Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, cefalosporíny tretej generácie. ATC kód: J01DD62
Antibakteriálnou zložkou kombinácie cefoperazónu/sulbaktámu je cefoperazón, cefalosporín tretej generácie, ktorý pôsobí na citlivé mikroorganizmy vo fáze aktívneho delenia inhibíciou biosyntézy mukopeptidov bunkovej steny.
Sulbaktám má vlastný antibakteriálny účinok len na kmene Neisseriaceae a Acinetobacter. Avšak biochemické štúdie s nebunkovými bakteriálnymi systémami ukázali, že účinkuje ako ireverzibilný inhibítor najdôležitejších betalaktamáz produkovaných kmeňmi rezistentnými na betalaktámové antibiotiká.
Schopnosť sulbaktámu zabrániť deštrukcii cefalosporínov a penicilínov rezistentnými mikroorganizmami bola potvrdená v štúdiách, v ktorých sa použili rezistentné kmene na tieto antibiotiká. Sulbaktám mal výrazný synergický efekt pri súčasnom podávaní s penicilínmi
a cefalosporínmi. Sulbaktám má schopnosť viazať sa na niektoré bielkoviny viažuce penicilíny, preto niektoré kmene, ktoré sú citlivé na samotný cefoperazón, sú ešte citlivejšie na cefoperazón/sulbaktám. Kombinácia cefoperazónu a sulbaktámu je účinná proti všetkým mikroorganizmom citlivým na cefoperazón, ale okrem toho má aj synergický účinok (až 4-násobné zníženie MIC pri kombinácii zložiek oproti MIC pre jednotlivé komponenty) na rôzne mikroorganizmy, a to predovšetkým na:
Haemophilus influenzae Bacteroides spp.
Staphylococcus spp. Acinetobacter calcoaticus Enterobacter aerogenes Escherichia coli
Proteus mirabilis Klebsiella pneumoniae Morganella morganii Citrobacter freundii Enterobacter cloacae Citrobacter diversus
Kombinácia cefoperazónu a sulbaktámu je in vitro účinná na široké spektrum klinicky významných
mikroorganizmov, ako sú:
Grampozitívne mikroorganizmy
Staphylococcus aureus (kmene produkujúce a neprodukujúce penicilinázu)
Staphylococcus epidermidis
Streptococcus pneumoniae (predtým Diplococcus pneumoniae) Streptococcus pyogenes (skupina A betahemolytických streptokokov) Streptococcus agalactiae (skupina B betahemolytických streptokokov) Väčšina ostatných kmeňov betahemolytických streptokokov
Veľa kmeňov Streptococcus faecalis (enterokoky)
Gramnegatívne mikroorganizmy
Escherichia coli Klebsiella spp. Enterobacter spp. Citrobacter spp. Haemophilus influenzae Proteus mirabilis Proteus vulgaris
Morganella morganii (predtým Proteus morganii) Providencia rettgeri (predtým Proteus rettgeri) Providencia spp.
Serratia spp. (vrátane S. marcescens) Salmonella a Shigella spp.
Pseudomonas aeruginosa a niektoré ďalšie kmene Pseudomonas spp.
Acinetobacter calcoaceticus Neisseria meningitidis Neisseria gonorrhoeae Bordetella pertussis Yersinia enterocolitica
Anaeróbne mikroorganizmy
Gramnegatívne paličky (vrátane Bacteroides fragilis, Fusobacterium spp. a ostatné kmene Bacteroides spp.)
Grampozitívne a gramnegatívne koky (vrátane Peptococcus, Peptostreptococcus a Veillonella spp.)
Grampozitívne paličky (vrátane Clostridium Eubacterium a Lactobacillus spp.)
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil
European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre cefoperazón/sulbaktám
a sú uvedené tu:https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
⚠️ Upozornenia
Hypersenzitivita
U pacientov, ktorí užívajú betalaktámové antibiotiká alebo cefalosporíny, vrátane cefoperazónu/sulbaktámu, boli popísané ťažké a ojedinele dokonca fatálne reakcie z precitlivenosti (anafylaktické reakcie). Vznik takejto reakcie je pravdepodobnejší u jedincov s anamnézou precitlivenosti na väčšie množstvo rôznych alergénov.
Pred začatím liečby liekom SULCEF je potrebné starostlivo preskúmať, či mal pacient predchádzajúce
reakcie z precitlivenosti na cefalosporíny, penicilíny alebo iné liečivá (pozri časť
4.3 „Kontraindikácie“). Antibiotiká sa majú podávať s opatrnosťou každému pacientovi, ktorý preukázal určitú formu alergie, najmä na liečivá.
Ak sa alergická reakcia objaví, treba podávanie lieku okamžite ukončiť a začať s príslušnou liečbou. Závažné anafylaktické reakcie vyžadujú okamžitú terapiu adrenalínom (epinefrínom). V prípade potreby sa indikuje podanie kyslíka, intravenóznych kortikoidov a uvoľnenie dýchacích ciest vrátane intubácie (pozri časť
4.8
).
