Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
Sovaldi 150 mg obalený granulát vo vrecku Obalené granuly vo vrecku
45MG;200MG, Tablet
INN: LEDIPASVIR; SOFOSBUVIR
Aktualizované: 2026-04-25
PillsCard reference image
Dostupné v:
🇨🇿🇬🇧🇸🇰🇹🇷
Forma
TABLET
Dávkovanie
45MG;200MG
Spôsob podania
ORAL
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
GILEAD SCIENCES INC
ATC kód
J05AP08
Zdroj
FDA_OB · 205834
Farmakoterapeutická skupina: Antivirotiká na systémové použitie, priamo pôsobiace antivirotiká, ATC kód: J05AP08
Mechanizmus účinku
Sofosbuvir je inhibítor RNA polymerázy NS5B vírusu HCV všetkých genotypov závislej od RNA, ktorá je nevyhnutná na vírusovú replikáciu. Sofosbuvir je nukleotidový prekurzor, ktorý prechádza vnútrobunkovým metabolizmom, pričom sa tvorí farmakologicky aktívny trifosfát uridínového analógu (GS-461203), ktorý môže byť inkorporovaný do HCV RNA prostredníctvom
polymerázy NS5B a spôsobuje termináciu reťazca. V biochemickej analýze inhiboval GS-461203
aktivitu rekombinantnej polymerázy NS5B u HCV genotypu 1b, 2a, 3a a 4a s hodnotami 50 % inhibičnej koncetrácie (IC
50
) v rozsahu od 0,7 do 2,6 μM. GS-461203 (aktívny metabolit sofosbuviru) nie je inhibítorom polymeráz ľudskej DNA a RNA ani inhibítorom polymerázy mitochondriálnej RNA.
Antivírusová aktivita
V testoch replikónov HCV boli hodnoty efektívnej koncentrácie (EC
50
) sofosbuviru voči replikónom
s úplnou dĺžkou genotypu 1a, 1b, 2a, 3a a 4a boli 0,04, 0,11, 0,05, 0,05 a 0,04 μM, v uvedenom poradí, a hodnoty EC
50
sofosbuviru voči s chimérickým replikónom 1b kódujúcim NS5B genotypu 2b, 5a alebo 6a boli 0,014 až 0,015 μM. Priemerná hodnota ± SD EC
50
sofosbuviru voči chimérickým replikónom kódujúcim sekvencie NS5B z klinických izolátov bola 0,068 ± 0,024 μM pre genotyp 1a (n = 67), 0,11 ± 0,029 μM pre genotyp 1b (n = 29), 0,035 ± 0,018 μM pre genotyp 2 (n = 15)
a 0,085 ± 0,034 μM pre genotyp 3a (n = 106). V týchto testoch bola in vitro antivírusová aktivita sofosbuviru voči menej častým genotypom 4, 5 a 6 podobná tej, ktorá sa pozorovala pre genotypy 1, 2 a 3.
Prítomnosť 40 % ľudského séra nemala žiadny účinok na anti-HCV aktivitu sofosbuviru.
Rezistencia
V bunkovej kultúre
Replikóny HCV so zníženou citlivosťou voči sofosbuviru boli vybraté v bunkovej kultúre pre viacero
genotypov vrátane 1b, 2a, 2b, 3a, 4a, 5a a 6a. Znížená citlivosť voči sofosbuviru bola spojená
s primárnou substitúciou S282T v NS5B u všetkých skúmaných replikónových genotypov. Cielená mutagenéza substitúcie S282T v replikónoch 8 genotypov viedla k 2- až 18-násobnému zníženiu citlivosti voči sofosbuviru a znížila schopnosť vírusovej replikácie o 89 % až 99 % v porovnaní
s príslušným divokým typom. V biochemických testoch vykazovala rekombinantná polymeráza NS5B
genotypov 1b, 2a, 3a a 4a exprimujúca substitúciu S282T zníženú citlivosť voči GS-461203 v porovnaní s príslušnými divokými typmi.
V klinických štúdiách – dospelí
V analýze súhrnných údajov od 991 pacientov, ktorí dostávali sofosbuvir v štúdiách fázy 3, splnilo 226 pacientov podmienky pre zaradenie do analýzy rezistencie z dôvodu virologického zlyhania alebo predčasného ukončenia užívania skúmaného lieku a úrovne HCV RNA > 1 000 IU/ml. Sekvencie NS5B po začatí štúdie boli k dispozícii pre 225 z 226 pacientov, pričom údaje z hlbokého sekvenovania (limit testu 1 %) sa získali od 221 z týchto pacientov. Na základe hlbokého sekvenovania alebo populačného sekvenovania sa u žiadneho z týchto pacientov nezistila substitúcia S282T súvisiaca s rezistenciou voči sofosbuviru. Substitúcia S282T v NS5B sa zistila u jedného pacienta dostávajúceho monoterapiu so Sovaldi v štúdii fázy 2. Tento pacient vykazoval na začiatku liečby < 1 % HCV S282T a 4 týždne po liečbe sa u neho vyvinula substitúcia S282T (> 99 %), čo malo za následok 13,5-násobnú zmenu EC
50
sofosbuviru a zníženú schopnosť vírusovej replikácie.
Počas nasledujúcich 8 týždňov sa substitúcia S282T znovu obrátila na divoký typ a 12 týždňov po liečbe už nebola zistiteľná pomocou hlbokého sekvenovania.
V klinických štúdiách fázy 3 sa vo vzorkách získaných pri relapse po liečbe, ktoré pochádzali od
viacerých pacientov infikovaných HCV genotypu 3, zistili dve substitúcie v NS5B, a to L159F
a V321A. Nezistila sa žiadna zmena fenotypovej citlivosti voči sofosbuviru alebo ribavirínu u izolátov od pacientov s týmito substitúciami. Okrem toho sa počas liečby u jedného pacienta pred transplantáciou a s čiastočnou odpoveďou na liečbu zistili pomocou hlbokého sekvenovania substitúcie S282R a L320F. Klinický význam týchto zistení je neznámy.
Účinok východiskového polymorfizmu HCV na výsledok liečby
Dospelá populácia
Východiskové sekvencie NS5B boli získané pre 1 292 pacientov zo štúdií fázy 3 pomocou populačnej sekvenčnej analýzy a substitúcia S282T sa nezistila u žiadneho pacienta s dostupnou východiskovou
sekvenciou. V analýze vyhodnocujúcej účinok východiskového polymorfizmu na výsledok liečby sa nepozorovala žiadna štatisticky významná súvislosť medzi prítomnosťou akéhokoľvek variantu HCV NS5B na začiatku štúdie a výsledkom liečby.
Pediatrická populácia
Prítomnosť NS5B RAV nemala vplyv na výsledky liečby. Všetci pacienti s východiskovými RAV nukleozidových inhibítorov NS5B dosiahli SVR po liečbe sofosbuvirom.
