Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Rx
Symkevi 100 mg/150 mg filmom obalené tablety
100 mg + 150 mg, Tabletki powlekane
INN: Tezacaftorum + Ivacaftorum
Aktualizované: 2026-04-13
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇵🇱🇵🇹🇸🇰
Forma
Tabletki powlekane
Dávkovanie
100 mg + 150 mg
Spôsob podania
doustna
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Vertex Pharmaceuticals (Ireland) Ltd. (Irlandia)
Zloženie
Ivacaftorum 150 mg, Tezacaftorum 100 mg
ATC kód
R07AX31
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: Iné liečivá respiračného systému, ATC kód: R07AX31 Mechanizmus účinku
Tezakaftor je selektívny korektor CFTR, ktorý sa viaže na prvú transmembránovu doménu (Membrane Spanning Domain-1, MSD-1) CFTR. Tezakaftor uľahčuje bunkové spracovanie a prenos normálnych alebo viacnásobne mutantných foriem CFTR (vrátane F508del-CFTR), čím sa zvýši množstvo proteínu CFTR dopraveného na povrch bunky s následným zvýšením transportu chloridov in vitro.
Ivakaftor potencuje CFTR, čím sa zosilňuje pravdepodobnosť otvárania kanálov (gating) CFTR na povrchu bunky s následným zvýšením transportu chloridov. Aby ivakaftor účinkoval, musí byť proteín CFTR prítomný na povrchu bunky. Ivakaftor môže potencovať proteín CFTR dopravený na povrch bunky tezakaftorom, čo vedie k ďalšiemu zvýšeniu transportu chloridov, ako pri použití každého
z týchto dvoch liečiv samostatne. Kombinácia sa zameriava na abnormálny proteín CFTR zvyšovaním množstva a funkcie CFTR na bunkovom povrchu a následne zvyšovaním úrovne kvapaliny na povrchu dýchacích ciest a in vitro zvyšovaním frekvencie ciliárnych pohybov buniek ľudského bronchiálneho epitelu (human bronchial epithelial, HBE) získaného od pacientov s CF, ktorí sú homozygotní nosiči F508del. Nie je známy presný mechanizmus, ktorým tezakaftor zlepšuje bunkové spracovanie a prenos F508del-CFTR a ako ivakaftor potencuje F508del-CFTR.
Farmakodynamické účinky
Účinky na chloridy v pote
Rozdiel v priemernej absolútnej zmene chloridov v pote od východiskovej hodnoty v 24. týždni pri liečbe Symkevi v kombinácii s ivakaftorom a pri placebe v štúdii 661-106 (homozygotní nosiči mutácie F508del) bol -10,1 mmol/l (95 % IS: -11,4; -8,8; nominálna hodnota P < 0,0001*).
Rozdiel v priemernej absolútnej zmene chloridov v pote od východiskovej hodnoty pri liečbe Symkevi v kombinácii s ivakaftorom a pri placebe v štúdii 661-108 (heterozygotní nosiči mutácie F508del
a druhej mutácie spojenej so zvyškovou aktivitou CFTR) v 8. týždni bol -9,5 mmol/l (95 % IS: -11,7; -7,3; nominálna hodnota P < 0,0001*) pri liečbe ivakaftorom a pri placebe -4,5 mmol/l (95 % IS: -6,7; -2,3; nominálna hodnota P < 0,0001*).
V štúdii 661-115 (u pacientov vo veku 6 rokov až menej ako 12 rokov, ktorí boli homozygotní alebo heterozygotní nosiči mutácie F508del a druhej mutácie spojenej s reziduálnou aktivitou CFTR) bola priemerná absolútna zmena chloridov v pote od východiskovej hodnoty v 8. týždni v rámci liečenej skupiny -12,3 mmol/l (95 % IS: -15,3; -9,3, nominálna hodnota P <0,0001). V analýzach podskupín bola u pacientov s F/F (homozygotní nosiči mutácie F508del) priemerná absolútna
zmena -12,9 mmol/l (95 % IS: -16,0; -9,9) a u pacientov s F/RF (heterozygotní nosiči mutácie F508del
a druhej mutácie spojenej s reziduálnou aktivitou CFTR) -10,9 mmol/l (95 % IS: -20,8; -0,9).
*Nominálna hodnota p vychádza z hierarchického postupu testovania.
V štúdii 661-116, časti A pacienti (vo veku 6 rokov a starší) pokračovali zo štúdií 661-113, časti B a 661-115. Počas 96 týždňovej liečby Symkevi v kombinácii s ivakaftorom sa udržiavali zmeny
chloridov v pote pozorované v štúdii 661-113, časti B a v štúdii 661-115. V 96. týždni bol LS priemer absolútnej zmeny od pôvodnej východiskovej hodnoty chloridov v pote u pacientov zo štúdie 661-113, časti B -16,2 mmol/l (95 % CI: -21,9; -10,5) a u pacientov zo štúdie 661-115 -13,8 mmol/l (95 % CI: -
17,7; -9,9).
