Alprostan 0,2 ml/0,1 mg Infúzny koncentrát

Alprostadil musí podávať len skúsený lekár – špecialista s prístupom k modernému prístrojovému vybaveniu umožňujúcemu nepretržite sledovať funkcie srdca a ciev. Zvýšená opatrnosť je nutná: pri výraznejšej alebo symptomatickej hypotenzii, u pacientov s kardiálnou insuficienciou (predovšetkým treba dbať na zníženie záťaže objemom roztoku, v ktorom je liečivo rozpustené), u pacientov, ktorí sa liečia hemodialýzou (v tomto prípade treba načasovať liečbu alprostadilom vždy do postdialyzačného obdobia), u pacientov liečených vazodilatačnou či antikoagulačnou liečbou (kvôli možnosti potencovania vazodilatačného, resp.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ antikoagulačného účinku), u starších diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom, predovšetkým v tom prípade, ak ide o rozsiahlejšie cievne postihnutie. V indikácii liečby ICHDK je infúzna liečba alprostadilom vždy súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta. Klinický účinok je dlhodobý a môže sa pozorovať aj s určitou latenciou (t.j. po ukončení liečebnej kúry). Alprostadil sa nesmie podávať ako bolusová injekcia. Používanie alprostadilu sa neodporúča v pediatrickej populácii v indikácii chronická ischémia dolných končatín. Opatrnosť u novorodencov je nutná hlavne pokiaľ sa vyskytuje bradypnoe, hypotenzia, tachykardia a febrilné stavy. Približne u 10-12% novorodencov s vrodenými srdcovými vadami liečených alprostadilom (PGE1) sa môže vyskytnúť zastavenie dýchania. Apnoe sa najčastejšie pozoruje u novorodencov s pôrodnou hmotnosťou menšou ako 2,0 kg a obvykle sa objavuje počas prvej hodiny od začiatku podávania infúzie. Z tohto dôvodu sa má alprostadil aplikovať len vtedy, ak je okamžite k dispozícii prístroj na podporu dýchania. Alprostadil sa má podávať čo najkratší potrebný čas a v najnižšej dávke, ktorá ešte poskytuje terapeutickú odpoveď. Pri dlhodobej infúzii je nutné vyhodnotiť riziká v pomere k možným prínosom, ktoré môžu pre týchto novorodencov s kritickým ochorením vyplývať. Patologicko-anatomické štúdie ductus arteriosus a pľúcnych tepien novorodencov liečených prostaglandínom E 1 odhalili histologické zmeny súvisiace s účinkom, ktorý tieto štruktúry oslabuje. Bližšie podrobnosti alebo klinický význam týchto nálezov nie sú známe. U novorodencov po dlhodobej infúzii alprostadilu bola hlásená kortikálna proliferácia dlhých kostí. Po vysadení lieku proliferácia u detí ustúpila. Vzhľadom na to, že prostaglandín E1 je silný inhibítor agregácie krvných doštičiek, alprostadil sa má u novorodencov so sklonom ku krvácaniu používať s opatrnosťou. Alprostadil sa nesmie podávať novorodencom so syndrómom dychovej tiesne. Vždy je potrebné urobiť diferenciálnu diagnostiku medzi syndrómom dychovej tiesne a cyanotickou srdcovou vadou (znížený prietok pľúc). Ak nie sú diagnostické možnosti bezprostredne k dispozícii, diagnóza má vychádzať z prítomnosti cyanózy (pO2 menší než 40 mm Hg) a obmedzeného prietoku krvi v pľúcach na základe RTG záznamu. Arteriálny tlak sa má monitorovať katétrom v pupočnej artérii, auskultačne alebo pomocou Dopplerovej sondy. Pri významnom poklese arteriálneho tlaku treba okamžite znížiť rýchlosť infúzie. Oslabenie steny ductus arteriosus a pľúcnych tepien bolo hlásené najmä pri dlhodobom podávaní. Podávanie alprostadilu novorodencom môže privodiť žalúdočnú obštrukciu následkom hyperplázie antra. Tento účinok závisí zrejme od dĺžky liečby a kumulatívnej dávky lieku. U tých novorodencov, kde bolo odporučené podávať alprostadil dlhšie ako 120 hodín, je nutné pozorne sledovať, či sa u nich nevyvíja hyperplázia antra a žalúdočná obštrukcia. U novorodencov so zníženým prietokom krvi v pľúcach je zvýšenie okysličenia nepriamo úmerné predchádzajúcim hodnotám pO2, t.j. lepšia odpoveď sa pozoruje u pacientov s nízkymi hodnotami pO2 (menej ako 40 mm Hg), kým u pacientov s vysokými hodnotami pO2 (viac ako 40 mm Hg) je odozva obvykle minimálna. U novorodencov so zníženým prietokom krvi v pľúcach sa meria účinnosť alprostadilu sledovaním zvýšenia okysličenia krvi. U novorodencov so zníženým prietokom krvi v pľúcach sa preukáže účinnosť sledovaním zvýšenia krvného tlaku a pH krvi. Tento liek obsahuje 158 mg alkoholu v jednej ampulke (0,2 ml) koncentrátu na infúzny roztok. Dávka 0,4 ml (2 ampulky) tohto lieku podávaná infúziou po dobu 2 hodín dospelému s telesnou hmotnosťou 70 kg vedie k expozícii 2,26 mg/kg/h etanolom a môže spôsobiť zvýšenie koncentrácie alkoholu v krvi o približne 0,376 mg/100 ml. Dávka 0,03 ml tohto lieku podávaná infúziou po dobu 1 hodiny novorodencovi s telesnou hmotnosťou 2,5 kg vedie k expozícii 9,48 mg/kg/h etanolom a môže spôsobiť zvýšenie koncentrácie alkoholu v krvi o približne 1,58 mg/100 ml. Pre porovnanie, u dospelého, ktorý vypije pohár vína alebo 500 ml piva bude koncentrácia alkoholu v krvi pravdepodobne okolo 50 mg/100 ml. U pacientov s epilepsiou alebo ochorením pečene je potrebná opatrnosť. Súbežné podávanie s liekmi obsahujúcimi napríklad propylénglykol alebo etanol môže viesť k hromadeniu etanolu a vyvolaniu nežiaducich účinkov, najmä u mladších detí s nízkou alebo nevyvinutou metabolickou kapacitou. Obsah etanolu v tomto lieku môže mať vplyv na deti. Tieto účinky môžu zahŕňať somnolenciu a zmeny v správaní. Pretože sa tento liek podáva pomaly počas 24 hodín, účinky etanolu sa môžu znížiť.