Skrížená rezistencia
Replikóny HCV exprimujúce substitúciu S282T súvisiacu s rezistenciou voči sofosbuviru boli plne citlivé voči iným triedam anti-HCV látok. Sofosbuvir si zachoval aktivitu voči NS5B substitúciám L159F a L320F súvisiacim s rezistenciou voči iným nukleozidovým inhibítorom. Sofosbuvir bol plne aktívny voči substitúciám súvisiacim s rezistenciou na iné priamo účinkujúce antivirotiká s rôznymi mechanizmami účinku, ako sú napríklad nenukleozidové inhibítory NS5B, inhibítory proteázy NS3
a inhibítory NS5A.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť sofosbuviru sa vyhodnocovala v piatich štúdiách fázy 3 u celkového počtu 1 568 dospelých pacientov s chronickou hepatitídou C genotypov 1 až 6. Jedna štúdia sa vykonávala u predtým neliečených pacientov s chronickou hepatitídou C genotypu 1, 4, 5 alebo 6 v kombinácii
s peginterferónom alfa 2a a ribavirínom a ostatné štyri štúdie sa vykonávali u pacientov s chronickou
hepatitídou C genotypu 2 alebo 3 v kombinácii s ribavirínom vrátane jednej štúdie vykonávanej u predtým neliečených pacientov, jednej štúdie u pacientov neznášajúcich interferón, pacientov nespôsobilých na liečbu interferónom alebo pacientov neželajúcich si liečbu interferónom, jednej
štúdie u pacientov predtým liečených liekmi na báze interferónu a jednej štúdie u všetkých pacientov bez ohľadu na predchádzajúcu liečbu alebo schopnosť podstúpiť liečbu interferónom. Pacienti v týchto štúdiách mali kompenzované ochorenie pečene vrátane cirhózy. Sofosbuvir sa podával v dávke
400 mg jedenkrát denne. Dávka ribavirínu sa zakladala na telesnej hmotnosti v rozsahu
1 000-1 200 mg denne a bola rozdelená do dvoch dávok a prípadná dávka peginterferónu alfa 2a bola 180 μg týždenne. Trvanie liečby bolo v každej štúdii pevne určené a neriadilo sa hladinami HCV RNA pacientov (algoritmus neriadený odpoveďou na liečbu).
Plazmatické hodnoty HCV RNA boli počas klinických štúdií merané použitím testu COBAS TaqMan HCV (verzia 2.0) určeného na použitie so systémom High Pure System. Test mal spodný limit kvantifikácie (Lower Limit of Quantification, LLOQ) na úrovni 25 IU/ml. Trvalá virologická odpoveď (Sustained Virologic Response, SVR) bola primárnym koncovým ukazovateľom určenia miery vyliečenia z infekcie HCV pre všetky štúdie a bola definovaná ako hladina HCV RNA nižšia ako LLOQ po 12 týždňoch od skončenia liečby (SVR12).
Klinické štúdie u pacientov s chronickou hepatitídou C genotypu 1, 4, 5 a 6
Predtým neliečení dospelí pacienti – NEUTRINO (štúdia 110)
NEUTRINO bola otvorená štúdia s jednou liečebnou skupinou, ktorá vyhodnocovala 12 týždňov liečby sofosbuvirom v kombinácii s peginterferónom alfa 2a a ribavirínom u predtým neliečených pacientov s infekciou HCV genotypu 1, 4, 5 alebo 6.
U liečených pacientov (n = 327) bol medián veku 54 rokov (rozsah: 19 až 70), 64 % pacientov bolo mužského pohlavia, 79 % bolo belochov, 17 % bolo černochov, 14 % bolo hispáncov alebo latinoameričanov, priemerný index telesnej hmotnosti bol 29 kg/m
2
(rozsah: 18 až 56 kg/m
2
), 78 % malo východiskové hladiny HCV RNA vyššie ako 6 log
10
IU/ml, 17 % malo cirhózu, 89 % malo HCV genotypu 1 a 11 % malo HCV genotypu 4, 5 alebo 6. Tabuľka 7 uvádza miery odpovede pre liečebnú skupinu so sofosbuvirom, peginterferónom alfa a ribavirínom.
Tabuľka 7: Miery odpovede v štúdii NEUTRINO
SOF+PEG+RBV12 týždňov(n = 327)
Celková SVR12
91 % (296/327)
Výsledok pre pacientov bez SVR12
Virologické zlyhanie počas liečby
0/327
Relaps
a
9 % (28/326)
Iné
b
1 % (3/327)
Menovateľom pre relaps je počet pacientov s HCV RNA < LLOQ pri ich poslednom vyhodnotení počas liečby.
Kategória „Iné“ zahŕňa pacientov, ktorí nedosiahli SVR12 a nesplnili kritériá virologického zlyhania (napr. nedostupnosť na vyšetrenie po skončení liečby).
Miery odpovede pre vybrané podskupiny sú uvedené v tabuľke 8.
Tabuľka 8: Miery SVR12 pre vybrané podskupiny v štúdii NEUTRINO
SOF+PEG+RBV12 týždňov(n = 327)
Genotyp
Genotyp 1
90 % (262/292)
Genotyp 4, 5 alebo 6
97 % (34/35)
Cirhóza
Nie
93 % (253/273)
Áno
80 % (43/54)
Rasa
Čierna
87 % (47/54)
Iná ako čierna
91 % (249/273)
Miery SVR12 boli podobne vysoké u pacientov s východiskovou alelou IL28B C/C [94/95 (99 %)]
a alelou inou ako C/C (C/T alebo T/T) [202/232 (87 %)].
SVR12 dosiahlo 27/28 pacientov s HCV genotypu 4. Jeden pacient s infekciou HCV genotypu 5 a všetkých 6 pacientov s infekciou HCV genotypu 6 v tejto štúdii dosiahli SVR12.
Klinické štúdie u pacientov s chronickou hepatitídou C genotypu 2 a 3
Predtým neliečení dospelí – FISSION (štúdia 1231)
FISSION bola randomizovaná, otvorená, aktívne kontrolovaná štúdia, ktorá vyhodnocovala
12 týždňov liečby sofosbuvirom a ribavirínom v porovnaní s 24 týždňami liečby
peginterferónom alfa 2a a ribavirínom u predtým neliečených pacientov s infekciou HCV genotypu 2 alebo 3. Dávky ribavirínu použité v liečebných skupinách so sofosbuvirom a ribavirínom
a s peginterferónom alfa 2a a ribavirínom sa zakladali na telesnej hmotnosti v rozsahu
1 000-1 200 mg/deň a 800 mg/deň bez ohľadu na telesnú hmotnosť, v uvedenom poradí. Pacienti boli randomizovaní v pomere 1:1 a rozvrstvení podľa cirhózy (prítomnosť oproti neprítomnosti), genotypu HCV (2 oproti 3) a východiskovej hladiny HCV RNA (< 6 log
10
IU/ml oproti
≥ 6 log
10
IU/ml). Pacienti s HCV genotypu 2 alebo 3 boli zaradení v pomere približne 1:3.
U liečených pacientov (n = 499) bol medián veku 50 rokov (rozsah: 19 až 77), 66 % pacientov bolo mužského pohlavia, 87 % bolo belochov, 3 % bolo černochov, 14 % bolo hispáncov alebo latinoameričanov, priemerný index telesnej hmotnosti bol 28 kg/m
2
(rozsah: 17 až 52 kg/m
2
), 57 % malo východiskové hladiny HCV RNA vyššie ako 6 log
10
IU/ml, 20 % malo cirhózu a 72 % malo HCV genotypu 3. Tabuľka 9 uvádza miery odpovede pre liečebné skupiny so sofosbuvirom
a ribavirínom a s peginterferónom alfa a ribavirínom.
