Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
Budenofalk 3 mg gastrorezistentné kapsuly Gastrorezistentná kapsula (zamietnuté od mája 2021, použiť skratku pre celú liekovú formu) — Popis, Dávkovanie, Vedľajšie účinky | PillsCard
OTC
Budenofalk 3 mg gastrorezistentné kapsuly Gastrorezistentná kapsula (zamietnuté od mája 2021, použiť skratku pre celú liekovú formu)
鼻用懸液劑
INN: BUDESONIDE MICRONIZED
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇫🇷🇯🇵🇸🇰
Forma
鼻用懸液劑
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Compare Budenofalk 3 mg gastrorezistentné kapsuly Gastrorezistentná kapsula (zamietnuté od mája 2021, použiť skratku pre celú liekovú formu)with…
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
健喬信元醫藥生技股份有限公司健喬廠 (TW)
ATC kód
A07EA06
Zdroj
TFDA
Farmakoterapeutická skupina: Antidiaroiká, črevné antiinfektíva a antiflogistiká, kortikosteroidy na lokálne použitie
ATC kód: A07EA06
Presný mechanizmus účinku budezonidu v liečbe Crohnovej choroby nie je celkom známy. Výsledky z farmakologických štúdií a iných kontrolovaných klinických štúdií výrazne ukazujú, že spôsob účinku je založený na lokálnom pôsobení budezonidu v čreve. Budezonid je glukokortikoid s lokálnym protizápalovým účinkom. Na úrovni dávok ekvivalentných pre systémové glukokortikoidy spôsobuje budezonid signifikantne nižšiu supresiu osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička a vykazuje slabší účinok na zápalové markerové bunky.
Budenofalk 3 mg gastrorezistentné kapsuly má vplyv na hladiny kortizolu v plazme v závislosti od dávky. Pri odporúčanom dávkovaní 3-krát 3 mg budezonidu denne je tento vplyv signifikantne nižší ako pri užívaní systémových glukokortikoidov v ekvivalentne klinicky účinných dávkach.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Crohnova choroba
Klinická štúdia u dopelých pacientov s Crohnovou chorobou
V randomizovanej, dvojito zaslepenej, dvojito maskovanej štúdii u pacientov s mierne až stredne ťažkou Crohnovou chorobou (200 < CDAI < 400) ovplyvňujúcou terminálne ileum a/alebo vzostupné hrubé črevo bola porovnávaná účinnosť 9 mg budezonidu podávaného raz denne (9 mg jeden krát denne) s liečbou 3 mg budezonidu v dávke trikrát denne (3 mg trikrát denne).
Primárnym ukazovateľom účinnosti bol podiel pacientov v remisii (CDAI <150), v 8. týždni. Celkovo bolo zaradených do štúdie 471 pacientov (kompletné analýzy, FAS), 439 pacientov bolo kompletne analyzovaných podľa protokolu (PP). Neboli zistené žiadne významné rozdiely v základných charakteristikách v oboch liečených skupinách. Pri opakovanej analýze 71,3% pacientov bolo v remisii v skupine s dávkovaním 9 mg budezonidu jedenkrát denne a 75,1% v skupine s dávkovaním 3 mg budezonidu trikrát denne (PP) (p: 0,01975), čo potvrdzuje, že dávkovanie 9 mg budezonidu raz denne je rovnako účinné ako dávkovanie 3 mg budezonidu trikrát denne. Neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce účinky lieku.
Klinické štúdie u pediatrických pacientov s Crohnovou chorobou
Dve randomizované, kontrolované štúdie s Budenofalkom 3 mg gastrorezistentnými kapsulami zahŕňali pacientov vo vekovom rozpätí od 8 do19 rokov s mierne až stredne aktívnou Crohnovou chorobou (PCDAI (pediatrický index aktivity Crohnovej choroby) 12,5 – 40) so zápalom ilea, ilea a hrubého čreva alebo izolovaným
zápalom
hrubého čreva.
