Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
Prialt 100 mikrogramov/ml Infúzny roztok
100MCG/1ML (100MCG/ML), Injectable
INN: ZICONOTIDE ACETATE
Aktualizované: 2026-05-09
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇸🇰
Forma
INJECTABLE
Dávkovanie
100MCG/1ML (100MCG/ML)
Spôsob podania
INTRATHECAL
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
ESTEVE PHARMACEUTICALS SA
ATC kód
N02BG08
Zdroj
FDA_OB · 021060
Farmakoterapeutická skupina: Analgetiká, iné analgetiká a antipyretiká, ATC kód: N02BG08 Mechanizmus účinku
Zikonotid je syntetický analóg ω-konopeptidu, MVIIA, ktorý sa nachádza v jede morského slimáka Conus magus. Je to blokátor vápnikového kanálu typu N (BVKN). VKN regulujú uvoľňovanie neurotransmiterov v špecifických populáciách neurónov zodpovedných za spracovanie bolesti v mieche. Pri väzbe týchto neurónových VKN inhibuje zikonotid napäťovo závislý tok vápnika do primárnych nociceptívnych prívodných dráh končiacich v povrchových vrstvách zadného rohu miechy. Toto následne inhibuje uvoľňovanie neurotransmiterov (vrátane substancie P) a tým aj signalizáciu bolesti v mieche.
Farmakodynamické účinky
Aj keď sa štatisticky významný vzťah a zodpovedajúca korelácia medzi expozíciou (AUC, C
max
) v cerebrospinálnej tekutine (CSF) a mierou klinickej odpovede pozorovali 1 hodinu po IT podaní, doteraz nebola identifikovaná dobre definovaná súvislosť medzi dávkou, koncentráciou a odpoveďou. Veľa pacientov, ktorí reagovali na liečbu, dosiahli maximu blízku analgéziu niekoľko hodín po podaní príslušnej dávky. Avšak nástup maximálnych účinkov môže byť u niektorých pacientov oneskorený. Berúc do úvahy nástup analgézie a nežiaducich reakcií pri podobných dávkach, odporúčané minimálne rozpätie medzi prírastkami dávok je 24 hodín, odporúčaný interval je z bezpečnostných dôvodov je
48 hodín alebo viac. Ak je to potrebné, na zvládnutie nežiaducich reakcií možno dávku znížiť o akékoľvek množstvo (vrátane zastavenia infúzie).
Nežiaduce účinky ovplyvňujúce nervový systém, obzvlášť závraty, nauzea a neobvyklá chôdza, sa
javia byť v korelácii s expozíciou v CST, aj keď konečná súvislosť nebola stanovená.
Nízka expozícia v plazme sa počas IT infúzie objavila kvôli nízkym odporúčaným IT infúznym rýchlostiam a relatívne rýchlemu plazmatickému klírensu (pozri časť
5.2
). Preto by farmakologické účinky súvisiace so systémovou expozíciou mali byť minimálne.
V placebom kontrolovaných klinických skúšaniach bola stredná dávka pre dosiahnutie odpovede približne 6,0 μg/deň a približne 75 % pacientov reagujúcich na liečbu potrebovalo ≤ 9,6 μg/deň. Na obmedzenie výskytu závažných nežiaducich reakcií však správy z klinickej praxe uvádzajú, že pacienti reagujúci na liečbu môžu vyžadovať menšiu dennú dávku približne 3,0 – 4,5 µg/deň alebo nižšiu.
Na obmedzenie výskytu vážnych nežiaducich reakcií sa odporúča nízka počiatočná dávka a pomalý
titračný interval, vždy s prihliadaním na úzke liečebné okno. Odporúča sa maximálna dávka
21,6 μg/deň. V klinických skúškach sa však pozorovalo, že pacienti, ktorí tolerujú dávky 21,6 μg/deň po pomalej titrácii počas 3 až 4 týždňov, obvykle tolerujú vyššie dávky až do 48,0 μg/deň.
Neexistujú dôkazy o tom, že sa u pacientov na zikonotid vyvíja tolerancia. Avšak vzhľadom na obmedzené údaje nemožno vývoj tolerancie vylúčiť. Testovanie priechodnosti intratekálneho katétra sa musí zvážiť, ak požadovaná dávka zikonotidu postupne narastá a nedochádza k prínosu alebo zvýšeniu nežiaducich reakcií.
