Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Accord Healthcare S.L.U. (Polska)
Zloženie
Axitinibum 5 mg
ATC kód
L01EK01
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: Cytostatiká, inhibítory proteínkinázy, ATC kód: L01EK01
Mechanizmus účinku
Axitinib je účinný a selektívny inhibítor tyrozínkinázy receptorov vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGFR-1, VEGFR-2 a VEGFR-3). Tieto receptory sa podieľajú na patologickej angiogenéze, raste nádoru a metastatickej progresii karcinómu. Preukázalo sa, že axitinib účinne inhibuje proliferáciu endoteliálnych buniek a ich prežívanie sprostredkované VEGF. Axitinib inhiboval fosforyláciu VEGFR-2 nádorovej vaskulatúry xenograftu, ktorá predstavovala cieľ liečby in vivo a viedol k oddialeniu rastu nádoru, regresii a inhibícii metastáz v mnohých experimentálnych modeloch rakoviny.
Vplyv na QTc interval
V randomizovanej dvojramennej štúdii s prekrížením liečebných ramien bola 35 zdravým probandom podaná jedna perorálna dávka axitinibu (5 mg) bez podávania a s podávaním 400 mg ketokonazolu počas 7 dní. Výsledky tejto štúdie ukázali, že expozícia axitinibu v plazme až dvojnásobne vyššia ako očakávané terapeutické hladiny pri 5 mg dávkovaní neviedla ku klinicky signifikantnému predĺženiu QT intervalu.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Bezpečnosť a účinnosť axitinibu sa hodnotili v randomizovanej, otvorenej multicentrickej klinickej štúdii fázy 3. Pacienti (N = 723) s pokročilým RCC, ktorých ochorenie progredovalo
počas alebo po liečbe jednou predchádzajúcou systémovou terapiou, zahrňujúcou režimy
so sunitinibom, bevacizumabom, temsirolimom alebo cytokín-obsahujúce , boli randomizovaní (1:1) na užívanie axitinibu (N = 361) alebo sorafenibu (N = 362). Primárny cieľový ukazovateľ, prežívanie bez progresie (PFS) sa hodnotil centrálne metódou zaslepeného nezávislého posúdenia. Medzi sekundárne cieľové ukazovatele patrili miera objektívnej odpovede (ORR) a celkové prežívanie (OS).
Z pacientov zaradených do tejto klinickej štúdie dostalo 389 pacientov (53,8 %) jednu predchádzajúcu liečbu založenú na sunitinibe, 251 pacientov (34,7 %) dostalo jednu predchádzajúcu liečbu založenú na cytokínoch (interleukin-2 alebo interferón-alfa), 59 pacientov (8,2 %) dostalo jednu predchádzajúcu liečbu založenú na bevacizumabe a 24 pacientov (3,3 %) dostalo jednu predchádzajúcu liečbu
založenú na temsirolime. Demografické a nádorové charakteristiky na začiatku štúdie boli podobné medzi liečebnými skupinami s axitinibom a sorafenibom čo sa týka veku, pohlavia, rasy, výkonnostného stavu podľa ECOG kritérií (Eastern Cooperative Oncology Group), geografického regiónu a predchádzajúcej liečby.
V celej populácii pacientov a dvoch hlavných podskupinách (skupina s predchádzajúcou liečbou sunitinibom a skupina s predchádzajúcou liečbou cytokínmi) pre primárny cieľový ukazovateľ hodnotenia PFS bol preukázaný štatisticky signifikantný prínos axitinibu oproti sorafenibu (pozri Tabuľka 2 a Obrázky 1, 2 a 3). Hodnota mediánu PFS bola v oboch podskupinách rozdelených podľa predchádzajúcej liečby odlišná. Dve podskupiny boli príliš malé, aby poskytli dôveryhodné výsledky (skupina s predchádzajúcou liečbou temsirolimom a skupina s predchádzajúcou liečbou bevacizumabom). Medzi liečebnými ramenami neboli žiadne štatisticky signifikantné rozdiely v OS v celkovej populácii ani v podskupinách rozdelených podľa predchádzajúcej liečby.