Hodnotenie EKG
Ani tezakaftor, ani ivakaftor pri 3-násobku terapeutickej dávky u zdravých osôb nepredlžujú interval QTcF.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť Symkevi v kombinácii s tabletami s obsahom 150 mg ivakaftoru u dospelých
a dospievajúcich pacientov s CF sa preukázala v dvoch dvojito zaslepených, kontrolovaných štúdiách fázy 3 (štúdia 661-106 a štúdia 661-108) a v jednej otvorenej predĺženej štúdii fázy 3 (štúdia 661-110).
Štúdia 661-106 bola randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná v trvaní 24 týždňov.
Celkovo bolo randomizovaných 504 pacientov vo veku 12 rokov a starších (priemerný
vek 26,3 rokov), ktorí boli homozygotní nosiči mutácie F508del na géne CFTR (randomizácia 1:1: Symkevi v kombinácii s ivakaftorom 248 pacientov, placebo 256 pacientov). Hodnota úsilného
expiračného objemu v prvej sekunde vyjadreného v percentách predpokladanej hodnoty (ppFEV
1
)
bola u pacientov pri skríningu medzi 40 až 90 %. Priemerná východisková hodnota ppFEV1 bola
60,0 % (rozmedzie: od 27,8 % do 96,2 %).
Štúdia 661-108 bola randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, prekrížená štúdia rozdelená do 2 období, s 3 typmi liečby, trvajúca 8 týždňov. Celkovo bolo randomizovaných
244 pacientov vo veku 12 rokov a starších (priemerný vek 34,8 rokov), ktorí boli heterozygotní nosiči mutácie F508del a druhej mutácie spojenej so zvyškovou aktivitou CFTR, ktorí boli postupne liečení
kombináciou Symkevi s ivakaftorom, ivakaftorom a placebom. Percento ppFEV
1
pri skríningu bolo
u pacientov medzi 40 až 90 %. Priemerný východisková hodnota ppFEV1 bola 62,3 % (rozmedzie: od 34,6 % do 93,5 %).
Počas štúdií 661-106 a 661-108 pacienti pokračovali vo svojom štandardnom režime liečby CF (napr. bronchodilatanciá, inhalačné antibiotiká, dornáza alfa a hypertonický roztok chloridu sodného) a boli vhodní na preradenie do otvorenej pokračovacej štúdie v trvaní 96 týždňov (štúdie 661-110). Pacienti mali potvrdený genotyp s mutáciou CFTR špecifikovanou protokolom a potvrdenú diagnózu CF.
Pacienti s anamnézou kolonizácie organizmami, ktoré sú spojené s rýchlym poklesom pľúcnych funkcií, ako Burkholderia cenocepacia, Burkholderia dolosa alebo Mycobacterium abscessus, alebo ktorí mali dva alebo viac testov funkcie pečene mimo normy (ALT, AST, AP, GGT ≥ 3-násobok ULN alebo celkový bilirubín ≥ 2-násobok ULN) alebo AST alebo ALT ≥ 5-násobok ULN boli vyradení
z oboch štúdií.
Štúdia 661-106
Výsledkom liečby Symkevi v kombinácii s ivakaftorom v štúdii 661-106 bolo štatisticky významné zlepšenie ppFEV1 (pozri tabuľku 5). Rozdiel v liečbe medzi Symkevi (v kombinácii s ivakaftorom) a placebom v 24. týždni oproti východiskovej hodnote v priemernej absolútnej zmene (95 % IS) ppFEV1, ktorá bola primárnym cieľovým ukazovateľom, bolo 4,0 percentuálnych bodov (95 % IS: 3,1; 4,8; P < 0,0001). Priemerné zlepšenie ppFEV1 bolo pozorované pri prvom hodnotení na15. deň a pretrvávalo počas 24-týždňového obdobia liečby. Zlepšenie ppFEV1 sa pozorovalo bez ohľadu na vek, pohlavie, východiskové ppFEV1, kolonizáciu baktériami rodu Pseudomonas, súbežné použitie štandardnej liečby pri CF a geografickú oblasť. Súhrn primárnych a kľúčových sekundárnych cieľových ukazovateľov pozri v tabuľke 5.
