Bramitob 4 ml/300 mg Roztok pre rozprašovač

Všeobecné upozornenia Tobramycín sa má používať opatrne u pacientov so známou alebo suspektnou poruchou funkcie obličiek, sluchu, vestibulárneho aparátu alebo s neuromuskulárnou poruchou alebo s ťažkou, aktívnou hemoptýzou. Funkcia obličiek a VIII. hlavového nervu sa musí pozorne sledovať u pacientov so známou alebo suspektnou poruchou funkcie obličiek a aj u pacientov, ktorých funkcia obličiek bola spočiatku normálna, ale u ktorých počas liečby vznikli príznaky poruchy funkcie obličiek. Preukázaná porucha funkcie obličiek, vestibulárneho aparátu a/alebo sluchu si vyžaduje vysadenie lieku alebo úpravu dávkovania. Koncentrácia tobramycínu v sére sa má sledovať len pomocou venóznej punkcie a nie pomocou odberu vzorky krvi z prstu. Zistilo sa, že kontaminácia kože prstov prípravkom pri príprave a nebulizácii tobramycínu, môže viesť k falošne zvýšeným hladinám liečiva v sére. Tejto kontaminácii nie je možné úplne zabrániť umytím rúk pred vyšetrením. Bronchospazmus Po inhalácii liekov môže dôjsť k bronchospazmu, ktorý bol hlásený po použití nebulizovaného tobramycínu. Prvá dávka Bramitobu sa má podať pod lekárskym dohľadom, s použitím bronchodilatancia pred nebulizáciou, ak je tento už súčasťou súčasného liečebného režimu pacienta. FEV1 (úsilný výdychový objem) sa má merať pred nebulizáciou a po nej. Ak bude mať pacient, ktorý neužíva bronchodilatancia, zjavný bronchospazmus navodený liečbou, test sa má zopakovať, pri inej príležitosti s použitím bronchodilatancia. Vznik bronchospazmu u pacienta liečeného bronchodilatanciom môže svedčiť o alergickej reakcii. Ak je podozrenie na alergickú reakciu, tobramycín sa má vysadiť. Bronchospazmus sa má liečiť ako je to klinicky vhodné. Neuromuskulárne poruchy Tobramycín sa má používať s maximálnou opatrnosťou u pacientov s neuromuskulárnymi poruchami, ako sú parkinsonizmus alebo iné ochorenia charakterizované myasténiou, vrátane myasthenia gravis, pretože aminoglykozidy môžu zhoršiť svalovú slabosť v dôsledku potenciálneho kurariformného účinku na neuromuskulárnu funkciu. Nefrotoxicita Aj keď sa liečba parenterálnymi aminoglykozidmi spája s nefrotoxicitou, v klinických štúdiách sa u tobramycínu nefrotoxicita nedokázala. Liek sa má používať opatrne u pacientov so známou alebo suspektnou poruchou funkcie obličiek a majú sa sledovať koncentrácie tobramycínu v sére, napr. hladiny v sére sa majú stanoviť po dvoch alebo troch dávkach, aby mohlo byť dávkovanie v prípade potreby upravené, a tiež počas liečby v časových odstupoch troch až štyroch dní. V prípade zmeny funkcie obličiek sa hladiny v sére musia stanovovať častejšie a musí sa upraviť dávka alebo dávkovací interval. Pacienti s ťažkou poruchou funkcie obličiek, t.j. s hladinami kreatinínu v sére > 2 mg/dl (176,8 µmol/l) neboli zaradení do klinických štúdií. Na základe súčasnej klinickej praxe sa majú pred liečbou vyšetriť základné funkcie obličiek. Funkcia obličiek sa má okrem toho opakovane vyšetrovať prostredníctvom pravidelného stanovenia hladín močoviny a kreatinínu najmenej po každých 6 kompletných cykloch liečby tobramycínom (180-dňová liečba nebulizovaným tobramycínom). Ak sa zistí nefrotoxicita, liečba tobramycínom sa musí prerušiť až dovtedy, kým minimálne