⚠️ Upozornenia
Enalaprílium-maleinát – hydrochlórtiazid
Hypotenzia, deplécia vody a nerovnováha elektrolytov
Symptomatická hypotenzia je zriedkavo pozorovaná u pacientov s nekomplikovanou hypertenziou.
U hypertenzných pacientov užívajúcich enalapril sa symptomatická hypotenzia môže vyskytnúť s väčšou pravdepodobnosťou u pacienta s už existujúcou depléciou vody a elektrolytov, napr. pri diuretickej liečbe, diéte s obmedzením príjmu soli, pri hnačke alebo vracaní (pozri časti
4.5
a
4.8
). U týchto pacientov sa musí pravidelne stanovovať hladina elektrolytov v sére. Osobitnú pozornosť treba venovať pacientom
s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých by nadmerný pokles krvného tlaku mohol spôsobiť infarkt myokardu alebo cerebrovaskulárnu príhodu. Symptomatická
hypotenzia bola pozorovaná u hypertenzných pacientov so zlyhávaním srdca s insuficienciou obličiek alebo bez nej. Táto sa môže pravdepodobnejšie vyskytnúť u pacientov s ťažšími stupňami zlyhávania srdca, ako reakcia na užívanie vysokých dávok slučkových diuretík, hyponatriémiu alebo poruchu funkcie obličiek.
U týchto pacientov sa má liečba začať pod lekárskym dohľadom a pacient má byť pozorne sledovaný pri každej úprave dávky Enapu H alebo Enapu HL a/alebo diuretika. Podobné opatrenia je možné uskutočniť u pacientov s ischemickým ochorením srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, u ktorých nadmerný pokles krvného tlaku môže viesť k infarktu myokardu alebo cerebrovaskulárnej príhode.
Ak sa vyskytne hypotenzia, pacient sa umiestni do ležiacej polohy s nižšie položenou hlavou a jeho plazmatický objem sa musí v prípade potreby upraviť infúziou fyziologického roztoku. Prechodná
hypotenzia nie je kontraindikáciou na pokračovanie liečby. Po úprave krvného tlaku a objemu plazmy pacienti zvyčajne dobre tolerujú ďalšie dávky.
U niektorých pacientov so zlyhávaním srdca, ktorí majú normálny alebo nízky krvný tlak, môže dôjsť pri Enape H alebo Enape HL k ďalšiemu zníženiu systémového tlaku krvi. Tento účinok možno predvídať
a zvyčajne nie je dôvodom na prerušenie liečby. Ak sa hypotenzia stane symptomatickou, môže si vyžiadať zníženie dávky a/alebo prerušenie diuretík a/alebo Enapu H alebo Enapu HL.
Porucha funkcie obličiek
V súvislosti s enalaprilom bolo hlásené renálne zlyhanie a vyskytlo sa hlavne u pacientov so závažným zlyhávaním srdca alebo prebiehajúcim ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie. Pri rýchlej diagnostike a adekvátnej liečbe je renálne zlyhanie súvisiace s liečbou enalaprilom zvyčajne reverzibilné. Enap H alebo Enap HL sa nesmie podávať pacientom s renálnou insuficienciou (klírens kreatinínu
< 80 ml/min a > 30 ml/min) pokiaľ titrácia enalaprilu nepreukáže potrebu dávky prítomnej v tejto liekovej forme (pozri časť
4.2
).
U niektorých hypertenzných pacientov s latentnou existujúcou chorobou obličiek sa pri súbežnom podávaní enalaprilu s diuretikom zvýšila hladina močoviny a kreatinínu v sére (pozri časť
4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprilíum-maleinát, Porucha funkcie obličiek; Hydrochlórtiazid, Porucha
funkcie obličiek). Ak sa toto vyskytne, liečba sa musí prerušiť. Táto situácia poukazuje na možnosť
existujúcej primárnej stenózy renálnej artérie (pozri časť
4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprilíum-maleinát, Renovaskulárna hypertenzia).
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti
4.5
a
5.1
).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Hyperkaliémia
Kombinácia enalaprilu a nízkej dávky diuretika nevylučuje možnosť výskytu hyperkaliémie (pozri časť
4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprilíum-maleinát, Hyperkaliémia).