Tabuľka 5: Primárne a kľúčové sekundárne analýzy účinnosti, úplný analyzovaný set(štúdia 661-106)
Analýza
Štatistika
Placebon=256
Symkeviv kombinácii s ivakaftoromn=248
Primárne
Východisková hodnotappFEV1
n/NPriemer (SD)
256/25660,4 (15,7)
247/24859,6 (14,7)
n/NZmena v rámci skupiny LS priemer (95 % IS)
256/256-0,6 (-1,3; 0,0)
245/2483,4 (2,7; 4,0)
Priemerná absolútna zmenav 24. týždni oproti východiskovej hodnote (percentuálne body)**
Rozdiel v liečbe LS priemer (95 % IS)hodnota P
4,0 (3,1; 4,8)P<0,0001*
Kľúčové sekundárne
Východisková hodnota
ppFEV1
n/N
256/256
247/248
Priemer (SD)
60,4 (15,7)
59,6 (14,7)
n/N
256/256
245/248
Zmena v rámci skupiny
-0,5 (-1,7; 0,6)
6,3 (5,1; 7,4)
LS priemer (95 % IS)
Tabuľka 5: Primárne a kľúčové sekundárne analýzy účinnosti, úplný analyzovaný set(štúdia 661-106)
Analýza
Štatistika
Placebon=256
Symkeviv kombináciis ivakaftorom n=248
Relatívna zmena v 24. týždni oproti východiskovejhodnote (%)**
Rozdiel v liečbe LS priemer (95 % IS)hodnota P
6,8 (5,3; 8,3)P < 0,0001*
Pulmonálne exacerbácie
Počet pacientov s prípadmi(n)/N Počet prípadov (odhadovaný počet prípadovza rok
†
)
88/256122 (0,99)
62/24878 (0,64)
Počet pulmonálnych exacerbácií v 24. týždni oproti východiskovejhodnote
Pomer frekvencií (Rate ratio,RR) (95 % IS)hodnota P
0,65 (0,48; 0,88)P = 0,0054*
Východisková hodnota
BMI
n/N
256/256
248/248
Priemer (SD)
21,12 (2,88)
20,96 (2,95)
n/N
245/256
237/248
Zmena v rámci skupiny
0,12 (0,03;
0,18 (0,08;
LS priemer (95 % IS)
0,22)
0,28)
Absolútna zmenav 24. týždni oproti východiskovej hodnote (kg/m
2
)**
Rozdiel v liečbe LS priemer (95 % IS)hodnota P
0,06 (-0,08; 0,19)P = 0,4127
#
Skóre CFQ-R respiračnej doményVýchodisková hodnota
n/NPriemer (SD)
256/25669,9 (16,6)
248/24870,1 (16,8)
Absolútna zmenav 24. týždni oprotivýchodiskovej hodnote (body)**
n/NZmena v rámci skupiny LS priemer (95 % IS)
256/256-0,1 (-1,6; 1,4)
246/2485,0 (3,5; 6,5)
Rozdiel v liečbe LS priemer (95 % IS)hodnota P
5,1 (3,2; 7,0)nominálna hodnota P < 0,0001
±
ppFEV1: úsilný expiračný objem v prvej sekunde vyjadrený v percentách predpokladanej hodnoty; SD: smerodajná odchýlka; LS priemer: priemer metódou najmenších štvorcov; IS: interval spoľahlivosti; BMI: index telesnej hmotnosti (Body Mass Index); CFQ-R: revidovaný dotazník cystickej fibrózy.**Model so zmiešanými efektami s opakovanými hodnotami liečby, návštevy, interakcie liečba-návšteva, pohlavia, vekovej skupiny (< 18; ≥18 rokov) pri skríningu, východiskovej hodnotya interakcie východisková hodnota-návšteva ako fixnými efektmi.*Ukazovatele štatistickej významnosti potvrdené v hierarchickom testovaní.†Odhadovaný počet prípadov za rok vypočítaný z obdobia 48 týždňov v roku.#Hodnoty P štatisticky nevýznamné.±Nominálna hodnota p vychádza z hierarchického postupu testovania.
Symkevi v kombinácii s ivakaftorom boli spojené s nižším počtom prípadov závažných pľúcnych exacerbácií vyžadujúcich hospitalizáciu alebo intravenóznu antibiotickú liečbu (0,29) za rok
v porovnaní s placebom (0,54). Pomer frekvencií oproti placebu bolo 0,53 (95 % IS: 0,34; 0,82; nominálna hodnota P = 0,0042). Pľúcne exacerbácie vyžadujúce intravenóznu antibiotickú liečbu boli
menej časté v liečebnej skupine v porovnaní s placebom (RR: 0,53 [95% IS: 0,34; 0,82]; nominálna hodnota P = 0,0042). Výskyt pľúcnych exacerbácií vyžadujúcich hospitalizáciu bol medzi liečebnými skupinami podobný (RR: 0,78 [95 % IS: 0,44; 1,36]; P=0,3801).
BMI sa zvýšilo v oboch liečebných skupinách (Symkevi v kombinácii s ivakaftorom: 0,18 kg/m
2
, placebo0,12 kg/m
2
). Rozdiel v liečbe 0,06 kg/m
2
v priemernej zmene BMI v 24. týždni oproti východiskovej hodnote (95 % IS: -0,08; 0,19) nebol štatisticky významný (P = 0,4127).
