Rapibloc 20 mg/2 ml Koncentrát na injekčný roztok

Rapibloc koncentrát na injekčný roztok sa musí pred podaním zriediť (pozri časť 6). Rapibloc koncentrát na injekčný roztok je hyperosmolárny a môže spôsobiť riziko tromboflebitídy, miesto vpichu je potrebné sledovať.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ Extravazácii je potrebné sa vyhnúť, a ak je spozorovaná, mala by sa zodpovedajúcim spôsobom ošetriť. V prípade náhodného extravaskulárneho podania injekcie by malo byť použité iné miesto vpichu. Landiolol sa má používať s opatrnosťou u diabetikov alebo v prípade hypoglykémie. Hypoglykémia je závažnejšia s menej kardioselektívnymi betablokátormi. Betablokátory môžu maskovať prodromálne príznaky hypoglykémie, ako je tachykardia. Závraty a potenie však nemusia byť ovplyvnené. Najčastejšie pozorovaným nežiaducim účinkom je hypotenzia, ktorá je rýchlo reverzibilná znížením dávky alebo prerušením podávania lieku. Odporúča sa priebežne monitorovať krvný tlak a EKG u všetkých pacientov liečených landiololom. Betablokátorom je potrebné sa vyhnúť u pacientov so syndrómom preexcitácie v kombinácii s fibriláciou predsiení. U týchto pacientov môže betablokáda atrioventrikulárneho uzla zvýšiť vedenie cez akcesórnu dráhu a môže vyvolať komorovú fibriláciu. Vzhľadom na negatívny účinok na čas vedenia je potrebné pacientom so srdcovou blokádou prvého stupňa podávať betablokátory len so zvýšenou opatrnosťou (pozri tiež časť 4.3 ). Súčasné podávanie landiololu s verapamilom alebo diltiazemom u pacientov s abnormalitami atrioventrikulárneho vedenia sa neodporúča (pozri tiež časť 4.5 ). Betablokátory môžu zvýšiť počet a trvanie anginóznych záchvatov u pacientov s Prinzmetalovou angínou v dôsledku neoponovanej vazokonstrikcie koronárnych tepien sprostredkovanej alfa- receptormi. Neselektívne betablokátory by sa nemali používať u týchto pacientov a selektívne beta-1 blokátory by sa mali používať iba s najvyššou opatrnosťou. V prípade kongestívneho srdcového zlyhávania beta blokáda nesie so sebou potenciálne nebezpečenstvo ďalšieho potlačenia kontraktility srdcového svalu a vyvolania ešte vážnejšieho zlyhávania. Pri prvom prejave alebo príznaku hroziaceho srdcového zlyhávania sa nemajú podávať ďalšie dávky landiololu a pacienti majú dostávať príslušnú lekársku starostlivosť. Použitie landiololu na kontrolu ventrikulárnej odpovede u pacientov so supraventrikulárnymi arytmiami sa má vykonávať s opatrnosťou, ak je pacient hemodynamicky oslabený alebo užíva iné lieky, ktoré znižujú niektorý alebo všetky z nasledovných stavov: periférna rezistencia, plnenie srdcových komôr, kontraktilita srdcového svalu alebo šírenie elektrického impulzu v srdcovom svale. Hlavný metabolit landiololu sa vylučuje obličkami a je pravdepodobné, že sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek hromadí. Hoci tento metabolit nepôsobí ako betablokátor dokonca ani v dávkach 200- krát vyšších ako materské liečivo, landiolol sa má používať opatrne u pacientov s nedostatočnou funkciou obličiek. U pacientov s feochromocytómom sa má landiolol používať s opatrnosťou a iba po predchádzajúcej liečbe blokátormi alfa-receptorov (pozri časť 4.3 ). Pacienti s bronchospastickým ochorením by spravidla nemali dostávať betablokátory. Vzhľadom na vysokú relatívnu beta-1 selektivitu a titrovateľnosť sa landiolol môže s opatrnosťou u týchto pacientov používať. Dávka landiololu by sa mala opatrne upraviť na dosiahnutie čo najnižšej účinnej dávky. V prípade bronchospazmu by sa nemali podávať ďalšie dávky landiololu, a pokiaľ je to nutné, je potrebné podať beta-2 agonistu. Ak pacient už užíva liečivo stimulujúce beta-2 receptory, môže byť potrebné prehodnotiť dávku tohto liečiva. U pacientov s poruchami periférneho obehu (Raynaudova choroba alebo syndróm, intermitentná klaudikácia) sa betablokátory majú používať s veľkou opatrnosťou, pretože môže nastať zhoršenie týchto porúch. Betablokátory môžu zvyšovať citlivosť na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Pacienti užívajúci betablokátory nemusia reagovať na zvyčajné dávky adrenalínu použité na liečbu anafylaktickej reakcie (pozri časť 4.5 ). Rapibloc koncentrát na injekčný roztok obsahuje 672 mg etanolu (96 %) v maximálnej jednotlivej dávke (vypočítané pre pacienta s hmotnosťou 70 kg), čo je ekvivalent menej ako 17 ml piva lebo 7 ml vína na jednu dávku.