Farmakoterapeutická skupina: Antidiabetiká, kombinácia perorálnych antidiabetík, ATC kód: A10BD20
Mechanizmus účinku
Synjardy kombinuje dve antihyperglykemické liečivá s komplementárnymi mechanizmami účinku na zlepšenie kontroly glykémie u pacientov s diabetes mellitus typu 2: empagliflozín, inhibítor kotranspotéra sodíka a glukózy 2 (SGLT2) a metformíniumchlorid, člen skupiny biguanidov.
Empagliflozín
Empagliflozín je reverzibilný, vysoko účinný (IC50 1,3 nmol) a selektívny kompetitívny inhibítor SGLT2. Empagliflozín neinhibuje iné transportéry glukózy, ktoré sú dôležité pre transport glukózy do periférnych tkanív a je 5000-násobne selektívnejší pre SGLT2 v porovnaní so SGLT1, hlavným transportérom zodpovedným za vstrebávanie glukózy v čreve. SGLT2 je vo vysokej miere exprimovaný v obličkách, zatiaľ čo k jeho expresii v ostatných tkanivách nedochádza alebo je veľmi nízka. Ako hlavný transportér zodpovedá za reabsorpciu glukózy z glomerulárneho filtrátu späť do krvného obehu. U pacientov s diabetes mellitus 2. typu a hyperglykémiou sa prefiltruje a reabsorbuje vyššie množstvo glukózy.
Empagliflozín zlepšuje kontrolu glykémie u pacientov s diabetes mellitus 2. typu znížením reabsorpcie glukózy v obličkách. Množstvo glukózy vylúčené obličkami prostredníctvom tohto mechanizmu vylučovania glukózy do moču závisí od koncentrácie glukózy v krvi a GFR. Inhibícia SGLT2 u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a hyperglykémiou vedie k rozsiahlemu vylučovaniu glukózy do moču. Úvodné podávanie empagliflozínu navyše zvyšuje vylučovanie sodíka, čo spôsobuje osmotickú diurézu a zníženie intravaskulárneho objemu.
U pacientov s diabetes mellitus 2. typu sa vylučovanie glukózy močom zvýšilo okamžite po prvej dávke empagliflozínu a pretrváva počas 24-hodinového intervalu dávkovania. Zvýšené vylučovanie glukózy močom sa na konci 4-týždňového obdobia liečby udržalo, pričom priemer bol približne
78 g/deň pri 25 mg empagliflozínu. Zvýšené vylučovanie glukózy močom viedlo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu k okamžitému zníženiu plazmatickej hladiny glukózy.
Empagliflozín zlepšuje plazmatickú hladinu glukózy nalačno a aj po jedle. Mechanizmus účinku empagliflozínu nie je závislý od funkcie beta buniek a dráhy inzulínu a to prispieva k nízkemu riziku hypoglykémie. Zaznamenalo sa zlepšenie náhradných ukazovateľov funkcie beta buniek vrátane hodnotenia pomocou modelu homeostázy β (Homeostasis Model Assessment-β, HOMA-β). Navyše vylučovanie glukózy močom spúšťa úbytok kalórií spojený s úbytkom telesného tuku a znížením telesnej hmotnosti. Glukozúria pozorovaná pri empagliflozíne je spojená s miernou diurézou, ktorá môže prispievať k pretrvávajúcemu a stredne závažnému zníženiu krvného tlaku. Glukozúria, nátriuréza a osmotická diuréza pozorované pri empagliflozíne môžu prispievať k zlepšeniu kardiovaskulárnych účinkov.
Metformín
Metformín je biguanid s antihyperglykemickými účinkami, ktorý znižuje bazálnu a postprandiálnu plazmatickú glukózu. Nestimuluje sekréciu inzulínu, a preto nespôsobuje hypoglykémiu.
Metformín môže účinkovať prostredníctvom 3 mechanizmov:
znížením tvorby hepatálnej glukózy inhibíciou glukoneogenézy a glykogenolýzy,
zlepšením periférneho vychytávania a využitia glukózy vo svaloch zvýšením citlivosti na inzulín,
a spomalením absorpcie glukózy v črevách.
Metformín stimuluje intracelulárnu syntézu glykogénu účinkom na glykogénsyntázu. Metformín zvyšuje transportnú kapacitu všetkých typov membránových transportérov glukózy (GLUT) známych v súčasnosti.
U ľudí má metformín, nezávisle od jeho účinku na glykémiu, priaznivý účinok na metabolizmus lipidov. Toto sa preukázalo v terapeutických dávkach v kontrolovaných strednodobých alebo dlhodobých klinických štúdiách: metformín znižuje hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a triglyceridov.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Zlepšenie kontroly glykémie a zníženie kardiovaskulárnych ochorení a úmrtnosti sú neoddeliteľnou súčasťou liečby diabetes 2. typu.
Glykemická účinnosť a kardiovaskulárne účinky boli hodnotené v 9 dvojito zaslepených, placebom alebo aktívne kontrolovaných klinických štúdiách v trvaní minimálne 24 týždňov, v ktorých sa celkovo liečilo 10 366 pacientov s diabetes mellitus 2. typu, z ktorých 2 950 dostávalo 10 mg empagliflozínu a 3 701 dostávalo 25 mg empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k metformínu. Z týchto pacientov bolo 266 alebo 264 pacientov liečených 10 mg alebo 25 mg empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k metformínu a inzulínu.
Liečba empagliflozínom v kombinácii s metformínom s inými antidiabetikami (pioglitazón, sulfonylmočovina, inhibítory DPP-4 a inzulín) alebo bez nich viedla ku klinicky významným zlepšeniam hodnoty HbA1c, plazmatickej hladiny glukózy nalačno (FPG), telesnej hmotnosti, systolického a diastolického krvného tlaku. Podávanie 25 mg empagliflozínu viedlo k vyššiemu podielu pacientov, ktorí dosiahli cieľovú hodnotu HbA1c menej ako 7 % a k menšiemu podielu pacientov, ktorí potrebovali záchrannú liečbu glykémie v porovnaní s 10 mg empagliflozínu a placebom. U pacientov vo veku 75 rokov a starších sa pri liečbe empagliflozínom pozorovali číselne nižšie zníženia hodnoty HbA1c. Vyššia východisková hodnota HbA1c sa spájala s väčším poklesom hodnoty HbA1c. Empagliflozín ako doplnok k bežnej liečbe navyše znížil kardiovaskulárnu úmrtnosť u pacientov s diabetes 2. typu a existujúcim kardiovaskulárnym ochorením.
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu, sulfonylmočovine, pioglitazónu
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu, metformínu a sulfonylmočovine alebo pioglitazónu a metformínu viedol k štatisticky významným (p < 0,0001) zníženiam hodnoty HbA1c a
telesnej hmotnosti v porovnaní s placebom (tabuľka 3). Okrem toho viedol ku klinicky významnému zníženiu FPG, systolického a diastolického krvného tlaku v porovnaní s placebom.
V dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom predĺžení týchto štúdií sa zníženie hodnoty HbA1c, telesnej hmotnosti a krvného tlaku udržalo až do 76. týždňa.
Tabuľka 3: Výsledky účinnosti v 24-týždňových placebom kontrolovaných štúdiách
Prídavná liečba k liečbe metformínom
a
Placebo
empagliflozín
10 mg
25 mg
N
207
217
213
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,90
7,94
7,86
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,13
-0,70
-0,77
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,57* (-0,72, -0,42)
-0,64* (-0,79, -0,48)
N
184
199
191
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %
2
12,5
37,7
38,7
N
207
217
213
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
79,73
81,59
82,21
Zmena od východiskovejhodnoty
1
-0,45
-2,08
-2,46
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-1,63* (-2,17, -1,08)
-2,01* (-2,56, -1,46)
N
207
217
213
STK (mmHg)
2
Východisková hodnota (priemer)
128,6
129,6
130,0
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,4
-4,5
-5,2
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-4,1* (-6,2, -2,1)
-4,8* (-6,9, -2,7)
Prídavná liečba k liečbe metformínom a sulfonylmočovinou
a
Placebo
empagliflozín
10 mg
25 mg
N
225
225
216
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,15
8,07
8,10
Zmena od východiskovejhodnoty
1
-0,17
-0,82
-0,77
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,64* (-0,79, -0,49)
-0,59* (-0,74, -0,44)
N
216
209
202
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %
2
9,3
26,3
32,2
N
225
225
216
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
76,23
77,08
77,50
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,39
-2,16
-2,39
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-1,76* (-2,25, -1,28)
-1,99* (-2,48, -1,50)
N
225
225
216
STK (mmHg)
2
Východisková hodnota (priemer)
128,8
128,7
129,3
Zmena od východiskovejhodnoty
1
-1,4
-4,1
-3,5
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-2,7 (-4,6, -0,8)
-2,1 (-4,0, -0,2)
Prídavná liečba k liečbe pioglitazónom + metformín
b
Placebo
empagliflozín
10 mg
25 mg
N
124
125
127
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
8,15
8,07
8,10
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,11
-0,55
-0,70
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,45* (-0,69, -0,21)
-0,60* (-0,83, -0,36)
N
118
116
123
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %
2
8,5
22,4
28,5
N
124
125
127
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota(priemer)
79,45
79,44
80,98
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,40
-1,74
-1,59
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-2,14* (-2,93, -1,35)
-2,00* (-2,78, -1,21)
N
124
125
127
STK (mmHg)2, 3
Východisková hodnota (priemer)
125,5
126,3
126,3
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,8
-3,5
-3,3
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
-4,2** (-6,94, -1,53)
-4,1** (-6,76, -1,37)
a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie
b Analýza podskupiny u pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom (FAS, LOCF)
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti ako súčasť sekvenčného potvrdzujúceho testovania
3 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom
* hodnota p < 0,0001
** hodnota p < 0,01
Empagliflozín v kombinácii s metformínom u pacientov doteraz neliečených liekmi
Bola vykonaná štúdia faktoriálneho dizajnu v trvaní 24 týždňov na hodnotenie účinnosti a bezpečnosti empagliflozínu u pacientov doteraz neliečených liekmi. Liečba empagliflozínom v kombinácii s metformínom (5 mg a 500 mg, 5 mg a 1 000 mg, 12,5 mg a 500 mg a 12,5 mg a 1 000 mg podávané dvakrát denne) preukázala štatisticky výrazné zlepšenia HbA1c (tabuľka 4) a viedla k vyššej redukcii FPG (v porovnaní s jednotlivými zložkami) a telesnej hmotnosti (v porovnaní s metformínom).
Tabuľka 4: Výsledky účinnosti v 24. týždni porovnávajúce empagliflozín v kombinácii s metformínom s jednotlivými zložkami
a
Empagliflozín 10 mg
b
Empagliflozín 25 mg
b
Metformín
c
+ Met 1000 mg
c
+ Met 2000 mg
c
Bez Met
+ Met 1000mg
c
+ Met 2000 mg
c
Bez Met
1000mg
2000mg
N
161
167
169
165
169
163
167
162
HbA1c (%)
Východisko vá hodnota(priemer)
8,68
8,65
8,62
8,84
8,66
8,86
8,69
8,55
Zmena zvýchodisko-vej hodnoty
1
-1,98
-2,07
-1,35
-1,93
-2,08
-1,36
-1,18
-1,75
Porovnanie sempa. (95% CI)
1
-0,63* (-0,86,-0,40)
-0,72* (-0,96,-0,49)
-0,57* (-0,81,-0,34)
-0,72* (-0,95,-0,48)
Porovnanie s met. (95%CI)
1
-0,79* (-1,03,-0,56)
-0,33* (-0,56,-0,09)
-0,75* (-0,98,-0,51)
-0,33* (-0,56,-0,10)
Met = metformín, empa = empagliflozín
1 priemer prispôsobený podľa východiskovej hodnoty
a Boli vykonané analýzy na celom analyzovanom súbore (FAS) pomocou prístupu pozorovaných prípadov (OC)
b Podávané v dvoch rovnako rozdelených dávkach denne pri podávaní spolu s metformínom
c Podávané v dvoch rovnako rozdelených dávkach denne
*p ≤ 0,0062 pre HbA1c
Empagliflozín u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie metformínom a linagliptínom
U pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie metformínom a linagliptínom 5 mg, liečba empagliflozínom 10 mg aj 25 mg spôsobila štatisticky významný pokles (p < 0,0001) HbA1c a telesnej hmotnosti v porovnaní s placebom (tabuľka 5). V porovnaní s placebom spôsobila aj klinicky významné poklesy FPG, systolického a diastolického tlaku.
Tabuľka 5: Výsledky účinnosti v 24-týždňovej placebom kontrolovanej štúdii u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie metformínom a linagliptínom 5 mg
Prídavná liečba k liečbe metformínom a linagliptínom 5 mg
Placebo
5
Empagliflozín
6
10 mg
25 mg
N
106
109
110
HbA1c (%)
3
Východisková hodnota (priemer)
7,96
7,97
7,97
Zmena od východiskovejhodnoty
1
0,14
-0,65
-0,56
Rozdiel oproti placebu (95 % CI)
-0,79* (-1,02; -0,55)
-0,70* (-0,93; -0,46)
N
100
100
107
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotouHbA1c ≥ 7 %
2
17,0
37,0
32,7
N
106
109
110
Telesná hmotnosť (kg)
3
Východisková hodnota (priemer)
82,3
88,4
84,4
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,3
-3,1
-2,5
Rozdiel oproti placebu (95 % CI)
-2,8* (-3,5; -2,1)
-2,2* (-2,9; -1,5)
N
106
109
110
STK (mmHg)
4
Východisková hodnota (priemer)
130,1
130,4
131,0
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-1,7
-3,0
-4,3
Rozdiel oproti placebu (95 % CI)
-1,3 (-4,2; 1,7)
-2,6 (-5,5; 0,4)
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti, nie je súčasťou sekvenčného testovania pre sekundárne cieľové ukazovatele
3 MMRM model vo FAS (OC) zahŕňal východiskovú hodnotu HbA1c, východiskovú hodnotu eGFR (MDRD), geografickú oblasť, návštevu, liečbu a liečbu podľa interakcie počas návštevy. Telesná hmotnosť zahŕňa východiskovú hodnotu pre telesnú hmotnosť.