Lítium
Kombinácia lítia s enalaprilom a diuretikami sa vo všeobecnosti neodporúča (pozri časť
4.5
).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť sa u detí nestanovovala.
Enalaprílium-maleinát
Aortálna stenóza/hypertrofická kardiomyopatia
Ako pri všetkých vazodilatanciách, inhibítory ACE sa musia podávať s opatrnosťou u pacientov
s obštrukciou výtokového traktu chlopne ľavej komory a nesmú sa podávať v prípadoch kardiogénneho šoku a hemodynamicky signifikantnej obštrukcie.
Porucha funkcie obličiek
V súvislosti s enalaprilom bolo hlásené renálne zlyhanie a vyskytlo sa najmä u pacientov s ťažkým zlyhávaním srdca alebo prebiehajúcim ochorením obličiek, vrátane stenózy renálnej artérie. Pri rýchlej diagnostike a adekvátnej liečbe je renálne zlyhanie súvisiace s liečbou enalaprilom zvyčajne reverzibilné (pozri časť
4.2
a časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprilíum-maleinát – hydrochlórtiazid, Porucha funkcie obličiek; Hydrochlórtiazid, Porucha funkcie obličiek).
Renovaskulárna hypertenzia
Riziko hypotenzie a renálnej insuficiencie sa zvyšuje, ak sú pacienti s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie jedinej funkčnej obličky liečení inhibítormi ACE. Strata renálnej funkcie sa môže vyskytnúť s iba miernymi zmenami sérového kreatinínu. U týchto pacientov sa musí liečba začať nízkymi dávkami, starostlivou titráciou a monitorovaním renálnej funkcie pod prísnym lekárskym dohľadom.
Transplantácia obličiek
Nie sú žiadne skúsenosti týkajúce sa podávania enalaprilu u pacientov s predchádzajúcou transplantáciou obličky. Liečba enalaprilom sa preto neodporúča.
Hemodialyzovaní pacienti
Použitie enalaprilu nie je indikované u pacientov vyžadujúcich dialýzu kvôli zlyhaniu obličiek.
Anafylaktoidné reakcie boli hlásené u pacientov dialyzovaných použitím vysokopriepustných membrán (napr. AN 69), ktorí sa súbežne liečili inhibítorom ACE. U týchto pacientov sa musí použiť iný typ
dialyzačnej membrány alebo liek z inej skupiny antihypertenzív.
Zlyhanie pečene
Inhibítory ACE boli zriedkavo spojené so syndrómom, ktorý začína cholestatickou žltačkou alebo hepatitídou a progreduje do fulminantnej hepatálnej nekrózy a (niekedy) smrti. Mechanizmus tohto
syndrómu nie je známy. Pacienti užívajúci ACE inhibítory, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie hepatálnych enzýmov, musia ukončiť liečbu ACE inhibítorom a musia dostať náležitú následnú liečbu (pozri časť
4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Hydrochlórtiazid, Ochorenie pečene).
Neutropénia/agranulocytóza/trombocytopénia/anémia
U pacientov užívajúcich inhibítory ACE bola hlásená neutropénia/agranulocytóza, trombocytopénia
a anémia. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez ďalších komplikujúcich faktorov sa neutropénia vyskytuje zriedkavo. Enalapril sa musí používať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je prítomná už existujúca porucha funkcie obličiek.
U niektorých týchto pacientov sa rozvinuli ťažké infekcie, ktoré v niektorých prípadoch neodpovedali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak sa používa u týchto pacientov enalapril, odporúča sa pravidelne monitorovať počet bielych krviniek a pacienti musia byť poučení, aby hlásili akýkoľvek prejav infekcie.
Hyperkaliémia
Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. U niektorých pacientov liečených inhibítormi ACE, vrátane enalaprilu, sa pozorovalo zvýšenie sérového draslíka. Rizikové faktory pre vznik
hyperkaliémie zahŕňajú pacientov s renálnou insuficienciou, s poruchou funkcie obličiek, vekom
nad 70 rokov, diabetom mellitus, pridruženými stavmi, najmä dehydratáciou, akútnou dekompenzáciou srdca, metabolickou acidózou alebo súbežne užívajúci draslík šetriace diuretiká (napr. spironolaktón,
eplerenón, triamterén alebo amilorid), doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík; alebo pacientov užívajúcich iné lieky spôsobujúce zvýšenie sérového draslíka (napr. heparín, trimetoprim alebo kotrimoxazol tiež známy ako trimetoprim/sulfametoxazol a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory receptorov angiotenzínu). Užívanie doplnkov draslíka, diuretík šetriacich draslík alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek, k signifikantnému zvýšeniu sérového draslíka. Hyperkaliémia môže spôsobiť závažné, niekedy fatálne arytmie.
Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať opatrne u pacientov
užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť
4.5
).
Hypoglykémia
Diabetickí pacienti liečení perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom majú byť po začatí liečby
inhibítorom ACE poučení, že je potrebné pozorne sledovať možný výskyt hypoglykémie, najmä počas prvého mesiaca kombinovaného užívania (pozri časti
4.4
a
4.5
Osobitné upozornenia a opatrenia pri
používaní, Hydrochlórtiazid, Hyperkaliémia a Metabolické a endokrinné účinky).
Hypersenzitivita/angioedém
U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane enalaprilíum-maleinátu, bol hlásený angioedém tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtanu. Môže sa vyskytnúť
kedykoľvek počas liečby. V týchto prípadoch sa musí ihneď ukončiť liečba enalaprilom a musí sa
zabezpečiť primerané monitorovanie, aby sa zaistil úplný ústup príznakov pred prepustením pacienta.
Aj v prípadoch, kde opuch postihol len jazyk, bez respiračnej tiesne, môžu pacienti potrebovať dlhšie sledovanie, pretože liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť postačujúca. Fatálny angioedém spojený s edémom hrtanu alebo jazyka bol hlásený veľmi zriedkavo. Pacienti s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana sú náchylnejší na vznik obštrukcie dýchacích ciest, najmä pacienti s chirurgickým zákrokom
dýchacích ciest v anamnéze. V prípadoch, kde je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, čo pravdepodobne môže spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, sa musí rýchlo podať vhodná liečba, ktorá môže zahŕňať subkutánne podanie roztoku adrenalínu 1:1 000 (0,3 ml až 0,5 ml) a/alebo opatrenia na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest.
Pacienti čiernej pleti užívajúci inhibítory ACE, v porovnaní s pacientmi bielej pleti, hlásili vyšší výskyt
angiodému. Vo všeobecnosti sa zdá, že ľudia čiernej pleti majú vyššie riziko vzniku angioedému. Pacienti s anamnézou angioedému, ktorý nesúvisel s liečbou ACE inhibítormi, môžu mať počas užívania ACE
inhibítora zvýšené riziko vzniku angioedému (pozri časť
4.3
).
Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie
začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky enalaprilu. Liečba enalaprilom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti
4.3
a
4.5
).
Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku vzniku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou dýchania alebo bez nej) (pozri časť
4.5
). Pri začatí liečby racekadotrilom,
inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť.
Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie jedom hmyzu z čeľade blanokrídlovcov
U pacientov užívajúcich inhibítory ACE sa počas desenzibilizácie jedom blanokrídlovcov zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám sa dá predísť dočasným prerušením liečby inhibítorom ACE pred každou desenzibilizáciou.
Anafylaktoidné reakcie počas LDL aferézy
U pacientov užívajúcich inhibítory ACE počas LDL-aferézy (nízko-denzitných lipoproteínov) dextránom sulfátu sa zriedkavo vyskytli život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie. Týmto reakciám možno predísť
dočasným prerušením liečby inhibítorom ACE pred každou aferézou.
Kašeľ
Pri užívaní inhibítorov ACE bol hlásený kašeľ. Typický kašeľ je neproduktívny, pretrvávajúci a ustúpi po prerušení liečby. Kašeľ vyvolaný inhibítorom ACE sa musí zohľadniť pri diferenciálnej diagnostike kašľa.
Chirurgický zákrok/anestézia
Enalapril inhibuje tvorbu angiotenzínu II, a tým obmedzuje možnosť kompenzovať stav u pacientov podstupujúcich veľký chirurgický zákrok alebo anestéziu s použitím liekov spôsobujúcich hypotenziu ovplyvnením systému renín-angiotenzín. Ak sa objaví hypotenzia pravdepodobne spôsobená týmto mechanizmom, možno ju korigovať zväčšením objemu (pozri časť
4.5
).
