Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
AIFA
Farmakoterapeutická skupina: antipsychotiká/deriváty indolu/ziprazidón ATC kód: N05AE04
Mechanizmus účinku
Ziprazidón vykazuje vysokú afinitu k dopamínovým receptorom typu 2 (D2) a podstatne vyššiu afinitu k sérotonínovým receptorom typu 2A (5HT2A). Pri použití pozitrónovej emisnej tomografie (PET) bola receptorová blokáda 12 hodín po jednorazovej perorálnej dávke 40 mg pri sérotonínovom type 2A viac ako 80 % a viac ako 50 % pri D2 type. Ziprazidón vzájomne reaguje aj so sérotonínovými receptormi 5HT2C, 5HT1D a 5HT1A, pričom jeho afinita k týmto miestam je rovnaká alebo väčšia než afinita
k D2 receptoru. Ziprazidón má stredne vysokú afinitu k neuronálnym transmiterom sérotonínu a noradrenalínu. Ziprazidón vykazuje stredne vysokú afinitu k histamínovým H(1)-
a alfa(1)-receptorom. Ziprazidón vykazuje zanedbateľnú afinitu k muskarínovým M(1)-receptorom.
Ako sa ukázalo, ziprazidón je antagonistom na sérotonínových receptoroch typu 2A (5HT2A), ako aj dopamínových receptoroch typu 2 (D2). Predpokladá sa, že terapeutická aktivita je aspoň čiastočne sprostredkovaná kombináciou týchto dvoch antagonistických účinkov. Ziprazidón je tiež silný antagonista na 5HT2C a 5HT1D receptoroch, silný agonista na 5HT1A receptore a inhibuje neuronálne spätné vychytávanie noradrenalínu a sérotonínu.
Ďalšie informácie o klinických skúšaniach Schizofrénia
V štúdii s trvaním 52 týždňov bol ziprazidón účinný pri udržiavaní klinického zlepšenia počas
kontinuálnej liečby u pacientov, ktorí preukázali odozvu na začiatku liečby: medzi jednotlivými skupinami liečenými ziprazidónom nebol jasný dôkaz závislosti odozvy od dávky. V tejto štúdii,
do ktorej boli zaradení pacienti s pozitívnymi, ako aj negatívnymi príznakmi, sa účinnosť ziprazidónu prejavila pri pozitívnych aj negatívnych symptómoch.
Incidencia prírastku telesnej hmotnosti, hlásená ako nežiaduca udalosť v krátkodobých štúdiách liečby schizofrénie (4 - 6 týždňov), bola nízka a identická u pacientov so ziprazidónom a placebom (u oboch 0,4 %). Počas jednoročnej placebom kontrolovanej štúdie sa pozorovali skupinové mediány pre úbytok telesnej hmotnosti v rozsahu 1 - 3 kg u pacientov liečených ziprazidónom v porovnaní
s mediánom úbytku telesnej hmotnosti 3 kg u pacientov, ktorí dostávali placebo.
V dvojito-zaslepenej porovnávacej štúdii schizofrénie sa merali metabolické parametre vrátane hmotnosti a hladín inzulínu nalačno, celkového cholesterolu a triacylglycerolov a indexu inzulínovej rezistencie (IR). U pacientov, ktorí užívali ziprazidón, sa nepozorovali významné zmeny od začiatku liečby (“baseline”) u žiadneho z týchto metabolických parametrov.
Výsledky veľkej štúdie bezpečnosti po uvedení na trh
Po uvedení na trh bola vykonaná randomizovaná štúdia s 18 239 pacientmi so schizofréniou
s obdobím sledovania 1 rok, aby sa zistilo či sa účinok ziprazidónu na QTc interval spája so zvýšeným rizikom mortality nezapríčinenej samovraždou. Táto štúdia, ktorá bola vykonaná v prirodzených
podmienkach klinických ambulancií, neukázala rozdiel v miere celkovej mortality a mortality nezapríčinenej samovraždou medzi liečbou ziprazidónom a olanzapínom (primárny koncový ukazovateľ). Štúdia tiež neukázala rozdiel v sekundárnych koncových výsledkoch - mortalita zo všetkých príčin, mortalita zapríčinená samovraždou, mortalita z dôvodu náhlej smrti, avšak
v skupine so ziprazidónom bol pozorovaný nevýznamný, numericky vyšší výskyt kardiovaskulárnej mortality. V skupine so ziprazidónom bol tiež pozorovaný štatisticky významne vyšší výskyt hospitalizácií z akejkoľvek príčiny, najmä z dôvodu rozdielov v počte psychiatrických hospitalizácií.