Tabuľka 9: Miery odpovede v štúdii FISSION
SOF+RBV12 týždňov (n = 256)
a
PEG+RBV24 týždňov(n = 243)
Celková SVR12
67 % (171/256)
67 % (162/243)
Genotyp 2
95 % (69/73)
78 % (52/67)
Genotyp 3
56 % (102/183)
63 % (110/176)
Výsledok pre pacientov bez SVR12
Virologické zlyhanie počas liečby
< 1 % (1/256)
7 % (18/243)
Relaps
b
30 % (76/252)
21 % (46/217)
Iné
c
3 % (8/256)
7 % (17/243)
Analýza účinnosti zahŕňa 3 pacientov s infekciou HCV rekombinantného genotypu 2/1.
Menovateľom pre relaps je počet pacientov s HCV RNA < LLOQ pri ich poslednom vyhodnotení počas liečby.
Kategória „Iné“ zahŕňa pacientov, ktorí nedosiahli SVR12 a nesplnili kritériá virologického zlyhania (napr. nebolo
možné ich sledovať po skončení liečby).
Rozdiel v celkových mierach SVR12 medzi liečebnými skupinami so sofosbuvirom a ribavirínom
a s peginterferónom alfa a ribavirínom bol 0,3 % (95 % interval spoľahlivosti: –7,5 % až 8,0 %) a štúdia splnila vopred stanovené kritérium porovnateľnosti účinnosti.
Miery odpovede u pacientov s cirhózou na začiatku štúdie sú uvedené v tabuľke 10 podľa
genotypu HCV.
Tabuľka 10: Miery SVR12 podľa cirhózy a genotypu v štúdii FISSION
Genotyp 2
Genotyp 3
SOF+RBV12 týždňov (n = 73)
a
PEG+RBV24 týždňov(n = 67)
SOF+RBV12 týždňov(n = 183)
PEG+RBV24 týždňov(n = 176)
Cirhóza
Nie
97 % (59/61)
81 % (44/54)
61 % (89/145)
71 % (99/139)
Áno
83 % (10/12)
62 % (8/13)
34 % (13/38)
30 % (11/37)
Analýza účinnosti zahŕňa 3 pacientov s infekciou HCV rekombinantného genotypu 2/1.
Dospelí neznášajúci interferón, nespôsobilí na liečbu interferónom alebo neželajúci si liečbu
interferónom – POSITRON (štúdia 107)
POSITRON bola randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia, ktorá vyhodnocovala 12 týždňov liečby sofosbuvirom a ribavirínom (n = 207) v porovnaní s placebom (n = 71) u pacientov neznášajúcich interferón, nespôsobilých na liečbu interferónom alebo neželajúcich si liečbu interferónom. Pacienti boli randomizovaní v pomere 3:1 a rozvrstvení podľa cirhózy (prítomnosť oproti neprítomnosti).
U liečených pacientov (n = 278) bol medián veku 54 rokov (rozsah: 21 až 75), 54 % pacientov bolo mužského pohlavia, 91 % bolo belochov, 5 % bolo černochov, 11 % bolo hispáncov alebo latinoameričanov, priemerný index telesnej hmotnosti bol 28 kg/m
2
(rozsah: 18 až 53 kg/m
2
), 70 % malo východiskové hladiny HCV RNA vyššie ako 6 log
10
IU/ml, 16 % malo cirhózu a 49 % malo HCV genotypu 3. Podiel pacientov, ktorí neznášali interferón, boli nespôsobilí na liečbu interferónom alebo si neželali liečbu interferónom, bol 9 %, 44 % a 47 %, v uvedenom poradí. Väčšina pacientov nebola predtým liečená na HCV (81,3 %). Tabuľka 11 uvádza miery odpovede pre liečebné skupiny sofosbuvirom a ribavirínom a s placebom.
Tabuľka 11: Miery odpovede v štúdii POSITRON
SOF+RBV12 týždňov(n = 207)
Placebo12 týždňov(n = 71)
Celková SVR12
78 % (161/207)
0/71
Genotyp 2
93 % (101/109)
0/34
Genotyp 3
61 % (60/98)
0/37
Výsledok pre pacientov bez SVR12
Virologické zlyhanie počas liečby
0/207
97 % (69/71)
Relaps
a
20 % (42/205)
0/0
Iné
b
2 % (4/207)
3 % (2/71)
Menovateľom pre relaps je počet pacientov s HCV RNA < LLOQ pri ich poslednom vyhodnotení počas liečby.
Kategória „Iné“ zahŕňa pacientov, ktorí nedosiahli SVR12 a nesplnili kritériá virologického zlyhania (napr. nebolo
možné ich sledovať po skončení liečby).
Miera SVR12 v liečebnej skupine so sofosbuvirom a ribavirínom bola štatisticky významná
v porovnaní s placebom (p < 0,001).
V tabuľke 12 je uvedená analýza podskupín podľa genotypu pre cirhózu a interferónovú klasifikáciu.
Tabuľka 12: Miery SVR12 pre vybrané podskupiny podľa genotypu v štúdii POSITRON
SOF+RBV12 týždňov
Genotyp 2(n = 109)
Genotyp 3(n = 98)
Cirhóza
Nie
92 % (85/92)
68 % (57/84)
Áno
94 % (16/17)
21 % (3/14)
Interferónová klasifikácia
Nespôsobilí
88 % (36/41)
70 % (33/47)
Neznášajúci
100 % (9/9)
50 % (4/8)
Neželajúci si liečbu
95 % (56/59)
53 % (23/43)
Predtým liečení dospelí – FUSION (štúdia 108)
FUSION bola randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia, ktorá vyhodnocovala 12 alebo 16 týždňov liečby sofosbuvirom a ribavirínom u pacientov, ktorí nedosiahli SVR pri predchádzajúcej liečbe na báze interferónu (pacienti s relapsom ochorenia a nereagujúci na liečbu). Pacienti boli randomizovaní v pomere 1:1 a rozvrstvení podľa cirhózy (prítomnosť oproti neprítomnosti) a genotypu HCV
(2 oproti 3).
U liečených pacientov (n = 201) bol medián veku 56 rokov (rozsah: 24 až 70), 70 % pacientov bolo mužského pohlavia, 87 % bolo belochov, 3 % boli černosi, 9 % bolo hispáncov alebo latinoameričanov, priemerný index telesnej hmotnosti bol 29 kg/m
2
(rozsah: 19 až 44 kg/m
2
), 73 % malo východiskové hladiny HCV RNA vyššie ako 6 log
10
IU/ml, 34 % malo cirhózu, 63 % malo HCV genotypu 3 a 75 % malo v minulosti relaps ochorenia. Tabuľka 13 uvádza miery odpovede pre liečebné skupiny so sofosbuvirom a ribavirínom pre 12 týždňov a 16 týždňov.
Tabuľka 13: Miery odpovede v štúdii FUSION
SOF+RBV12 týždňov (n = 103)
a
SOF+RBV16 týždňov (n = 98)
a
Celková SVR12
50 % (51/103)
71 % (70/98)
Genotyp 2
82 % (32/39)
89 % (31/35)
Genotyp 3
30 % (19/64)
62 % (39/63)
Výsledok pre pacientov bez SVR12
Virologické zlyhanie počas liečby
0/103
0/98
SOF+RBV12 týždňov (n = 103)
a
SOF+RBV16 týždňov (n = 98)
a
Relaps
b
48 % (49/103)
29 % (28/98)
Iné
c
3 % (3/103)
0/98
Analýza účinnosti zahŕňa 6 pacientov s infekciou HCV rekombinantného genotypu 2/1.