4 MMRM model zahŕňal východiskovú hodnotu STK a východiskovú hodnotu HbA1c ako lineárny kovariant(y) a východiskovú hodnotu eGFR, geografickú oblasť, liečbu, návštevu a návštevu podľa interakcie liečby ako stálych účinkov.
5 Pacienti randomizovaní do skupiny užívajúcej placebo dostávali placebo a linagliptín 5 mg so základnou liečbou metformínom
6 Pacienti randomizovaní do skupiny užívajúcej empagliflozín 10 mg alebo 25 mg dostávali empagliflozín 10 mg alebo 25 mg a linagliptín 5 mg so základnou liečbou metformínom
* hodnota p < 0,0001
Vo vopred špecifikovanej podskupine pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c vyššou alebo rovnou 8,5 % bol pokles východiskovej hodnoty HbA1c -1,3 % pri empagliflozíne 10 mg alebo 25 mg v 24. týždni (p < 0,0001) v porovnaní s placebom.
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k metformínu v porovnaní s glimepiridom, 24-mesačné údaje
V štúdii porovnávajúcej účinnosť a bezpečnosť 25 mg empagliflozínu oproti glimepiridu (až do 4 mg denne) u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie užívajúcich metformín samostatne viedla liečba empagliflozínom podávaným denne k superiórnemu zníženiu hodnoty HbA1c (tabuľka 6) a ku klinicky významnému zníženiu FPG v porovnaní s glimepiridom. Empagliflozín podávaný denne viedol k štatisticky významnému zníženiu telesnej hmotnosti, systolického a diastolického krvného tlaku a k štatisticky nižšiemu podielu pacientov s udalosťami hypoglykémie v porovnaní s glimepiridom (2,5 % pri empagliflozíne, 24,2 % pri glimepiride, p < 0,0001).
Tabuľka 6: Výsledky účinnosti v 104. týždni v aktívne kontrolovanej štúdii porovnávajúcej empagliflozín s glimepiridom vo forme prídavnej liečby k metformínu
a
Empagliflozín 25 mg
glimepirid
b
N
765
780
HbA1c (%)
Východisková hodnota (priemer)
7,92
7,92
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,66
-0,55
Rozdiel oproti glimepiridu
1
(97,5 % IS)
-0,11* (-0,20, -0,01)
N
690
715
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 %
2
33,6
30,9
N
765
780
Telesná hmotnosť (kg)
Východisková hodnota (priemer)
82,52
83,03
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-3,12
1,34
Rozdiel oproti glimepiridu
1
(97,5 % IS)
-4,46** (-4,87, -4,05)
N
765
780
STK (mmHg)
3
Východisková hodnota (priemer)
133,4
133,5
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-3,1
2,5
Rozdiel oproti glimepiridu
1
(97,5 % IS)
-5,6** (-7,0, -4,2)
a Celý analyzovaný súbor (FAS) s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie
b Až do 4 mg glimepiridu
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti ako súčasť sekvenčného potvrdzujúceho testovania
3 LOCF, hodnoty cenzurované po podaní záchrannej liečby antihypertenzívom
* hodnota p < 0,0001 pre non-inferioritu a hodnota p = 0,0153 pre superioritu
** hodnota p < 0,0001
Prídavná liečba k liečbe inzulínom
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu so súbežnou liečbou metformínom sa vyhodnotila v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom skúšaní trvajúcom 52 týždňov. Počas úvodných 18 týždňov a posledných 12 týždňov sa dávka inzulínu udržiavala stabilná, ale bola upravená tak, aby sa medzi 19. a 40. týždňom dosiahli hladiny glukózy < 100 mg/dl [5,5 mmol/l] pred jedlom a hladiny glukózy < 140 mg/dl [7,8 mmol/l] po jedle.
V 18. týždni poskytol empagliflozín štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c v porovnaní s placebom (tabuľka 7).
V 52. týždni viedla liečba empagliflozínom k štatisticky významnému zníženiu hodnoty HbA1c a k zníženiu dávky inzulínu v porovnaní s placebom a k zníženiu FPG a telesnej hmotnosti.
Tabuľka 7: Výsledky účinnosti v 18. a 52. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k viacerým denným dávkam inzulínu s metformínom alebo bez neho
Placebo
empagliflozín
10 mg
25 mg
N
135
128
137
HbA1c (%) v 18. týždni
a
Východisková hodnota (priemer)
8,29
8,42
8,29
Zmena od východiskovejhodnoty
1
-0,58
-0,99
-1,03
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,41* (-0,61, -0,21)
-0,45* (-0,65, -0,25)
N
86
84
87
HbA1c (%) v 52. týždni
b
Východisková hodnota (priemer)
8,26
8,43
8,38
Zmena od východiskovejhodnoty
1
-0,86
-1,23
-1,31
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,37** (-0,67, -0,08)
-0,45* (-0,74, -0,16)
N
84
84
87
Pacienti (%), ktorí dosiahli HbA1c < 7 % s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7 % v 52.týždnib, 2
27,4
41,7
48,3
N
86
83
86
Dávka inzulínu (IU/deň) v 52. týždnib, 3
Východisková hodnota (priemer)
91,01
91,77
90,22
Zmena od východiskovej hodnoty
1
12,84
0,22
-2,25
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-12,61** (-21,43, -3,80)
-15,09** (-23,79, -6,40)
N
86
84
87
Telesná hmotnosť (kg) v 52. týždni
b
Východisková hodnota (priemer)
97,78
98,86
94,93
Zmena od východiskovej hodnoty
1
0,42
-2,47
-1,94
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-2,89* (-4,29, -1,49)
-2,37* (-3,75, -0,98)
a Analýza podskupiny u pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom (FAS, LOCF)
b Analýza podskupiny u pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom (PPS-Completers, LOCF)
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
2 Nie je hodnotené z hľadiska štatistickej významnosti ako súčasť sekvenčného potvrdzujúceho testovania
3 19.-40. týždeň: režim cieľovej liečby pri úprave dávky inzulínu na dosiahnutie vopred definovaných cieľových hladín glukózy (< 100 mg/dl (5,5 mmol/l) pred jedlom, < 140 mg/dl (7,8 mmol/l) po jedle).
