⚠️ Upozornenia
Pľúcna toxicita charakterizovaná pľúcnymi infiltrátmi a/alebo fibrózou bola hlásená s frekvenciou v rozsahu do 30 %. Môže sa vyskytnúť v priebehu 3 rokov terapie a zdá sa, že ide o dávku, ktorá súvisí s kumulatívnymi dávkami 1 200 až 1 500 mg / m
2
spojenými so zvýšenou pravdepodobnosťou pľúcnej fibrózy. Rizikové faktory zahŕňajú fajčenie, prítomnosť respiračného ochorenia, existujúce rádiografické abnormality, sekvenčné alebo súbežné ožarovanie hrudníka a súvislosť s inými látkami, ktoré spôsobujú poškodenie pľúc. Východiskové štúdie stavu pľúcnych funkcií a röntgenové vyšetrenie hrudníka sa majú vykonávať spolu s častými skúškami pľúcnych funkcií počas liečby.
Zvlášť ohrození sú pacienti s východiskovou úrovňou nižšou ako 70 % predpokladanej nútenej vitálnej kapacity (FVC) alebo difúznej kapacity pre oxid uhoľnatý (DLCO).
Po liečbe s prípravnými režimami a HPCT bolo hlásené zvýšené riziko pľúcnych toxicít u žien. Až doposiaľ je toto zvýšené riziko uvádzané pre liečbu samotnú vrátane prípravných režimov bez karmustínu (napr. TBI alebo busulfán-cyklofosfamid) alebo s karmustínom (BEAM: karmustín, etopozid, cytarabín a melfalán alebo CBV: cyklofosfamid, karmustín a etopozid).
Ukázalo sa, že vysokodávková terapia karmustínom (najmä dávkou 600 mg/m
2
) pred transplantáciou hematopoetických kmeňových buniek zvyšuje riziko výskytu a závažnosť pľúcnych toxicít. U pacientov s ďalšími rizikami výskytu pľúcnych toxicít sa preto musí použitie karmustínu zvážiť v porovnaní s rizikami.
Po vysokodávkovej terapii karmustínom sa zvyšuje riziko výskytu a závažnosť infekcií, srdcovej, pečeňovej, gastrointestinálnej a renálnej toxicity, chorôb nervového systému a neobvyklých hladín elektrolytov (hypokaliémia, hypomagnezémia a hypofosfatémia).
Pacienti s komorbiditami a horším stavom chorôb majú vyššie riziko výskytu nežiaducich reakcií. Túto skutočnosť je potrebné rešpektovať najmä u starších pacientov.
Funkcia pečene a obličiek sa má pred liečbou skontrolovať a počas liečby pravidelne sledovať (pozri
časť 4.8).
Po liečbe chemoterapeutikami sa ako nežiaduca reakcia súvisiaca s terapiou môže vyskytnúť neutropenická enterokolitída.
Karmustín je u potkanov a myší karcinogénny pri dávkach nižších ako je odporúčaná dávka pre ľudí podľa plochy povrchu tela (pozri časť 5.3).
Toxicita kostnej drene je bežná a je závažnou toxickou nežiaducou reakciou karmustínu. Najmenej šesť týždňov po podaní dávky sa má často sledovať kompletný krvný obraz. V prípade zníženého počtu cirkulujúcich krvných doštičiek, leukocytov alebo erytrocytov buď v dôsledku predchádzajúcej chemoterapie alebo z inej príčiny, sa má dávka upraviť (pozri tabuľku 1, časť 4.2). Funkcia pečene, obličiek a pľúc sa má počas liečby pravidelne kontrolovať a monitorovať (pozri časť
4.8
). Dávky lieku Carmustine medac sa nemajú opakovať častejšie ako každých šesť týždňov. Toxicita karmustínu pre kostnú dreň je kumulatívna, a preto je potrebné zvážiť úpravu dávky na základe najnižších hodnôt krvného obrazu po predchádzajúcich dávkach (pozri časť
4.2
).
Priame podanie karmustínu do krčnej tepny sa považuje za experimentálny postup a je spojené s očnou toxicitou.
Dávka 600 mg/m
2
tohto lieku podaná dospelému s hmotnosťou 70 kg by viedla k expozícii 370 mg/kg etanolu, čo môže spôsobiť zvýšenie koncentrácie alkoholu v krvi (BAC) asi o 61,7 mg/100 ml. Pre porovnanie, ak dospelý vypije pohár vína alebo 500 ml piva, bude mať hodnotu BAC asi 50 mg/100 ml. Súčasné podávanie s liekmi obsahujúcimi napr. propylénglykol alebo etanol môže viesť k akumulácii etanolu a vyvolať nežiaduce účinky. Vzhľadom na to, že tento liek sa obvykle podáva pomaly počas 6 hodín, účinky alkoholu môžu byť nižšie.
