⚠️ Upozornenia
Zvýšená mortalita u starších ľudí s demenciou
U psychiatrických pacientov liečených antipsychotikami, vrátane haloperidolu, boli hlásené zriedkavé prípady náhleho úmrtia (pozri časť
4.8
).
U starších ľudí s psychózou súvisiacou s demenciou liečených antipsychotikami je riziko úmrtia vyššie. Analýzy sedemnástich placebom kontrolovaných štúdií (priemerného trvania 10 týždňov), prevažne u pacientov užívajúcich atypické antipsychotiká, odhalili riziko úmrtia liečených pacientov od 1,6 do 1,7 krát vyššie ako u pacientov dostávajúcich placebo. V priebehu typickej 10 týždňovej kontrolovanej štúdie bola miera úmrtia u pacientov liečených antipsychotikami približne 4,5 %, v porovnaní s 2,6 % v skupine s placebom. Hoci sa príčiny úmrtí líšili, väčšina úmrtí bola buď kardiovaskulárneho (napr. zlyhanie srdca, náhle úmrtie) alebo infekčného (napr. pneumónia) pôvodu. Observačné štúdie naznačujú, že liečba starších pacientov haloperidolom sa tiež spája so zvýšenou úmrtnosťou. Táto súvislosť môže byť v prípade haloperidolu silnejšia ako pri atypických antipsychotikách, je výraznejšia v prvých 30 dňoch po začiatku liečby a pretrváva minimálne 6 mesiacov. Rozsah, v akom sa táto súvislosť môže pripísať lieku, na rozdiel od vplyvu skresľujúcich charakteristík pacienta, nebol ešte objasnený.
Kardiovaskulárne účinky
Predĺženie QTc intervalu a/alebo ventrikulárne arytmie, okrem náhleho úmrtia, boli hlásené s haloperidolom (pozri časti
4.3
a
4.8
). Riziko týchto udalostí sa javí ako zvyšujúce s vyššími dávkami, vyššími koncentráciami v plazme, u pacientov s predispozíciou alebo pri parenterálnom použití, najmä intravenóznom podaní.
Odporúča sa opatrnosť u pacientov s bradykardiou, ochorením srdca, rodinnou anamnézou predĺženia QTc alebo ťažkou expozíciou alkoholu v anamnéze. Opatrnosť sa tiež vyžaduje u pacientov s potenciálne vysokými plazmatickými koncentráciami (pozri časť
4.4
Slabí metabolizéri CYP2D6). Pred liečbou sa odporúča urobiť východiskové EKG. Počas liečby sa musí u všetkých pacientov posúdiť potreba sledovania EKG kvôli predĺženiu QTc intervalu a ventrikulárnym arytmiám. Počas liečby sa odporúča pri predĺžení QT intervalu znížiť dávku, a ak predĺženie QT intervalu prekročí 500 ms, má sa haloperidol vysadiť.
Poruchy elektrolytov ako hypokaliémia a hypomagneziémia zvyšujú riziko ventrikulárnych arytmií a musia sa upraviť skôr ako sa začne liečba haloperidolom. Z toho dôvodu sa odporúča východiskové a periodické monitorovanie elektrolytov.
Bola tiež hlásená tachykardia a hypotenzia (vrátane ortostatickej hypotenzie) (pozri časť
4.8
). Opatrnosť sa odporúča, keď sa haloperidol podáva pacientom, ktorí majú hypotenziu alebo ortostatickú hypotenziu.