Menovateľom pre relaps je počet pacientov s HCV RNA < LLOQ pri ich poslednom vyhodnotení počas liečby.
Kategória „Iné“ zahŕňa pacientov, ktorí nedosiahli SVR12 a nesplnili kritériá virologického zlyhania (napr. nebolo
možné ich sledovať po skončení liečby).
V tabuľke 14 je uvedená analýza podskupín podľa genotypu pre cirhózu a odpoveď na predchádzajúcu liečbu HCV.
Tabuľka 14: Miery SVR12 pre vybrané podskupiny podľa genotypu v štúdii FUSION
Genotyp 2
Genotyp 3
SOF+RBV12 týždňov(n = 39)
SOF+RBV16 týždňov(n = 35)
SOF+RBV12 týždňov(n = 64)
SOF+RBV16 týždňov(n = 63)
Cirhóza
Nie
90 % (26/29)
92 % (24/26)
37 % (14/38)
63 % (25/40)
Áno
60 % (6/10)
78 % (7/9)
19 % (5/26)
61 % (14/23)
Odpoveď na predchádzajúcu liečbuHCV
Pacient s relapsom
86 % (25/29)
89 % (24/27)
31 % (15/49)
65 % (30/46)
Pacient nereagujúci na liečbu
70 % (7/10)
88 % (7/8)
27 % (4/15)
53 % (9/17)
Predtým neliečení a predtým liečení dospelí – VALENCE (štúdia 133)
VALENCE bola štúdia fázy 3, ktorá vyhodnocovala sofosbuvir v kombinácii s ribavirínom na základe telesnej hmotnosti pri liečbe infekcie HCV genotypu 2 alebo 3 u predtým neliečených pacientov alebo pacientov, ktorí nedosiahli SVR pri predchádzajúcej liečbe na báze interferónu vrátane pacientov
s kompenzovanou cirhózou. Táto štúdia bola navrhnutá pre priame porovnanie sofosbuviru
a ribavirínu oproti placebu po dobu 12 týždňov. Avšak na základe novozistených údajov bola štúdia odslepená a všetci pacienti s HCV genotypu 2 pokračovali v liečbe sofosbuvirom a ribavirínom po dobu 12 týždňov, zatiaľ čo liečba pacientov s HCV genotypu 3 bola predĺžená na 24 týždňov. V čase tejto úpravy už 11 pacientov s HCV genotypu 3 dokončilo 12 týždňov liečby sofosbuvirom
a ribavirínom.
U liečených pacientov (n = 419) bol medián veku 51 rokov (rozsah: 19 až 74), 60 % pacientov bolo mužského pohlavia, medián indexu telesnej hmotnosti bol 25 kg/m
2
(rozsah: 17 až 44 kg/m
2
), priemerná východisková hladina HCV RNA bola 6,4 log
10
IU/ml, 21 % malo cirhózu; 78 % malo HCV genotypu 3, 65 % malo v minulosti relaps ochorenia. Tabuľka 1 uvádza miery odpovede pre liečebné skupiny so sofosbuvirom a ribavirínom pre 12 týždňov a 24 týždňov.
Pacienti dostávajúci placebo nie sú zahrnutí v tabuľkách, pretože žiaden z nich nedosiahol SVR12.
Tabuľka 15: Miery odpovede v štúdii VALENCE
Genotyp 2SOF+RBV 12 týždňov(n = 73)
Genotyp 3SOF+RBV 12 týždňov(n = 11)
Genotyp 3SOF+RBV 24 týždňov(n = 250)
Celková SVR12
93 % (68/73)
27 % (3/11)
84 % (210/250)
Výsledok pre pacientov bezSVR12
Virologické zlyhaniepočas liečby
0 % (0/73)
0 % (0/11)
0,4 % (1/250)
Relaps
a
7 % (5/73)
55 % (6/11)
14 % (34/249)
Iné
b
0 % (0/73)
18 % (2/11)
2 % (5/250)
Menovateľom pre relaps je počet pacientov s HCV RNA < LLOQ pri ich poslednom vyhodnotení počas liečby.
Kategória „Iné“ zahŕňa pacientov, ktorí nedosiahli SVR12 a nesplnili kritériá virologického zlyhania (napr. nebolo
možné ich sledovať po skončení liečby).
V tabuľke 16 je uvedená analýza podskupín podľa genotypu pre cirhózu a expozíciu predchádzajúcej liečbe HCV.
Tabuľka 16: Miery SVR12 pre vybrané podskupiny podľa genotypu v štúdii VALENCE
Genotyp 2SOF+RBV 12 týždňov(n = 73)
Genotyp 3SOF+RBV 24 týždňov(n = 250)
Predtým neliečenípacienti
97 % (31/32)
93 % (98/105)
Bez cirhózy
97 % (29/30)
93 % (86/92)
S cirhózou
100 % (2/2)
92 % (12/13)
Predtým liečení pacienti
90 % (37/41)
77 % (112/145)
Bez cirhózy
91 % (30/33)
85 % (85/100)
S cirhózou
88 % (7/8)
60 % (27/45)
Miera zhody medzi SVR12 a SVR24
Miera zhody medzi SVR12 a SVR24 (SVR po 24 týždňoch od skončenia liečby) po liečbe sofosbuvirom v kombinácii s ribavirínom alebo ribavirínom a pegylovaným interferónom preukazuje pozitívnu predpokladateľnú hodnotu na úrovni 99 % a negatívnu predpokladateľnú hodnotu na úrovni 99 %.
Klinická účinnosť a bezpečnosť v osobitných skupinách pacientov
Dospelí pacienti súbežne infikovaní HCV/HIV – PHOTON-1 (štúdia 123)
Sofosbuvir sa skúmal v otvorenej klinickej štúdii vyhodnocujúcej bezpečnosť a účinnosť 12 alebo 24 týždňov liečby sofosbuvirom a ribavirínom u pacientov s chronickou hepatitídou C genotypu 1, 2 alebo 3 a súbežne infikovaných HIV-1. Pacienti s genotypom 2 a 3 boli buď predtým neliečení alebo predtým liečení, zatiaľ čo pacienti s genotypom 1 boli predtým neliečení. Liečba trvala 12 týždňov
u predtým neliečených pacientov s infekciou HCV genotypu 2 alebo 3 a 24 týždňov u predtým liečených pacientov s infekciou HCV genotypu 3, ako aj u pacientov s infekciou HCV genotypu 1. Pacienti dostávali 400 mg sofosbuviru a ribavirín na základe telesnej hmotnosti (1 000 mg pre pacientov s telesnou hmotnosťou < 75 kg alebo 1 200 mg pre pacientov s telesnou hmotnosťou
≥ 75 kg). Pacienti buď nepodstupovali antiretrovírusovú liečbu s počtom buniek CD4+
500 buniek/mm
3
alebo mali virologicky potlačenú infekciu HIV-1 s počtom buniek CD4+
200 buniek/mm
3
. 95 % pacientov dostávalo v čase zaradenia do štúdie antiretrovírusovú liečbu. Predbežné údaje o SVR12 sú k dispozícii pre 210 pacientov.
V tabuľke 17 sú uvedené miery odpovede podľa genotypu a expozície predchádzajúcej liečbe HCV.