* hodnota p ≤ 0,0005
** hodnota p < 0,005
Empagliflozín vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu so súbežnou liečbou metformínom sa vyhodnotila v dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom skúšaní trvajúcom 78 týždňov. Počas úvodných 18 týždňov sa dávka inzulínu udržiavala stabilná, ale bola upravená tak, aby sa v nasledujúcich 60 týždňoch dosiahla FPG < 110 mg/dl.
V 18. týždni poskytol empagliflozín štatisticky významné zlepšenie hodnoty HbA1c. Cieľová hodnota HbA1c < 7 % sa dosiahla pri väčšom podiele pacientov liečených empagliflozínom a s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7,0 % v porovnaní s placebom (tabuľka 8).
V 78. týždni sa účinkom empagliflozínu udržalo zníženie hodnoty HbA1c a použitie nižšej dávky inzulínu. Okrem toho, empagliflozín viedol k zníženiu FPG, telesnej hmotnosti a krvného tlaku.
Tabuľka 8: Výsledky účinnosti v 18. a 78. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k bazálnemu inzulínu s metformínom
a
Placebo
empagliflozín 10 mg
empagliflozín 25 mg
N
96
107
99
HbA1c (%) v 18. týždni
Východisková hodnota (priemer)
8,02
8,21
8,35
Zmena od východiskovej hodnoty
1
-0,09
-0,62
-0,72
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,54* (-0,77, -0,30)
-0,63* (-0,88, -0,39)
N
89
105
94
HbA1c (%) v 78. týždni
Východisková hodnota (priemer)
8,03
8,24
8,29
Zmena od východiskovejhodnoty
1
-0,08
-0,42
-0,71
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-0,34** (-0,64, -0,05)
-0,63* (-0,93, -0,33)
N
89
105
94
Dávka bazálneho inzulínu (IU/deň) v 78. týždni
Východisková hodnota (priemer)
49,61
47,25
49,37
Zmena od východiskovej hodnoty
1
4,14
-2,07
-0,28
Rozdiel oproti placebu
1
(97,5 % IS)
-6,21** (-11,81, -0,61)
-4,42 (-10,18, 1,34)
a Analýza podskupiny celého analyzovaného súboru (FAS) u pacientov užívajúcich doplňujúcu základnú liečbu metformínom - jedinci, ktorí dokončili štúdiu, s použitím prevodu hodnôt z posledného sledovania (LOCF) pred podaním záchrannej liečby glykémie
1 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty
* hodnota p < 0,0001
** hodnota p ≤ 0,025
Empagliflozín a linagliptín vo forme prídavnej liečby k metformínu
V dvojito zaslepenej štúdii u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie poskytla 24-týždňová liečba obidvoma dávkami empagliflozínu a linagliptínu pridaná k liečbe metformínom štatisticky významné (p < 0,0001) zníženia hodnoty HbA1c (zmena od východiskovej hodnoty -1,08 % pri 10 mg empagliflozínu a 5 mg linagliptínu, 1, 19 % pri 25 mg empagliflozínu a 5 mg linagliptínu, -0,70 % pri 5 mg linagliptínu). V porovnaní s 5 mg linagliptínu poskytli obidve dávky empagliflozínu a 5 mg linagliptínu štatisticky významné zníženia FPG a krvného tlaku. Obe dávky poskytli podobné, štatisticky významné zníženia telesnej hmotnosti, vyjadrenej v kg a vo forme percentuálnej zmeny.
Cieľová hodnota HbA1c < 7 % sa dosiahla pri väčšom podiele pacientov liečených empagliflozínom, s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 7,0 % a liečených empagliflozínom a linagliptínom v porovnaní s 5 mg linagliptínu. Klinicky významné zníženia hodnoty HbA1c sa udržiavali počas 52 týždňov.
Empagliflozín dvakrát denne oproti dávkovaniu jedenkrát denne vo forme prídavnej liečby k liečbe metformínom
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu dvakrát denne oproti dávkovaniu jedenkrát denne (denná dávka 10 mg a 25 mg) vo forme prídavnej liečby u pacientov s dostatočnou kontrolou glykémie užívajúcich metformín v monoterapii sa hodnotila v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii trvajúcej 16 týždňov. Všetky liečby empagliflozínom viedli k významným zníženiam hodnoty HbA1c od východiskovej hodnoty (celkový priemer 7,8 %) po 16 týždňoch liečby v porovnaní s placebom.
Dávkovacie režimy empagliflozínu dvakrát denne k základnej liečbe metformínom viedli k porovnateľným zníženiam hodnôt HbA1c oproti dávkovacím režimom jedenkrát denne s odlišnosťou liečby v zníženiach hodnoty HbA1c od východiskového stavu do 16. týždňa -0,02 % (95 % IS -0,16, 0,13) pri 5 mg empagliflozínu dvakrát denne oproti 10 mg jedenkrát denne a -0,11 % (95 % IS -0,26, 0,03) pri 12,5 mg empagliflozínu dvakrát denne oproti 25 mg jedenkrát denne.
Kardiovaskulárne účinky
Dvojito zaslepená placebom kontrolovaná štúdia EMPA-REG OUTCOME porovnávala združené dávky empagliflozínu 10 mg a 25 mg s placebom ako doplnok k bežnej liečbe u pacientov s diabetes typu 2 a existujúcim kardiovaskulárnym ochorením. Celkovo bolo liečených 7 020 pacientov (empagliflozín 10 mg: 2 345, empagliflozín 25 mg: 2 342, placebo: 2 333) a boli sledovaní v priemere 3,1 rokov. Priemerný vek bol 63 rokov, priemerný HbA1c bol 8,1 %, a 71,5 % boli muži. Vo východiskovom bode bolo 74 % pacientov liečených metformínom, 48 % inzulínom a 43 % sulfonylmočovinou. Približne polovica pacientov (52,2 %) mala eGFR 60-90 ml/min/1,73 m
2
, 17,8 % 45-60 ml/min/1,73 m
2
a 7,7 % 30-45 ml/min/1,73 m
2
.
V 12. týždni bolo pozorované upravené priemerné (SE) zlepšenie v hodnote HbA1c v porovnaní s východiskovou hodnotou 0,11 % (0,02) v skupine s placebom, 0,65 % (0,02) v skupine s 10 mg empagliflozínu a 0,71 % (0,02) v skupine s 25 mg empagliflozínu. Po prvých 12 týždňoch bola optimalizovaná kontrola glykémie nezávisle od skúmanej liečby. Účinok bol preto v 94. týždni oslabený, s upraveným priemerným (SE) zlepšením hodnoty HbA1c 0,08 % (0,02) v skupine
s placebom, 0,50 % (0,02) v skupine s 10 mg empagliflozínu a 0,55 % (0,02) v skupine s 25 mg empagliflozínu.