Tabuľka 2. Výsledky účinnosti
Cieľový ukazovateľ/ Populácia štúdie
axitinib
Sorafenib
HR (95% CI)
p-hodnota
Celá ITT populácia
N = 361
N = 362
Medián PFS v mesiacoch (95%
6,8 (6,4; 8,3)
4,7 (4,6; 6,3)
0,67 (0,56; 0,81)
< 0,0001
c
CI)
Medián OS
d
v mesiacoch
20,1 (16,7; 23,4)
19,2 (17,5; 22,3)
0,97 (0,80; 1,17)
NS
(95% CI)
ORR
b,
e
% (95% CI)
19,4 (15,4; 23,9)
9,4 (6,6; 12,9)
2,06
f
(1,41; 3,00)
0,0001
g
Predchádzajúca liečbasunitinibom
N = 194
N = 195
Medián PFS
a,
b
v mesiacoch
4,8 (4,5; 6,5)
3,4 (2,8; 4,7)
0,74 (0,58; 0,94)
0,0063
h
(95% CI)
Medián OS
d
v mesiacoch
15,2 (12,8; 18,3)
16,5 (13,7; 19,2)
1,00 (0,78; 1,27)
(95% CI)
ORR
b,
e
% (95% CI)
11,3 (7,2; 16,7)
7,7 (4,4; 12,4)
1,48
f
(0,79; 2,75)
NS
Predchádzajúca liečba cytokínmi
N = 126
N = 125
Medián PFS
a,b
v mesiacoch
12,0 (10,1; 13,9)
6,6 (6,4; 8,3)
0,52 (0,38; 0,72)
< 0,0001
h
(95% CI)
Medián OS
d
v mesiacoch
29,4 (24,5; NE)
27,8 (23,1; 34,5)
0,81 (0,56; 1,19)
NS
(95% CI)
ORR
b,e
% (95% CI)
32,5 (24,5; 41,5)
13,6 (8,1; 20,9)
2,39
f
(1,43; 3,99)
0,0002
i
CI = interval spoľahlivosti, HR = miera rizika (axitinib/sorafenib); ITT: všetci pacienti zaradení do štúdie); NE: nemožné predpovedať; NS: štatisticky nesignifikantné; ORR: miera objektívnej odpovede; OS: celkové prežívanie; PFS: prežívanie bez progresie.
aČas od randomizácie po progresiu alebo úmrtie z akejkoľvek príčiny, podľa toho, ktorá udalosť nastane prvá.
Dátum ukončenia: 3. jún 2011.
bStanovené podľa Kritérií hodnotenia odpovede u pevných nádorov (RECIST) nezávislým rádiologickým posudkom.
cJednostranná hodnota p podľa log-rank testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu a predchádzajúcej liečby.
dDátum ukončenia: 1. november 2011.
eDátum ukončenia: 31. august 2010.
fPre ORR je použitá veličina pomer rizík. Pomer rizík > 1 znamenal väčšiu pravdepodobnosť liečebnej odpovede v ramene s axitinibom; pomer rizík < 1 znamenal väčšiu pravdepodobnosť liečebnej odpovede v ramene so sorafenibom.
gJednostranná hodnota p Cochran-Mantel-Haenszel testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu a predchádzajúcej terapie.
hJednostranná hodnota p log-rank testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu.
iJednostranná hodnota p Cochran-Mantel-Haenszel testu pre liečbu so stratifikáciou podľa ECOG výkonnostného stavu.