Tabuľka 17: Miery odpovede v štúdii PHOTON-1
Genotyp 2/3, predtým neliečení pacienti SOF+RBV12 týždňov(n = 68)
Genotyp 2/3, predtým liečení pacienti SOF+RBV24 týždňov(n = 28)
Genotyp 1, predtým neliečení pacienti SOF+RBV24 týždňov(n = 114)
Celková SVR12
75 % (51/68)
93 % (26/28)
76 % (87/114)
Výsledok pre pacientovbez SVR12
Virologické zlyhaniepočas liečby
1 % (1/68)
0/28
1 % (1/114)
Relaps
a
18 % (12/67)
7 % (2/28)
22 % (25/113)
Iné
b
6 % (4/68)
0/28
1 % (1/114)
Menovateľom pre relaps je počet pacientov s HCV RNA < LLOQ pri ich poslednom vyhodnotení počas liečby.
Kategória „Iné“ zahŕňa pacientov, ktorí nedosiahli SVR12 a nesplnili kritériá virologického zlyhania (napr. nebolo
možné ich sledovať po skončení liečby).
V tabuľke 18 je uvedená analýza podskupín podľa genotypu pre cirhózu.
Tabuľka 18: Miery SVR12 pre vybrané podskupiny podľa genotypu v štúdii PHOTON-1
HCV genotypu 2
HCV genotypu 3
SOF+RBV12 týždňov PN (n = 26)
SOF+RBV24 týždňov PL (n = 15)
SOF+RBV12 týždňov PN (n = 42)
SOF+RBV24 týždňov PL (n = 13)
Celkovo
88 % (23/26)
93 % (14/15)
67 % (28/42)
92 % (12/13)
Bez cirhózy
88 % (22/25)
92 % (12/13)
67 % (24/36)
100 % (8/8)
Cirhóza
100 % (1/1)
100 % (2/2)
67 % (4/6)
80 % (4/5)
PN = predtým neliečení, PL = predtým liečení.
Dospelí pacienti čakajúci na transplantáciu pečene – štúdia 2025
Sofosbuvir sa skúmal u pacientov infikovaných HCV pred podstúpením transplantácie pečene
v otvorenej klinickej štúdii vyhodnocujúcej bezpečnosť a účinnosť sofosbuviru a ribavirínu podávaných pred transplantáciou na zabránenie opätovnej infekcii HCV po transplantácii. Primárnym koncovým ukazovateľom štúdie bola virologická odpoveď po transplantácii (post-Transplant Virologic Response, pTVR, HCV RNA < LLOQ 12 týždňov po transplantácii). Pacienti infikovaní HCV, bez ohľadu na genotyp, s hepatocelulárnym karcinómom (HCC) spĺňajúci kritériá MILAN dostávali 400 mg sofosbuviru a 1 000-1 200 mg ribavirínu denne po dobu maximálne 24 týždňov, čo bolo následne upravené na 48 týždňov alebo do transplantácie pečene, podľa toho, čo nastalo skôr.
U 61 pacientov, ktorí dostávali sofosbuvir a ribavirín, bola vykonaná predbežná analýza; väčšina pacientov mala HCV genotypu 1, 44 pacientov bolo CPT triedy A a 17 pacientov bolo CPT triedy B. Z týchto 61 pacientov podstúpilo 44 pacientov transplantáciu pečene po najneskôr 48 týždňoch liečby sofosbuvirom a ribavirínom, 41 pacientov malo HCV RNA < LLOQ v čase transplantácie. Miery virologickej odpovede týchto 41 pacientov s HCV RNA < LLOQ po transplantácii sú uvedené
v tabuľke 19. Trvanie vírusovej supresie pred transplantáciou bolo najprediktívnejším faktorom pre pTVR u tých pacientov, ktorí mali v čase transplantácie HCV RNA < LLOQ.
Tabuľka 19: Virologická odpoveď po transplantácii u pacientov s HCV RNA < LLOQ v čase transplantácie pečene
12 týždňovpo transplantácii (pTVR)
b
Virologická odpoveď u vyhodnotiteľných pacientov
a
23/37 (62 %)
Vyhodnotiteľní pacienti sú definovaní ako tí, ktorí dosiahli časový bod predbežnej analýzy.
pTVR: virologická odpoveď po transplantácii (HCV RNA < LLOQ 12 týždňov po transplantácii).
U pacientov, ktorí podľa protokolu ukončili liečbu v 24. týždni, bola miera relapsov na úrovni 11/15.
Dospelí pacienti s transplantovanou pečeňou – štúdia 0126
Sofosbuvir sa skúmal v otvorenej klinickej štúdii vyhodnocujúcej bezpečnosť a účinnosť 24-týždňovej liečby sofosbuvirom a ribavirínom u pacientov s transplantovanou pečeňou s chronickou
hepatitídou C. Vhodní pacienti boli vo veku ≥ 18 rokov a podstúpili transplantáciu pečene 6 až
150 mesiacov pred skríningom. Pacienti mali pri skríningu HCV RNA ≥10
4
IU/ml a zdokumentovaný
dôkaz chronickej infekcie HCV pred transplantáciou. Začiatočná dávka ribavirínu bola 400 mg
a podávala sa v rozdelenej dennej dávke. Ak sa u pacientov udržali hladiny hemoglobínu ≥ 12 g/dl, dávka ribavirínu sa zvyšovala v 2. a 4. týždni a najneskôr každé 4 týždne až do dosiahnutia príslušnej dávky na základe telesnej hmotnosti (1 000 mg denne u pacientov s telesnou hmotnosťou < 75 kg,
1 200 mg denne u pacientov s telesnou hmotnosťou ≥ 75 kg). Medián dávky ribavirínu v 4. –
24. týždni bol 600 mg – 800 mg denne.
Do štúdie bolo zaradených štyridsať pacientov (33 s infekciou HCV genotypu 1, 6 s infekciou HCV genotypu 3 a 1 s infekciou HCV genotypu 4), u 35 z nich zlyhala predchádzajúca liečba na báze interferónov a 16 z nich mali cirhózu.28 zo 40 (70 %) pacientov dosiahlo SVR12: 22/33 (73 %)
s infekciou HCV genotypu 1, 6/6 (100 %) s infekciou HCV genotypu 3 a 0/1 (0 %) s infekciou HCV genotypu 4. Všetci pacienti, ktorí dosiahli SVR12, dosiahli aj SVR24 a SVR48.
Prehľad výsledkov podľa liečebného režimu a trvania liečby, porovnanie v rámci všetkých štúdií
V nasledujúcich tabuľkách (tabuľka 20 až tabuľka 23) sú uvedené údaje zo štúdií fázy 2 a fázy 3 relevantné pre dávkovanie, na pomoc lekárom stanoviť najlepší režim liečby pre jednotlivých pacientov.
