[-11,37; -1,91]
0,0072
Percentuálna zmena v počte krvných doštičiek (%) (sekundárny koncovýukazovateľ)
-9,06
32,00
41,06[23,95; 58,17]
< 0,0001
MN = násobok normálu (Multiples of Normal), IS = interval spoľahlivosti
a
Úvodná hodnota priemerného objemu sleziny bola 12,5 v skupine s placebom a 13,9 MN v skupine s eliglustatom a priemerné objemy pečene boli 1,4 MN u oboch skupín. Priemerné hladiny hemoglobínu boli 12,8 g/dl (7,954 mmol/l) v skupine s placebom a 12,1 g/dl
(7,51 mmol/l) v skupine s eliglustatom, a priemerný počet krvných doštičiek bol 78,5 x 10
9
/l v skupine s placebom a 75,1 x 10
9
/l v skupine s eliglustatom.
b Odhady a p-hodnoty sú založené na modeli ANCOVA
*Všetci pacienti, ktorí po 9 mesiacoch prešli na liečbu eliglustatom.
Počas otvoreného obdobia dlhodobej liečby s eliglustatom (predĺžená fáza), všetci pacienti s úplnými údajmi, ktorí pokračovali v užívaní eliglustatu, preukazovali ďalšie zlepšenie počas celého obdobia predĺženej fázy. Výsledky (zmena oproti východiskovým hodnotám) po 18 mesiacoch, 30 mesiacoch a 4,5 rokoch expozície eliglustatom pre nasledovné koncové ukazovatele boli: absolútna zmena v
hladine hemoglobínu 1,1 g/dl (1,03) [0,68 mmol/l (0,64); n = 39], 1,4 g/dl (0,93) [0,87 mmol/l (0,58);
n = 35], a 1,4 g/dl (1,31) [0,87 mmol/l (0,81); n = 12]; priemerné zvýšenie počtu krvných doštičiek
(mm
3
) 58,5 %) (40,57 %) [n = 39], 74,6 % (49,57 %) [n = 35], a 86,8 % (54,20 %) [n = 12]; priemerné
zmenšenie objemu sleziny (MN) 46,5 % (9,75 %) [n = 38], 54,2 % (9,51 %) [n = 32], a 65,6 % (7,43 %) [n = 13]; a priemerné zmenšenie objemu pečene (MN) 13,7 % (10,65 %) [n = 38], 18,5 % (11,22 %) [n = 32], a 23,4 % (10,59 %) [n = 13].
Dlhodobé klinické výsledky u pacientov s GD1 bez predchádzajúcej liečby – štúdia 304
Štúdia 304 bola otvorená, multicentrická štúdia s jednou skupinou s eliglustatom s 26 pacientmi z nich 19 pacientov ukončilo 4 roky liečby. Z týchto pacientov, 15 (79 %) užívalo zvyšujúcu sa dávku až do 84 mg eliglustatu dvakrát denne, 4 pacienti (21 %) pokračovali v užívaní 42 mg dvakrát denne.
V tejto štúdii 18 pacienti ukončili 8 ročnú liečbu. Z týchto 18 pacientov sa jednému (6 %) naďalej zvyšovala dávka na 127 mg dvakrát denne. 14 (78 %) pokračovali s dávkou 84 mg eliglustatu dvakrát denne. 3 (17 %) pacienti pokračovali užívaním dávky 42 mg dvakrát denne. V 8. roku bol hodnotený koncový ukazovateľ účinnosti u 16 pacientov.
Eliglustat preukázal trvalé zlepšenie v objeme orgánov a v hematologických parametroch počas 8- ročného obdobia liečby (pozri tabuľku 6).