Najmenej 4-bodový vzostup od východiskovej hodnoty (najmenší klinicky dôležitý rozdiel) v skóre respiračnej domény CFQ-R (meradle respiračných príznakov relevantných u pacientov s CF zahŕňajúcich kašeľ, tvorbu spúta a sťažené dýchanie) zaznamenalo v 24. týždni pri Symkevi 51,1 % pacientov a pri placebe 35,7 % pacientov.
Štúdia 661-108
U 244 pacientov zaradených do štúdie 661-108 boli prítomné nasledujúce uvedené mutácie spojené s reziduálnou aktivitou CFTR: P67L,R117C, L206W, R352Q, A455E, D579G, 711+3A→G, S945L, S977F, R1070W, D1152H, 2789+5G→A, 3272-26A→G, a 3849+10kbC→T.
Výsledkom liečby Symkevi v kombinácii s ivakaftorom v štúdii 661-108 bolo štatisticky významné zlepšenie ppFEV1 (pozri tabuľku 6). Rozdiel v liečbe medzi pacientmi liečenými Symkevi
v kombinácii s ivakaftorom a placebom v primárnom cieľovom ukazovateli, ktorým bola priemerná
absolútna zmena ppFEV
1
priemerných hodnôt v 4. týždni a v 8. týždni oproti východiskovej hodnote,
bol 6,8 percentuálnych bodov (95 % IS,5,7; 7,8; P < 0,0001). Rozdiel v liečbe medzi pacientmi liečenými ivakaftorom samotným a placebom bol 4,7 percentuálnych bodov (95 % IS: 3,7; 5,8;
P < 0,0001) a 2,1 percentuálnych bodov (95 % IS: 1,2; 2,9) medzi pacientmi liečenými Symkevi
v kombinácii s ivakaftorom a ivakaftorom samotným. Priemerné zlepšenie ppFEV1 bolo pozorované pri prvom hodnotení na 15. deň a pretrvávalo počas 8-týždňového obdobia liečby. Zlepšenie ppFEV1 sa pozorovalo bez ohľadu na vek, pohlavie, východiskové ppFEV1, kolonizáciu baktériami rodu Pseudomonas, súbežné použitie štandardnej liečby pri CF a geografickú oblasť. Súhrn primárnych
a kľúčových sekundárnych cieľových ukazovateľov pozri v tabuľke 6.
Tabuľka 6: Primárne a kľúčové sekundárne analýzy účinnosti, úplná analýza setu(štúdia 661-108)
Analýza
Štatistika
Placebon=161
Ivakaftorn=156
Symkeviv kombinácii s ivakaftoromn=161
ppFEV1
Východisková
n/N
161/161
156/156
161/161
hodnota
Priemer (SD)
62,2 (14,3)
62,1 (14,6)
62,1 (14,7)
n/N
160/161
156/156
159/161
Zmena v rámci skupiny
-0,3 (-1,2;
4,4 (3,5; 5,3)
6,5 (5,6; 7,3)
LS priemer (95 % IS)
0,6)
Rozdiel v liečbe oproti
NA
4,7 (3,7; 5,8)
6,8 (5,7; 7,8)
Absolútna zmenapriemernýchhodnôt v 4. týždni
placebu LS priemer(95 % IS)Hodnota P
NA
P < 0,0001*
P < 0,0001*
a v 8. týždni oprotivýchodiskovej
Rozdiel v liečbe oproti
NA
NA
2,1 (1,2; 2,9)
hodnote
IVA LS priemer
(percentuálne
(95 % IS)
body)**
Tabuľka 6: Primárne a kľúčové sekundárne analýzy účinnosti, úplná analýza setu(štúdia 661-108)
Analýza
Štatistika
Placebon=161
Ivakaftorn=156
Symkeviv kombinácii s ivakaftoromn=161
Skóre respiračnej
domény CFQ-R
Východisková
n/N
161/161
156/156
161/161
hodnota
Priemer (SD)
68,7 (18,3)
67,9 (16,9)
68,2 (17,5)
n/N
160/161
156/156
161/161
Zmena v rámci skupiny
-1,0 (-2,9;
8,7 (6,8; 10,7)
10,1 (8,2; 12,1)
LS priemer (95 % IS)
1,0)
Rozdiel v liečbe oproti
NA
9,7 (7,2; 12,2)
11,1 (8,7; 13,6)
placebu LS priemer
Absolútna zmenapriemernýchhodnôt v 4. týždni
(95 % IS)hodnota P
NA
P < 0,0001*
P < 0,0001*
Rozdiel v liečbe oprotiIVA LS priemer(95 % IS)
NA
NA
1,4 (-1,0; 3,9)
a v 8. týždni oproti
východiskovej
hodnote (body)**
ppFEV1: úsilný expiračný objem v prvej sekunde vyjadrený v percentách predpokladanej hodnoty; SD: smerodajná odchýlka; LS priemer: priemer metódou najmenších štvorcov; IS: interval spoľahlivosti; NA: neaplikovateľné; IVA: ivakaftor; CFQ-R: revidovaný dotazník cystickej fibrózy.**Model so zmiešanými efektmi s liečbou, obdobím a východiskovými hodnotami ppFEV1 ako fixnými efektmi a subjektom ako s náhodným efektom.*Ukazovatele štatistickej významnosti potvrdené v hierarchickom testovaní.