Tabuľka 20: Výsledky podľa liečebného režimu a trvania liečby, porovnanie v rámci všetkých štúdií pre infekciu HCV genotypu 1
Populácia pacientov (číslo/názov štúdie)
Režim/trvanie liečby
Podskupina
% mieraSVR12 (n/N)
Predtým neliečení pacienti
a
(NEUTRINO)
SOF+PEG+RBV 12 týždňov
Celkovo
90 % (262/292)
Genotyp 1a
92 % (206/225)
Genotyp 1b
83 % (55/66)
Bez cirhózy
93 % (253/273)
Cirhóza
80 % (43/54)
Predtým neliečení pacienti, súbežne infikovaní HIV (PHOTON-1)
SOF+RBV 24 týždňov
Celkovo
76 % (87/114)
Genotyp 1a
82 % (74/90)
Genotyp 1b
54 % (13/24)
Bez cirhózy
77 % (84/109)
Cirhóza
60 % (3/5)
Predtým neliečení pacienti(QUANTUM
b
a 11-1-0258
b
)
SOF+RBV 24 týždňov
Celkovo
c
65 % (104/159)
Genotyp 1a
c
69 % (84/121)
Genotyp 1b
c
53 % (20/38)
Bez cirhózy
c
68 % (100/148)
S cirhózou
c
36 % (4/11)
n = počet pacientov s odpoveďou SVR12, N = celkový počet pacientov v skupine.
Pre predtým liečených pacientov s infekciou HCV genotypu 1 nie sú k dispozícii žiadne údaje o kombinácii sofosbuviru, peginterferónu alfa a ribavirínu. Má sa zvážiť liečba týchto pacientov a možnosť predĺženia liečby sofosbuvirom, peginterferónom alfa a ribavirínom na viac ako 12 týždňov a až do 24 týždňov, a to najmä pre podskupiny s jedným alebo viacerými faktormi historicky spojenými s nižšími mierami odpovede na liečby na báze interferónu (predchádzajúca chýbajúca odpoveď na liečbu peginterferónom alfa a ribavirínom, pokročilá fibróza/cirhóza, vysoké východiskové vírusové koncentrácie, černošská rasa, genotyp IL28B iný ako CC).
Toto sú výskumné štúdie alebo štúdie fázy 2. Výsledky sa majú interpretovať obozretne, pretože počty pacientov sú malé
a miery SVR môžu byť ovplyvnené výberom pacientov.
Súhrnné údaje z oboch štúdií.
Tabuľka 21: Výsledky podľa liečebného režimu a trvania liečby, porovnanie v rámci všetkých štúdií pre infekciu HCV genotypu 2
Populácia pacientov (číslo/názov štúdie)
Režim/trvanie liečby
Podskupina
% mieraSVR12 (n/N)
Predtým neliečení pacienti (FISSION)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
95 % (69/73)
Bez cirhózy
97 % (59/61)
Cirhóza
83 % (10/12)
Pacienti neznášajúci interferón, nespôsobilí na liečbu interferónom alebo neželajúci si liečbu interferónom(POSITRON)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
93 % (101/109)
Bez cirhózy
92 % (85/92)
Cirhóza
94 % (16/17)
Predtým liečení pacienti (FUSION)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
82 % (32/39)
Bez cirhózy
90 % (26/29)
Cirhóza
60 % (6/10)
Predtým neliečení pacienti(VALENCE)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
97 % (31/32)
Bez cirhózy
97 % (29/30)
Cirhóza
100 % (2/2)
Predtým liečení pacienti(VALENCE)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
90 % (37/41)
Bez cirhózy
91 % (30/33)
Cirhóza
88 % (7/8)
Predtým liečení pacienti (FUSION)
SOF+RBV 16 týždňov
Celkovo
89 % (31/35)
Bez cirhózy
92 % (24/26)
Cirhóza
78 % (7/9)
Predtým neliečení pacienti súbežne infikovaní HIV(PHOTON-1)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
88 % (23/26)
Bez cirhózy
88 % (22/25)
Cirhóza
100 % (1/1)
Predtým liečení pacienti súbežne infikovaní HIV(PHOTON-1)
SOF+RBV 24 týždňov
Celkovo
a
93 % (14/15)
Bez cirhózy
a
92 % (12/13)
S cirhózou
a
100 % (2/2)
Predtým neliečení pacienti (ELECTRON
b
a PROTON
b
)
SOF+PEG+RBV 12 týždňov
Celkovo
c
96 % (25/26)
Predtým liečení pacienti (LONESTAR-2
b
)
SOF+PEG+RBV 12 týždňov
Celkovo
96 % (22/23)
Bez cirhózy
100 % (9/9)
Cirhóza
93 % (13/14)
n = počet pacientov s odpoveďou SVR12, N = celkový počet pacientov v skupine.
Tieto údaje sú predbežné.
Toto sú výskumné štúdie alebo štúdie fázy 2. Výsledky sa majú interpretovať obozretne, pretože počty pacientov sú malé a miery SVR môžu byť ovplyvnené výberom pacientov. V štúdii ELECTRON (N = 11) bolo trvanie liečby peginterferónom alfa v rozsahu od 4 do 12 týždňov v kombinácii so sofosbuvirom a ribavirínom.
Všetci pacienti v týchto dvoch štúdiách boli bez cirhózy.
Tabuľka 22: Výsledky podľa liečebného režimu a trvania liečby, porovnanie v rámci všetkých štúdií pre infekciu HCV genotypu 3
Populácia pacientov (číslo/názov štúdie)
Režim/trvanie liečby
Podskupina
% mieraSVR12 (n/N)
Predtým neliečení pacienti (FISSION)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
56 % (102/183)
Bez cirhózy
61 % (89/145)
Cirhóza
34 % (13/38)
Pacienti neznášajúci interferón, nespôsobilí na liečbu interferónom alebo neželajúci siliečbu interferónom (POSITRON)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
61 % (60/98)
Bez cirhózy
68 % (57/84)
Cirhóza
21 % (3/14)
Predtým liečení pacienti(FUSION)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
30 % (19/64)
Bez cirhózy
37 % (14/38)
Cirhóza
19 % (5/26)
Populácia pacientov (číslo/názov štúdie)
Režim/trvanie liečby
Podskupina
% mieraSVR12 (n/N)
Predtým liečení pacienti (FUSION)
SOF+RBV 16 týždňov
Celkovo
62 % (39/63)
Bez cirhózy
63 % (25/40)
Cirhóza
61 % (14/23)
Predtým neliečení pacienti(VALENCE)
SOF+RBV 24 týždňov
Celkovo
93 % (98/105)
Bez cirhózy
94 % (86/92)
Cirhóza
92 % (12/13)
Predtým liečení pacienti(VALENCE)
SOF+RBV 24 týždňov
Celkovo
77 % (112/145)
Bez cirhózy
85 % (85/100)
Cirhóza
60 % (27/45)
Predtým neliečení pacienti súbežne infikovaní HIV(PHOTON-1)
SOF+RBV 12 týždňov
Celkovo
67 % (28/42)
Bez cirhózy
67 % (24/36)
Cirhóza
67 % (4/6)
Predtým liečení pacienti súbežne infikovaní HIV(PHOTON-1)
SOF+RBV 24 týždňov
Celkovo
a
92 % (12/13)
Bez cirhózy
a
100 % (8/8)
S cirhózou
a
80 % (4/5)
Predtým neliečení pacienti (ELECTRON
b
a PROTON
b
)
SOF+PEG+RBV 12 týždňov
Celkovo
c
97 % (38/39)
Predtým liečení pacienti (LONESTAR-2
b
)
SOF+PEG+RBV 12 týždňov
Celkovo
83 % (20/24)
Bez cirhózy
83 % (10/12)
Cirhóza
83 % (10/12)
n = počet pacientov s odpoveďou SVR12, N = celkový počet pacientov v skupine.
Tieto údaje sú predbežné.