Tabuľka 6: Zmena od úvodnej hodnoty po 8. rok v štúdii 304
N
Pôvodná hodnota (priemerná)
Zmena od pôvodnej hodnoty (priemernej)
Štandardná odchýlka
Objem sleziny (MN)
15
17,34
-67,9 %
17,11
Hladina hemoglobínu
(g/dl)
16
11,33
2,08
1,75
(mmol/l)
7,04
1,29
1,09
Objem pečene (MN)
15
1,60
-31,0 %
13,51
Počet krvných doštičiek (x10
9
/l)
16
67,53
109,8 %
114,73
MN = násobok normálu
Pivotná štúdia eliglustatu u pacientov s GD1, ktorí boli presunutí zo štúdie ERT 02607 (ENCORE) Štúdia 02607 bola randomizovaná, otvorená, aktívne kontrolovaná, multicentrická klinická štúdia bez potvrdzovania inferiority so 159 pacientmi, ktorí boli v predchádzajúcom období stabilizovaní s ERT. V skupine s eliglustatom užívalo 34 pacientov (32 %) zvyšujúcu sa dávku až po 84 mg dvakrát denne a 51 (48 %) až po 127 mg dvakrát denne počas 12-mesačného obdobia primárnej analýzy
a 21 pacientov (20 %) pokračovalo v užívaní 42 mg dvakrát denne.
Na základe súhrnných údajov zo všetkých testovaných dávok v tejto štúdii, eliglustat vyhovel kritériám v tejto štúdii tak, že je možné vyhlásiť, že je pri udržiavaní stability pacienta neinferiórny k imigluceráze. Po 12 mesiacoch liečby bolo percento pacientov, ktorí splnili primárny združený koncový ukazovateľ (zložený zo všetkých štyroch komponentov uvedených v tabuľke 7), 84,8 %
[95 % interval spoľahlivosti 76,2 % - 91,3 %] pre skupinu s eliglustatom v porovnaní s 93,6 % [95 % interval spoľahlivosti 82,5 % - 98,7 %] pre skupinu s imiglucerázou. Z pacientov, ktorí nesplnili kritérium stability pre individuálne komponenty, 12 z 15 pacientov užívajúcich eliglustat a 3
z 3 pacientov užívajúcich imiglucerázu si zachovali terapeutické ciele pre GD1.
Medzi skupinami neboli klinicky významné rozdiely pre žiadny zo štyroch individuálnych parametrov ochorenia (pozri tabuľku 7).
Tabuľka 7: Zmeny od úvodnej hodnoty po 12. mesiac (obdobie primárnej analýzy) u pacientov
s GD1 prestavených na liečbu s eliglustatom v štúdii 02607
Imigluceráza (N = 47)**Priemer [95 % IS]
Eliglustat (N = 99)Priemer [95 % IS]
Objem sleziny
Percento pacientov so stabilným objemom sleziny*
a
100 %
95,8 %
Percentuálna zmena v objeme sleziny MN (%)*
-3,01 [-6,41; 0,40]
-6,17 [-9,54; -2,79]
Hladina hemoglobínu
Percento pacientov so stabilnou hladinou hemoglobínu
a
100 %
94,9 %
Absolútna zmena v hladine hemoglobínu
g/dl
0,038 [-0,16; 0,23]
-0,21 [-0,35; -0,07]
(mmol/l)
0,024 [-0,099; 0,14]
-0,13 [-0,22; -0,043]
Objem pečene
Percento pacientov so stabilným objemom pečene
a
93,6 %
96,0 %
Percentuálna zmena v objeme pečene MN (%)
3,57 [0,57; 6,58]
1,78 [-0,15; 3,71]
Počet krvných doštičiek
Percento pacientov so stabilným počtom krvných doštičiek
a
100 %
92,9 %
Percentuálna zmena v počte krvných doštičiek(%)
2,93 [-0,56; 6,42]
3,79 [0,01; 7,57]
MN = násobok normálu, IS = interval spoľahlivosti
* Nezahŕňa pacientov s celkovou splenektómiou.
**Všetci pacienti, ktorí boli prestavení na liečbu eliglustatom po 52 týždňoch.
a Kritériá stability založené na zmenách medzi úvodnou hodnotou a 12. mesiacom: zníženie hladiny hemoglobínu ≤ 1,5 g/dl (0,93 mmol/l), zníženie počtu krvných doštičiek ≤ 25 %, zvýšenie objemu pečene ≤ 20 % a zvýšenie objemu sleziny ≤ 25 %.