Empagliflozín bol účinnejší ako placebo pri prevencii primárneho kombinovaného cieľa kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice. Účinok liečby bol hnaný významným znížením kardiovaskulárneho úmrtia bez významnej zmeny nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice. Zníženie kardiovaskulárneho úmrtia bolo porovnateľné pre empagliflozín 10 mg a 25 mg (obrázok 1) a potvrdilo ho zlepšené celkové prežívanie (tabuľka 9).
V štúdii EMPA-REG OUTCOME bol účinok empagliflozínu na primárny kombinovaný cieľ kardiovaskulárneho úmrtia, nefatálneho infarktu myokardu alebo nefatálnej mŕtvice vo vysokej miere nezávislý od kontroly glykémie alebo funkcie obličiek (eGFR) a vo všeobecnosti konzistentný vo všetkých kategóriách eGFR až po hodnotu eGFR 30 ml/min/1,73 m
2
.
Účinnosť prevencie kardiovaskulárneho úmrtia nebola preukázateľne stanovená u pacientov používajúcich empagliflozín súbežne s inhibítormi DPP-4 ani u pacientov čiernej pleti, pretože zastúpenie týchto skupín v štúdii EMPA-REG OUTCOME bolo obmedzené.
Tabuľka 9: Účinok liečby na primárny kombinovaný cieľ, jeho komponenty a úmrtnosť
a
Placebo
Empagliflozín
b
N
2 333
4 687
Čas do prvého výskytu KV úmrtia,nefatálneho IM alebo nefatálnej mŕtvice N (%)
282 (12,1)
490 (10,5)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95,02 % CI)
*
0,86 (0,74, 0,99)
p−hodnota pre superioritu
0,0382
KV úmrtie N (%)
137 (5,9)
172 (3,7)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % CI)
0,62 (0,49, 0,77)
p-hodnota
<0,0001
Nefatálny IM N (%)
121 (5,2)
213 (4,5)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % CI)
0,87 (0,70, 1,09)
p-hodnota
0,2189
Nefatálna mŕtvica N (%)
60 (2,6)
150 (3,2)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % CI)
1,24 (0,92, 1,67)
p-hodnota
0,1638
Celková úmrtnosť N (%)
194 (8,3)
269 (5,7)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % CI)
0,68 (0,57, 0,82)
p-hodnota
<0,0001
Nekardiovaskulárna úmrtnosť N (%)
57 (2,4)
97 (2,1)
Pomer rizika v porovnaní s placebom (95 % CI)
0,84 (0,60, 1,16)
KV = kardiovaskulárne, IM = infarkt myokardu
a Liečený súbor (LS), t.j. pacienti, ktorí dostali minimálne jednu dávku skúšaného lieku
b Združené dávky empagliflozínu 10 mg a 25 mg
* Keďže údaje zo skúšania boli súčasťou predbežnej analýzy, uvádza sa 95,02 % interval spoľahlivosti s dvomi desatinnými miestami , čo zodpovedá p-hodnote pre významnosť nižšej ako 0,0498.
Obrázok 1 Čas do výskytu kardiovaskulárneho úmrtia v štúdii EMPA-REG OUTCOME
Srdcové zlyhanie vyžadujúce hospitalizáciu
V štúdii EMPA-REG OUTCOME znížil empagliflozín v porovnaní s placebom riziko srdcového zlyhania vyžadujúce hospitalizáciu (empagliflozín 2,7 %; placebo 4,1 %; HR 0,65, 95 % CI 0,50;
0,85).
Nefropatia
V štúdii EMPA-REG OUTCOME bola pre čas do prvej nefropatickej udalosti hodnota HR 0,61 (95 % CI 0,53; 0,70) pre empagliflozín (12,7 %) v porovnaní s placebom (18,8 %).
Okrem toho u pacientov s východiskovou makroalbuminúriou empagliflozín preukázal vyšší (HR 1,82, 95 % CI 1,40; 2,37) výskyt trvalej normo- alebo mikroalbuminúrie (49,7 %) v porovnaní
s placebom (28,8 %).
Hladina glukózy 2 hodiny po jedle
Liečba empagliflozínom vo forme prídavnej liečby k metformínu alebo metformínu a sulfonylmočovine viedla ku klinicky významnému zníženiu hladiny glukózy 2 hodiny po jedle (priemerný tolerančný test jedla) v 24. týždni (prídavná liečba k metformínu: placebo: +5,9 mg/dl,
10 mg empagliflozínu: -46,0 mg/dl, 25 mg empagliflozínu: -44,6 mg/dl, prídavná liečba k metformínu a sulfonylmočovine: placebo: -2,3 mg/dl, 10 mg empagliflozínu: -35,7 mg/dl, 25 mg
empagliflozínu: -36,6 mg/dl).
Pacienti s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 9 %
Vo vopred špecifikovanej analýze pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 9,0 % viedla liečba 10 mg alebo 25 mg empagliflozínu vo forme prídavnej liečby k štatisticky významným zníženiam hodnoty HbA1c v 24. týždni (upravená priemerná zmena od východiskovej hodnoty -1,49 % pri
25 mg empagliflozínu, -1,40 % pri 10 mg empagliflozínu a -0,44 % pri placebe).
Telesná hmotnosť
Vo vopred špecifikovanej združenej analýze 4 placebom kontrolovaných štúdií viedla liečba empagliflozínom (68 % všetkých pacientov užívajúcich základnú liečbu metformínom) k zníženiu telesnej hmotnosti v porovnaním s placebom v 24. týždni (-2,04 kg pri 10 mg empagliflozínu, -2,26 kg pri 25 mg empagliflozínu a -0,24 kg pri placebe), ktoré sa udržalo až do 52. týždňa (-1,96 kg pri 10 mg empagliflozínu, -2,25 kg pri 25 mg empagliflozínu a -0,16 kg pri placebe).
Krvný tlak
Účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu sa vyhodnotila v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii trvajúcej 12 týždňov u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a vysokým krvným tlakom užívajúcich rôzne antidiabetiká a až 2 antihypertenzívne liečby. Liečba empagliflozínom jedenkrát denne viedla k štatisticky významnému zlepšeniu hodnoty HbA1c a 24-hodinovej priemernej hodnoty systolického a diastolického krvného tlaku na základe ambulantného sledovania krvného tlaku (tabuľka 10). Liečba empagliflozínom poskytla zníženia STK a DTK v sede.
