⚠️ Upozornenia
Pri lokálnej anestézii tkanív s bohatou vaskularizáciou (napr. krk v prípade operácie strumy)
vyžaduje podanie osobitnú opatrnosť, aby sa zabránilo intravaskulárnemu podaniu. Preto, aby sa predišlo intravaskulárnemu podaniu, pred vytlačením obsahu striekačky sa má piest vždy
zatiahnuť späť, aj keď neprítomnosť krvi v striekačke ešte úplne nevylučuje možnosť intravaskulárneho podania.
Pri podávaní v oblasti hlavy a krku vrátane retrobulbárneho a dentálneho použitia ako aj pri
blokáde ganglium stellatum, sa majú použiť nižšie dávky, pretože sa môžu vyskytnúť systémové toxické symptómy v dôsledku retrográdneho toku smerom k cerebrálnej cirkulácii.
Bezpečnosť anestetík amidového typu je sporná u pacientov s predispozíciou na malígnu hypertermiu; preto sa ich použitiu treba v týchto prípadoch vyhnúť.
Epidurálna anestézia sa má začať podaním testovacej dávky, aby sa zabránilo náhodnému subdurálnemu alebo intravazálnemu podaniu. U pacienta je potrebné starostlivo sledovať toxické účinky na kardiovaskulárny a centrálny nervový systém (pretože epidurálne dávky sú vždy vyššie ako dávky subdurálne).
Anestézia v blízkosti chrbtice vyžaduje mimoriadnu opatrnosť u pacientov s neurologickým ochorením, deformáciou chrbtice, septikémiou a ťažkou hypertenziou. Počas spinálnej anestézie sa má nepretržite sledovať krvný tlak.
Paracervikálna blokáda môže niekedy spôsobiť bradykardiu/tachykardiu plodu a je potrebné starostlivé monitorovanie frekvencie srdca plodu.
Účinok lokálnych anestetík sa môže znížiť, ak sa injekcia podá do zapálenej alebo infikovanej oblasti.
V kardiológii sa majú normalizovať hladiny draslíka pred použitím lidokaínu (hypokaliémia znižuje účinok lidokaínu). Pred liečbou lidokaínom sa má korigovať hyperkalémia, hypoxia a poruchy acidobázickej rovnováhy.
Keď sa lidokaín podáva pacientom s obehovým zlyhaním, hypovolémiou, hypotenziou, poruchou funkcie pečene a renálnou nedostatočnosťou je potrebná zvýšená opatrnosť a nižšie dávky.
U starších pacientov je tiež potrebná opatrnosť (pozri časť
4.2
), ďalej pri epilepsii, myasténii gravis, poruchách vedenia vzruchu, respiračnej nedostatočnosti a kedykoľvek, keď podaná dávka pravdepodobne spôsobí vysoké plazmatické hladiny.
Pacienti užívajúci antiarytmiká triedy III (napr. amiodarón) majú byť pod dozorom a EKG monitoringom, keďže účinky na srdce môžu byť aditívne.
U pacientov s akútnou profýriou je Lidocain EGIS 20 mg/ml injekčný roztok pravdepodobne porfyrínogénny a má sa predpisovať iba pri silných alebo akútnych indikáciách.
Počas podávania sa vyžaduje kontinuálne monitorovanie EKG. Výrazná bradykardia, predĺženie PQ intervalu, rozšírenie QRS intervalu alebo nová arytmická epizóda vyžadujú zníženie dávky alebo prerušenie liečby, ak je to potrebné. Pri výraznej bradykardii sa môže podať 0,5 až 1 mg
atropínu intaravenózne a ak je to potrebné, pri hypotenzii sa môžu podať intravenózne sympatomimetiká a/alebo agonisty beta-receptorov.
Tento liek obsahuje 4,7 mg sodíka v jednej ampulke, čo je menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v ampulke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
10 ml tohto lieku však obsahuje 23,5 mg sodíka, čo zodpovedá 1,175 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu. Musí sa to vziať do úvahy pri
podávaní vyšších dávok.
POČAS LIEČBY LIDOKAÍNOM MUSIA BYŤ VŽDY PO RUKE LIEKY A VYBAVENIE POTREBNÉ NA RESUSCITÁCIU!