Bipolárna afektívna porucha
Účinnosť ziprazidónu u dospelých s bipolárnou afektívnou poruchou bola stanovená v dvoch placebom kontrolovaných, dvojito-zaslepených štúdiách s dĺžkou trvania 3 týždne, ktoré porovnávali ziprazidón s placebom a v jednej dvojito-zaslepenej štúdii s dĺžkou trvania 12 týždňov, ktorá porovnávala ziprazidón s haloperidolom a placebom. Tieto štúdie zahŕňali približne 850 pacientov spĺňajúcich DSM-IV kritériá pre bipolárnu poruchu I s akútnou manickou alebo zmiešanou epizódou, s charakteristickými psychotickými príznakmi alebo bez nich. Výskyt psychotických príznakov na začiatku liečby bol v týchto štúdiách 49,7 %, 34,7 % alebo 34,9 %. Účinnosť bola stanovená pomocou stupnice na hodnotenie mánie (Mania Rating Scale, MRS). Stupnica závažnosti celkového klinického dopadu (Clinical Global Impression-Severity, CGI-S) bola v týchto štúdiách buď súčasne primárnou alebo kľúčovou sekundárnou premennou účinnosti. Liečba ziprazidónom (40 – 80 mg dvakrát denne, priemerná denná dávka 120 mg) viedla k štatisticky signifikantne väčšiemu zlepšeniu v prípade oboch MRS a CGI-S na poslednej návšteve (3. týždeň) v porovnaní s placebom. Pri liečbe haloperidolom
v štúdii s dĺžkou 12 týždňov (priemerná denná dávka 16 mg) došlo k signifikantne väčšiemu zníženiu MRS skóre v porovnaní so ziprazidónom (priemerná denná dávka 121 mg). Ziprazidón preukázal porovnateľnú účinnosť s haloperidolom, čo sa týka podielu pacientov, u ktorých pokračuje odpoveď na liečbu od 3. do 12. týždňa.
Účinnosť ziprazidónu v liečbe bipolárnej poruchy I u pediatrických pacientov (vo veku 10 – 17 rokov), bola hodnotená v jednom 4-týždňovom, placebom kontrolovanom skúšaní (n=237)
u hospitalizovaných pacientov alebo ambulantne liečených pacientov, ktorí spĺňali kritériá DSM-IV pre manické alebo zmiešané epizódy bipolárnej poruchy I so psychotickými príznakmi alebo bez nich a mali na začiatku liečby Y-MRS skóre ≥17. Táto dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia porovnávala flexibilne dávkovaný, perorálne podávaný ziprazidón 80 – 160 mg/deň (40 – 80 mg dva krát denne) v dvoch rozdelených dávkach pre pacientov s telesnou hmotnosťou ≥45 kg, 40 –
80 mg/deň (20 – 40 mg dvakrát denne) pre pacientov s telesnou hmotnosťou <45 kg s placebom. Ziprazidón bol podávaný ako jedna dávka 20 mg prvý deň, potom bol titrovaný počas 1 – 2 týždňov v dvoch denných dávkach na cieľové rozmedzie 120 – 160 mg/deň pre pacientov s telesnou hmotnosťou ≥45 kg alebo 60 – 80 mg/deň pre pacientov s telesnou hmotnosťou <45 kg. Bolo povolené asymetrické dávkovanie s rannými dávkami o 20 mg alebo 40 mg nižšími ako večerné dávky. Ziprazidón bol nadradený placebu v zmene celkového Y-MRS skóre od začiatku liečby
po 4. týždeň. V tomto klinickom skúšaní boli podávané priemerné denné dávky 119 mg pacientom s telesnou hmotnosťou ≥45 kg a 69 mg pacientom s telesnou hmotnosťou <45 kg.
Neexistujú dlhodobé klinické skúšania u dospelých pacientov skúmajúce účinnosť ziprazidónu v prevencii návratu manicko-depresívnych príznakov.
Pediatrické štúdie
Bipolárna afektívna porucha
Ziprazidón bol z hľadiska bezpečnosti hodnotený u 237 pediatrických pacientov (vo veku 10 – 17 rokov), ktorí sa zúčastnili klinických skúšaní na liečbu bipolárnej afektívnej poruchy s viacnásobnou dávkou. Celkovo 31 pediatrických pacientov s bipolárnou poruchou I dostávalo perorálne dávky ziprazidónu aspoň 180 dní.