Tabuľka 10: Výsledky účinnosti v 12. týždni v placebom kontrolovanej štúdii empagliflozínu u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a nekontrolovaným krvným tlakom
a
Placebo
empagliflozín
10 mg
25 mg
N
271
276
276
HbA1c (%) v 12. týždni
1
Východisková hodnota (priemer)
7,90
7,87
7,92
Zmena od východiskovej hodnoty
2
0,03
-0,59
-0,62
Rozdiel oproti placebu
1
(95 % IS)
2
-0,62* (-0,72, -0,52)
-0,65* (-0,75, -0,55)
24-hodinový STK v 12. týždni
3
Východisková hodnota (priemer)
131,72
131,34
131,18
Zmena od východiskovejhodnoty
4
0,48
-2,95
-3,68
Rozdiel oproti placebu
4
(95 % IS)
-3,44* (-4,78, -2,09)
-4,16* (-5,50, -2,83)
24-hodinový DTK v 12. týždni
3
Východisková hodnota (priemer)
75,16
75,13
74,64
Zmena od východiskovej hodnoty
5
0,32
-1,04
-1,40
Rozdiel oproti placebu
5
(95 % IS)
-1,36** (-2,15, -0,56)
-1,72* (-2,51, -0,93)
a Celý analyzovaný súbor (FAS)
1 LOCF, hodnoty cenzurované po užívaní záchrannej liečby antidiabetikom
2 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív
3 LOCF, hodnoty cenzurované po užívaní záchrannej liečby antidiabetikom alebo po zmene záchrannej liečby antihypertenzívom
4 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty SKT, východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív
5 Priemer upravený podľa východiskovej hodnoty DKT, východiskovej hodnoty HbA1c, východiskovej hodnoty eGFR, geografického regiónu a počtu antihypertenzív
* hodnota p < 0,0001
** hodnota p < 0,001
Vo vopred špecifikovanej združenej analýze 4 placebom kontrolovaných štúdií viedla liečba empagliflozínom (68 % pacientov užívalo základnú liečbu metformínom) k zníženiu systolického krvného tlaku (10 mg empagliflozínu: -3,9 mmHg, 25 mg empagliflozínu: -4,3 mmHg) v porovnaní s placebom (-0,5 mmHg) a diastolického krvného tlaku (10 mg empagliflozínu: -1,8 mmHg, 25 mg empagliflozínu: -2,0 mmHg) v porovnaní s placebom (-0,5 mmHg) v 24. týždni, ktoré sa udržalo až do
52. týždňa.
Metformín
Prospektívna randomizovaná štúdia (UKPDS) preukázala dlhodobý prínos intenzívnej kontroly glukózy v krvi pri diabetes mellitus 2. typu. Analýza výsledkov u obéznych pacientov liečených metformínom po zlyhaní liečbou samotnou diétou preukázala:
významné zníženie absolútneho rizika akejkoľvek komplikácie súvisiacej s diabetes mellitus v skupine s metformínom (29,8 udalostí/1000 pacientorokov) oproti samotnej diéte (43,3 udalostí/1000 pacientorokov), p = 0,0023 a oproti skupinám s kombinovanou liečbou sulfonylmočovinou a inzulínom v monoterapii (40,1 udalostí/1000 pacientorokov), p = 0,0034,
významné zníženie absolútneho rizika akejkoľvek mortality súvisiacej s diabetes mellitus: metformín 7,5 udalostí/1000 pacientorokov, samotná diéta 12,7 udalostí/1000 pacientorokov, p
= 0,017.
významné zníženie absolútneho rizika celkovej mortality: metformín 13,5 udalostí/1000 pacientorokov oproti samotnej diéte 20,6 udalostí/1 000 pacientorokov, (p = 0,011) a oproti skupinám s kombinovanou liečbou sulfonylmočovinou a inzulínom v monoterapii 18,9 udalostí/1000 pacientorokov (p = 0,021).
významné zníženie absolútneho rizika infarktu myokardu: metformín 11 udalostí/1000 pacientorokov, samotná diéta 18 udalostí/1000 pacientorokov, (p = 0,01).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií so Synjardy vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie od narodenia do dovŕšenia 10 rokov s diabetom mellitus
2. typu (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
Klinická účinnosť a bezpečnosť empagliflozínu (10 mg s možným zvýšením dávky na 25 mg)
a linagliptínu (5 mg) jedenkrát denne sa skúmali u detí a dospievajúcich s diabetom mellitus 2. typu vo veku od 10 do 17 rokov v placebom kontrolovanej štúdii (DINAMO) počas 26 týždňov,
s pokračujúcim bezpečnostným obdobím trvajúcim až 52 týždňov. Základné liečby ako doplnok
k diéte a pohybovej aktivite zahŕňali metformín (51 %), kombináciu metformínu a inzulínu (40,1 %), inzulín (3,2 %) alebo žiadnu liečbu (5,7 %).
Upravené priemerné zmeny hodnoty HbA1c v 26. týždni medzi empagliflozínom (N = 52) a placebom (N = 53) vykazovali -0,84 %, čo je klinicky a štatisticky významné (95 %IS -1,50; -0,19; p = 0,0116). Okrem toho viedla liečba empagliflozínom oproti placebu ku klinicky významnej upravenej priemernej zmene FPG -35,2 mg/dl (95 % IS -58,6; -11,7) [-1,95 mmol/l (-3,25; -0,65)]. Tieto
boli -0,76 % (95 % IS -1,45 %, -0,08 %) pre HbA1c a -38,28 mg/dl (95 % IS: -60,47 až -16,10) pre
FPG, v podskupine s metformínom (N = 48 empagliflozín, N = 47 placebo).
⚠️ Upozornenia
Všeobecné
Empagliflozín sa nemá používať u pacientov s diabetom mellitus 1. typu (pozri „Diabetická ketoacidóza“ v časti 4.4).
Laktátová acidóza
Laktátová acidóza, veľmi zriedkavá, ale závažná metabolická komplikácia, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek alebo pri kardiorespiračnom ochorení či sepse. Akumulácia metformínu sa objavuje pri akútnom zhoršení funkcie obličiek a zvyšuje riziko laktátovej acidózy.
V prípade dehydratácie (závažná hnačka alebo vracanie, horúčka alebo znížený príjem tekutín) je potrebné dočasne prerušiť podávanie metformínu a odporúča sa kontaktovať zdravotníckeho pracovníka.
Lieky, ktoré môžu akútne narušiť funkciu obličiek (ako napríklad antihypertenzíva, diuretiká
a NSAID) sa majú u pacientov liečených metformínom začať podávať s opatrnosťou. Ďalšie rizikové faktory laktátovej acidózy sú nadmerné požívanie alkoholu, hepatálna insuficiencia, nedostatočne kontrolovaný diabetes mellitus, ketóza, dlhotrvajúce hladovanie a akékoľvek stavy spojené
s hypoxiou, ako aj súbežné používanie liekov, ktoré môžu spôsobiť laktátovú acidózu (pozri časti
4.3
a
4.5
).
Pacienti a/alebo ošetrovatelia musia byť informovaní o riziku laktátovej acidózy. Laktátová acidóza je charakterizovaná acidotickým dyspnoe, bolesťou brucha, svalovými kŕčmi, asténiou a hypotermiou, po ktorých nasleduje kóma. V prípade podozrenia na výskyt príznakov musí pacient prestať užívať metformín a vyhľadať okamžité lekárske ošetrenie. Diagnostickými laboratórnymi nálezmi sú znížená
hodnota pH krvi (< 7,35), zvýšené plazmatické hladiny laktátu (>5 mmol/l) a zvýšená aniónová medzera a pomer laktátu/pyruvátu.