Počet všetkých pacientov (N) = v populácii podľa protokolu
Počas otvoreného obdobia dlhodobej liečby eliglustatom (predĺžená fáza) bolo percento pacientov
s úplnými údajmi, ktorí spĺňali zložený koncový ukazovateľ stability, udržaný na 84,6 % (n = 136) po 2 rokoch, 84,4 % (n = 109) po 3 rokoch a 91,1 % (n = 45) po 4 rokoch. Väčšina prerušení predĺženej fázy bola v dôsledku prestavenia liečby na komerčný liek od 3. roku. Individuálne parametre ochorenia objemu sleziny, objemu pečene, hladín hemoglobínu a počtu krvných doštičiek zostali stabilné počas 4 rokov (pozri tabuľku 8).
Tabuľka 8: Zmeny od 12. mesiaca (obdobie primárnej analýzy) do 48. mesiaca u pacientov s GD1 v období dlhodobej liečby eliglustatom v štúdii 02607
2. rok
3. rok
4. rok
Imigluceráza / Eliglustat
a
Priemer[95 % IS]
Eliglustat
b
Priemer [95 % IS])
Imigluceráza/Eliglustat
a
Priemer [95 % IS]
Eliglustat
b
Priemer [95 % IS]
Imigluceráza/Eliglustat
a
Priemer [95 % IS]
Eliglustat
b
Priemer [95 %IS]
Pacienti na začiatku roka (N)
51
101
46
98
42
96
Pacienti na konci roka (N)
46
98
42
96
21
44
Pacienti s dostupnými údajmi (N)
39
97
16
93
3
42
Objem sleziny
Pacienti so stabilným objemom sleziny (%)*
31/33 (93,9)[0,798; 0,993]
69/72 (95,8)[0,883; 0,991]
12/12 (100,0)[0,735; 1,000]
65/68 (95,6)[0,876; 0,991]
2/2 (100,0)[0,158; 1,000]
28/30 (93,3)[0,779; 0,992]
Zmena v objeme sleziny MN (%)*
-3,946[-8,80; 0,91]
-6,814[-10,61; -3,02]
-10,267[-20,12; -0,42]
-7,126[-11,70; -2,55]
-27,530[-89,28;34,22]
-13,945[-20,61;-7,28]
Hladina hemoglobínu
Pacienti so stabilnouhladinou hemoglobínu (%)
38/39 (97,4)[0,865; 0,999]
95/97 (97,9)[0,927; 0,997]
16/16 (100,0)[0,794; 1,000]
90/93 (96,8)[0,909; 0,993]
3/3 (100,0)(0,292; 1,000]
42/42 (100,0)[0,916; 1,000]
Zmena v hladine hemoglobínu oproti východiskovej hodnote
g/dl
0,034[-0,31; 0,38]
-0,112[-0,26; 0,04]
0,363[-0,01; 0,74]
-0,103[-0,27; 0,07]
0,383[-1,62;2,39]
0,290[0,06;0,53]
(mmol/l)
0,021[-0,19; 0,24]
-0,077[-0,16; 0,025]
0,23[-0,006; 0,46]
-0,064[-0,17; 0,043]
0,24 [-1,01;1,48]
0,18 [0,0374;0,33]
Objem pečene
Pacienti so stabilným objemom pečene (%)
38/39 (97,4)(0,865; 0,999)
94/97 (96,9)(0,912; 0,994)
15/16 (93,8)[0,698; 0,998]
87/93 (93,5)(0,865; 0,976)
3/3 (100,0)[0,292; 1,000]
40/42 (95,2)[0,838; 0,994]
Zmena v objeme pečene oproti východiskovejhodnote MN (%)
0,080[-3,02; 3,18]
2,486[0,50; 4,47]
-4,908[-11,53; 1,71]
3,018[0,52; 5,52]
-14,410[-61,25;32,43]
-1,503[-5,27;2,26]
Počet krvných doštičiek
Pacienti so stabilným počtom krvných doštičiek (%)
33/39 (84,6)[0,695; 0,941]
92/97 (94,8)[0,884; 0,983]
13/16 (81,3)[0,544; 0,960]
87/93 (93,5)[0,865; 0,976]
3/3 (100,0)[0,292; 1,000]
40/42 (95,2)[0,838; 0,994]
Zmena v počte krvných doštičiek (%)
-0,363[-6,60; 5,88]
2,216[-1,31; 5,74]
0,719[-8,20; 9,63]
5,403[1,28; 9,52]
-0,163[-35,97;35,64]
7,501[1,01;13,99]
Zložený koncový bod stability
Pacienti, ktorí sú stabilní na Eliglustat(%)
30/39 (76,9)[0,607; 0,889]
85/97 (87,6)[0,794; 0,934]
12/16 (75,0)[0,476; 0,927]
80/93 (86,0)[0,773; 0,923]
3/3 (100,0)[0,292; 1,000]
38/42 (90,5)[0.774; 0,973]
MN = násobok normálu, IS = interval spoľahlivosti
* Vylúčení pacienti s celkovou splenektómiou.