Toto sú výskumné štúdie alebo štúdie fázy 2. Výsledky sa majú interpretovať obozretne, pretože počty pacientov sú malé a miery SVR môžu byť ovplyvnené výberom pacientov. V štúdii ELECTRON (N = 11) bolo trvanie liečby peginterferónom alfa v rozsahu od 4 do 12 týždňov v kombinácii so sofosbuvirom a ribavirínom.
Všetci pacienti v týchto dvoch štúdiách boli bez cirhózy.
Tabuľka 23: Výsledky podľa liečebného režimu a trvania liečby, porovnanie v rámci všetkých štúdií pre infekcie HCV genotypu 4, 5 a 6
Populácia pacientov (číslo/názov štúdie)
Režim/trvanie liečby
Podskupina
% mieraSVR12 (n/N)
Predtým neliečení pacienti (NEUTRINO)
SOF+PEG+RBV 12 týždňov
Celkovo
97 % (34/35)
Bez cirhózy
100 % (33/33)
Cirhóza
50 % (1/2)
n = počet pacientov s odpoveďou SVR12, N = celkový počet pacientov v skupine.
Pacienti s poškodením obličiek
Štúdia 0154 bola otvorená klinická štúdia, v ktorej sa hodnotila bezpečnosť a účinnosť 24-týždňovej liečby sofosbuvirom v kombinácii s ribavirínom u 20 pacientov infikovaných HCV genotypu 1 alebo 3 so závažným poškodením obličiek nevyžadujúcim dialýzu. Po liečbe sofosbuvirom 200 mg alebo
400 mg v kombinácii s ribavirínom bola miera SVR12 u pacientov s ESRD 40 % a 60 %, v uvedenom poradí. V štúdii 0154 sa skúmala aj bezpečnosť a účinnosť 12-týždňovej liečby ledipasvirom/sofosbuvirom u 18 pacientov infikovaných HCV genotypu 1 so závažným poškodením obličiek nevyžadujúcim dialýzu. Na začiatku liečby mali dvaja pacienti cirhózu a priemerná eGFR bola 24,9 ml/min (rozsah: 9,0 – 39,6). SVR12 dosiahlo 100 % (18/18) pacientov liečených ledipasvirom/sofosbuvirom.
Štúdia 4063 bola otvorená štúdia, v ktorej sa hodnotila kombinácia sofosbuviru a ledipasviru s fixnou dávkou u 95 pacientov s infekciou HCV a ESRD vyžadujúcim dialýzu. Miery SVR pre skupiny s 8, 12 a 24 týždňami liečby ledipasvirom/sofosbuvirom boli 93 % (42/45), 100 % (31/31) a 79 % (15/19),
v uvedenom poradí. Zo siedmich pacientov, ktorí nedosiahli SVR12, sa u žiadneho nevyskytlo
virologické zlyhanie alebo relaps.
Štúdia 4062 bola otvorená štúdia, v ktorej sa hodnotila kombinácia sofosbuviru a velpatasviru s fixnou dávkou u 59 pacientov infikovaných HCV s ESRD vyžadujúcim dialýzu. Miera SVR bola 95 % (56/59). Z troch pacientov, ktorí nedosiahli SVR12, jeden dokončil liečbu sofosbuvirom
s velpatasvirom a mal relaps.
Pediatrická populácia
Účinnosť sofosbuviru u pacientov infikovaných HCV vo veku 3 rokov a starších bola hodnotená
v otvorenom klinickom skúšaní fázy 2, do ktorého bolo zaradených 106 pacientov s chronickou infekciou HCV genotypu 2 (n = 31) alebo genotypu 3 (n = 75). Pacienti s infekciou HCV genotypu 2 boli v skúšaní liečení sofosbuvirom s ribavirínom počas 12 týždňov a s genotypom 3 počas
24 týždňov.
Pacienti vo veku 12 až < 18 rokov:
Sofosbuvir bol hodnotený u 52 pacientov vo veku 12 až < 18 rokov s infekciou HCV genotypu 2
(n = 13) alebo genotypu 3 (n = 39). Medián veku bol 15 rokov (rozsah: 12 až 17), 40 % pacientov bolo ženského pohlavia, 90 % bolo belochov, 4 % boli černosi, 2 % boli ázijského pôvodu a 4 % boli Hispánci alebo Latinoameričania, priemerná telesná hmotnosť bola 60,4 kg (rozsah:29,6 až 75,6 kg), 17 % bolo už predtým liečených, 65 % malo východiskové hladiny HCV RNA 800 000 IU/ml alebo vyššie a žiaden pacient nemal známu cirhózu. Väčšina pacientov (69 %) bola infikovaná prostredníctvom vertikálneho prenosu.
Miera SVR12 bola celkovo 98 % (100 % [13/13] u pacientov s genotypom 2 a 97 % [38/39])
u pacientov s genotypom 3. Žiaden pacient nemal počas liečby virologické zlyhanie ani relaps. Jeden
pacient s infekciou HCV genotypu 3 dosiahol SVR4, no nevrátil sa na prehliadku SVR12.
Pacienti vo veku 6 až < 12 rokov:
Sofosbuvir bol hodnotený u 41 pacientov vo veku 6 až < 12 rokov s infekciou HCV genotypu 2
(n = 13) alebo genotypu 3 (n = 28). Medián veku bol 9 rokov (rozsah: 6 až 11), 73 % pacientov bolo ženského pohlavia, 71 % bolo belochov, 20 % bolo ázijského pôvodu a 15 % bolo Hispáncov alebo Latinoameričanov, priemerná telesná hmotnosť bola 33,7 kg (rozsah: 15,1 až 80,0 kg), 98 % nebolo predtým liečených, 46 % malo východiskové hladiny HCV RNA 800 000 IU/ml alebo vyššie a žiaden pacient nemal známu cirhózu. Väčšina pacientov (98 %) bola infikovaná prostredníctvom vertikálneho prenosu.
Miera SVR12 bola 100 % (100 % [13/13] u pacientov s genotypom 2 a 100 % [28/28] u pacientov s genotypom 3). Žiaden pacient nemal počas liečby virologické zlyhanie ani relaps.
Pacienti vo veku 3 až < 6 rokov:
Sofosbuvir bol hodnotený u 13 pacientov vo veku 3 až < 6 rokov s infekciou HCV genotypu 2 (n = 5) alebo genotypu 3 (n = 8). Medián veku bol 4 roky (rozsah: 3 až 5), 77 % pacientov bolo ženského pohlavia, 69 % bolo belochov, 8 % bolo černochov, 8 % bolo ázijského pôvodu a 8 % bolo Hispáncov alebo Latinoameričanov, priemerná telesná hmotnosť bola 16,8 kg (rozsah: 13,0 až 19,2 kg), 100 % nebolo predtým liečených, 23 % malo východiskové hladiny HCV RNA 800 000 IU/ml alebo vyššie a žiaden pacient nemal známu cirhózu. Väčšina pacientov (85 %) bola infikovaná prostredníctvom vertikálneho prenosu.
Miera SVR12 bola celkovo 92 % (80 % [4/5] u pacientov s genotypom 2 a 100 % [8/8] u pacientov s genotypom 3). Žiaden pacient nemal počas liečby virologické zlyhanie ani relaps. Jeden pacient
s infekciou HCV genotypu 2 predčasne ukončil skúšanú liečbu po troch dňoch z dôvodu abnormálnej chuti lieku a nevrátil sa na prehliadku po liečbe v 12. týždni.