Pacienti so známymi mitochondriálnymi ochoreniami alebo s podozrením na nich
U pacientov so známymi mitochondriálnymi ochoreniami ako je syndróm mitochondriálnej encefalopatie s laktátovou acidózou a stroke-like epizódy (MELAS) a maternálne dedičným diabetom a hluchotou (MIDD) sa metformín neodporúča kvôli riziku exacerbácie laktátovej acidózy
a neurologickým komplikáciám, ktoré môžu viesť k zhoršeniu ochorenia.
V prípade prejavov a príznakov naznačujúcich syndróm MELAS alebo MIDD po užití metformínu sa má liečba metformínom ihneď ukončiť a má sa vykonať okamžité diagnostické vyhodnotenie.
Diabetická ketoacidóza
U pacientov liečených inhibítormi SGLT2, vrátane empagliflozínu, boli hlásené zriedkavé prípady diabetickej ketoacidózy (DKA), vrátane život ohrozujúcich a smrteľných prípadov. V mnohých prípadoch bol prejav tohto stavu atypický s len mierne zvýšenými hodnotami glukózy v krvi, nižšími ako 14 mmol/l (250 mg/dl). Nie je známe, či sa DKA vyskytuje s vyššou pravdepodobnosťou pri vyšších dávkach empagliflozínu.
Riziko výskytu diabetickej ketoacidózy sa musí zvážiť v prípade nešpecifických symptómov, ako sú nauzea, vracanie, anorexia, bolesť brucha, nadmerný smäd, ťažkosti s dýchaním, zmätenosť, neobvyklá únava alebo ospalosť. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, pacienti majú byť okamžite vyšetrení na ketoacidózu, bez ohľadu na hladinu glukózy v krvi.
U pacientov so suspektnou alebo diagnostikovanou DKA sa má liečba empagliflozínom okamžite prerušiť.
Liečba sa má prerušiť u pacientov hospitalizovaných kvôli závažným chirurgickým zákrokom alebo akútnym závažným ochoreniam. U týchto pacientov sa odporúča sledovať hladinu ketónov.
Uprednostňuje sa meranie hladiny ketónov v krvi namiesto moču. Liečba empagliflozínom sa môže opäť začať, ak je hladina ketónov normálna a stav pacienta je stabilizovaný.
Pred začatím liečby empagliflozínom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré by ho mohli predisponovať ku ketoacidóze.
Pri empagliflozíne sa pozorovala predĺžená diabetická ketoacidóza a predĺžená glykozúria. Diabetická ketoacidóza môže po ukončení liečby empagliflozínom trvať dlhšie, ako sa predpokladá na základe plazmatického polčasu (pozri časť
5.2
). Na dlhšom trvaní diabetickej ketoacidózy sa môžu podieľať faktory nezávislé od empagliflozínu, ako je inzulínová deficiencia.
Pacienti, u ktorých môže byť vyššie riziko DKA zahŕňajú pacientov s nízkou funkčnou rezervou beta-buniek (napr. pacienti s diabetom typu 2 s nízkou hladinou C-peptidu alebo latentným autoimunitným diabetom u dospelých (LADA) alebo pacienti s pankreatitídou v anamnéze), pacienti s ochoreniami vedúcimi k obmedzenému príjmu potravy alebo k závažnej dehydratácii, pacienti, u ktorých sú dávky inzulínu znížené, a pacienti so zvýšenou potrebou inzulínu z dôvodu akútneho ochorenia, chirurgického zákroku alebo nadmerného požívania alkoholu. U týchto pacientov sa majú používať inhibítory SGLT2 s opatrnosťou.
Obnovenie liečby inhibítormi SGLT2 u pacientov s anamnézou DKA počas liečby inhibítormi SGLT2 sa neodporúča, s výnimkou prípadov, keď bol identifikovaný a vyriešený iný jednoznačný spúšťací faktor DKA.
Synjardy sa nemá používať u pacientov s diabetom mellitus 1. typu. Údaje z programu klinických skúšaní u pacientov s diabetom 1. typu preukázali zvýšený výskyt DKA s častou frekvenciou
u pacientov liečených empagliflozínom 10 mg a 25 mg ako doplnkom k inzulínu v porovnaní s placebom.
Podanie jódovej kontrastnej látky
Intravaskulárne podávanie jódových kontrastných látok môže viesť k nefropatii vyvolanej kontrastnou látkou, čo spôsobuje akumuláciu metformínu a zvýšené riziko laktátovej acidózy. Pred alebo v čase postupu zobrazovania je potrebné prerušiť podávanie metformínu a v podávaní pokračujte nie skôr ako po uplynutí minimálne 48 hodín, za predpokladu, že funkcia obličiek bola opätovne posúdená a považovaná za stabilnú (pozri časti
4.2
a
4.5
).
Porucha funkcie obličiek
Vzhľadom na mechanizmus účinku bude znížená funkcia obličiek viesť k zníženej glykemickej účinnosti empagliflozínu. Empagliflozín/metformín je kontraindikovaný u pacientov s eGFR
< 30 ml/min/1,73 m
2
a v prípade výskytu stavov, pri ktorých dochádza k zmene funkcie obličiek, je potrebné ho dočasne prestať podávať (pozri časť
4.3
).
Sledovanie funkcie obličiek
Odporúča sa, aby sa funkcia obličiek zhodnotila nasledovne:
pred začiatkom liečby empagliflozínom/metformínom a pravidelne počas liečby, t. j. aspoň raz za rok (pozri čast
4.2
),
pred začiatkom súbežnej liečby akýmkoľvek liekom, ktorý môže mať negatívny vplyv na funkciu obličiek.
Funkcia srdca
U pacientov so zlyhávaním srdca je vyššie riziko hypoxie a renálnej insuficiencie U pacientov so stabilným chronickým zlyhávaním srdca je možné liek Synjardy používať spolu s pravidelným sledovaním funkcie srdca a obličiek. U pacientov s akútnym a nestabilným zlyhávaním srdca je liek Synjardy kontraindikovaný (pozri časť
4.3
).
Chirurgický zákrok
Metformín sa musí vysadiť v čase chirurgického zákroku s celkovou, spinálnou alebo epidurálnou anestéziou. Liečba sa nesmie opätovne nasadiť skôr ako 48 hodín po chirurgickom zákroku alebo po obnovení perorálnej výživy a za predpoklady, že došlo k opätovnému vyhodnoteniu funkcie obličiek a pri zistení, že je stabilná.