a Imigluceráza/Eliglustat – Pôvodne randomizovaní na imiglucerázu
b Eliglustat – Pôvodne randomizovaní na eliglustat
Klinické skúsenosti u PM CYP2D6 a URM
Existujú iba obmedzené skúsenosti s liečbou eliglustatom pacientov, ktorí sú PM alebo URM. V obdobiach primárnej analýzy troch klinických štúdií bolo celkovo 5 PM a 5 URM liečených eliglustatom. Všetci PM dostávali 42 mg eliglustatu dvakrát denne a štyria z nich (80 %) mali
adekvátnu klinickú odpoveď. Väčšina URM (80 %) dostávala stupňujúcu sa dávku až do 127 mg eliglustatu dvakrát denne, všetci z nich mali adekvátne klinické odpovede. Jeden URM, ktorý dostával 84 mg dvakrát denne nemal adekvátnu odpoveď.
Očakáva sa, že predpokladané expozície 84 mg eliglustatu jedenkrát denne u pacientov, ktorí sú PM, sú podobné expozíciám pozorovaným pri 84 mg eliglustatu dvakrát denne u IM CYP2D6. Pacienti, ktorí sú URM nemusia dosahovať adekvátne koncentrácie na dosiahnutie terapeutického účinku.
Nemožno dať žiadne odporúčania týkajúce sa dávkovania pre URM. Účinky na patológiu skeletu
Po 9 mesiacoch liečby v štúdii 02507 infiltrácia kostnej drene Gaucherovými bunkami, stanovená celkovým skóre zaťaženia kostnej drene (Bone marrow burden, BMB) (hodnotené pomocou MRI v lumbálnej časti chrbtice a stehennej kosti), u pacientov liečených eliglustatom (n = 19) sa znížila priemerne o 1,1 bodu v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (n = 20), u ktorých nenastala žiadna zmena. Päť eliglustatom liečených pacientov (26 %) dosiahlo zníženie aspoň o 2 body v celkovom skóre BMB.
Po 18 a 30 mesiacoch liečby BMB skóre kleslo priemerne o 2,2 bodov (n = 18) a o 2,7 (n = 15),
v uvedenom poradí, u pacientov pôvodne randomizovaných na eliglustat, v porovnaní s priemerným poklesom o 1 bod (n = 20) a 0,8 (n = 16) u tých, ktorí boli pôvodne randomizovaní na placebo.
Po 18 mesiacoch liečby eliglustatom v otvorenej predĺženej fáze sa priemerné (SD) T-skóre zaťaženia kostnej drene v lumbálnej časti chrbtice zvýšilo z -1,14 (1,0118) pri východiskovej hodnote (n = 34) na -0,918 (1,1601) (n = 33) v normálnom rozsahu. Po 30 mesiacoch sa T-skóre ešte zvýšilo na -0,722 (1,1250) (n = 27) a po 4,5 rokoch sa zvýšilo na -0,533 (0,8031) (n = 9).
Výsledky štúdie 304 indikujú, že kostrové zlepšenia sú zachované alebo sa zlepšujú počas minimálne 8 rokov liečby eliglustatom.