⚠️ Upozornenia
Všeobecné informácie
Sovaldi sa neodporúča podávať ako monoterapiu a má sa predpisovať v kombinácii s inými liekmi na
liečbu infekcie hepatitídy C. Ak sa natrvalo ukončí podávanie ostatných liekov používaných
v kombinácii so Sovaldi, treba ukončiť aj podávanie Sovaldi (pozri časť
4.2
). Pred začatím liečby so Sovaldi si pozrite súhrn charakteristických vlastností lieku pre súbežne predpísané lieky.
Závažná bradykardia a srdcová blokáda
Ak sa režimy obsahujúce sofosbuvir použili v kombinácii s amiodarónom, pozorovali sa život ohrozujúce prípady závažnej bradykardie a srdcovej blokády. Bradykardia sa zvyčajne objavila v priebehu niekoľkých hodín až dní, ale boli pozorované aj prípady s dlhším časom do nástupu, väčšinou do 2 týždňov od začatia liečby HCV.
Amiodarón sa má používať u pacientov užívajúcich Sovaldi, len ak iné alternatívne antiarytmické liečby nie sú tolerované alebo sú kontraindikované.
Ak sa súbežné použitie amiodarónu považuje za nevyhnutné, odporúča sa pacientov hospitalizovať na účely sledovania srdca počas prvých 48 hodín súbežného podávania a následne sa má u pacientov sledovať srdcová frekvencia ambulantne alebo prostredníctvom samosledovania každý deň aspoň počas prvých 2 týždňov liečby.
Z dôvodu dlhého polčasu amiodarónu sa má vykonať sledovanie srdca, opísané vyššie, aj u pacientov,
ktorí v posledných mesiacoch prestali užívať amiodarón a ktorí majú začať užívať Sovaldi.
Všetci pacienti, ktorí súbežne užívajú alebo nedávno užívali amiodarón, majú byť upozornení na príznaky bradykardie a srdcovej blokády a má sa im odporučiť, aby ihneď vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich tieto príznaky vyskytnú.
Súbežná infekcia HCV/HBV (vírus hepatitídy B)
Počas liečby alebo po liečbe priamo pôsobiacimi antivírusovými látkami boli hlásené prípady reaktivácie vírusu hepatitídy B (HBV), z ktorých niektoré boli fatálne. Pred začiatkom liečby sa má
u všetkých pacientov vykonať skríning HBV. U pacientov so súbežnou infekciou HBV/HCV je riziko reaktivácie HBV, a preto majú byť monitorovaní a ich liečba má byť vedená v súlade so súčasnými klinickými odporúčaniami.
Predtým liečení pacienti s infekciou HCV genotypu 1, 4, 5 a 6
Sovaldi sa neskúmal v štúdii fázy 3 u predtým liečených pacientov s infekciou HCV genotypu 1, 4, 5 a 6. Preto optimálne trvanie liečby v tejto populácii nebolo stanovené (pozri tiež časti
4.2
a
5.1
).
Má sa zvážiť liečba týchto pacientov a možnosť predĺženia liečby sofosbuvirom, peginterferónom alfa a ribavirínom na viac ako 12 týždňov a až do 24 týždňov, a to najmä pre podskupiny s jedným alebo viacerými faktormi historicky spojenými s nižšími mierami odpovede na liečby na báze interferónu (pokročilá fibróza/cirhóza, vysoké východiskové vírusové koncentrácie, černošská rasa, genotyp IL28B iný ako CC).
Liečba pacientov s infekciou HCV genotypu 5 alebo 6
Klinické údaje podporujúce používanie Sovaldi u pacientov s infekciou HCV genotypu 5 a 6 sú veľmi
obmedzené (pozri časť
5.1
).
Bezinterferónová liečba infekcie HCV genotypu 1, 4, 5 a 6
Bezinterferónové režimy liečby so Sovaldi sa u pacientov s infekciou HCV genotypu 1, 4, 5 a 6 v štúdiách fázy 3 neskúmali (pozri časť
5.1
). Optimálny režim liečby a trvanie liečby neboli
stanovené. Takéto režimy liečby sa majú používať iba u pacientov, ktorí neznášajú interferón alebo sú nespôsobilí na liečbu interferónom a súrne liečbu potrebujú.
Súbežné podávanie s inými priamo účinkujúcimi antivirotikami proti HCV
Sovaldi sa má podávať súbežne s inými priamo účinkujúcimi antivirotikami iba v prípade, že podľa dostupných údajov prínos preváži riziká. Nie sú k dispozícii žiadne údaje podporujúce súbežné podávanie Sovaldi s telaprevirom alebo boceprevirom. Takéto súbežné podávanie sa neodporúča (pozri tiež časť
4.5
).
Gravidita a súbežné používanie lieku s ribavirínom
Ak sa Sovaldi používa v kombinácii s ribavirínom alebo s peginterferónom alfa/ribavirínom, musia ženy vo fertilnom veku alebo ich partneri mužského pohlavia, počas liečby a po určitú dobu po ukončení liečby, používať účinnú formu antikoncepcie v súlade s odporúčaním v súhrne charakteristických vlastností lieku pre ribavirín. Ďalšie informácie nájdete v súhrne charakteristických vlastností lieku pre ribavirín.
Použitie so stredne silnými induktormi P-glykoproteínu (P-gp)
Lieky, ktoré sú stredne silnými induktormi P-gp v črevách (napríklad modafinil, oxkarbazepín
a rifapentín), môžu znížiť plazmatickú koncentráciu sofosbuviru a tým viesť k zníženému terapeutickému účinku Sovaldi. Súbežné podávanie takýchto liekov so Sovaldi sa neodporúča (pozri časť
4.5
).
Použitie u diabetických pacientov
U pacientov s cukrovkou sa môže po začatí liečby vírusu hepatitídy C (HCV) priamo pôsobiacimi antivirotikami zlepšiť kontrola glykémie, čo môže potenciálne viesť k symptomatickej hypoglykémii. Hladina glukózy u pacientov s cukrovkou, začínajúcich liečbu priamo pôsobiacimi antivirotikami, sa má dôkladne sledovať, najmä počas prvých troch mesiacov, a v prípade potreby sa má upraviť ich súčasná diabetická liečba. Lekár, ktorý má na starosti diabetickú liečbu pacienta, má byť informovaný o začatí liečby priamo pôsobiacimi antivirotikami.
Poškodenie obličiek
Údaje o bezpečnosti u pacientov so závažným poškodením obličiek (eGFR < 30 ml/min/1,73 m
2
) a s ESRD vyžadujúcim hemodialýzu sú obmedzené. Sovaldi možno u týchto pacientov použiť bez
úpravy dávkovania, ak nie sú k dispozícii žiadne iné relevantné možnosti liečby (pozri časti
4.8
,
5.1
a
5.2
). Ak sa Sovaldi používa v kombinácii s ribavirínom alebo s peginterferónom alfa/ribavirínom, pozrite si ohľadne pacientov s CrCl < 50 ml/min aj súhrn charakteristických vlastností lieku pre ribavirín (pozri tiež časť
5.2
).
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vo vrecku, t. j.v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
👨⚕️
Overené lekárskym redaktorom
Dr. Ozarchuk, PharmD · April 2026
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.