V 4-týždňovom skúšaní s pediatrickými pacientmi (10 – 17 rokov) s bipolárnou afektívnou poruchou neboli rozdiely medzi ziprazidónom a placebom v priemernej zmene telesnej hmotnosti, hodnôt glukózy nalačno, celkového cholesterolu, LDL cholesterolu alebo hladín triglyceridov od začiatku podávania.
Účinnosť ziprazidónu v liečbe bipolárnej poruchy I sa hodnotila v štúdii po uvedení lieku na trh u pediatrických pacientov (n = 171 [populácia na hodnotenie bezpečnosti]; n = 168 [populácia
s úmyslom liečiť – ITT]), ktorí na začiatku liečby spĺňali kritériá DSM-5 pre bipolárnu poruchu I (manickú alebo zmiešanú). Počas 4 týždňov sa v štúdii s placebom porovnával perorálny ziprazidón
s flexibilnou dávkou (80 – 160 mg/deň [40 – 80 mg dvakrát denne] u pacientov s hmotnosťou ≥ 45 kg; 40 – 80 mg/deň [20 – 40 mg dvakrát denne] u pacientov s hmotnosťou < 45 kg). V štúdii sa preukázalo, že ziprazidón bol účinnejší ako placebo, pokiaľ ide o zmenu celkového skóre Y-MRS od začiatku liečby po 4. týždeň. V štúdii sa nepozorovali medzi pacientmi užívajúcimi ziprazidón
a placebo žiadne relevantné rozdiely v priemernej zmene telesnej hmotnosti, hodnôt glukózy nalačno, celkového cholesterolu, LDL cholesterolu alebo triglyceridov.
Neboli vykonané dlhodobé dvojito zaslepené klinické skúšanie skúmajúce účinnosť a toleranciu ziprazidónu u detí a dospievajúcich.
Neexistujú dlhodobé klinické skúšania u pediatrických pacientov skúmajúce účinnosť ziprazidónu v prevencii návratu manicko-depresívnych príznakov.
Schizofrénia
Program pediatrickej schizofrénie bol krátkodobým, 6-týždňovým, placebom kontrolovaným skúšaním (A1281134), po ktorom nasledovala 26-týždňová otvorená rozšírená štúdia (A1281135), ktorá bola navrhnutá tak, aby poskytovala informácie o účinnosti, bezpečnosti a tolerovateľnosti perorálneho ziprazidónu (40 – 80 mg dvakrát denne s jedlom) počas jeho dlhodobého podávania dospievajúcim pacientom so schizofréniou vo veku od 13 do 17 rokov (vrátane). Spoločnosť Pfizer ukončila pediatrickú šúdiu schizofrénie so Zeldoxom z dôvodu neúčinnosti (pozri časť 2).
⚠️ Upozornenia
Anamnéza, vrátane vyhodnotenia rodinnej anamnézy, a fyzikálne vyšetrenie sa majú vykonať na identifikáciu pacientov, pre ktorých sa liečba ziprazidónom neodporúča (pozri časť
4.3
).
QT interval
Ziprazidón spôsobuje mierne až stredne závažné od dávky závislé predĺženie QT-intervalu (pozri časti
4.8
a
5.1
).
Ziprazidón sa preto nemá podávať spolu s liečivami, o ktorých je známe, že predlžujú QT-interval (pozri časti
4.3
a
4.5
). Opatrnosť sa odporúča u pacientov s významnou bradykardiou. Poruchy elektrolytovej rovnováhy, ako sú hypokaliémia a hypomagneziémia, zvyšujú riziko vzniku malígnych arytmií, preto musia byť korigované pred začiatkom podávania ziprazidónu. Pred začiatkom liečby pacientov so stabilným srdcovým ochorením sa má zvážiť EKG vyšetrenie.
Ak sa objavia kardiálne symptómy, ako sú palpitácie, vertigo, synkopa alebo srdcové záchvaty, vtedy sa má zvážiť možnosť vzniku malígnej srdcovej arytmie a má sa vykonať komplexné vyšetrenie srdca vrátane EKG. Ak je QTc interval > 500 ms, potom sa odporúča liečbu ukončiť (pozri časť
4.3
).
Po uvedení lieku na trh sa vyskytli zriedkavé hlásenia arytmií typu “torsades de pointes” u pacientov s viacerými kombinovanými rizikovými faktormi, ktorí užívali ziprazidón.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť ziprazidónu v liečbe schizofrénie u detí a dospievajúcich nebola stanovená (pozri časť
5.1
).