Analýza podskupín pacientov so závažnou pľúcnou dysfunkciou (ppFEV1 < 40)
Štúdie 661-106 a štúdie 661-108 zahŕňali celkovo 39 pacientov liečených Symkevi v kombinácii
s ivakaftorom s ppFEV1 < 40. V štúdii 661-106 bolo 23 pacientov s východiskovým ppFEV1 < 40, ktorým bol podaný Symkevi a 24 pacientov, ktorým bolo podané placebo. Priemerný rozdiel v liečbe u pacientov liečených Symkevi a placebom s ohľadom na absolútnu zmenu ppFEV1 v tejto podskupine v 24. týždni bol 3,5 percentuálnych bodov (95% IS: 1,0; 6,1). V štúdii 661-108 bolo 16 pacientov
s východiskovým ppFEV1 < 40, ktorým bol podaný Symkevi, 13 pacientov, ktorým bol podaný ivakaftor a 15 pacientov s placebom. Priemerný rozdiel v liečbe u pacientov užívajúcich Symkevi a užívajúcich placebo s ohľadom na absolútnu zmenu ppFEV1 priemernej hodnoty v 4. týždni
a v 8. týždni bol 4,4 percentuálne body (95% IS: 1,1; 7,8). Priemerný rozdiel v liečbe u pacientov liečených ivakaftorom a placebom bol 4,4 percentuálnych bodov (95% IS: 0,9; 7,9).
Štúdia 661-110
Štúdia 661-110 bola otvorená, multicentrická, pokračovacia štúdia fázy 3 na zhodnotenie bezpečnosti
a účinnosti dlhodobej liečby Symkevi v kombinácii s ivakaftorom u pacientov vo veku 12 rokov
a starších s cystickou fibrózou, ktorí sú homozygotní alebo heterozygotní nosiči mutácie F508del-
CFTR. Štúdia 661-110 pozostávala z 3 častí: časti A s obdobím liečby približne 96 týždňov, časti B
s obdobím liečby približne 96 týždňov a časti C s obdobím liečby približne 192 týždňov. Do štúdie sa zaradili pacienti z 8 rôznych pôvodných štúdií s rôznymi základnými liečbami a rôznym trvaním liečby pred vstupom do štúdie. Sekundárnym cieľom štúdie 661-110 bola účinnosť a koncové ukazovatele účinnosti neboli upravené s ohľadom na multiplicitu.
V časti A sa u pacientov, ktorí v štúdiách 661-106 a 661-108 dostávali placebo, pri liečbe Symkevi
v kombinácii s ivakaftorom v štúdii 661-110 preukázalo zlepšenie ppFEV
1
[štúdia 661-106: zmena
v rámci skupiny = 2,1 percentuálnych bodov (95 % IS: 0,8; 3,3), štúdia 661-108: zmena v rámci skupiny = 4,1 percentuálnych bodov (95 % IS: 2,2; 6,0)]. U pacientov, ktorým bol podaný Symkevi v kombinácii s ivakaftorom v pôvodných štúdiách a pokračovali v liečbe, sa v pokračovacej štúdii prejavilo mierne zoslabenie hodnoty ppFEV1, celkový liečebný účinok bol však stále pozitívny, t. j. zlepšenie oproti východiskovej hodnote, v štúdii 661-106 až do 120. týždňa a v štúdii 661-108 do
104. týždňa. Podobné trendy boli pozorované u skóre respiračnej domény CFQ-R, miery pľúcnych exacerbácií a BMI.
Celkovo sa v časti B zaznamenali podobné výsledky. V časti C sa zhromažďovali len hodnotenia bezpečnosti.
Pediatrická populácia
Dospievajúci vo veku 12 rokov a starší
Dospievajúci boli zahrnutí do klinických štúdií spolu s dospelými.
Dospievajúci pacienti s CF, ktorí boli homozygotní nosiči mutácie F508del v géne CFTR (štúdia
661-106)
V štúdii 661-106 bola priemerná absolútna zmena (SE) v ppFEV1 oproti východiskovej hodnote 3,5 (0,6) percentuálnych bodov v skupine liečenej Symkevi v kombinácii s ivakaftorom a -0,4 (0,6)
percentuálnych bodov v skupine s placebom. U pacientov, ktorým bol podaný Symkevi v kombinácii s ivakaftorom v štúdii 661-106 a v liečbe pokračovali, sa ppFEV1 trvalo zlepšovalo až do 96. týždňa v štúdii 661-110 [zmena v rámci skupiny = 1,5 (1,6) percentuálnych bodov]. U pacientov, ktorí boli predtým liečení placebom a v štúdii 661-110 im bol podaný Symkevi v kombinácii s ivakaftorom, došlo k zvýšeniu o 0,9 (1,7) percentuálnych bodov.
