Suliqua 100 jednotiek/ml + 33 mikrogramov/ml injekčný roztok v naplnenom pere

Farmakoterapeutická skupina: antidiabetiká.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Inzulíny a analógy na injekciu, pôsobiace dlhodobo. ATC kód: A10AE54. Mechanizmus účinku Suliqua je kombinovaný liek, ktorý obsahuje dve liečivá so vzájomne sa doplňujúcimi mechanizmami účinkov so zameraním na zlepšenie glykemickej kontroly: inzulín glargín, bazálny inzulínový analóg (zameraný predovšetkým na glykémiu nalačno) a lixisenatid, agonista receptora GLP-1 (zameraný predovšetkým na postprandiálnu glykémiu). Inzulín glargín Primárny účinok inzulínov, vrátane inzulínu glargín, je regulácia glukózového metabolizmu. Inzulín a jeho analógy znižujú hladinu glukózy v krvi stimuláciou periférneho vychytávania glukózy, najmä kostrovým svalstvom a tukom a inhibíciou tvorby glukózy v pečeni. Inzulín inhibuje lipolýzu a proteolýzu a zvyšuje syntézu proteínov. Lixisenatid Lixisenatid je agonista receptorov GLP-1. Na GLP-1 receptor sa prirodzene viaže natívny GLP-1, endogénny inkretínový hormón, ktorý v beta-bunkách pankreasu potenciuje sekréciu inzulínu závislú od glykémie a potláča sekréciu glukagónu z alfa buniek pankreasu. Lixisenatid stimuluje sekréciu inzulínu pri zvýšenej hladine glykémie, ale nie pri normoglykémii, čo obmedzuje riziko hypoglykémie. Súčasne potláča sekréciu glukagónu. V prípade hypoglykémie zostáva sekrécia glukagónu zachovaná. Lixisenatid, podaný vo forme injekcie preprandiálne, spomaľuje aj vyprázdňovanie žalúdka, čím znižuje rýchlosť, ktorou sa absorbuje glukóza z potravy a objaví sa v obehu. Farmakodynamické účinky Suliqua Kombinácia inzulínu glargín a lixisenatidu nemá žiadny vplyv na farmakodynamiku inzulínu glargín. Vplyv kombinácie inzulínu glargín a lixisenatidu na farmakodynamiku lixisenatidu sa vo fáze 1 klinického skúšania neskúmal. V súlade s relatívne konštantným profilom koncentrácia/čas inzulínu glargín v priebehu 24 hodín bez výrazného maxima pri podávaní samotného inzulínu glargín, pri podávaní kombinácie inzulín glargín/lixisenatid bol profil rýchlosť využitia glukózy/čas podobný. Časový priebeh účinku inzulínov vrátane lieku Suliqua sa môže líšiť u rôznych jedincov alebo u toho istého jedinca. Inzulín glargín V klinických štúdiách s inzulínom glargín (100 jednotiek/ml) je účinok na zníženie glukózy na molárnej báze (t.j. keď sa podávajú rovnaké dávky) intravenózne podávaného inzulínu glargín približne rovnaký ako pri ľudskom inzulíne. Lixisenatid V 28-dňovej štúdii kontrolovanej placebom u pacientov s diabetom 2. typu podávanie dávok 5 až 20 μg lixisenatidu malo za následok štatisticky významný pokles postprandiálnej glykémie po raňajkách, obede a večeri. Vyprázdňovanie žalúdka Po štandardizovanom značení testovacieho jedla sa v tej istej štúdii potvrdilo, že lixisenatid spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, čím znižuje rýchlosť postprandiálnej absorpcie glukózy. Spomaľujúci účinok na vyprázdňovanie žalúdka pretrvával na konci štúdie. Klinická účinnosť a bezpečnosť Bezpečnosť a účinnosť lieku Suliqua na glykemickú kontrolu sa vyhodnocoval v troch randomizovaných klinických štúdiách u pacientov s diabetes mellitus 2. typu: pridanie k metformínu (OAD) [inzulín naivní] prechod z bazálneho inzulínu prechod z agonistu receptora GLP-1 V každej z aktívne kontrolovaných klinických štúdií mala liečba liekom Suliqua za následok klinicky a štatisticky významné zlepšenia hemoglobínu A1c (HbA1c). Dosiahnutie nižšej hladiny HbA1c a väčšej redukcie HbA1c nezvýšilo výskyt