Selincro 18 mg filmom obalené tablety

Farmakoterapeutická skupina: Iné látky ovplyvňujúce nervový systém, látky na liečbu závislosti od alkoholu; ATC kód: N07BB05. Mechanizmus účinku Nalmefén je modulátor opioidového systému so zreteľným μ, δ a κ receptorovým profilom. Štúdie in vitro preukázali, že nalmefén je selektívny ligand opioidových receptorov s antagonistickou aktivitou na μ a δ receptoroch a čiastočne agonistickou aktivitou na κ receptore. Štúdie in vivo preukázali, že nalmefén znižuje spotrebu alkoholu, pravdepodobne prostredníctvom modulácie kortiko-mezolimbických funkcií. Údaje z predklinických štúdií, klinických štúdií a literatúry nepoukazujú na žiadnu formu závislosti ani zneužitia, ku ktorým by mohlo dôjsť pri užívaní Selincra. Klinická účinnosť a bezpečnosť Účinnosť Selincra pri znižovaní spotreby alkoholu u pacientov so závislosťou od alkoholu (DSM-IV) sa hodnotila v dvoch štúdiách účinnosti.​‍​​​​​‍​‍‍‍‍​‍‍ Pacienti, ktorí majú vo svojej anamnéze delírium tremens, halucinácie, záchvaty, významnú psychickú komorbiditu alebo významné abnormality funkcie pečene, ako aj pacienti so závažnými fyzickými abstinenčnými príznakmi v skríningu alebo randomizácii boli vylúčení. Väčšina (80 %) zahrnutých pacientov mala vysoké alebo veľmi vysoké DRL (spotreba alkoholu >60 g/deň u mužov a >40 g/deň u žien podľa DRL stupňov spotreby alkoholu stanovených WHO) v skríningu, z ktorých 65 % si udržalo vysoké alebo veľmi vysoké DRL od skríningu po randomizáciu. V oboch prípadoch išlo o randomizované, dvojito zaslepené, placebom kontrolované štúdie s paralelnými skupinami, v ktorých boli po 6 mesiacoch liečby pacienti, ktorí dostávali Selincro, randomizovaní na užívanie placeba alebo Selincra počas 1-mesačnej výbehovej („runout“) fázy. Účinnosť Selincra sa hodnotila aj v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej 1-ročnej štúdii s paralelnými skupinami. Celkove tieto štúdie zahŕňali 1 941 pacientov, pričom 1 144 z nich bolo liečených Selincrom 18 mg podávaným podľa potreby. Počas úvodnej návštevy sa hodnotil klinický stav pacienta, jeho sociálna situácia a spotreba alkoholu (na základe údajov od pacienta). Počas randomizačnej návštevy o 1 – 2 týždne neskôr bolo nanovo vyhodnotené DRL a bola začatá liečba Selincrom spolu s psychosociálnou intervenciou (BRENDA) zameranou na dodržiavanie liečby a znižovanie spotreby alkoholu. Selincro bol predpisovaný podľa potreby, výsledkom čoho bolo, že pacienti v skupine liečenej Selincrom užívali Selincro v priemere približne polovicu počtu dní. Účinnosť Selincra sa hodnotila pomocou dvoch primárnych výsledných parametrov: zmeny počtu dní intenzívneho pitia v mesiaci (HDD, z angl. heavy drinking days) od východiskového stavu po mesiac a zmeny celkovej dennej spotreby alkoholu (TAC, z angl. total alcohol consumption) od východiskového stavu po 6. mesiac. HDD bol definovaný ako deň so spotrebou ≥60 g čistého alkoholu u mužov a ≥40 g u žien. K výraznému zníženiu počtu HDD a TAC došlo u niektorých pacientov v období medzi úvodnou návštevou (skríning) a randomizáciou v dôsledku nefarmakologických účinkov. V 1. štúdii (n=579) 18 % a v 2. štúdii (n=655) 33 % celkovej populácie výrazne znížilo spotrebu alkoholu v období medzi skríningom a randomizáciou. V prípade pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým DRL na začiatku 35 % pacientov zaznamenalo zlepšenie vplyvom nefarmakologických účinkov v období medzi úvodnou návštevou (skríning) a randomizáciou. V čase randomizácie mali títo pacienti takú nízku spotrebu alkoholu, že nezostal priestor na ďalšie zlepšovanie (efekt dna). Preto ako cieľová skupina boli post hoc určení pacienti, u ktorých v čase randomizácie pretrvávalo vysoké alebo veľmi vysoké DRL. V tejto post hoc populačnej skupine bola účinnosť liečby vyššia ako v celkovej populácii. Klinická