V obmedzenom počte štúdií dostupných v literatúre sa preskúmali alternatívne dávkovacie režimy vrátane začiatku podávania zikonotidu v nižších dávkach a podávania vo forme bolusov.
Štúdie s podávaním vo forme bolusu naznačujú, že podávanie bolusových dávok môže byť prospešné pri identifikácii pacientov, ktorí môžu mať prospech z dlhodobého podávania zikonotidu, podávanie bolusu však môže viesť k viacerým nežiaducim reakciám ako podávanie plynulou infúziou.
Tieto štúdie naznačujú, že takéto alternatívne metódy podávania zikonotidu sú možné, ale z dôvodu obmedzeného počtu pacientov sú tieto výsledky nepresvedčivé a v súčasnosti nie sú dostupné dostatočné dôkazy na to, aby sa vyvodili definitívne odporúčania pre takéto alternatívne dávkovacie režimy.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
So zikonotidom boli vykonané tri placebom kontrolované klinické skúšky.
Dve krátkodobé štúdie 95-001 (malígna bolesť) a 96-002 (nemalígna bolesť) s 366 pacientmi ukázali účinnosť IT zikonotidu v liečbe ťažkej chronickej bolesti s použitím percentuálnej zmeny na Vizuálnej analógovej mierke intenzity bolesti (VAMIB) ako hlavného kritéria účinnosti. Tieto štúdie boli krátkodobé, 5 a 6 dní a bolo pri nich použité rýchlejšie narastanie dávok a vyššie dávky ako je odporučené v časti 4.2.
Výsledky účinnosti zo štúdie 95-001 (zhubná bolesť a nezhubná bolesť, Staats a kol., 2004)
Zaradenie do počiatočnej liečby
Parameter
Zikonotid (n = 71)
Placebo (n = 40)
p-hodnota
Priemerná hodnota VAMIB na základnej línii v mm (SD)
74,1 (± 13,82)
77,9 (± 13,60)
_
Priemerná hodnota VAMIBna konci počiatočnej titrácie vmm (SD)
35,7 (± 33,27)
61,0 (± 22,91)
_
Zlepšenie VAMIB v % na konci počiatočnej titrácie(SD)
51,4 (± 43,63)
18,1 (± 28,28)
< 0,001
Reagujúci pacienti
a
n (%)
34 (47,9%)
7 (17,5%)
0,001
Počiatočná dávka zikonotidu
9,6 µg/d (0,4 µg/h)
Frekvencia titrácie
každých 12 h
Zmenená
b
počiatočná dávka
2,4 µg/d (0,1 µg/h) alebomenej
Zmenená frekvencia titrácie
b
každých 24 h domaximálnej dávky alebo analgézie
Dávka na konci titrácie(μg/hod)Priemer MediánRozpätie
0,910,600,074 - 9,36
a Reagujúci pacienti boli definovaní ako pacienti, ktorí 1) zaznamenali ≥ 30% pokles v hodnotách VAMIB v porovnaní so základnou líniou; 2) súbežne užívali stabilné alebo znížené dávky opioidných analgetík; a 3) ak dostávali opiáty, typ opiátu z doby pred podaním infúzie sa nezmenil.
b Zmeny a doplnenia protokolu s cieľom zlepšiť toleranciu boli potrebné po tom, ako sa vyskytol vysoký počet neurologických nežiaducich účinkov a vysoká miera prerušenia liečby. Nežiaduce účinky boli reverzibilné a ich výskyt sa znižoval so znižovaním počiatočnej dávky a znižovaním frekvencie titrácie.
Krátke trvanie štúdie: päť dní
SD – smerodajná odchýlka.