hypoglykémie pri kombinovanej liečbe oproti liečbe inzulínom glargín samotným (pozri časť 4.8 ). V klinickej štúdii s pridaním kombinácie k liečbe metformínom začínala liečba pri 10 dávkovacích jednotkách (10 jednotiek inzulínu glargín a 5 μg lixisenatidu). V klinickej štúdii s prechodom z bazálneho inzulínu bola úvodná dávka 20 dávkovacích jednotiek (20 jednotiek inzulínu glargín a 10 μg lixisenatidu) alebo 30 dávkovacích jednotiek, (30 jednotiek inzulínu glargín a 10 μg lixisenatidu), pozri časť 4.2 , v závislosti od predchádzajúcej dávky inzulínu. V obidvoch štúdiách sa dávka titrovala jedenkrát týždenne na základe hodnôt plazmatickej glukózy nalačno, ktoré si pacienti merali sami. Pridanie k metformínu (OAD) [inzulín naivní] Klinická štúdia u pacientov s diabetom 2.typu, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní liečbou perorálnymi antidiabetikami (OAD) V otvorenej, 30-týždňovej, aktívne kontrolovanej štúdii bolo randomizovaných 1170 pacientov s diabetom 2.typu s cieľom vyhodnotiť účinnosť a bezpečnosť lieku Suliqua v porovnaní s jednotlivými zložkami, inzulínom glargín (100 jednotiek/ml) a lixisenatidom (20 μg). Pacienti s diabetom 2.typu liečení metformínom samotným alebo metformínom a druhým OAD, čo mohla byť sulfonylurea alebo glinid, alebo inhibítor SGLT2 alebo inhibítor dipeptidyl peptidázy-4 (DPP-4), a ktorí neboli adekvátne kontrolovaní touto liečbou (rozsah HbA1c 7,5% až 10% pre pacientov predtým liečených metformínom samotným a 7% až 9% pre pacientov predtým liečených metformínom a druhým perorálnym antidiabetikom), vstúpili do fázy run-in trvajúcej 4 týždne. V priebehu tejto run-in fázy bola liečba metformínom optimalizovaná a všetky ďalšie OAD boli vysadené. Na konci run-in fázy pacienti, ktorí zostali neadekvátne kontrolovaní (HbA1c medzi 7% a 10%), boli randomizovaní buď na liek Suliqua, inzulín glargín alebo lixisenatid. Z 1479 pacientov, ktorí začínali v zaraďovacej fáze, bolo 1170 randomizovaných. Hlavnými príčinami pre nezaradenie do fázy randomizácie boli hodnoty FPG >13,9 mmol/l a HbA1c <7% alebo >10% na konci run-in fázy. Randomizovaná populácia s diabetom 2.typu bola takáto: priemerný vek bol 58,4 rokov s prevahou (57,1%) vekovej hranice od 50 do 64 rokov a 50,6 percent boli muži. Východisková hodnota priemerného BMI bola 31,7 kg/m 2 , pričom 63,4% pacientov malo BMI ≥30 kg/m 2 . Priemerné trvanie diabetu bolo približne 9 rokov. Povinnou základnou liečbou bol metformín a 58% pacientov dostávalo pri skríningu druhé OAD, u 54% pacientov to bola sulfonylurea. V týždni 30 preukázala Suliqua štatisticky významné zlepšenie HbA1c (p-hodnota <0,0001) v porovnaní s jednotlivými zložkami. V predšpecifikovanej analýze tohto primárneho koncového ukazovateľa boli pozorované rozdiely konzistentné, pokiaľ ide o východiskovú hodnotu HbA1c (<8% alebo ≥8%) alebo užívanie východiskového OAD (metformín samotný alebo metformín plus druhé OAD). Ďalšie koncové ukazovatele (endpoint) v štúdii a hodnoty sú uvedené v tabuľke nižšie. Tabuľka 3: Výsledky v týždni 30 - klinická štúdia - pridanie k metformínu (mITT populácia) Suliqua inzulín glargín lixisenatid počet subjektov (mITT) 468 466 233 HbA1c (%) východisková hodnota (priemer; po run-in fáze) 8,1 8,1 8,1 koniec štúdie (priemer) 6,5 6,8 7,3 zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) -1,6 -1,3 -0,9 rozdiel oproti inzulínu glargín [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -0,3[-0,4, -0,2](<0,0001) rozdiel oproti lixisenatidu [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -0,8[-0,9, -0,7](<0,0001) počet