Neuroleptický malígny syndróm (NMS)
NMS je zriedkavá, ale potenciálne fatálna komplikácia, ktorá bola hlásená v súvislosti
s antipsychotickými liečivami vrátane ziprazidónu. Liečba NMS má zahŕňať okamžité vysadenie všetkých antipsychotických liekov.
Závažné kožné nežiaduce reakcie
Pri expozícii ziprazidónu bola hlásená lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS). DRESS pozostáva z kombinácie troch alebo viacerých z nasledovných príznakov: kožná reakcia (ako je vyrážka alebo exfoliatívna dermatitída), eozinofília, horúčka, lymfadenopatia a jedna alebo viac systémových komplikácií ako sú hepatitída, nefritída, pneumonitída, myokarditída a perikarditída.
Pri expozícii ziprazidónu boli hlásené ďalšie závažné kožné nežiaduce reakcie ako je Stevensov- Johnsonov syndróm.
Závažné kožné nežiaduce reakcie sú niekedy smrteľné. Ak sa objavia závažné kožné nežiaduce reakcie, ziprazidón treba vysadiť.
Tardívna dyskinéza
Po dlhodobej liečbe môže ziprazidón spôsobiť tardívnu dyskinézu a iné neskoré extrapyramídové syndrómy. O pacientoch s bipolárnou poruchou je známe, že sú obzvlášť citliví na túto kategóriu príznakov. Je to častejšie s narastajúcou dĺžkou liečby a pribúdajúcim vekom. Ak sa objavia znaky a príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie ziprazidónu.
Pády
Ziprazidón môže spôsobiť somnolenciu, závraty, posturálnu hypotenziu, poruchu chôdze, ktorá môže viesť k pádom. Opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov s vyšším rizikom, pričom sa má zvážiť nižšia počiatočná dávka (napr. starší alebo oslabení pacienti) (pozri časť
4.2
).
Epileptické záchvaty
Pri liečbe pacientov s epileptickými záchvatmi v anamnéze sa odporúča opatrnosť.
Porucha funkcie pečene
Chýbajú skúsenosti s liečbou u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, preto sa má ziprazidón používať s opatrnosťou u tejto skupiny pacientov (pozri časti
4.2
a
5.2
).
Lieky obsahujúce laktózu
Keďže kapsula obsahuje ako pomocnú látku laktózu (pozri časť 6.1), pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo
glukózo-galaktózovou malabsorpciou, nesmú užívať tento liek.
Zeldox obsahuje sodík
Zeldox obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule. Pacienti na diéte s nízkym obsahom sodíka môžu byť informovaní, že tento liek je v podstate „bez sodíka“.
Zvýšené riziko cerebrovaskulárnych príhod u skupiny pacientov s demenciou
V randomizovaných placebom kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov s demenciou, liečených atypickými antipsychotickými liekmi, sa zaznamenalo približne 3-násobne zvýšené riziko cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí. Mechanizmus tohto zvýšeného rizika nie je známy.
Zvýšené riziko nie je možné vylúčiť ani v prípade ostatných antipsychotických liečiv alebo skupín pacientov. ZELDOX sa má používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik cievnej mozgovej príhody.
Zvýšená úmrtnosť starších pacientov s demenciou
Údaje z dvoch veľkých pozorovacích štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, liečení antipsychotikami, majú mierne zvýšené riziko úmrtia a/alebo možných cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí v porovnaní s tými, ktorí nie sú liečení. Nie sú dostatočné údaje pre spoľahlivý odhad presného rozsahu tohto rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.
ZELDOX nie je schválený na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.
Venózna trombembólia
V súvislosti s užívaním antipsychotík boli hlásené prípady venóznej trombembólie (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotickými liečivami majú často získané rizikové faktory pre vznik VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby ZELDOXOM a prijať potrebné preventívne opatrenia.
Priapizmus
Pri používaní antipsychotík, vrátane ziprazidónu, boli hlásené prípady priapizmu. Rovnako ako pri iných antipsychotikách, sa tento nežiaduci účinok nezdá byť závislý od dávky a nesúvisí s dĺžkou liečby.
Hyperprolaktinémia
Podobne ako iné liečivá, ktoré sú antagonistami dopamínových D2 receptorov, ziprazidón môže zvýšiť hladiny prolaktínu. So zlúčeninami zvyšujúcimi prolaktín boli hlásené poruchy ako sú galaktorea, amenorea, gynekomastia a impotencia. Dlhotrvajúca hyperprolaktinémia, ak je spojená
s hypogonadizmom, môže viesť k zníženiu kostnej denzity.