V jednej štúdii bolo celkovo 33 pacientov liečených s 9 mg budezonidu (3 mg trikrát denne) denne počas 8 týždňov, a potom sa pokračovalo v liečbe so 6 mg budezonidu denne počas 9-teho týždňa a s 3 mg budezonidu denne v 10-tom týždni alebo s prednizonom (40 mg/deň počas dvoch týždňov, postupne znižovaných po 5 mg/týždeň na nulu). Remisia (PCDAI ≤ 10) bola dosiahnutá u 9 z 19 pacientov (47,3 %) v budezonidovej skupine ( v dvoch prípadoch v 4-tom a 12-tom týždni ). V prednizonovej skupine bola dosiahnutá remisia (PCDAI ≤ 10) u 8 zo14-tich pacientov (57,1 %, v 4-tom týždni ) a u 7 zo 14-tich pacientov (50 %, v 12-tom týždni ) . Druhá štúdia zahŕňala 70 detí s Crohnovou chorobou, kde sa porovnávali dva dávkovacie režimy budezonidu: Pacienti v prvej skupine sa liečili počas 7 týždňov s 9 mg /deň budezonidu (3 mg trikrát denne) a následne 6 mg/deň budezonidu (3 mg dvakrát denne) počas ďalších 3 týždňov.
V druhej skupine sa pacienti liečili počas 4 týždňov s 12 mg/deň budezonidu (3 mg trikrát denne a 3 mg jedenkrát denne), a potom počas ďalších 3 týždňov s 9 mg/deň budezonidu (3 mg trikrát denne) respektíve s 6 mg/deň budezonidu (3 mg dvakrát denne). Priemerný pokles PCDAI v 7-mom týždni bol definovaný ako primárny koncový ukazovateľ účinnosti. V oboch liečených skupinách bol zaznamenaný relevantný pokles PCDAI.
Pokles bol viac výrazný v druhej skupine , ale rozdiel medzi oboma skupinami nedosiahol štatistickú významnosť.
Sekunárny koncový ukazovateľ účinnosti: Zlepšenie (
definované
ako pokles PCDAI ≥ 10 bodov) bol pozorované u 51,4 % pacientov z prvej skupiny a 74,3 % z druhej skupiny (štatisticky nevýznamné). Remisia (PCDAI≤12,5) bola zistená u 42,9 % pacientov v prvej skupine oproti 65,7 % v druhej skupine (štatisticky nevýznamné).
Mikroskopická kolitída
Klinické štúdie indukcie remisie kolagenóznej kolitídy
Účinnosť a bezpečnosť budezonidu pri indukcii remisie kolagenóznej kolitídy boli hodnotené v dvoch prospektívnych dvojito zaslepených (
double‑blind
, DB), randomizovaných, placebom kontrolovaných multicentrických štúdiách s pacientami s aktívnou kolagenóznou kolitídou.
V jednej štúdii bolo 30 pacientov randomizovaných do skupiny s liečbou 9 mg budezonidu denne, 25 pacientov do skupiny s liečbou 3 g mesalazínu denne a 37 pacientov do skupiny s podávaním placeba. Primárnou premennou účinnosti bol podiel pacientov s klinickou remisiou, ktorá bola definovaná ako ≤ 3 stolice denne. Primárny koncový ukazovateľ dosiahlo 80 % pacientov liečených budezonidom, 44 % pacientov liečených mesalazínom a 59,5 % pacientov v skupine s placebom (budezonid verzus placebo = 0,072). Podľa inej definície klinickej remisie, ktorá zohľadňuje aj konzistenciu stolice, t. j. priemerne < 3 stolice denne a priemerne < 1 vodnatá stolica denne za posledných 7 dní pred posledným podaním skúšaného lieku, dosiahlo remisiu 80 % pacientov v skupine s budezonidom, 32,0 % pacientov v skupine s mesalazínom a 37,8 % pacientov v skupine s placebom (budezonid verzus placebo: p < 0,0006). Budezonid bol bezpečný a dobre znášaný. Žiadna z nežiaducich udalostí v skupine s budezonidom sa nepovažovala za súvisiacu s liekom.
V ďalšej štúdii bolo 14 pacientov randomizovaných do skupiny s liečbou 9 mg budezonidu denne a 14 bolo randomizovaných do skupiny s podávaním placeba. Primárnou premennou účinnosti bola klinická odpoveď definovaná ako pokles na ≤ 50 % aktivity ochorenia v porovnaní so začiatkom liečby, pričom klinická aktivita ochorenia bola definovaná ako počet stolíc za posledných 7 dní. Klinickú odpoveď dosiahlo 57,1 % pacientov v skupine s budezonidom a 21,4 % v skupine s placebom (p = 0,05). Budezonid bol bezpečný a dobre znášaný. V skupine s budezonidom sa nevyskytli žiadne závažné nežiaduce reakcie na liek.