pacientov (%), ktorí dosiahlihodnotu HbA1c <7% v týždni 30* 345 (74%) 277 (59%) 77 (33%) glykémia v plazme nalačno (mmol/l) východisková hodnota (priemer) 9,88 9,75 9,79 koniec štúdie (priemer) 6,32 6,53 8,27 zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) -3,46 -3,27 -1,50 rozdiel LS oproti inzulínu glargín (priemer)[95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -0,19[-0,420 až 0,038](0,1017) rozdiel LS oproti lixisenatidu (priemer)[95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -1,96[-2,246 až -1,682](<0,0001) PPG po 2 hodinách (mmol/l)* východisková hodnota (priemer) 15,19 14,61 14,72 koniec štúdie (priemer) 9,15 11,35 9,99 zmena LS z východiskovej hodnoty -5,68 -3,31 -4,58 rozdiel LS oproti inzulínu glargín (priemer)[95% interval spoľahlivosti] -2,38(-2,79 až -1,96) rozdiel LS oproti lixisenatidu (priemer)[95% interval spoľahlivosti] -1,10(-1,63 až -0,57) priemerná telesná hmotnosť (kg) východisková hodnota (priemer) 89,4 89,8 90,8 zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) -0,3 1,1 -2,3 porovnanie oproti inzulínu glargín [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -1,4[-1,9 až -0,9](<0,0001) porovnanie oproti lixisenatidu [95% interval spoľahlivosti]* 2,01[1,4 až 2,6] Počet (%) pacientov, ktorí dosiahli HbA1c <7,0% bez prírastku telesnejhmotnosti v týždni 30 202(43,2%) 117(25,1%) 65(27,9%) Proporčný rozdiel oproti inzulínu glargín[95% interval spoľahlivosti] (p-hodnota) 18,1[12,2 až 24,0](<0,0001) Proporčný rozdiel oproti lixisenatidu [95% interval spoľahlivosti]* 15,2[8,1 až 22,4] denná dávka inzulínu glargín LS dávka inzulínu v týždni 30 (priemer) 39,8 40,5 NA *Nezahrnuté v predšpecifikovanej procedúre “step-down testing” **PPG po 2 hodinách mínus hodnota glykémie pred jedlom “pre-meal glucose” liečba priemer +/- SE Obrázok 1: Priemerná hodnota HbA1c (%) pri návšteve počas 30-týždňového randomizovaného obdobia liečby mITT populácia týždeň U pacientov v skupine s liekom Suliqua sa zaznamenal štatisticky významný priemerný pokles v profile 7-bodového samomonitorovania hladiny glukózy v plazme (7-point self-monitored plasma glucose (SMPG)) z východiskovej hodnoty do hodnoty v týždni 30 (-3,35 mmol/l) v porovnaní s pacientami v skupine s inzulínom glargín (-2,66 mmol/l; rozdiel -0,69 mmol/l) a pacientami v skupine s lixisenatidom (-1,95 mmol/l; rozdiel -1,40 mmol/l) (p<0,0001 pre obidve porovnania). Priemerné hodnoty hladiny glukózy v plazme v týždni 30 boli v každom časovom bode nižšie v skupine s liekom Suliqua ako v skupine s inzulínom glargín aj v skupine s lixisenatidom, s jedinou výnimkou, ktorou je hodnota pred raňajkami, ktorá bola podobná v skupine s liekom Suliqua ako v skupine s inzulínom glargín. Prechod z bazálneho inzulínu Klinická štúdia s pacientami s diabetom 2. typu, ktorí nie sú dostatočne kontrolovaní bazálnym inzulínom Celkovo 736 pacientov s diabetom 2. typu sa zúčastnilo v randomizovanej 30 týždňovej, aktívne kontrolovanej, otvorenej multicentrickej štúdii s 2 ramenami liečby a paralelnými skupinami zameranej na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti lieku Suliqua v porovnaní s inzulínom glargín (100 jednotiek/ml). Skrínovaní pacienti mali diabetes 2. typu, boli liečení bazálnym inzulínom najmenej 6 mesiacov a dostávali stabilnú dennú dávku v rozsahu od 15 až 40 U samotnú alebo v kombinácii s 1 alebo 2 perorálnymi antidiabetikami (metformín alebo sulfonylurea alebo glinid alebo inhibítor SGLT-2 alebo inhibítor DPP-4), mali hodnotu HbA1c medzi 7,5% a 10% (priemer HbA1c 8,5% pri skrínovaní) a