Dalbavancin Adalvo 500 mg Prášok na koncentrát na infúzny roztok

Farmakoterapeutická skupina: antibakteriálne liečivá (antibiotiká) na systémové použitie, glykopeptidové antibiotiká, ATC kód: J01XA04. Mechanizmus účinku Dalbavancín je baktericídny lipoglykopeptid. Mechanizmus jeho účinku u citlivých grampozitívnych baktérií spočíva v narušení syntézy bunkovej steny naviazaním na koncový D-alanyl-D-alanín kmeňového peptidu v peptidoglykáne vo vznikajúcej bunkovej stene, pričom sa zabráni krížovej väzbe (transpeptidácii a transglykozylácii) disacharidových podjednotiek, čo vedie k smrti bakteriálnej bunky. Mechanizmus rezistencie Všetky gramnegatívne baktérie sú inherentne rezistentné voči dalbavancínu. Rezistencia na dalbavancín u druhov Staphylococcus a druhov Enterococcus je spôsobená VanA, genotypom, ktorý spôsobuje modifikáciu cieľového peptidu vo vznikajúcej bunkovej stene. Na základe štúdií in vitro nie je aktivita dalbavancínu ovplyvnená inými triedami génov sprostredkujúcich rezistenciu voči vankomycínu. Minimálne inhibičné koncentrácie (minimum inhibitory concentration, MIC) dalbavancínu sú vyššie pre stafylokoky intermediálne rezistentné voči vankomycínu (vancomycin-intermediate staphylococci, VISA) ako pre kmene úplne citlivé na vankomycín.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Ak izoláty s vyššími MIC dalbavancínu predstavujú stabilné fenotypy a sú v korelácii s rezistenciou voči ostatným glykopeptidom, potom pravdepodobný mechanizmus spočíva vo zvýšení počtu glykopeptidových cieľov vo vznikajúcom peptidoglykáne. Skrížená rezistencia medzi dalbavancínom a inými triedami antibiotík nebola v štúdiách in vitro pozorovaná. Rezistencia voči meticilínu nemá žiadny vplyv na aktivitu dalbavancínu. Interakcie s inými antibakteriálnými látkami V in vitro štúdiách nebolo pozorované žiadne protikladné pôsobenie dalbavancínu a iných bežne používaných antibiotík (napr. cefepím, ceftazidím, ceftriaxón, imipeném, meropeném, amikacín, aztreonam, ciprofloxacín, piperacilín/tazobaktám a trimetoprim/sulfametoxazol) pri testovaní proti 12 druhom gramnegatívnych patogénov (pozri časť 4.5 ). Hraničné hodnoty testovania citlivosti Hraničné hodnoty MIC stanovené Európskou komisiou pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) sú: druhy Staphylococcus: citlivé ≤ 0,125 mg/l; rezistentné > 0,125 mg/l, beta-hemolytické streptokoky skupín A, B, C, G: citlivé ≤ 0,125 mg/l; rezistentné > 0,125 mg/l, skupina viridujúcich streptokokov (iba skupina Streptococcus anginosus): citlivé ≤ 0,125 mg/l, rezistentné > 0,125 mg/l. FK/FD vzťah Baktericídna aktivita voči stafylokokom in vitro pri sérových koncentráciách dalbavancínu podobných tým, ktoré sa dosiahli pri odporúčanej dávke u ľudí, je závislá od času. In vivo FK/FD vzťah dalbavancínu k S. aureus sa skúmal s použitím neutropenického modelu infekcie u zvierat. Toto preukázalo, že antibakteriálna aktivita dalbavancínu sa zdá byť v najlepšej korelácii s pomerom plochy pod krivkou plazmatickej koncentrácie neviazanej látky v čase k minimálnej inhibičnej koncentrácii (fAUC/MIC). Klinická účinnosť proti špecifickým patogénom V klinických štúdiách sa preukázala účinnosť proti patogénom uvádzaným pre ABSSSI, ktoré boli citlivé na dalbavancín in vitro: Staphylococcus aureus Streptococcus pyogenes Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae skupina Streptococcus anginosus (vrátane S. anginosus, S. intermedius a S. constellatus). Antibakteriálna aktivita proti ostatným relevantným patogénom Klinická účinnosť nebola stanovená proti nasledovným patogénom, aj keď in vitro štúdie naznačujú, že môžu byť citlivé na dalbavancín v prípade absencie získaného mechanizmu rezistencie: streptokoky skupiny G Clostridium perfringens druhy Peptostreptococcus Pediatrická populácia Dalbavancin bol hodnotený u pediatrických pacientov vo veku od narodenia do < 18 rokov s ABSSSI v jednom otvorenom, randomizovanom, komparátorom kontrolovanom klinickom skúšaní fázy 3. Do štúdie bolo zaradených 168 pacientov liečených dalbavancínom (90 pacientov liečených jednorazovou dávkou dalbavancínu a 78 pacientov, všetci vo veku 3 mesiacov a starší, liečených dvojdávkovým režimom dalbavancínu) a 30 pacientov liečených komparátorom. Primárnym cieľom bolo posúdenie bezpečnosti a znášanlivosti dalbavancínu a sekundárnymi cieľmi boli posúdenie účinnosti a farmakokinetiky. Účinnosť bola popisným cieľovým ukazovateľom. Miera klinického vyliečenia v TOC (mITT) bola 95,1 % (78/82) v ramene s jednorazovou dávkou dalbavancínu, 97,3 % (72/74) v ramene s dvomi dávkami dalbavancínu a 100 % (30/30) v ramene s komparátorom. Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s referenčným liekom s obsahom dalbavancínu v jednej alebo viacerých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe ABSSSI (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časti 4.2 a 5.2 ).