Obrázok 1. Kaplan-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa nezávislého hodnotenia pre
Čas (mesiace)
axitinib(N = 361)
medián 6,8 mesiaca
sorafenib (N = 362) medián 4,7 mesiaca
miera rizika = 0,67 95%
CI [0,56, 0,81]
p hodnota < 0,0001
Podiel pacientov bez progresie
celkovú populáciu
axitinib (N = 194) medián 4,8 mesiaca
sorafenib (N = 195)
medián 3,4 mesiaca
miera rizika = 0,74 95%
CI [0,58, 0,94]
p hodnota = 0,0063
Čas (mesiace)
Podiel pacientov bez progresie
Obrázok 2. Kaplan-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa nezávislého hodnotenia pre podskupinu s predchádzajúcou liečbou sunitinibom
Čas (mesiace)
axitinib (N = 126) medián 12,0 mesiaca
sorafenib (N = 125) medián 6,6 mesiaca
miera rizika = 0,52 95% CI [0,38, 0,72]
p hodnota < 0,0001
Podiel pacientov bez progresie
Obrázok 3. Kaplan-Meierova krivka prežívania bez progresie podľa nezávislého hodnotenia pre podskupinu s predchádzajúcou liečbou cytokínom.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom Axitinib Accord vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe karcinómu obličky a obličkovej panvičky (okrem nefroblastómu, nefroblastomatózy, sarkómu z jasných buniek, mezoblastického nefrómu, obličkového medulárneho karcinómu a rabdoidného nádoru obličky) (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Pred začatím a pravidelne počas liečby axitinibom je potrebné sledovať typické príhody týkajúce sa bezpečnosti liečby ako sú uvedené ďalej.
Príhody zlyhania srdca
V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli hlásené príhody zlyhania srdca (vrátane zlyhania srdca, kongestívneho zlyhania srdca, kardiopulmonálneho zlyhania, dysfunkcie ľavej komory srdca, zníženia ejekčnej frakcie a zlyhania pravej komory srdca) (pozri časť
4.8
).
Počas liečby axitinibom je potrebné pravidelne sledovať prejavy alebo príznaky zlyhania srdca. Zvládnutie príhod zlyhania srdca môže vyžadovať prechodné prerušenie alebo trvalé ukončenie liečby axitinibom a/alebo zníženie dávky axitinibu.
Hypertenzia
V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC sa veľmi často hlásila hypertenzia (pozri časť
4.8
).
V kontrolovanej klinickej štúdii sa medián času do vzniku hypertenzie (systolický tlak krvi
> 150 mmHg alebo diastolický tlak krvi > 100 mmHg) dosiahol v priebehu prvého mesiaca
od začiatku liečby axitinibom a vzostupy krvného tlaku sa pozorovali už po 4 dňoch od začiatku užívania axitinibu.
Už pred začiatkom liečby axitinibom sa musí krvný tlak dobre kontrolovať. Pacienti sa majú sledovať kvôli hypertenzii a podľa potreby liečiť štandardnou antihypertenzívnou liečbou. V prípade pretrvávania hypertenzie napriek užívaniu antihypertenzívnych liekov sa musí znížiť dávka axitinibu.
U pacientov, u ktorých sa vyvinie závažná hypertenzia, dočasne prerušte liečbu axitinibom
a pokračujte nižšou dávkou, keď je pacient normotenzný. Ak je liečba axitinibom prerušená, musia sa pacienti užívajúci antihypertenzívne lieky sledovať kvôli hypotenzii (pozri časť
4.2
).
V prípade závažnej alebo pretrvávajúcej artériovej hypertenzie a príznakov pripomínajúcich syndróm posteriórnej reverzibilnej encefalopatie (PRES) (viď nižšie) treba zvážiť diagnostické vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou (MRI).
Dysfunkcia štítnej žľazy
V klinických štúdiách s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli hlásené prípady hypotyreózy a v menšom rozsahu prípady hypertyreózy (pozri časť
4.8
).
Funkcia štítnej žľazy sa má vyšetriť ešte pred začiatkom a pravidelne kontrolovať počas liečby axitinibom. Hypotyreóza alebo hypertyreóza sa majú liečiť podľa štandardných terapeutických postupov s cieľom udržať eutyreoidný stav.