Výsledky účinnosti zo štúdie 96-002 (nezhubná bolesť, Wallace a kol., 2006)
Zaradenie do počiatočnej liečby
Parameter
Zikonotid (n = 169)
b
Placebo (n = 86)
p-hodnota
Priemerná hodnota VAMIB na základnej línii v mm (SD)
80,1 (± 15,10)
76,9 (± 14,58)
_
Priemerná hodnota VAMIBna konci počiatočnej titrácie vmm (SD)
54,4 (± 29,30)
71,9 (± 30,93)
_
Zlepšenie VAMIB v % na konci počiatočnej titrácie(SD)
31,2 (± 38,69)
6,0 (± 42,84)
< 0,001
Reagujúci pacienti
a
n (%)
57 (33,7%)
11 (12,8%)
< 0,001
Počiatočná dávka zikonotidu
9,6 µg/d (0,4 µg/h)
Frekvencia titrácie
každých 24 h doanalgézie, maximálnej dávky alebo AE
Čas titrácie (h) a dávka (µg/h)
0 – 24 0,424 – 48 0,948 – 72 1,872 – 96 3,496 – 120 5,3120 – 144 7,0
Revidovaná
c
počiatočnádávka
2,4 µg/d (0,1 µg/h)
Revidovaná
c
frekvencia titráciec
každých 24 h domaximálnej dávky alebo analgézie
Revidovaný
c
čas titrácie (h) adávka (µg/h)
0 – 24 0,124 – 48 0,248 – 72 0,372 – 96 0,696 – 120 1,2120 – 144 2,4
Dávka na konci titrácie (µg/hod)Priemer MediánRozpätie
1,020,500,019 - 9,60
a Reagujúci pacienti boli definovaní ako pacienti, ktorí 1) zaznamenali ≥ 30% pokles v hodnotách VAMIB v porovnaní so základnou líniou; 2) súbežne užívali stabilné alebo znížené dávky opioidných analgetík; a 3) ak dostávali opiáty, typ opiátu z doby pred podaním infúzie sa nezmenil.
b 164 pacientov poskytlo na konci titrácie hodnoty VAMIB.
c Z dôvodu výskytu nežiaducich účinkov pri vysokých dávkach boli potrebné zmeny a doplnenia protokolu pre lepšiu znášanlivosť.
Trvanie štúdie: šesť dní, s ďalšou 5-dňovou udržiavacou liečbou u pacientov s odpoveďou na
zikonotid
SD – smerodajná odchýlka.
Etiológie bolesti v štúdiách 95-001 (malígna bolesť) a 96-002 (nemalígna bolesť) sa líšili a zahŕňali bolesť v kostiach (n = 38) prevažne spôsobenú metastázami do kostí (n = 34), myelopatiu (n = 38), z ktorých polovica mala poškodenú miechu s paralýzou (n = 19), neuropatiu (n = 79), radikulopatiu (n = 24), bolesť chrbtice (n = 91) prevažne spôsobenú operáciou chrbtice (n = 82) a iné etiológie (n=82). Niektorí pacienti mali viac príčin bolesti. Účinnosť IT zikonotidu bola zjavná vo všetkých skupinách.
Štúdia 301 (n = 220) trvala dlhšie (21 dní), zahŕňala opatrnejšiu titráciu a nižšie dávky IT zikonotidu a zúčastnila sa na nej najťažšie liečiteľná populácia pacientov študovaných v troch štúdiách. U všetkých pacientov v štúdii 301 IT liečba v kombináciách s analgetikami zlyhala a ich lekári považovali 97% pacientov za ťažko liečiteľných súčasne dostupnými postupmi. Väčšina trpela bolesťou chrbtice (n=134), obzvlášť po neúspešnej operácii chrbtice (n = 110); menšia časť trpela neuropatiou (n = 36). Len päť pacientov malo malígnu bolesť. Primárnym koncovým ukazovateľom bola percentuálna zmena v mierke VAMIB. Účinnosť IT zikonotidu v štúdii 301 bola nižšia ako v predchádzajúcich dvoch krátkodobých štúdiách. Frekvencia a závažnosť nežiaducich reakcií bola tiež nižšia, najmä v dôsledku nižšej počiatočnej dávky 2,4 µg/d (0,1 µg/h). Titrácia bola povolená po minimálne 24 hodinách a zvyšovanie dávky bolo obmedzené na 1,2-2,4 µg/d.