Gravidita
Inhibítory ACE sa nemajú začať podávať počas gravidity. Ak sa nepovažuje pokračovanie liečby
inhibítorom ACE za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu majú prejsť na iný typ antihypertenznej liečby, ktorá má stanovený profil bezpečnosti pri použití v gravidite. Ak sa gravidita potvrdí, liečba ACE
inhibítormi sa má okamžite prerušiť, a ak je to vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti
4.3
a
4.6
).
Etnické rozdiely
Tak ako iné inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, enalapril je menej účinný pri znižovaní krvného tlaku u černochov, ako u pacientov inej rasy, pravdepodobne pre vyššiu prevalenciu stavov s nízkou hladinou renínu v černošskej hypertenznej populácii.
Hydrochlórtiazid
Porucha funkcie obličiek
Tiazidy nie sú vhodné diuretiká na použitie u pacientov s poruchou funkcie obličiek a nie sú účinné pri hodnote klírensu kreatinínu ≤ 30 ml/min (napr. stredne závažná alebo závažná renálna insuficiencia) (pozri časť
4.2
a časť 4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprilíum-maleinát – hydrochlórtiazid, Porucha funkcie obličiek; Enalaprilíum-maleinát, Porucha funkcie obličiek).
Enap H alebo Enap HL sa nesmie používať u pacientov s renálnou insuficienciou (klírens kreatinínu
≤ 80 ml/min), pokiaľ titrácia jednotlivých zložiek nepreukázala potrebu dávok prítomných v kombinovaných tabletách.
Porucha funkcie pečene
Tiazidy sa musia používať s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo progresívnym ochorením pečene, pretože malé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov môžu urýchliť hepatálnu kómu (pozri časť
4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprílium-maleinát, Zlyhanie pečene).
Metabolické a endokrinné účinky
Liečba tiazidmi môže zhoršiť toleranciu glukózy. Môže byť potrebná úprava dávky antidiabetík, vrátane inzulínu (pozri časť
4.4
Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní, Enalaprílium-maleinát, Diabetickí pacienti).
Zvýšenie hladín cholesterolu a triglyceridov môže súvisieť s tiazidovou diuretickou liečbou; avšak pri dávke 12,5 mg hydrochlórtiazidu bol hlásený minimálny alebo žiaden účinok. Navyše, v klinických
štúdiách so 6 mg hydrochlórtiazidu neboli hlásené klinicky významné účinky na glukózu, cholesterol, triglyceridy, sodík, horčík alebo draslík.
Liečba tiazidmi môže u niektorých pacientov urýchliť hyperurikémiu a/alebo dnu. Tento účinok na hyperurikémiu je pravdepodobne závislý od dávky a nie je klinicky významný pri dávke 6 mg
hydrochlórtiazidu, liečiva obsiahnutom v Enape HL alebo Enape H. Navyše, enalapril môže zvýšiť hladinu kyseliny močovej v moči, a tým zmierniť hyperurikemický účinok hydrochlórtiazidu.
Tak, ako u všetkých pacientov liečených diuretikami, je potrebné pravidelne kontrolovať hladiny sérových elektrolytov.
Tiazidy (vrátane hydrochlórtiazidu) môžu spôsobiť poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov
(hypokaliémia, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza). Medzi varovné prejavy týchto porúch patrí sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, nepokoj, svalové bolesti alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne ťažkosti ako nevoľnosť alebo vracanie.
Hoci sa hypokaliémia môže rozvinúť počas použitia tiazidových diuretík, súbežná liečba enalaprilom môže zmierniť hypokaliémiu navodenú diuretikami. Riziko hypokaliémie je vyššie u pacientov s cirhózou
pečene, u pacientov po intenzívnej diuréze, u pacientov s neadekvátnym perorálnym príjmom elektrolytov a u pacientov so súbežnou liečbou kortikosteroidmi alebo ACTH (pozri časť
4.5
).
Hyponatriémia sa môže vyskytnúť u pacientov s edémami v horúcom počasí. Deficit chloridov je vo všeobecnosti mierny a nevyžaduje liečbu.
Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika močom a môžu vyvolať prechodné a mierne zvýšenie sérovej hladiny vápnika. Výrazná hyperkalciémia môže znamenať latentný hyperparatyreoidizmus. Liečba tiazidmi sa má pred vykonaním testov na funkciu prištítnych teliesok prerušiť.
Tiazidy zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže viesť k hypomagneziémii.
Antidopingový test
Hydrochlórtiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť pozitívny výsledok antidopingového testu.
Hypersenzitivita
U pacientov užívajúcich tiazidy, s anamnézou alergie alebo bronchiálnej astmy alebo bez nej, sa môžu
objaviť hypersenzitívne reakcie. V súvislosti s užívaním tiazidov bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupusu erythemathosus.
Nemelanómová rakovina kože
V dvoch epidemiologických štúdiách vychádzajúcich z dánskeho národného onkologického registra (Danish National Cancer Registry) sa pozorovalo zvýšené riziko nemelanómovej rakoviny kože (non-melanoma skin cancer, NMSC) [bazocelulárneho karcinómu (basal cell carcinoma, BCC) a skvamocelulárneho karcinómu (squamous cell carcinoma, SCC)] pri zvyšujúcej sa expozícii kumulatívnej dávke hydrochlórtiazidu (hydrochlorothiazide, HCTZ). Možným mechanizmom pre vznik NMSC môžu byť fotosenzibilizačné účinky HCTZ.
Pacientov užívajúcich HCTZ je potrebné informovať o riziku NMSC a odporučiť im, aby si pravidelne kontrolovali kožu kvôli možnému vzniku akýchkoľvek nových lézií a aby urýchlene nahlásili akékoľvek
podozrivé kožné lézie. Pacientom je potrebné odporučiť možné preventívne opatrenia, ako je obmedzené vystavovanie sa slnečnému svetlu a UV lúčom a aby v prípade vystavenia sa slnečnému žiareniu používali primeranú ochranu s cieľom minimalizovať riziko rakoviny kože. Podozrivé kožné lézie je potrebné urýchlene vyšetriť, potenciálne aj histologickým vyšetrením biopsií. Použitie HCTZ bude možno potrebné prehodnotiť aj v prípade pacientov, u ktorých sa v minulosti vyskytla NMSC (pozri tiež časť
4.8
).
Choroidálna efúzia, akútna myopia a sekundárny glaukóm s uzavretým uhlom
Sulfónamid alebo deriváty sulfónamidu môžu spôsobiť idiosynkratickú reakciu vedúcu k choroidálnej efúzii s poruchou zorného poľa, tranzientnej myopii a akútnemu glaukómu s uzavretým uhlom. Príznaky zahŕňajú nástup zníženej zrakovej ostrosti alebo bolesť oka a bežne sa vyskytujú v priebehu niekoľkých hodín až týždňov od začatia liečby. Neliečený glaukóm s uzavretým uhlom môže viesť k trvalej strate
zraku. Primárnou liečbou je čo najrýchlejšie prerušiť užívanie lieku. Ak vnútroočný tlak ostane aj naďalej nekontrolovaný, môže byť potrebné zvážiť okamžitú lekársku alebo chirurgickú liečbu. Rizikové faktory pre vznik akútneho glaukómu s uzavretým uhlom môžu zahŕňať alergiu na sulfónamid alebo penicilín
v anamnéze.
Akútna respiračná toxicita
Po užití hydrochlórtiazidu boli hlásené veľmi zriedkavé závažné prípady akútnej respiračnej toxicity
vrátane syndrómu akútnej respiračnej tiesne (acute respiratory distress syndrome, ARDS). Pľúcny edém sa zvyčajne rozvinie do niekoľkých minút až hodín po užití hydrochlórtiazidu. K počiatočným príznakom
patria dýchavičnosť, horúčka, zhoršenie funkcie pľúc a hypotenzia. Ak je podozrenie na diagnózu ARDS,
Enap H a Enap HL sa má vysadiť a má sa poskytnúť vhodná liečba. Hydrochlórtiazid sa nemá podávať pacientom, u ktorých sa v minulosti vyskytol ARDS po užití hydrochlórtiazidu.
Enap H a Enap HL obsahuje monohydrát laktózy a sodík
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Enap H a Enap HL obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, čo je v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.