koncentrácie liečiva v sére neklesnú pod 2 µg/ml. Potom je možné na základe lekárskeho zhodnotenia znovu začať liečbu tobramycínom. Pacienti, ktorí dostávajú súbežnú liečbu parenterálnymi aminoglykozidmi, musia byť pozorne sledovaní kvôli riziku kumulatívnej toxicity. Sledovanie funkcie obličiek je dôležité najmä u starších pacientov, ktorí môžu mať zníženú funkciu obličiek, ktorá nemusí byť zjavná vo výsledkoch bežných skríningových vyšetrení, ako je vyšetrenie hladín močoviny v krvi alebo hladín kreatinínu v sére. Užitočnejšie môže byť stanovenie klírensu kreatinínu. Moč sa musí vyšetriť na zvýšené vylučovanie bielkoviny, buniek a valcov. Pravidelne sa musia merať hladiny kreatinínu v sére alebo klírens kreatinínu (prednostne pred meraním hladín močoviny v krvi). Ototoxicita Po parenterálnom použití aminoglykozidov bola hlásená ototoxicita, prejavujúca sa ako sluchová aj vestibulárna toxicita. Vestibulárna toxicita sa môže prejaviť ako vertigo, ataxia alebo závrat. Počas kontrolovaných klinických štúdií s tobramycínom bola pozorovaná mierna hypoakúzia a vertigo, zatiaľ čo u iných liekov na nebulizáciu s obsahom tobramycínu sa počas kontrolovaných klinických štúdií nevyskytla ototoxicita stanovená ako sťažnosti na stratu sluchu alebo zmenou v audiometrickom vyšetrení. V otvorených štúdiách a v priebehu postmarketingového sledovania došlo u niektorých pacientov s anamnézou predošlej dlhodobej alebo súčasnej intravenóznej liečby aminoglykozidmi k nedoslýchavosti. Lekár má vziať do úvahy, že aminoglykozidy môžu spôsobiť vestibulárnu a kochleárnu toxicitu a počas celej liečby Bramitobom má vykonávať vyšetrenie sluchu. U predisponovaných pacientov, u ktorých existuje v dôsledku predošlej dlhodobej systémovej liečby aminoglykozidmi riziko ototoxicity, môže byť pred začiatkom liečby tobramycínom potrebné zvážiť audiologické vyšetrenie. Pri objavení sa tinitu sa vyžaduje postupovať opatrne, pretože predstavuje príznak ototoxicity. Ak pacient počas liečby aminoglykozidmi ohlási výskyt tinitu alebo nedoslýchavosť, lekár má zvážiť, či sú potrebné audiologické vyšetrenia. Pokiaľ je to možné, u pacientov pri pokračovaní liečby, ktorí sú zvlášť vysoko rizikoví na ototoxicitu, sa odporúča opakované meranie audiogramu. Pacienti súbežne liečení parenterálnymi aminoglykozidmi majú byť primerane klinicky sledovaní kvôli riziku kumulatívnej toxicity. Hemoptýza Inhalácia nebulizovaných roztokov môže vyvolať reflex kašľa. K použitiu nebulizovaného Bramitobu u pacientov s aktívnou, ťažkou hemoptýzou sa má pristúpiť len v prípade, ak prínosy liečby prevyšujú riziko vyvolania ďalšieho krvácania. Mikrobiálna rezistencia V klinických štúdiách sa u niektorých pacientov liečených nebulizovaným tobramycínom dokázal vzostup minimálnej inhibičnej koncentrácie aminoglykozidov pre testované izoláty P. aeruginosa. Existuje teoretické riziko, že u pacientov liečených nebulizovaným tobramycínom môže dôjsť k vzniku izolátov P. aeruginosa rezistentných na intravenózny tobramycín (pozri časť 5.1 Farmakodynamické vlastnosti). V klinických štúdiách sa nezískali žiadne údaje od pacientov s infekciami spôsobenými Burkholderia cepacia. Informácie týkajúce sa podávania počas gravidity a laktácie, pozri časť 4.6 “Fertilita, gravidita a laktácia”.