Arteriálne embolické a trombotické príhody
V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené arteriálne embolické a trombotické príhody (vrátane tranzitórneho ischemického ataku, infarktu myokardu, cerebrovaskulárnej príhody a oklúzie sietnicovej artérie) (pozri časť
4.8
).
Axitinib sa má preto používať opatrne u pacientov, ktorí majú zvýšené riziko vzniku alebo sa u nich už
vyskytli takéto príhody. Axitinib sa neskúmal u pacientov, ktorí mali arteriálnu embolickú
a trombotickú príhodu počas predchádzajúcich 12 mesiacov.
Venózne embolické a trombotické príhody
V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené venózne embolické a trombotické príhody (vrátane pľúcnej embólie, hlbokej žilovej trombózy a oklúzie/trombózy sietnicovej vény) (pozri časť
4.8
).
Axitinib sa má preto používať opatrne u pacientov, ktorí majú zvýšené riziko vzniku alebo sa u nich už
vyskytli takéto príhody. Axitinib sa neskúmal u pacientov, ktorí mali venóznu embolickú
a trombotickú príhodu počas predchádzajúcich 6 mesiacov.
Zvýšená hladina hemoglobínu alebo hematokritu
Počas liečby axitinibom sa môže vyskytnúť vzostup hemoglobínu alebo hematokritu ako prejav zvýšenia množstva červených krviniek (pozri časť
4.8
, polycytémia). Zvýšenie množstva červených krviniek môže zvýšiť riziko vzniku embolických a trombotických príhod.
Hladina hemoglobínu alebo hodnota hematokritu sa majú vyšetriť ešte pred začiatkom a pravidelne kontrolovať počas liečby axitinibom. Ak dôjde k zvýšeniu hladiny hemoglobínu alebo hodnoty hematokritu nad normálnu úroveň, pacienti sa majú liečiť štandardnými terapeutickými postupmi s cieľom znížiť hladinu hemoglobínu alebo hodnotu hematokritu na prijateľnú úroveň.
Hemorágia
V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené hemoragické príhody (pozri časť
4.8
).
Axitinib sa neskúmal u pacientov s dokázanými neliečenými metastázami v mozgu alebo nedávnym aktívnym gastrointestinálnym krvácaním a nemá sa u týchto pacientov používať. Ak si akékoľvek krvácanie vyžaduje medicínsky zásah, dočasne prerušte podávanie axitinibu.
Aneuryzmy a arteriálne disekcie
Používanie inhibítorov dráhy vaskulárneho endotelového rastového faktora (vascular endothelial growth factor, VEGF) u pacientov s hypertenziou alebo bez hypertenzie môže podporovať tvorbu aneuryziem a/alebo arteriálnych disekcií. Pred začatím liečby liekom Axitinib Accord je potrebné toto
riziko dôkladne zvážiť u pacientov s rizikovými faktormi, ako je hypertenzia alebo aneuryzma v
anamnéze.
Gastrointestinálna perforácia a tvorba fistúl
V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené prípady gastrointestinálnej perforácie alebo vzniku fistúl (pozri časť
4.8
).
Počas liečby axitinibom je potrebné sledovať príznaky svedčiace pre gastrointestinálnu perforáciu
alebo vznik fistuly.
Komplikácie spojené s hojením rán
Neuskutočnili sa žiadne formálne klinické štúdie sledujúce vplyv axitinibu na hojenie rán.
Liečbu axitinibom sa má prerušiť najmenej 24 hodín pred plánovaným chirurgickým zákrokom. Rozhodnutie pokračovať v liečbe axitinibom po chirurgickom zákroku sa má opierať o klinické posúdenie adekvátneho hojenia rany.