U pacientov užívajúcich cefoperazón/sulbaktám boli hlásené závažné a ojedinele smrteľné kožné reakcie ako toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm a exfoliatívna dermatitída. Ak dôjde k závažnej kožnej reakcii, treba podávanie lieku ukončiť a začať s príslušnou liečbou (pozri časť
4.8
). Reakcie z precitlivenosti môžu tiež progredovať do Kounisovho syndrómu, závažnej alergickej reakcie, ktorá môže vyústiť do infarktu myokardu (pozri časť
4.8
).
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene
Cefoperazón sa v značnej miere vylučuje žlčou. U pacientov s ochoreniami pečene a/alebo
s obštrukciou žlčovodu sa predlžuje plazmatický polčas cefoperazónu a zvyšuje sa jeho vylučovanie obličkami. Terapeutická koncentrácia cefoperazónu v žlči sa však dosahuje aj pri ťažkej hepatálnej dysfunkcii a plazmatický polčas sa v takomto prípade predlžuje iba dvoj- až štvornásobne.
Úpravu dávkovania treba urobiť u pacientov so závažnou obštrukciou žlčovodu, so závažným ochorením pečene alebo u pacientov, u ktorých je súčasne s niektorým z uvedených stavov prítomná aj obličková nedostatočnosť.
Pokiaľ sa u pacientov súčasne vyskytuje hepatálna aj renálna dysfunkcia, treba monitorovať plazmatické koncentrácie cefoperazónu a podľa potreby upraviť dávkovanie. Bez prísneho monitorovania koncentrácií v sére nemá dávka v týchto prípadoch prekročiť 2 g cefoperazónu denne.
Všeobecne
Pri liečbe cefoperazónom/sulbaktámom boli hlásené závažné prípady hemorágie vrátane smrteľných prípadov (pozri časť
4.8
). Zvýšené riziko je u pacientov s nevyhovujúcou diétou, malabsorpčnými stavmi a u pacientov, ktorí sú dlhodobo závislí na parenterálnej výžive a u pacientov, ktorí dostávajú antikoagulačnú liečbu. Týchto pacientov je potrebné sledovať kvôli príznakom krvácania, trombocytopénie a hypoprotrombinémie. V prípade pretrvávajúceho krvácania bez iného identifikovaného vysvetlenia je potrebné cefoperazón/sulbaktám vysadiť.
Počas dlhodobej terapie cefoperazón/sulbaktámom sa môže podobne ako pri podávaní iných antibiotík, objaviť nežiaduce premnoženie rezistentných kmeňov. Pacienti majú byť preto aj z tohto hľadiska počas liečby starostlivo sledovaní. Podobne ako pri ostatných systémovo vysoko účinných liekoch aj v tomto prípade sa odporúča pravidelne kontrolovať, či pri dlhšej liečbe nedochádza
k poruchám funkcie niektorých orgánových systémov, najmä obličiek, pečene a hematopoetického systému. Toto sledovanie je obzvlášť dôležité u novorodencov, predovšetkým predčasne narodených a u dojčiat.
Po užívaní takmer všetkých antibiotík, vrátane cefoperazónu/sulbaktámu, boli hlásené hnačky súvisiace s Clostridioides difficile (CDAD - Clostridioides difficile associated diarrhea). Stupeň závažnosti týchto hnačiek môže byť od miernych hnačiek až po smrteľnú kolitídu. Liečba antibiotikami mení normálnu črevnú flóru a má za následok nadmerný rast C. difficile.
C. difficile produkuje toxíny A a B, ktoré napomáhajú rozvoju CDAD. Hypertoxín produkovaný kmeňmi C. difficile spôsobuje zvýšenú morbiditu a mortalitu, tieto infekcie môžu byť odolné na liečbu antibiotikami a môžu vyžadovať kolektómiu. U všetkých pacientov, u ktorých sa po užívaní antibiotík objaví hnačka, treba myslieť na CDAD. Dôležitá je najmä podrobná anamnéza, keďže výskyt CDAD sa hlásil aj viac ako 2 mesiace od užívania antibiotika (pozri časť
4.8
).
Pri používaní cefoperazónu bola hlásená encefalopatia (so záchvatmi alebo bez nich). Väčšina prípadov sa vyskytla u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Ak sa vyskytne encefalopatia, má sa zvážiť ukončenie liečby cefoperazónom a majú sa prijať vhodné podporné opatrenia.
Pediatrická populácia
Cefoperazón/sulbaktám bol účinný aj u dojčiat. Jeho podávanie nedonoseným deťom a novorodencom sa podrobnejšie neštudovalo. Preto pred jeho podaním novorodencom a nedonoseným deťom treba starostlivo zvážiť pomer očakávaného prospechu a možných rizík liečby (pozri časť 5.3).
Cefoperazón nevytesňuje bilirubín z väzby na plazmatické proteíny u novorodencov s kernikterom.
Informácie o pomocných látkach
SULCEF prášok na injekčný/infúzny roztok obsahuje 134,2 mg sodíka v každej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 6,7% WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Maximálna denná dávka 8 g (t.j. 4 g cefoperazónu a 4 g sulbaktámu) (pozri časť
4.2
) by viedla
k príjmu 536,8 mg sodíka, čo zodpovedá 26,8 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu sodíka. Tento liek je považovaný za liek s vysokým obsahom sodíka. Obsah sodíka v tomto lieku sa musí vziať do úvahy predovšetkým pri podávaní pacientom na diéte s kontrolovaným obsahom soli.