V štúdii 661-106 bola priemerná absolútna zmena (SE) v z-hodnote BMI oproti východiskovej hodnote-0,01(0,05) kg/m
2
v skupine liečenej Symkevi v kombinácii s ivakaftorom a 0,00 (0,05) kg/m
2
v skupine s placebom. V štúdii 661-110 sa udržala zmena v z-hodnote BMI v skupine liečenej Symkevi v kombinácii s ivakaftorom a u pacientov predtým liečených placebom došlo k zvýšeniu
o 0,12 (0,07) kg/m
2
.
Dospievajúci pacienti s CF, ktorí boli heterozygotní nosiči mutácie F508del a niesli druhú mutáciu spojenú s reziduálnou CFTR aktivitou (štúdia 661-108)
V štúdii 661-108 bola priemerná absolútna zmena (SE) v ppFEV1oproti východiskovej hodnote 11,7 (1,2) percentuálnych bodov v skupine liečenej Symkevi v kombinácii s ivakaftorom,
7,6 (1,2) percentuálnych bodov v skupine liečenej s ivakaftorom a -0,4 (1,2) percentuálnych bodov
v skupine s placebom. U pacientov, ktorým bol podaný Symkevi v kombinácii s ivakaftorom v štúdii 661-108 a ktorí v liečbe pokračovali, sa ppFEV1 trvalo zlepšovalo až do 96. týždňa
v štúdii 661-110 [zmena v rámci skupiny = 16,9 (4,0) percentuálnych bodov]. U pacientov, ktorí boli predtým liečení ivakaftorom alebo placebom a v štúdii 661-110 im bol podaný Symkevi v kombinácii s ivakaftorom, došlo k zvýšeniu o 4,1 (4,5) percentuálnych bodov a 6,0 (3,5) percentuálnych bodov,
v uvedenom poradí.
V štúdii 661-108 bola priemerná absolútna zmena (SE) v z-hodnote BMI oproti východiskovej hodnote 0,24 (0,07) kg/m
2
v skupine liečenej Symkevi v kombinácii s ivakaftorom, 0,20 (0,07) kg/m
2
v skupine liečenej ivakaftorom a 0,04 (0,07) kg/m
2
v skupine s placebom. V štúdii 661-110 sa zmena v z-hodnote BMI udržala v skupine liečenej Symkevi v kombinácii s ivakaftorom (0,29 (0,22) kg/m
2
, v skupine liečenej ivakaftorom 0,23 (0,27) kg/m
2
a v skupine užívajúcej placebo 0,23 (0,19) kg/m
2
).
Pediatrickí pacienti vo veku 6 až < 12 rokov
Štúdia 661-115
Štúdia 661-115 zahŕňala 8-týždenné, dvojito zaslepené skúšanie fázy 3 so 67 pacientmi vo veku
6 rokov až menej ako 12 rokov (priemerný vek 8,6 rokov), ktorí boli randomizovaní v pomere 4:1 buď do skupiny so Symkevi alebo do zaslepenej skupiny. Skupina so Symkevi zahŕňala pacientov, ktorí boli homozygotní nosiči mutácie F508del (F/F) (n=42) alebo heterozygotní nosiči mutácie F508del
a druhej mutácie spojenej s reziduálnou aktivitou CFTR (F/RF) (n=12). V prípade homozygotných FF nosičov bola zaslepená skupina užívajúca placebo (n=10) a v prípade heterozygotných nosičov F/RF na ivakaftore (n=3). Päťdesiatim štyrom pacientom bol podávaný buď tezakaftor 50 mg/ivakaftor
75 mg a ivakaftor 75 mg (pacienti s východiskovou telesnou hmotnosťou < 40 kg) alebo tezakaftor 100 mg/ivakaftor 150 mg a ivakaftor 150 mg (pacienti s východiskovou telesnou hmotnosťou
≥ 40 kg), v 12-hodinových intervaloch. Pacienti, ktorým pol podávaný tezakaftor/ivakaftor mali skríningovú hodnotu ppFEV1 ≥ 70% [priemerná východisková hodnota ppFEV1 86,5 % (rozmedzie: 57,9; 124,1 %)], východiskovú hodnotu LCI2.5 9,56 (rozmedzie: 6,95; 15,52), a telesnú hmotnosť
≥ 15 kg. Pacienti s abnormálnou hepatálnou alebo renálnou funkciou boli zo štúdie vyradení. Abnormálne hepatálne zhoršenie bolo definované ako akékoľvek dve (alebo viac) hodnoty z:
≥ 3 × ULN AST, ALT, GGT, ALP; ≥ 2 × ULN celkového bilirubínu alebo ≥ 5 × ULN ALT alebo AST. Abnormálna renálna funkcia bola definovaná ako GFR ≤ 45 ml/min/1,73 m
2
podľa Counahan-Barrattovej rovnice.