Syndróm posteriórnej reverzibilnej encefalopatie (PRES)
V klinických štúdiách s axitinibom boli hlásené prípady PRES (pozri časť
4.8
).
PRES je neurologické ochorenie, ktoré sa môže prejaviť bolesťou hlavy, záchvatom, letargiou, zmätenosťou, slepotou a ďalšími zrakovými a neurologickými poruchami. Môže byť prítomná ľahká až závažná hypertenzia. Na potvrdenie diagnózy PRES je nevyhnutná magnetická rezonancia.
U pacientov s prejavmi alebo príznakmi PRES prechodne prerušte alebo definitívne ukončite liečbu axitinibom. Bezpečnosť opätovného začatia liečby axitinibom u pacientov s anamnézou PRES nie je známa.
Proteinúria
V klinických štúdiách s axitinibom bola hlásená proteinúria, vrátane proteinúrie 3. a 4. stupňa závažnosti (pozri časť
4.8
).
Pred začatím liečby a pravidelne v priebehu liečby axitinibom sa odporúča monitorovanie výskytu proteinúrie. V prípade pacientov, u ktorých sa vyvinie stredne závažná až závažná proteinúria, znížte dávku alebo dočasne prerušte liečbu axitinibom (pozri časť
4.2
). Ak sa u pacienta vyvinie nefrotický syndróm, liečba axitinibom sa má prerušiť.
Nežiaduce účinky súvisiace s pečeňou
V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC boli hlásené nežiaduce účinky súvisiace s pečeňou. Najčastejšie uvádzané nežiaduce účinky súvisiace s pečeňou zahŕňali zvýšenie hladiny alanínaminotransferázy (ALT), aspartátaminotransferázy (AST) a bilirubínu v krvi (pozri časť
4.8
). Nepozorovali sa súbežné zvýšenia hladiny ALT (> 3-násobok hornej hranice normy [upper limit of normal, ULN]) a bilirubínu (> 2-násobok ULN).
V klinickej štúdii na stanovenie dávky boli súbežné zvýšenia hladín ALT (12-násobok ULN)
a bilirubínu (2,3-násobok ULN), považované za hepatotoxicitu súvisiacu s liekom, pozorované
u 1 pacienta, ktorý užíval axitinib v úvodnej dávke 20 mg dvakrát denne (4-násobok odporúčanej
úvodnej dávky).
Je potrebné vyšetriť pečeňové testy pred začiatkom liečby a kontrolovať pravidelne počas liečby
axitinibom.
Porucha funkcie pečene
V klinických štúdiách s axitinibom bola systémová expozícia axitinibu približne 2-násobne vyššia
u subjektov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B klasifikácie podľa Childa-Pugha) oproti subjektom s normálnou funkciou pečene. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B klasifikácie Childa-Pugha) sa odporúča zníženie dávky pri podávaní axitinibu (pozri časť
4.2
).
Axitinib sa skúmal u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C klasifikácie podľa
Childa-Pugha) a nemá sa u tejto populácie používať.
Starší ľudia (≥ 65 rokov) a príslušnosť k rase
V kontrolovanej klinickej štúdii s axitinibom v liečbe pacientov s RCC bolo 34 % pacientov liečených axitinibom vo veku ≥ 65 rokov. Väčšina pacientov boli belosi (77 %) alebo aziati (21 %). Hoci nemožno vylúčiť väčšiu náchylnosť na vznik nežiaducich reakcií u niektorých starších pacientov
a ázijských pacientov, celkovo neboli pozorované žiadne významné rozdiely v bezpečnosti a účinnosti axitinibu medzi pacientmi vo veku ≥ 65 rokov a mladšími a medzi príslušníkmi bielej rasy a iných rás.
Nie je potrebná úprava dávkovania na základe veku pacienta alebo príslušnosti k rase (pozri časti
4.2
a
5.2).
Pomocné látky
Laktóza
Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej filmom obalenej tablete, t. j v podstate
zanedbateľné množstvo sodíka.