Výsledky účinnosti zo štúdie 301 (refraktérna bolesť, Rauck a kol., 2006)
Zaradenie do počiatočnej liečby
Parameter
Zikonotid (n = 112)
Placebo (n = 108)
p-hodnota
Priemerná hodnota VAMIB nazákladnej línii v mm (SD)
80,7 (± 14,98)
80,7 (± 14,91)
-
Priemerná hodnota VAMIB nakonci počiatočnej titrácie v mm(SD)
67,9 (± 22,89)
74,1 (± 21,28)
_
Zlepšenie VAMIB v % na koncipočiatočnej titrácie (SD)
14,7 (± 27,71)
7,2 (± 24,98)
0,0360
Reagujúci pacienti
a
n (%)
18 (16,1%)
13 (12,0%)
0,390
Počiatočná dávka zikonotidu
2,4 µg/d (0,1 µg/h)
Frekvencia titrácie
minimálne 24 h
Titračná dávka
Obmedzené na 1,2 – 2,4 µg/d(0,05 – 0,10 µg/h)
Dávka na konci titrácie (µg/hod)PriemerMedián Rozpätie
0,290,250,0 - 0,80
a Reagujúci pacienti boli definovaní ako tí, ktorí zaznamenali ≥ 30% pokles v hodnotách VAMIB v porovnaní so základnou líniou
Trvanie štúdie: 21 dní SD-smerodajná odchýlka
Skúsenosti po uvedení na trh
Od schválenia lieku na trhu boli publikované reálne údaje o dlhodobej liečbe bolesti monoterapiou zikonotidom u < 100 pacientov. U pacientov, ktorí reagovali na úvodné skúšanie (približne 50 % pacientov), viedlo bezpečné a účinné využitie zikonotidu s nízkou začiatočnou dávkou, nízkou titračnou dávkou a menej častými titračnými intervalmi k úľave od bolesti s lepším bezpečnostným profilom a v porovnaní s vysokou začiatočnou dávkou a rýchlou titráciou.
Kombinačné štúdie s IT morfínom
Klinické štúdie 201 a 202 naznačujú, že kombinácia IT zikonotidu a IT morfínu môže efektívne zmierniť bolesť a znížiť používanie systémových opiátov počas nepretržitého časového obdobia u pacientov, ktorých bolesť nebola adekvátne kontrolovaná maximálnou tolerovanou dávkou
samotného IT zikonotidu (stredná hodnota 8,7 μg/deň, priemer 25,7 μg/deň – štúdia 201) alebo IT morfínu (štúdia 202). Pri pridávaní IT zikonotidu k stabilným dávkam IT morfínu ako aj pri začatí monoterapie IT zikonotidom, sa môžu vyskytnúť psychotické nežiaduce reakcie (napr. halucinácie, paranoidné reakcie). Zvýšený výskyt nežiaducich reakcií môže viesť k prerušeniu liečby (pozri časť
4.5
).
⚠️ Upozornenia
Pacienti sa majú podrobiť neuropsychiatrickému vyšetreniu pred začiatkom, po začatí a počas intratekálneho zikonotidu a okamžite, keď sa vyskytnú akékoľvek depresívne prejavy alebo symptómy (pozri časti
4.3
,
4.4
a
4.8
).
Opatrovatelia majú okamžite kontaktovať lekára, ak sa u pacienta objavia príznaky potenciálne život ohrozujúcej nežiaducej udalosti.
Dlhodobé používanie
Napriek tomu, že bol zikonotid študovaný v dlhodobých, otvorených klinických skúškach zameraných na účinnosť a bezpečnosť, kontrolované štúdie s dlhším trvaním ako 3 týždne neboli vykonané (pozri časť
5.1
). Možné dlhodobé lokálne toxické účinky na miechu neboli vylúčené a predklinické údaje sú v tomto smere obmedzené (pozri časť 5.3). Preto je počas dlhodobej liečby potrebná opatrnosť.
Riziko infekcie
Podávanie liekov intratekálnou (IT) cestou nesie so sebou riziko vzniku potenciálne závažných infekcií, ako je meningitída, ktoré môžu byť život ohrozujúce. Známou komplikáciou intratekálneho podania lieku je meningitída, spôsobená vniknutím organizmov pozdĺž katétra alebo neúmyselnou kontamináciou infúzneho systému, obzvlášť s vonkajšími systémami.
Pacienti a lekári musia ostražito sledovať výskyt typických prejavov a príznakov meningitídy.