V štúdii 661-115 mala liečba Symkevi v kombinácii s ivakaftorom za následok štatisticky významné zníženie hodnoty LCI2.5 v rámci skupiny v 8. týždni oproti východiskovej hodnote. Zníženie LCI2.5 sa pozorovalo v 2. týždni a udržalo do 8. týždňa. Súhrn primárnych a sekundárnych koncových ukazovateľov pozri v tabuľke 7. Rastové parametre, ktoré boli exploratorné koncové ukazovatele, zostali stabilné počas 8 týždňov liečby Symkevi.
Tabuľka 7: Vplyv Symkevi na parametre účinnosti (štúdia 661-115)
Parameter
Priemerná východisková hodnota (SD)N=54
Absolútna zmena v 8. týždni* priemer (95 % IS)N=54
Primárny cieľový ukazovateľ
LCI2.5
9,56 (2,06)
-0,51 (-0,74; -0,29)P <0,0001
Sekundárny a iné cieľové ukazovatele
skóre respiračnej domény CFQ-R (body)
84,6 (11,4)
2,3 (-0,1; 4,6)
ppFEV1
86,5 (12,9)
2,8 (1,0; 4,6)
SD: smerodajná odchýlka; IS: interval spoľahlivosti; CFQ-R: revidovaný dotazník cystickej fibrózy; FEV1: úsilný expiračný objem v 1 sekunde* zmena v rámci skupiny
V analýzach podskupín bola v rámci skupiny priemerná absolútna zmena LCI2.5 -0,39 (95 %
IS: -0,67; -0,10) v skupine F/F pacientov a -0,92 (95 % IS: -1,65,;-0,20), u F/RF pacientov. Priemerná zmena skóre respiračnej domény CFQ-R v rámci skupiny u F/F pacientov bola 1,4 bodov (95 % IS: - 1,9; 4,7) a u F/RF pacientov 5,6 bodov (95 % IS: -2,8; 13,9).
Dávka tezakaftoru 100 mg/ivakaftoru 150 mg a ivakaftoru 150 mg sa v klinických štúdiách u detí vo
veku 6 rokov až menej ako 12 rokov s telesnou hmotnosťou 30 až < 40 kg neskúmala.
Štúdia 661-116, časť A
Štúdia 661-116, časť A bola štúdia otvorená, multicentrická, pokračovacia štúdia fázy 3 v trvaní
96 týždňov na zhodnotenie bezpečnosti a účinnosti dlhodobej liečby Symkevi v kombinácii
s ivakaftorom u pacientov vo veku 6 rokov a starších. Pacienti v štúdii 661-116, časti A pokračovali zo štúdií 661-113, časti B (n = 64) a 661-115 (n = 66). Štúdia 661-113 bola otvorená štúdia fázy 3 na
zhodnotenie bezpečnosti a účinnosti liečby Symkevi v kombinácii s ivakaftorom u pacientov vo veku 6 rokov až menej ako 12 rokov. Odhady LS priemeru u pacientov pokračujúcich zo štúdie 661-115 sa vypočítali na základe údajov od pacientov randomizovaných do ramena tezakaftor/ivakaftor
v pôvodnej štúdii (n = 53). V časti A štúdie bola sekundárnym cieľom účinnosť.
Zmeny pozorované počas pôvodných štúdií sa udržiavali počas 96 týždňov liečby Symkevi
v kombinácii s ivakaftorom:
V 96. týždni bola zmena LS priemeru od pôvodnej východiskovej hodnoty LCI2.5 u pacientov zo štúdie
661-115 -0,95 (95 % CI: -1,38; -0,52).
Zmena LS priemeru od pôvodnej východiskovej hodnoty CFQ-R respiračnej domény u pacientov zo
štúdie 661-113, časti B, bola 6,0 bodov (95 % CI: 1,1; 10,8) a u pacientov zo štúdie 661-115 bola 6,4
bodov (95 % CI: 3,5; 9,3).
Zmena LS priemeru od pôvodnej východiskovej hodnoty z-skóre BMI u pacientov zo štúdie 661-113, časti B, bola -0,07 (SD: 0,61) a u pacientov zo štúdie 661-115 bola 0,05 (SD: 0,52).
Deti vo veku menej ako 6 rokov
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Symkevi v kombinácii s ivakaftorom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie s cystickou fibrózou (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Tezakaftor/ivakaftor v kombinácii s ivakaftorom sa nemá predpisovať pacientom s CF, ktorí sú heterozygotní nosiči mutácie F508del a nesú druhú mutáciu CFTR, ktorá nie je uvedená v časti 4.1.