hodnotu FPG nižšiu alebo rovnú 10,0 mmol/l alebo 11,1 mmol/l v závislosti od ich predchádzajúcej antidiabetickej liečby. Po skrínovaní boli vhodní pacienti (n=1018) zaradení do 6 týždňovej run-in fázy, kde pacienti zostali alebo prešli na inzulín glargín, v prípade, že používali iný bazálny inzulín a svoju dávku inzulínu mali titrovanú/stabilizovanú a pokračovali v užívaní metformínu (ak ho predtým užívali). Akýkoľvek ďalší OAD bol vysadený. Na konci run-in obdobia boli pacienti s hodnotou HbA1c v rozmedzí 7 a 10% , FPG ≤7,77 mmol/l a dennou dávkou inzulínu glargín 20 až 50 jednotiek randomizovaní buď na liek Suliqua (n=367) alebo inzulín glargín (n=369). Táto populácia s diabetom 2.typu mala nasledujúce charakteristiky: priemerný vek bol 60,0 rokov s prevahou (56,3%) veku od 50 do 64 rokov a 53,3 percent boli ženy. Priemerná východisková hodnota BMI bola 31,1 kg/m 2 pričom 57,3% pacientov malo BMI ≥30 kg/m 2 . Priemerné trvanie diabetu bolo približne 12 rokov a priemerná dĺžka predchádzajúcej liečby bazálnym inzulínom bola približne 3 roky. Pri skrínovaní 64,4% pacientov dostávalo inzulín glargín ako bazálny inzulín a 95% dostávalo súbežne aspoň jeden OAD. V týždni 30 preukázala Suliqua štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c (p-hodnota <0,0001) oproti inzulínu glargín. Ďalšie koncové ukazovatele v štúdii sú uvedené v tabuľke a na obrázku nižšie. Tabuľka 4: Výsledky v týždni 30 - štúdia diabetu 2.typu nekontrolovaná bazálnym inzulínom mITT populácia Suliqua inzulín glargín počet subjektov (mITT) 366 365 HbA1c (%) východisková hodnota (priemer; po run-in fáze) 8,1 8,1 koniec liečby (priemer) 6,9 7,5 zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) -1,1 -0,6 rozdiel oproti inzulínu glargín [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -0,5[-0,6 -0,4](<0,0001) pacienti [v (%)] ktorí dosiahli hodnotu HbA1c<7% v týždni 30* 201 (54,9%) 108 (29,6%) glykémia v plazme nalačno (mmol/l) východisková hodnota (priemer) 7,33 7,32 koniec štúdie (priemer) 6,78 6,69 zmena LS oproti východiskovej hodnote (priemer) -0,35 -0,46 rozdiel oproti inzulínu glargín[95% interval spoľahlivosti] 0,11(-0,21 až 0,43) PPG po 2 hodinách (mmol/l)* východisková hodnota (priemer) 14,85 14,97 koniec štúdie (priemer) 9,91 13,41 zmena LS oproti východiskovej hodnote (priemer) -4,72 -1,39 rozdiel LS oproti inzulínu glargín (priemer) [95% interval spoľahlivosti] -3,33(-3,89 až -2,77) priemerná hmotnosť (kg) východisková hodnota (priemer) 87,8 87,1 zmena LS oproti východiskovej hodnote (priemer) -0,7 0,7 porovnanie oproti inzulínu glargín [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -1,4[-1,8 až -0,9](<0,0001) počet (%) pacientov, ktorí dosiahli HbA1c< 7% a ktorí nemali žiadny prírastok hmotnosti v týždni 30 125(34,2%) 49(13,4%) proporčný rozdiel oproti inzulínu glargín [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) 20,8[15,0 až 26,7](<0,0001) denná dávka inzulínu glargín východisková hodnota (priemer) 35,0 35,2 koncový ukazovateľ (priemer) 46,7 46,7 zmena LS dávky inzulínu v týždni 30 (priemer) 10,6 10,9 *Nezahrnuté v predšpecifikovanej procedúre step-down **PPG po 2 hodinách mínus hodnota glykémie pred jedlom liečba priemer +/- SE Obrázok 2 - Priemerná hodnota HbA1c(%) pri návšteve počas 30-týždňového randomizovaného obdobia liečby- mITT populácia týždeň Prechod z agonistu receptora GLP-1 Klinická štúdia u pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaným agonistom receptora GLP-1 Účinnosť a bezpečnosť lieku Suliqua v porovnaní s nezmenenou liečbou agonistom receptora