Cerebrovaskulárne príhody
Približne 3-násobné zvýšenie rizika vzniku cerebrovaskulárnych nežiaducich udalostí sa pozorovalo v randomizovaných placebom kontrolovaných klinických štúdiách v populácii s demenciou s niektorými atypickými antipsychotikami. Observačné štúdie porovnávajúce mieru mŕtvice u starších pacientov užívajúcich akékoľvek antipsychotiká oproti miere mŕtvice u pacientov, ktorí také lieky neužívajú, zistili zvýšenú mieru mŕtvice u liečených pacientov. Toto zvýšenie môže byť vyššie pri všetkých butyrofenónoch, vrátane haloperidolu. Mechanizmus vzniku tohto zvýšeného rizika nie je známy. Zvýšené riziko nie je možné vylúčiť u inej populácie pacientov. Haloperidol-Richter sa musí používať s opatrnosťou u pacientov s rizikovými faktormi pre mŕtvicu.
Neuroleptický malígny syndróm
Haloperidol sa spája s neuroleptickým malígnym syndrómom: zriedkavá idiosynkratická odpoveď charakterizovaná hypertermiou, generalizovanou stuhnutosťou svalov, autonómnou nestabilitou, zníženým vedomím a zvýšenými hladinami kreatínfosfokinázy v sére. Hypertermia je často včasným znakom tohto syndrómu. Antipsychotickú liečbu treba ihneď vysadiť a zaviesť vhodnú podpornú liečbu a starostlivé sledovanie.
Tardívna dyskinéza
Pri dlhodobej liečbe alebo po vysadení tohto lieku u niektorých pacientov sa môže objaviť tardívna dyskinéza. Syndróm je prevažne charakterizovaný rytmickými nedobrovoľnými pohybmi jazyka, tváre, úst alebo čeľuste. Prejavy môžu byť u niektorých pacientov trvalé. Pri opätovnom zavedení liečby, pri zvýšení dávky alebo pri prestavení na iný antipsychotický liek sa môže syndróm maskovať. Ak sa objavia prejavy a príznaky tardívnej dyskinézy, musí sa zvážiť ukončenie liečby všetkými antipsychotikami, vrátane lieku Haloperidol-Richter.
Extrapyramídové príznaky
Môžu sa vyskytnúť extrapyramídové príznaky (napr. tremor, rigidita, hypersalivácia, bradykinéza, akatízia, akútna dystónia). Užívanie haloperidolu sa spájalo s rozvojom akatízie, charakterizovanej subjektívne nepríjemným alebo znepokojujúcim nepokojom a potrebou hýbať sa, často sprevádzaným neschopnosťou v pokoji sedieť alebo stáť. Najčastejšie sa to vyskytne počas prvých týždňov liečby. U pacientov, u ktorých sa rozvinú tieto príznaky, môže byť zvýšenie dávky škodlivé.
Akútna dystónia sa môže objaviť počas niekoľkých prvých dní liečby liekom Haloperidol-Richter, ale bol hlásený aj nástup neskôr ako aj po zvýšeniach dávky. Dystonické príznaky môžu zahŕňať, ale nie sú limitované na tortikolis, grimasy, trizmus, protrúziu jazyka a neprirodzené pohyby očí, vrátane okulogyrickej krízy. Vyššie riziko výskytu týchto reakcií je u mužov a mladších vekových skupín. Akútna dystónia si môže vyžadovať vysadenie lieku.
Podľa potreby možno predpísať antiparkinsoniká anticholinergného typu na zvládnutie extrapyramídových príznakov, ale neodporúča sa, aby sa predpisovali rutinne ako preventívne opatrenie. Ak sa vyžaduje súčasná liečba antiparkinsonikom, môže sa v nej pokračovať po vysadení haloperidolu, ak je jeho vylučovanie rýchlejšie ako vylučovanie haloperidolu, aby sa predišlo rozvoju alebo zhoršeniu extrapyramídových príznakov. Treba zvážiť možné zvýšenie vnútroočného tlaku, keď sa anticholinergiká, vrátane antiparkinsoník, podávajú súčasne s haloperidolom.
Záchvaty/Kŕče
Bolo hlásené, že haloperidol môže spustiť záchvaty. U pacientov s epilepsiou a stavmi, predisponujúcimi ku kŕčom (napr. odvykanie od alkoholu a poškodenie mozgu) sa odporúča opatrnosť.