Zvýšené hladiny transamináz a poškodenie pečene
Počas prvých 6 mesiacov liečby boli u pacientov s už existujúcim pokročilým ochorením pečene a bez neho počas liečby v iných režimoch s obsahom modulátoru CFTR hlásené prípady zlyhania pečene, ktoré viedli k transplantácii. Tezakaftor/ivakaftor v kombinácii s ivakaftorom sa majú u pacientov
s pokročilým ochorením pečene používať s opatrnosťou a iba pokiaľ sa očakáva, že prínosy prevážia nad rizikami. Ak sa u týchto pacientov tezakaftor/ivakaftor v kombinácii s ivakaftorom použije, majú byť pacienti po začatí liečby starostlivo sledovaní (pozri časti
4.2
,
4.8
a
5.2
).
U pacientov s CF je zvýšenie hladín transamináz časté a podobne ako pri monoterapii ivakaftorom, sa pozorovalo tiež u niektorých pacientov s liečbou tezakaftorom/ivakaftorom v kombinácii
s ivakaftorom. U všetkých pacientov sa preto odporúča urobiť pečeňové funkčné testy pred začatím liečby, každé tri mesiace počas prvého roku liečby a potom raz ročne. U pacientov s anamnézou zvýšených hladín transamináz sa má zvážiť častejšie sledovanie hodnôt pečeňových funkčných testov. Ak sa u pacienta objavia prejavy alebo príznaky poškodenia pečene, prerušte liečbu a okamžite stanovte hladinu transamináz a celkového bilirubínu v sére. Prerušte liečbu v prípade ALT alebo
AST > 5 × horná hranica normy (the upper limit of normal, ULN) alebo ALT alebo AST > 3 × ULN a celkovým bilirubínom > 2 × ULN. Pozorne sledujte laboratórne testy až do úpravy do normálnych hodnôt. Po úprave zvážte prínosy a riziká obnovenia liečby (pozri časť
4.8
). Stav pacientov, u ktorých sa po prerušení obnoví liečba, sa má pozorne sledovať.
Porucha funkcie pečene
Použitie tezakaftoru/ivakaftoru v kombinácii s ivakaftorom sa u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene neodporúča s výnimkou situácií, keď očakávané prínosy prevážia riziká (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Depresia
U pacientov liečených tezakaftorom/ivakaftorom v kombinácii s ivakaftorom bola hlásená depresia (vrátane samovražedných myšlienok a pokusu o samovraždu), ktorá sa zvyčajne vyskytla do troch mesiacov od začiatku liečby a u pacientov s psychickými poruchami v anamnéze. V niektorých prípadoch sa po znížení dávky alebo prerušení liečby pozorovalo zlepšenie príznakov. Pacienti
(a opatrovatelia) majú byť upozornení na nutnosť sledovať výskyt depresívnej nálady, samovražedných myšlienok, nezvyčajných zmien správania, úzkosti alebo nespavosti a v prípade prítomnosti týchto príznakov okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo s renálnym ochorením v terminálnom štádiu sa odporúča opatrnosť (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Pacienti po transplantácii orgánov
Tezakaftor/ivakaftor v kombinácii s ivakaftorom sa u pacientov s CF, ktorí podstúpili transplantáciu orgánov, neskúmal. Preto sa používanie u pacientov po transplantácii neodporúča. Pre informácie
o interakciách s cyklosporínom a takrolimom, pozri časť
4.5
. Interakcie s liekmi
Induktory CYP3A
Pri súbežnom použití induktorov CYP3A sa expozícia tezakaftoru a ivakaftoru môže znížiť, čo môže prípadne vyústiť do zníženej účinnosti tezakaftoru/ivakaftoru a ivakaftoru. Preto sa súbežné podávanie so silnými induktormi CYP3A neodporúča (pozri časť
4.5
).
Inhibítory CYP3A
Pri súbežnom použití so silnými alebo stredne silnými inhibítormi CYP3A sa má dávka
tezakaftoru/ivakaftoru upraviť (pozri časť
4.5
a tabuľku 2 v časti 4.2).
Pediatrická populácia
Katarakta
U detských pacientov liečených v režimoch s obsahom ivakaftoru boli hlásené prípady získaných opacít šošovky bez vplyvu na zrak. Hoci v niektorých prípadoch boli prítomné iné rizikové faktory (ako sú používanie kortikosteroidov a expozícia žiareniu), nedá sa vylúčiť prípadné riziko v súvislosti s liečbou. Preto sa u detských pacientov, u ktorých sa začína liečba tezakaftorom/ivakaftorom
v kombinácii s ivakaftorom, odporúča oftalmologické vyšetrenie pri začatí a počas liečby (pozri časť 5.3).
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.