GLP-1 v období pred klinickou štúdiou sa skúmala v 26-týždňovej, randomizovanej, otvorenej klinickej štúdii. Klinická štúdia zahŕňala 514 pacientov s neadekvátne kontrolovaným diabetom mellitus 2. typu (hladina HbA1c od 7 % vrátane do 9 % vrátane) pričom boli liečení najmenej 4 mesiace liraglutidom alebo exenatidom alebo najmenej 6 mesiacov dulaglutidom, albiglutidom alebo exenatidom s predĺženým uvoľňovaním, všetko s maximálnou tolerovanou dávkou a metformínom samotným alebo v kombinácii s pioglitazónom alebo inhibítorom SGLT-2 alebo s obidvomi. Spôsobilí pacienti boli randomizovaní buď na liečbu liekom Suliqua alebo na pokračovanie predchádzajúcej liečby agonistom receptora GLP-1, v obidvoch prípadoch naviac k ich predchádzajúcej perorálnej antidiabetickej liečbe. Pri skrínovaní dostávalo 59,7% jedincov jedenkrát alebo dvakrát denne agonistu receptora GLP-1 a 40,3% dostávalo jedenkrát za týždeň agonistu receptora GLP-1. Pri skrínovaní dostávalo 6,6% jedincov pioglitazón a 10,1% inhibítor SGLT-2 v kombinácii s metformínom. Charakteristika populácie v klinickej štúdii bola takáto: priemerný vek bol 59,6 rokov, 52,5% jedincov bolo mužského pohlavia. Priemerná dlžka diabetu bola 11 rokov, predchádzajúca liečba agonistom receptora GLP-1 trvala priemerne 1,9 rokov, priemerná hodnota BMI bola približne 32,9 kg/m 2 , priemerná hodnota eGFR bola 87,3 ml/min/1,73 m 2 a 90,7 % pacientov malo hodnotu eGFR ≥60 ml/min. V 26. týždni Suliqua priniesla štatisticky významné zlepšenie HbA1c (p <0,0001). Vopred špecifikovaná analýza podtypu populácie podľa agonistu receptora GLP-1 (raz/dvakrát denne alebo týždenne) použitá pri skríningu ukázala, že zmena HbA1c v 26. týždni bola podobná v každej podskupine a konzistentná s primárnou analýzou pre celkovú populáciu. Priemerná denná dávka lieku Suliqua v 26. týždni bola 43,5 dávkovacích jednotiek. Ďalšie koncové ukazovatele v štúdii sú uvedené v tabuľke a na obrázku nižšie. Tabuľka 5: Výsledky v 26. týždni -štúdia diabetu 2.typu nekontrolovaného agonistom receptora GLP-1 mITT populácia Suliqua agonista receptora GLP-1 Počet jedincov (mITT) 252 253 HbA1c (%) východisková hodnota (priemer; po run-in fáze) 7,8 7,8 koniec liečby (priemer) 6,7 7,4 zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) -1,0 -0,4 rozdiel oproti agonistovi receptora GLP-1 [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -0,6 [-0,8, -0,5](<0,0001) Pacienti [v (%)], ktorí dosiahli HbA1c <7% v26.týždni 156 (61,9%) 65 (25,7%) Proporčný rozdiel (95% interval spoľahlivosti)oproti agonistovi receptora GLP-1 36,1% (28,1% až 44%) p-hodnota <.0001 glykémia v plazme nalačno (mmol/l) Východisková hodnota (priemer) 9,06 9,45 Koniec štúdie (priemer) 6,86 8,66 Zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) -2,28 -0,60 Rozdiel oproti agonistovi receptora GLP-1 [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -1,67(-2,00 až -1,34)(<0,0001) PPG po 2 hodinách (mmol/l) ** Východisková hodnota (priemer) 13.60 13.78 Koniec štúdie (priemer) 9.68 12.59 Zmena LS s východiskovej hodnoty (priemer) -4.0 -1.11 Rozdiel LS oproti agonistovi receptora GLP-1 (priemer)[95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -2,9(-3,42 až -2,28)(<0,0001) Priemerná telesná hmotnosť (kg) Východisková hodnota (priemer) 93,01 95,49 Zmena LS z východiskovej hodnoty (priemer) 1,89 -1,14 Porovnanie oproti agonistovi receptora GLP-1 [95% interval spoľahlivosti](p-hodnota) -3,03(2,417 až 3,643)(<0,0001) *Liraglutid, exenatide BID alebo s predĺženým uvoľňovaním, dulaglutide alebo albiglutid **PPG po 2 hodinách