Klinická štúdia udržiavania remisie kolagenóznej kolitídy
Klinická účinnosť a bezpečnosť budezonidu pri udržiavaní remisie kolagenóznej kolitídy boli hodnotené v prospektívnej dvojito zaslepenej
(double‑blind,
DB),
randomizovanej, placebom kontrolovanej multicentrickej štúdii s pacientmi s latentnou kolagenóznou kolitídou.
Primárnym koncový ukazovateľom bol podiel pacientov s klinickou remisiou v priebehu 52 týždňov. Remisia bola definovaná ako priemerne < 3 stolice/deň, z toho priemerne < 1 vodnatá stolica/deň počas týždňa pred poslednou návštevou a bez relapsu počas jednoročného cyklu. Relaps bol definovaný ako priemerne ≥ 3 stolice/deň, z toho priemerne ≥ 1 vodnatá stolica/deň počas predchádzajúceho týždňa.
92 pacientov bolo randomizovaných do skupiny s liečbou v DB fáze (44 budezonid, 48 placebo) a bola im podaná najmenej jedna dávka skúšaného lieku (kompletný analytický súbor,
full analysis set
, FAS). Dávkovanie bolo 6 mg budezonidu/deň so striedaním s 3 mg budezonidu/deň (čo zodpovedá priemernej dennej dávke 4,5 mg budezonidu). V záverečnej analýze dosiahlo primárny koncový ukazovateľ významne viac pacientov v skupine s budezonidom (61,4 %) v porovnaní s pacientmi v skupine s placebom (16,7 %), čo preukazuje superioritu budezonidu nad placebom (p < 0,001).
Klinická štúdia indukcie remisie lymfocytárnej kolitídy
Klinická účinnosť a bezpečnosť budezonidu pri indukcii remisie lymfocytárnej kolitídy sa hodnotila v prospektívnej dvojito zaslepenej
(double-blind,
DB)
, randomizovanej, placebom kontrolovanej multicentrickej štúdii s dvojitým placebom s pacientmi s aktívnou lymfocytárnou kolitídou.
Primárnym koncovým ukazovateľom bola miera klinickej remisie definovaná ako maximálne 21 stolíc, z toho nie viac ako 6 vodnatých stolíc za posledných 7 dní pred poslednou návštevou.
Randomizovaných bolo 57 pacientov (po 19 pacientoch v skupine s budezonidom, skupine s mesalazínom a skupine s placebom) a bola im podaná najmenej jedna dávka skúšaného lieku (budezonid: 9 mg jedenkrát denne, mesalazín: 3 g jedenkrát denne). Liečba trvala 8 týždňov.
V konfirmačnej analýze dosiahlo primárny koncový ukazovateľ významne viac pacientov v skupine s budezonidom (78,9 %) v porovnaní s pacientmi v skupine s placebom (42,1 %), čo preukazuje superioritu budezonidu nad placebom (p < 0,010). 63,2 % pacientov v skupine s mesalazínom dosiahlo remisiu (p = 0,097).
Autoimúnna hepatitída
Klinická štúdia u pacientov s autoimunitnou hepatitídou
V prospektívnej, dvojito zaslepenej, randomizovanej multicentrickej štúdii bolo 207 pacientov s autoimunitnou hepatitídou (AIH) bez cirhózy, ktorí sa liečili s počiatočnými dennými dávkami 9 mg/deň budezonidu (n=102) po dobu 6 mesiacov alebo s 40 mg/deň prednizonu (znížených na 10 mg/deň, n=105). Na základe biochemickej remisie sa dávka budezonidu znižovala na 6 mg/deň.
Počas štúdie pacienti dostávali tiež 1 – 2 mg/kg/deň azatioprinu. Kompletná biochemická remisia (t.j. normálne serové hladiny aspartátaminotransferázy a alanínaminotransferázy) bez objavenia sa predefinovaných nežiaducich účinkov špecifických pre steroidy počas 6 mesiacov bola primárnym koncovým cieľom. Primárny koncový cieľ sa dosiahol u 47 % pacientov v budezonidovej skupine a u 18 % pacientov v prednizonovej skupine (p<0,001).