Optimálne intratekálne umiestnenie hrotu katétra nebolo stanovené. Nižšie umiestnenie hrotu katétra, napr. v lumbálnej oblasti, môže znížiť výskyt neurologických, so zikonotidom súvisiacich nežiaducich účinkov. Umiestnenie hrotu katétra sa musí pozorne zvážiť, aby sa umožnil dostatočný prístup
k spinálnym nociceptívnym segmentom, zatiaľ čo sa minimalizujú koncentrácie lieku na cerebrálnej
úrovni.
Iba malý počet pacientov dostával systémovú chemoterapiu a IT zikonotid. Pri podávaní zikonotidu pacientom, ktorí dostávajú systémovú chemoterapiu, sa musí postupovať opatrne (pozri časť
4.5
).
Zvýšenia hodnôt kreatínkinázy
Zvýšenia hodnôt kreatínkinázy, ktoré sú zvyčajne bezpríznakové, sú bežné medzi pacientmi užívajúcimi intratekálny zikonotid. Progresívny nárast hodnôt kreatínkinázy nie je bežný. Odporúča sa hladiny kreatínkinázy monitorovať. V prípade jej progresívneho zvyšovania alebo klinicky významného zvyšovania v spojení s klinickými príznakmi myopatie alebo rabdomyolýzy, sa musí zvážiť prerušenie podávania zikonotidu.
Reakcie precitlivenosti
Reakcie precitlivenosti, vrátane anafylaxie, neboli počas klinických skúšok pozorované a imunogenicita zikonotidu podávaného cestou IT sa javí byť nízka. Avšak možnosť vzniku závažných alergických reakcií nie je možné vylúčiť a vyskytli sa spontánne hlásené prípady anafylaktických reakcií.
Kognitívne a neuropsychiatrické nežiaduce reakcie
Kognitívne a neuropsychiatrické nežiaduce účinky, najmä zmätenosť, sú u pacientov liečených zikonotidom bežné. Poškodenie kognitívnych funkcií sa typicky objavuje po niekoľkých týždňoch liečby. U pacientov liečených zikonotidom boli pozorované príhody akútnych psychiatrických porúch, ako sú halucinácie, paranoidné reakcie, hostilita, agresivita, chorobné blúznenie, psychózy a manické reakcie. Dávka zikonotidu musí byť znížená alebo musí byť prerušené jeho podávanie, ak sa vyvinú príznaky kognitívneho poškodenia alebo neuropsychiatrické nežiaduce účinky, avšak iné prispievajúce príčiny musia byť tiež vzaté do úvahy. Kognitívne účinky zikonotidu sú väčšinou zvratné do 1 - 4 týždňov po prerušení podávania lieku, ale v niektorých prípadoch môžu pretrvávať. Odporúča sa, aby pacienti podstúpili neuropsychiatrické vyšetrenie pred a po začatí liečby intratekálnym zikonotidom.
U pacientov so závažnou chronickou bolesťou je vyšší výskyt samovraždy a samovražedných pokusov
ako u celkovej populácie. Zikonotid môže spôsobiť alebo zhoršiť depresiu s rizikom samovraždy u citlivých pacientov. Je známe, že pacienti, ktorí mali pred začiatkom liečby v anamnéze udalosti súvisiace so samovraždou, sú vystavení väčšiemu riziku samovražedných myšlienok alebo samovražedného správania a počas liečby by mali byť starostlivo sledovaní. Pacientom (a opatrovateľom pacientov) sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa objavia prejavy
samovražedných myšlienok alebo správania. Pacientom s predchádzajúcim pokusom o samovraždu pri liečbe zikonotidom v anamnéze sa zikonotid nesmie opätovne podávať. Zikonotid je kontraindikovaný u pacientov s anamnézou samovražedného pokusu alebo myšlienok na samovraždu so zikonotidom (časť 4.3).
Útlm centrálneho nervového systému (CNS)
Pacienti zaznamenali počas podávania zníženú úroveň vedomia. Pacient obyčajne ostáva pri vedomí a dýchanie nie je oslabené. Účinok môže byť obmedzený, ale podávanie zikonotidu musí byť prerušené, kým tieto príznaky doznejú. Opätovné zavedenie zikonotidu sa u týchto pacientov neodporúča.
Vysadenie súčasne podávaných liekov pôsobiacich tlmivo na CNS sa musí tiež zvážiť, pretože tieto môžu prispievať k zníženiu hladiny bdelosti.