mínus hodnota glukózy pred jedlom Obrázok 3: priemerná hodnota HbA1c (%) pri návšteve počas 26 týždňového randomizovaného obdobia liečby- mITT populácia Súbežné používanie lieku Suliqua s inhibítorom SGLT-2 (SGLT2i) Súbežné používanie lieku Suliqua s SGLT2i je podporené analýzami podskupín z troch randomizovaných klinických štúdií fázy 3 (119 pacientov liečených fixnou pomernou kombináciou (FRC) inzulín glargín/lixisenatid, ktorí dostávali aj SGLT2i). Jedna štúdia vykonaná v Európe a Severnej Amerike zahŕňala údaje od 26 pacientov (10,1%), ktorí súbežne dostávali inzulín glargín/lixisenatid FRC, metformín a SGLT2i. Dve ďalšie štúdie fázy 3 z dedikovaného japonského klinického vývojového programu, ktorý bol robený u pacientov nedosahujúcich dostatočnú glykemickú kontrolu perorálnymi antidiabetikami, priniesol údaje od 59 pacientov (22,7%) a 34 pacientov (21,1%) v uvedenom poradí, ktorí súbežne dostávali liečbu SGLT2i a inzulín glargín/lixisenatid FRC v uvedenom poradí. Údaje z týchto 3 štúdií ukázali, že začatie liečby liekom Suliqua u pacientov neadekvátne kontrolovaných liečbou zahŕňajúcou SGLT2i vedie k zlepšeniu zmeny HbA1c oproti komparátorom (inzulín glargín, lixisenatid, liraglutid, exenatid BID alebo s predĺženým uvoľňovaním, dulaglutid alebo albiglutid). Nebolo zvýšené riziko hypoglykémie a neboli ani relevantné rozdiely v celkovom bezpečnostnom profile tých, ktorí užívali SGLT2i v porovnaní s tými, ktorí ich neužívali. Štúdie so zameraním na kardiovaskulárne výsledky Kardiovaskulárna bezpečnosť inzulínu glargín a lixisenatidu sa stanovovala v klinických štúdiách ORIGIN a ELIXA v uvedenom poradí. S liekom Suliqua sa klinická štúdia so špecifickým zameraním na kardiovaskulárne výsledky neuskutočnila. Inzulín glargín Klinická štúdia Outcome Reduction with Initial Glargine INtervention (t.j. ORIGIN) bola otvorená, randomizovaná štúdia s 12 537 pacientami, ktorá porovnávala inzulín glargín 100 jednotiek so štandardnou liečbou, pokiaľ ide o čas do prvého výskytu závažnej nežiaducej kardiovaskulárnej udalosti (MACE). MACE bola udalosť definovaná ako kompozitná z kardiovaskulárnej (KV) smrti, nefatálneho infarktu myokardu a nefatálnej mozgovej príhody. Medián trvania follow-up štúdie bol 6,2 rokov. V štúdii ORIGIN bol výskyt MACE pri inzulíne glargín 100 jednotiek a štandardnej liečbe podobný [Hazard Ratio (95% CI) pre MACE; 1,02 (0,94; 1,11)]. Lixisenatid Štúdia ELIXA bola randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, multinárodná štúdia, ktorá vyhodnocovala KV výsledky počas liečby lixisenatidom u pacientov (n=6068) s diabetom mellitus 2. typu s nedávno prekonaným akútnym koronárnym syndrómom. Primárny kompozitný koncový ukazovateľ bezpečnosti bol čas do prvého výskytu ktorejkoľvek z týchto udalostí: KV smrť, nefatálny infarkt myokardu, nefatálna mozgová príhoda alebo hospitalizácia kvôli nestabilnej angíne. Medián trvania follow-up štúdie bolo 25,8 mesiacov v skupine s lixisenatidom a 25,7 mesiacov v skupine s placebom. Výskyt primárneho koncového ukazovateľa bol podobný v skupine s lixisenatidom (13,4%) a v skupine s placebom (13,2%): hazard ratio (HR) pre lixisenatid oproti placebo bol 1,017 s pridruženým 2-stranným 95% intervalom spoľahlivosti (CI) od 0,886 do 1,168. Pediatrická populácia Európska lieková agentúra schválila výnimku týkajúcu sa povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom Suliqua vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie na liečbu diabetu mellitus 2. typu (informácie o používaní v pediatrickej populácii sú v časti 4.2).