Pečeň a žlčové cesty
Nakoľko sa haloperidol metabolizuje v pečeni, odporúča sa u pacientov s poruchou funkcie pečene úprava dávky a opatrnosť (pozri časti
4.2
a
5.2
). Boli hlásené ojedinelé prípady abnormalít funkcie pečene alebo hepatitídy, najčastejšie cholestatickej (pozri časť
4.8
).
Endokrinný systém
Tyroxín môže napomáhať vzniku toxicity haloperidolu. Antipsychotická liečba sa má u pacientov s hypertyroidizmom používať iba opatrne a vždy ju musí sprevádzať liečba na dosiahnutie eutyroidného stavu.
Hormonálne účinky antipsychotík zahŕňajú hyperprolaktinémiu, ktorá môže spôsobiť galaktoreu, gynekomastiu a oligomenoreu alebo amenoreu (pozri časť
4.8
). Štúdie tkanivových kultúr naznačujú, že rast buniek v prsníkových nádoroch u ľudí môže byť stimulovaný prolaktínom. Napriek tomu, že v klinických a epidemiologických štúdiách nebola preukázaná žiadna zrejmá súvislosť medzi podávaním antipsychotík a prsníkovými nádormi u ľudí, u pacientov s príslušnou anamnézou sa odporúča opatrnosť. Haloperidol-Richter sa musí používať opatrne u pacientov s existujúcou hyperprolaktinémiou a u pacientov s možnými nádormi závislými na prolaktíne (pozri časť 5.3).
Pri haloperidole bola hlásená hypoglykémia a syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (pozri časť
4.8
).
Venózna tromboembólia
V súvislosti s užívaním antipsychotík boli hlásené prípady venóznej tromboembólie (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby liekom Haloperidol-Richter 2 mg/ml perorálne kvapky a prijať potrebné preventívne opatrenia.
Odpoveď na liečbu a vysadenie lieku
Pri schizofrénii sa odpoveď na antipsychotickú liečbu môže oddialiť.
Ak sú antipsychotiká vysadené, návrat príznakov spojených s prebiehajúcim ochorením nemusí byť viditeľný niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Akútne príznaky po vysadení lieku (vrátane nevoľnosti, vracania a nespavosti) sa veľmi zriedkavo popisovali po náhlom ukončení podávania vysokých dávok antipsychotík. Ako preventívne opatrenie sa odporúča postupné vysadenie lieku.
Pacienti s depresiou
Neodporúča sa, aby sa Haloperidol-Richter užíval samotný u pacientov, u ktorých prevládla depresia. Možno ho kombinovať s antidepresívami pri liečbe stavov, u ktorých sa súčasne vyskytuje depresia a psychóza (pozri časť
4.5
).
Prechod z mánie do depresie
V liečbe manických epizód bipolánej poruchy existuje u pacientov riziko, že dôjde k prechodu z mánie do depresie. Je dôležité sledovať pacientov s ohľadom prechodu do depresívnej epizódy so sprievodnými rizikami, ako je samovražedné správanie, aby sa zakročilo, keď k takým prechodom dôjde.
Slabí metabolizéri CYP2D6
Haloperidol-Richter sa má používať opatrne u pacientov, o ktorých sa vie, že sú slabými metabolizérmi cytochrómu P450 (CYP) 2D6 a ktorým sa súčasne podáva inhibítor CYP3A4.
Pediatrická populácia
Dostupné údaje o bezpečnosti v pediatrickej populácii naznačujú riziko rozvoja extrapyramídových príznakov, vrátane tardívnej dyskinézy a sedácie. K dispozícii sú obmedzené dlhodobé údaje o bezpečnosti.
Pomocné látky
Haloperidol-Richter perorálne kvapky, roztok obsahujú metylparahydroxybenzoát a propylparahydroxybenzoát. Tie môžu spôsobiť alergické reakcie (ktoré môžu byť oneskorené).