Riziko deplécie objemu
Na základe mechanizmu účinku inhibítorov SGLT2 môže osmotická diuréza sprevádzajúca terapeutickú glukozúriu viesť k miernemu poklesu krvného tlaku (pozri časť
5.1
). U pacientov, pre ktorých môže pokles krvného tlaku vyvolaný empagliflozínom predstavovať riziko, ako sú pacienti so známym kardiovaskulárnym ochorením, pacienti užívajúci liečbu antihypertenzívami s hypotenziou v anamnéze alebo pacienti vo veku 75 rokov a starší, sa má preto postupovať opatrne.
V situáciách, ktoré môžu viesť k strate tekutín (napr. ochorenie gastrointestinálneho traktu), sa u pacientov užívajúcich Synjardy odporúča pozorné sledovanie stavu objemu (napr. telesné vyšetrenie, merania krvného tlaku, laboratórne vyšetrenia vrátane hematokritu) a elektrolytov. Kým nedôjde k náprave straty tekutín, má sa zvážiť dočasné prerušenie liečby liekom Synjardy.
Staršie osoby
Účinok empagliflozínu na vylučovanie glukózy močom súvisí s osmotickou diurézou, ktorá môže ovplyvniť stav hydratácie. Pacienti vo veku 75 rokov a starší môžu byť vo zvýšenom riziku deplécie
objemu. Preto by sa mala venovať osobitná pozornosť ich príjmu tekutín v prípade súbežného podávania liekov, ktoré môžu spôsobovať depléciu objemu (napr. diuretiká, inhibítory ACE).
Infekcie močových ciest
U pacientov liečených empagliflozínom boli po uvedení lieku na trh zaznamenané prípady komplikovaných infekcií močových ciest vrátane pyelonefritídy a urosepsy (pozri časť
4.8
). U pacientov s komplikovanými infekciami močových ciest sa má zvážiť dočasné vysadenie empagliflozínu.
Nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna)
U pacientov a pacientok užívajúcich inhibítory SGLT2, vrátane empagliflozínu, boli hlásené prípady nekrotizujúcej fasciitídy perinea (známej tiež ako Fournierova gangréna). Ide o zriedkavú, ale závažnú a potenciálne život ohrozujúcu udalosť, ktorá vyžaduje urgentný chirurgický zákrok a antibiotickú liečbu.
Pacientov je potrebné upozorniť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytne kombinácia príznakov zahŕňajúcich bolesť, citlivosť, erytém alebo opuch v oblasti genitálií alebo perinea spolu s horúčkou alebo malátnosťou. Lekár si má byť vedomý, že nekrotizujúcej fasciitíde môže predchádzať urogenitálna infekcia alebo perineálny absces. V prípade podozrenia na Fournierovu gangrénu sa má podávanie Synjardy prerušiť a má sa urýchlene začať liečba (zahŕňajúca antibiotiká a chirurgickú excíziu a vyčistenie rany).
Amputácie dolných končatín
Počas dlhodobých klinických štúdií s ďalším inhibítorom SGLT2 sa pozoroval zvýšený počet prípadov amputácií dolných končatín (primárne prsta na nohe). Nie je známe, či to predstavuje skupinový účinok. Ako u všetkých diabetických pacientov, je dôležité pacientov poučiť o bežnej preventívnej starostlivosti o nohy.
Poškodenie pečene
Pri empagliflozíne sa v klinických štúdiách hlásili prípady poškodenia pečene. Príčinný vzťah medzi empagliflozínom a poškodením pečene sa nestanovil.
Zvýšený hematokrit
Pri liečbe empagliflozínom bolo pozorované zvýšenie hematokritu (pozri časť
4.8
). Pacienti s výrazne zvýšeným hematokritom sa majú sledovať a vyšetriť na základné hematologické ochorenie.
Chronické ochorenie obličiek
Existujú skúsenosti s empagliflozínom na liečbu diabetu u pacientov s chronickým ochorením obličiek (eGFR ≥ 30 ml/min/1,73 m
2
) s albuminúriou aj bez nej. U pacientov s albuminúriou môže byť prínos liečby empagliflozínom vyšší.
Laboratórne vyhodnotenia moču
Vzhľadom na mechanizmus účinku lieku budú mať pacienti užívajúci Synjardy pozitívny výsledok vyšetrenia glukózy v moči.
Interferencia s testom 1,5-anhydroglucitolu (1,5-AG)
Monitorovanie kontroly glykémie pomocou testu 1,5-AG sa neodporúča, pretože merania 1,5-AG sú pri vyhodnocovaní kontroly glykémie u pacientov užívajúcich inhibítory SGLT2 nespoľahlivé.
Odporúča sa použitie alternatívnych metód monitorovania kontroly glykémie.
Vitamín B12
Metformín môže znižovať hladiny vitamínu B12. So zvyšujúcou sa dávkou metformínu, trvaním liečby a/alebo u pacientov s rizikovými faktormi, o ktorých je známe, že spôsobujú nedostatok vitamínu B12, sa zvyšuje riziko nízkych hladín vitamínu B12. V prípade podozrenia na nedostatok vitamínu B12 (ako je anémia alebo neuropatia) sa majú sledovať sérové hladiny vitamínu B12.
Pravidelné sledovanie vitamínu B12 môže byť potrebné u pacientov s rizikovými faktormi nedostatku vitamínu B12. Liečba metformínom má pokračovať dovtedy, kým je tolerovaná a pokiaľ nie je kontraindikovaná a má byť poskytnutá vhodná korekčná liečba nedostatku vitamínu B12 v súlade
s aktuálnymi klinickými usmerneniami. Pediatrická populácia
V skúšaní DINAMO (pozri časť
5.1
) bol všeobecný profil bezpečnosti u detí a dospievajúcich podobný ako známy profil bezpečnosti pozorovaný u dospelých pacientov a po 26 týždňoch liečby sa nezaznamenali žiadne výzamné rozdiely medzi placebom a empagliflozínom vzhľadom na hodnotenie rastu alebo týkajúce sa sexuálneho dozrievania.
Počas kontrolovaných klinických štúdií trvajúcich jeden rok sa nezaznamenal žiadny účinok metformínu na rast a pubertu, nie sú však k dispozícii dlhodobé údaje týkajúce sa týchto špecifických faktorov. Preto sa u detí liečených metformínom, a to najmä u detí v predpubertálnom veku, odporúča dôkladné sledovanie účinku metformínu na tieto parametre.
Deti vo veku 10 až 12 rokov
Do kontrolovaných klinických štúdií s metformínom vykonávaných u detí a dospievajúcich bolo zaradených iba 15 pacientov vo veku 10 až 12 rokov.
Skúšanie DINAMO zahŕňalo 157 pacientov a 91 % bolo liečených základnou liečbou metformínom, pričom 25 z týchto pacientov bolo vo veku 10 až 12 rokov.
Aj keď sa účinnosť a bezpečnosť metformínu u týchto detí nelíšila od účinnosti a bezpečnosti
u starších detí a dospievajúcich, pri predpisovaní deťom vo veku 10 až 12 rokov sa odporúča osobitná pozornosť.