účinnosť a klinická relevantnosť Selincra bola analyzovaná u pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým DRL pri skríningu a randomizácii. Na začiatku mali pacienti v priemere 23 HDD za mesiac (11 % pacientov malo menej ako 14 HDD za mesiac) a spotrebovali 106 g/deň. Väčšina pacientov malo nízku (55 % dosahovalo 0 – 13 bodov) alebo strednú (36 % dosahovalo 14 – 21 bodov) alkoholovú závislosť podľa škály alkoholovej závislosti. Post hoc analýza účinnosti u pacientov so zachovaným vysokým alebo veľmi vysokým DRL v čase randomizácie V 1. štúdii nedokončilo liečbu viac pacientov v skupine na Selincre ako v placebo skupine(50 % oproti 32 %). Pokiaľ ide o HDD, na začiatku bolo 23 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=171) aj v placebo skupine (n=167). U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bol počet HDD 9 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=85) a 14 dní/mesiac v skupine na placebe (n=114). TAC bola na začiatku 102 g/deň v skupine na Selincre (n=171) a 99 g/deň v skupine na placebe (n=167). U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bola TAC 40 g/deň v skupine na Selincre (n=85) a 57 g/deň v skupine na placebe (n=114). V 2. štúdii bol podiel pacientov, ktorí nedokončili liečbu, vyšší v skupine na Selincre ako v placebo skupine (30 % v skupine na nalmeféne oproti 28 % v placebo skupine). Pokiaľ ide o HDD, na začiatku bolo 23 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=148) a 22 dní/mesiac v placebo skupine (n=155). U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bol počet HDD 10 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=103) a 12 dní/mesiac v skupine na placebe (n=111). TAC bola na začiatku 113 g/deň v skupine na Selincre (n=148) a 108 g/deň v skupine na placebe (n=155). U pacientov, ktorí pokračovali v štúdii a poskytli údaje o účinnosti v 6. mesiaci, bola TAC 44 g/deň v skupine na Selincre (n=103) a 52 g/deň v skupine na placebe (n=111). Spoločné analýzy responderov z oboch štúdií sú uvedené v Tabuľke 2. Tabuľka 2. Výsledky spoločnej analýzy responderov u pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým DRL v skríningu a randomizácii Odpoveď Placebo Nalmefén Pomer šancí (95 % CI) Hodnota p TAC R70 b 19,9 % 25,4 % 1,44 (0,97; 2,13) 0,067 0-4 HDD c 16,8 % 22,3 % 1,54 (1,02; 2,35) 0,040 a V analýze sú pacienti, ktorí neukončili liečbu, považovaní za neresponderov. b ≥70 % pokles oproti východiskovému stavu v TAC v 6. mesiaci (28-dňové periódy). c 0 až 4 HDD/mesiac v 6. mesiaci (28-dňové periódy). Sú k dispozícii len obmedzené údaje pre Selincro v 1-mesačnej výbehovej fáze. 1-ročná štúdia Táto štúdia zahrnovala 665 pacientov. 52 % z týchto pacientov malo na začiatku vysoké alebo veľmi vysoké DRL; z nich 52 % (čo predstavuje 27 % z celej populácie) si udržalo vysoké alebo veľmi vysoké DRL do randomizácie. V tejto post hoc cieľovej populácii prerušilo liečbu viac pacientov užívajúcich nalmefén (45 %) v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo (31 %). HDD bolo na začiatku 19 dní/mesiac v skupine na Selincre (n=141) a 19 dní/mesiac v placebo skupine (n=42). U pacientov, ktorí pokračovali v liečbe a poskytli údaje o účinnosti po 1 roku, počet HDD bol dní/mesiac v skupine na Selincre (n=78) a 10 dní/mesiac v skupine na placebe (n=29). TAC bola na začiatku 100 g/deň v skupine na Selincre (n=141) a 101 g/deň v skupine na placebe (n=42). U pacientov, ktorí pokračovali v liečbe a poskytli údaje o účinnosti po 1 roku, bola TAC 24 g/deň v skupine na Selincre (n=78) a 47 g/deň v skupine na placebe (n=29). Pediatrická populácia Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií pre Selincro vo všetkých vekových podskupinách detí a dospievajúcich pri liečbe závislostí od alkoholu (pre informácie o použití u detí a dospievajúcich, pozri časť 4.2 ).