V štúdii 02607 boli T a Z skóre hustoty kostného minerálu lumbálnej časti chrbtice a stehennej kosti udržované v rámci normálneho rozsahu u pacientov liečených eliglustatom počas 4 rokov.
Elektrokardiografické hodnotenie
Pri jednej dávke eliglustatu až do 675 mg nebol pozorovaný klinicky významný predlžujúci účinok na QTc.
QT interval korigovaný srdcovou frekvenciou pomocou Fridericiovej korekčnej metódy (QTcF) bol hodnotený v randomizovanej, placebom a aktívne (moxifloxacín 400 mg) kontrolovanej skríženej štúdii s jednorazovou dávkou so 47 zdravými osobami. V tomto skúšaní s preukázanou schopnosťou zistiť malé účinky bol horný limit jednostranného 95 % intervalu spoľahlivosti pre najväčší placebom upravený, úvodnou hodnotou korigovaný QTcF pod 10 ms, čo je prahová hranica pre regulačné riziko. Aj keď nedošlo k zjavnému účinku na tep, boli pozorované zvýšenia spojené s koncentráciou pre placebom korigovanú zmenu od úvodnej hodnoty v intervaloch PR, QRS a QTc. Na základe modelovania PK/PD sa očakáva, že koncentrácie eliglustatu v plazme 11-násobne vyššie ako predpokladaná hodnota Cmax u ľudí budú spôsobovať priemerné (horná hranica 95 % intervalu spoľahlivosti) zvýšenie v intervaloch PR, QRS a QTcF o 18,8 (20,4), 6,2 (7,1) a 12,3 (14,2) ms.
Starší pacienti
Do klinických skúšaní bol zaradený len obmedzený počet pacientov vo veku 65 rokov a starších. V profiloch účinnosti a bezpečnosti neboli zistené žiadne významné rozdiely medzi staršími a mladšími pacientmi.
Pediatrická populácia
Pediatrickí pacienti (vo veku 2 až < 18 rokov)
Štúdia EFC13738 (ELIKIDS) je prebiehajúca otvorená, multicentrická štúdia s dvoma kohortami fázy 3 na hodnotenie bezpečnosti a farmakokinetiky (PK) samotného eliglustatu (kohorta 1) alebo v kombinácii s imiglucerázou (kohorta 2) s pediatrickými pacientmi vo veku 2 až menej ako 18 rokov s GD1 a GD3. Do kohorty 1 boli zaradení pacienti s GD1 a GD3, ktorí dostávali ERT minimálne
24 mesiacov a dosiahli vopred špecifikované terapeutické ciele s ohľadom na hladinu hemoglobínu (vek 2 až < 12 rokov: ≥ 11,0 g/dl (6,827 mmol/l); vek 12 rokov až < 18 rokov: u dievčat ≥ 11,0 g/dl (6,827 mmol/l) a u chlapcov ≥ 12,0 g/dl (7,452 mmol/l)), počet krvných doštičiek (≥ 100 000/mm
3
) a objem sleziny (< 10,0 MN) a objem pečene (< 1,5 MN) a nemali ochorenie pľúc súvisiace s Gaucherovou chorobou, závažné ochorenie kostí alebo pretrvávajúcu trombocytopéniu. Do kohorty 2 boli zaradení pacienti s GD1 a GD3, ktorí napriek prebiehajúcej liečbe ERT počas ≥ 36 mesiacov mali minimálne jeden závažný klinický prejav GD (napr. ochorenie pľúc, symptomatické ochorenie kostí alebo pretrvávajúcu trombocytopéniu).
V kohorte 1 bolo 51 pacientov (n = 46 GD1 a n = 5 GD3) a v kohorte 2 6 (n = 3 GD1 a n = 3 GD3). Pacientom sa podávali dávky podľa ich predpovedaného fenotypu CPY2D6 (EM, IM, PM) a kategórie telesnej hmotnosti s potenciálnym zvyšovaním dávky v dôsledku zvýšenej telesnej hmotnosti a nižšej PK expozície (na základe výsledkov analýzy PK jednotlivca a podskupiny). Do štúdie nebol zaradený žiadny pacient s telesnou hmotnosťou do 15 kg na začiatku štúdie. Počas obdobia 52 týždňov malo
28 pacientov (49,2 %) minimálne jedno zvýšenie dávky.
