⚠️ Upozornenia
UPOZORNENIA
Precitlivenosť
Pacienti s autoimunitnými ochoreniami, ktorí sa súčasne liečili cyklofosfamidom a Uromitexanom, mali zjavne vyšší výskyt alergických reakcií, ako sú: reakcie na koži a sliznici rôzneho rozsahu
a závažnosti (výražka, svrbenie, začervenanie, tvorba pľuzgierov, Lyellov syndróm, Stevensov- Johnsonov syndróm), miestny opuch tkaniva (žihľavkový edém), konjunktivitída, zriedkavé prípady hypotenzie spojenej s reakciami obehového systému, zrýchlením pulzu nad 100/min (tachykardia), zrýchleným dýchaním (tachypnoe) ako príznak ťažkých akútnych alergických reakcií (anafylaktoidné reakcie), hypertenzia, elevácia segmentu ST, myalgia, ako aj prechodný vzostup niektorých pečeňových testov (napr. transaminázy). U týchto pacientov s autoimunitnými ochoreniami sa má preto pred zahájením ochrany močových ciest Uromitexanom starostlivo zhodnotiť pomer rizika a prínosu a liečbu podávať pod dohľadom lekára.
Po podaní Uromitexanu ako uroprotektíva boli hlásené alergické reakcie na mesnu zahŕňajúce príznaky na koži a podkožnom tkanive (pozri časť
4.8
).
Okrem toho boli hlásené prípady závažných bulóznych a ulceróznych reakcií kože a sliznice. Niektoré reakcie z týchto reakcií boli zodpovedali príznakom Stevensov - Johnsonovho syndrómu, toxickej epidermálnej nekrolýzy alebo erytému exsudatívum multiforme .
V niektorých prípadoch boli kožné reakcie sprevádzané jedným alebo viacerými inými príznakmi, ako sú:
horúčka,
kardiovaskulárne príznaky (hypotenzia, boli hlásené prípady nereagujúce na liečbu tekutinami, tachykardia, EKG známky perimyokarditídy, pozri časť
4.8
),
známky svedčiace pre akútne poškodenie obličiek,
pľúcne príznaky (hypoxia, respiračná tieseň, bronchospazmus, zrýchlené dýchanie, kašeľ, krvavé sputum, pozri časť
4.8
),
hematologické abnormality (laboratórne známky diseminovanej intravaskulárnej koagulácie, leukopénia, eozinofília, lymfopénia, trombocytopénia, pancytopénia, pozri časť
4.8
),
zvýšené hladiny pečeňových enzýmov,
nevoľnosť, vracanie,
bolesť končatín, artralgia, myalgia, nepokoj
stomatitída a
konjunktivitída.
Niektoré reakcie sa prejavili ako anafylaxia.
Bola hlásená tiež horúčka sprevádzaná napr. hypotenziou ale bez kožných prejavov.
Po použití Uromitexanu v oboch režimoch, a to v liečbe závažných autoimunitných porúch ako aj malígnych ochorení, boli rovnako hlásené závažné aj mierne reakcie.
Vo väčšine prípadov sa reakcie objavili počas alebo po prvom podaní, prípadne po niekoľkých týždňoch expozície Uromitexanu. Boli i prípady, kedy sa počiatočná reakcia spozorovala až po niekoľkých mesiacoch expozície.
V mnohých prípadoch sa príznaky objavili v deň expozície a mali tendenciu skracovania intervalu v súvislosti s následnými expozíciami.
U niektorých pacientov sa zdalo, že sa výskyt a/alebo závažnosť reakcie mení podľa podávanej dávky.
V súvislosti s opakovanou expozíciou sa hlásili opakované reakcie, v niektorých prípadoch čoraz závažnejšie. Avšak boli i prípady, kedy sa reakcia pri opakovanej expozícii znovu neobjavila.
Niektorí pacienti s reakciou v anamnéze mali v kožných testoch pozitívnu reakciu oneskoreného typu. Pozitívnu reakciu včasného typu v kožných testoch mali pacienti bez ohľadu na predchádzajúcu expozíciu mesnou, alebo anamnézu hypersenzitívnych reakcií, čo mohlo zrejme súvisieť s koncentráciou mesny použitého testovacieho roztoku.
Ordinujúci lekári si majú byť vedomí, že
takéto reakcie sa môžu vyskytnúť, môžu sa zhoršiť pri opakovanej expozícii a u niektorých pacientov môžu byť život ohrozujúce.
alergické reakcie na mesnu sa podobali klinickému obrazu sepsy a u pacientov s autoimunitnými poruchami boli podobné zhoršeniu (exacerbácii) základného ochorenia.
Tiolové zlúčeniny
Mesna je tiolová zlúčenina, t.j. organická zlúčenina obsahujúcu sulfhydrylovú (-SH) skupinu. Tiolové zlúčeniny majú podobný profil nežiaducich reakcií a sú schopné vyvolať závažné kožné reakcie. Liečivá, ktoré patria medzi tiolové zlúčeniny, sú napríklad: amifostín, penicilamín
a kaptopril.
Nie je jasné, či majú pacienti, u ktorých sa objavila nežiaduca reakcia po takomto lieku, zvýšené riziko vzniku iných alebo podobných reakcií na inú tiolovú zlúčeninu. Je však treba vziať do úvahy, že pacienti môžu mať zvýšené riziko, ak by mali následne dostať ďalšiu tiolovú zlúčeninu.
Obsah sodíka
Injekčný roztok Uromitexanu obsahuje približne 59 mg sodíka na 400 mg Uromitexanu. Interferencie s laboratórnymi vyšetreniami
Liečba Uromitexanom môže mať za následok falošne pozitívne reakcie pri vyšetreniach moču na prítomnosť ketónových látok na báze nitroprusidu sódneho (vrátane vyšetrení diagnostickým prúžkom). Pridanie ľadovej kyseliny octovej môže byť použité na rozlíšenie medzi falošne pozitívnym výsledkom (čerešňovo červená farba, ktorá sa stráca) a skutočným pozitívnym výsledkom (červenkasto fialová farba, ktorá sa zvýrazňuje).
Liečba Uromitexanom môže mať za následok falošne pozitívne reakcie pri vyšetreniach moču na skríningu kyseliny askorbovej Tillmanovým činidlom (2,6-dichlórfenol-indofenol).
Farmakokinetické štúdie na zdravých dobrovoľníkoch zistili nižšie hodnoty sérovej kreatínfosfokinázy (CPK) vo vzorkách odobraných 24 hodín po podaní dávky Uromitexanu ako vo vzorkách pred podaním dávky. Zatiaľ čo dostupné údaje nie sú dostatočné na to, aby sa stanovila príčina tohto javu, môže sa to považovať za prejav výraznej interakcie s enzymatickými vyšetreniami CPK na báze tiolu (napr. N-acetylcysteín).
Informácie o abnormalitách laboratórnych vyšetrení zistených v rámci farmakokinetických štúdiách pozri tiež v časti 4.8.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Uromitexanu u pediatrickej populácie (vo veku <16 rokov) neboli stanovené v klinických skúškach.
Starší pacienti
Všeobecne platí, že dávka pre staršieho pacienta by mali byť zvolená opatrne, vzhľadom k vyššej frekvencii zníženej funkcie pečene, obličiek alebo srdcovej funkcie a sprievodných ochorení alebo liečby inými liekmi. Pomer oxazafosforínov k mesne by mal zostať nezmenený.