Bezpečnostný profil eliglustatu pozorovaný v tejto štúdii je zhodný s bezpečnostným profilom eliglustatu u dospelých a nezistili sa žiadne nové nežiaduce reakcie (pozri časť
4.8
).
Hlavné koncové ukazovatele účinnosti v kohorte 1 zahŕňali zmenu od začiatku štúdie do 52 týždňov (obdobie primárnej analýzy) pre hemoglobín (g/dl), krvné doštičky (%), objem sleziny (%) a objem pečene (%). Väčšina pacientov v štúdii (96 %) s monoterapiou eliglustatom si zachovala klinické parametre súvisiace s Gaucherovou chorobou (tabuľka 9) v rámci vopred špecifikovaných terapeutických cieľov pre vstup do štúdie. Z troch pacientov mladších ako 6 rokov s monoterapiou eliglustatom boli dvaja prestavení na liečbu imiglucerázou.
Z 51 pacientov bol stav 47 v kohorte 1 udržiavaný monoterapiou eliglustatom počas 52 týždňov.
Štyria pacienti (n = 2 GD1, n = 2 GD3) si vyžadovali prestavenie na liečbu imiglucerázou z dôvodu poklesu klinických parametrov súvisiacich s Gaucherovou chorobou. Zo 4 pacientov jeden (GD3) ukončil štúdiu a u 3 bola začatá záchranná terapia. Ďalej jeden (GD1) z 3 pacientov, u ktorých bola začatá záchranná terapia, odstúpil zo štúdie počas obdobia primárnej analýzy.
Z piatich pacientov s GD3 s monoterapiou eliglustatom jeden ukončil štúdiu v dôsledku COVID-19
a 2 pacienti sa kvalifikovali na záchrannú terapiu; z dvoch, ktorí sa kvalifikovali na záchrannú terapiu, jeden pacient ukončil štúdiu a jeden dokončil PAP na záchrannej terapii, ako je uvedené vyššie. Údaje o účinnosti eliglustatu ako monoterapie u pediatrických pacientov vo veku do 6 rokov (n = 3) a s GD3 (n = 5) sú obmedzené; nie je možné vyvodiť žiadny klinicky významný záver.
Hlavným koncovým ukazovateľom účinnosti u pacientov v kohorte 2 bolo percento pacientov so zlepšením závažného prejavu (závažných prejavov), vďaka ktorým bol pacient vhodný na zaradenie do kohorty 2 po 52 týždňoch liečby. Pokiaľ ide o účinnosť kombinovanej liečby, 4 zo 6 pacientov nedosiahli hlavný koncový ukazovateľ; nie je možné vyvodiť záver o použití kombinovanej liečby v pediatrickej populácii.
Tabuľka 9: Zmeny od východiskovej hodnoty do 52 týždňov (obdobie primárnej analýzy) u
pacientov s GD s monoterapiou eliglustatom (kohorta 1) v štúdii EFC13738
Vek (roky) [n]
Klinické parametre súvisiace s Gaucherovou chorobou
Priemer (SD) nazačiatku štúdie
Priemer (SD) v52. týždni
Priemerná zmena (SD)
2 až < 6 [n = 3]
Hladina hemoglobínu (g/dl)
12,25 (0,76)
11,93 (0,60)
-0,32 g/dl (0,20)
(mmol/l)
7,61 (0,47)
7,41 (0,37)
-0,25 mmol/l (0,01)
GD1: n = 2 GD3: n = 1
Počet krvných doštičiek (x10
9
/l)
261,50 (59,33)
229,33 (90,97)
-12,19 % (26,05)
Objem sleziny (MN)
3,84 (1,37)
5,61 (2,56)
42,12 % (16,64)
Objem pečene (MN)
1,22 (0,27)
1,43 (0,02)
21,23 % (26,97)
6 až < 12 [n = 15]
Hladina hemoglobínu (g/dl)
13,70 (1,17)
13,21 (1,22)
-0,49 g/dl (1,17)
(mmol/l)
8,51 (0,73)
8,2 (0,76)
-0,3 mmol/l (0,73)
GD1: n = 14 GD3: n = 1
Počet krvných doštičiek (x10
9
/l)
216,40 (51,80)
231,73 (71,62)
7,25 % (20,50)
Objem sleziny MN)
3,01 (0,86)
2,93 (0,82)
0,11 % (19,52)
Objem pečene (MN)
1,02 (0,20)
1,03 (0,16)
2,22 % (13,86)
12 až < 18 [n = 33]
Hladina hemoglobínu (g/dl)
13,75 (0,97)
13,37 (1,20)
-0,38 g/dl (1,01)
(mmol/l)
8,54 (0,60)
8,3 (0,75)
-0,24 mmol/l (0,63)
GD1: n = 30 GD3: n = 3
Počet krvných doštičiek (x10
9
/l)
210,64 (49,73)
177,11 (50,92)
-14,36 % (20,67)
Objem sleziny (MN)
3,48 (1,78)
3,41 (1,65)
1,79 % (26,11)
Objem pečene (MN)
0,93 (0,16)
0,92 (0,18)
-1,47 % (10,39)
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s eliglustatom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre Gaucherovu chorobu typu 2 (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Pacienti s existujúcimi poruchami srdca
Používanie eliglustatu u pacientov s existujúcimi poruchami srdca nebolo počas klinických skúšaní skúmané. Keďže sa predpokladá, že eliglustat môže spôsobovať mierne zvýšenie intervalov EKG pri výrazne zvýšených koncentráciách v plazme, má sa vyhnúť používaniu eliglustatu u pacientov s ochoreniami srdca (kongestívne zlyhanie srdca, nedávny akútny infarkt myokardu, bradykardia, srdcové bloky, ventrikulárna arytmia), so syndrómom dlhého QT intervalu a v kombinácii
s antiarytmikami triedy IA (napr. chinidín) a triedy III (napr. amiodarón, sotalol). Pacienti s poruchou funkcie pečene a súbežným užívaním iných liekov
Súbežné používanie eliglustatu s inhibítormi CYP2D6 alebo CYP3A4 u EM CYP2D6 s miernou poruchou funkcie pečene môže vyústiť do ďalšieho zvýšenia plazmatických koncentrácií eliglustatu s rozsahom účinku závisiacom od inhibovaného enzýmu a potencie inhibítora. U EM CYP2D6
s miernou poruchou funkcie pečene, ktorí užívajú slabý inhibítor CYP2D6, alebo silný, stredne silný alebo slabý inhibítor CYP3A sa odporúča dávka jedenkrát denne (napr. ak sa užíva dávka 84 mg eliglustatu dvakrát denne, má sa upraviť na 84 mg eliglustatu jedenkrát denne) (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
K dispozícii nie sú žiadne údaje alebo iba obmedzené údaje o EM, IM, PM s ESRD CYP2D6a u IM alebo PM CYP2D6 s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek; použitie eliglustatu u týchto pacientov sa neodporúča (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Sledovanie klinickej odpovede
U niektorých pacientov bez predchádzajúcej liečby sa po 9 mesiacoch liečby preukázalo menej než 20 % zmenšenie objemu sleziny (nedostatočné výsledky) (pozri časť
5.1
). Pre týchto pacientov sa má zvážiť sledovanie vzhľadom na ďalšie zlepšenie alebo alternatívna forma liečby.
U pacientov so stabilizovaným ochorením, ktorí boli prestavení z enzýmovej substitučnej liečby na eliglustat, sa má kvôli progresii ochorenia vykonávať monitoring (napr. po 6 mesiacoch s pravidelným následným sledovaním) všetkých oblastí ochorenia, aby sa zhodnotila stabilita ochorenia. Opätovné
nasadenie enzýmovej substitučnej liečby alebo alternatívna forma liečby sa má zvážiť u individuálnych pacientov, ktorí majú nedostatočnú odpoveď.
Laktóza
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.