Čo sa týka sekundárnych premenných účinnosti, v 6 mesiacoch bola kompletná biochemická remisia u 60 % pacientov v skupine s budenozidom a u 39 % pacientov v skupine s prednizonom (p= 0,001). U 72 % pacientov v skupine s budenozidom a u 47 % pacientov v skupine s prednizonom sa nevyskytli nežiaduce účinky špecifické pre steroidy (p<0,001). V liečených skupinách pacientov neboli žiadne rozdiely v priemernom poklese hodnôt hladiny IgG a
v poklese koncentrácie celkového γ-globulínu a tiež v znížení počtu pacientov so zvýšenými hodnotami hladiny IgG a zvýšenou koncentráciou celkového γ-globulínu.
Nezaslepená („open-label") následná liečba počas ďalších 6 mesiacov bola ponúknutá všetkým pacientom po kontrolovanej, dvojito zaslepenej fáze. Celkovo 176 pacientov pokračovalo v tejto nezaslepenej fáze a dostávalo 6 mg/deň budezonidu v kombinácii s 1-2 mg/kg/deň azatioprinu. Počet pacientov s biochemickou remisiou a počet pacientov s úplnou odpoveďou (štatisticky nevýznamnou) bol stále vyšší v počiatočnej budezonidovej skupine ( úplná odpoveď 60 % a biochemická remisia 68,2 % na konci nezaslepenej fazy) ako v pôvodnej skupine s prednizonom (úplná odpoveď 49 % a biochemická remisia 50,6 % na konci nezaslepenej fázy).
Klinická štúdia u pediatrických pacientov s autoimunitnou hepatitídou
Bezpečnosť a účinnosť budezonidu sa skúmala u 46 pediatrických pacientov (11 chlapcov a 35 dievčat) vo veku od 9 do 18 rokov v podskupine pacientov vo vyššie spomínanej klinickej štúdii. 19 pediatrických pacientov sa liečilo s budezonidom a 27 dostávalo aktívnu kontrolu (prednizon) na indukciu remisie s dennou dávkou 9 mg budezonidu. Po 6 mesiacoch v tejto štúdii 42 pediatrických pacientov pokračovalo počas ďalších 6 mesiacov v nezaslepenej, následnej liečbe s budezonidom.
Počet úplných responderov (definovaných ako biochemická odpoveď, t.j. normalizácia pečeňových tranzamináz (AST, ALT) a žiadny výskyt nežiaducich účinkov špecifických pre steroidy) u pacientov ≤ 18 rokov bol podstatne nižší v porovnaní s dospelými pacientami. Nebol pozorovaný významný rozdiel medzi liečenými skupinami budezonidom a prednizonom. Po následnej liečbe s budezonidom počas ďalších 6 mesiacov, bol počet pediatrických pacientov s úplnopu odpoveďou stále mierne nižší v porovnaní s dospelými pacientami, ale rozdiel medzi vekovými skupinami bol podstatne menší. Nebol pozorovaný významný rozdiel medzi počtom úplných responderov v skupine tých pacientov, ktorí boli pôvodne liečení s prednizonom a tými, ktorí pokračovali nepretržite v liečbe budezonidom.
⚠️ Upozornenia
Pri liečbe Budenofalkom 3 mg gastrorezistentnými kapsulami sú systémové hladiny steroidov nižšie v porovnaní s konvenčnými perorálnymi glukokortikosteroidmi. Po zmene terapie z iných glukokortikosteroidov na Budenofalk 3 mg sa môžu prejaviť symptómy spôsobené zmenou hladiny systémových steroidov.
Osobitnú lekársku starostlivosť vyžadujú pacienti s nasledovnými ochoreniami: tuberkulóza, hypertenzia, diabetes mellitus, osteoporóza, peptický vred, glaukóm, katarakta, rodinná anamnéza diabetu, rodinná anamnéza glaukómu alebo iné ochorenia, pri ktorých môžu mať glukokortikosteroidy nežiaduce účinky.
Tento liek nie je vhodný pre pacientov s Crohnovou chorobou lokalizovanou v hornej časti gastrointestinálneho traktu.
Vzhľadom na to, že mechanizmus účinku budezonidu je prednostne lokálny, nemožno očakávať pozitívny účinok u pacientov trpiacich mimočrevnými príznakmi (napríklad očí, kože, kĺbov).
Môžu sa objaviť systémové účinky glukokortikosteroidov, najmä ak sú predpísané vo vysokých dávkach na dlhšie obdobia. Také účinky môžu zahŕňať Cushingov syndróm, adrenálnu supresiu, retardáciu rastu, zníženie minerálnej denzity kostí, kataraktu, glaukóm a široké spektrum účinkov ovplyvňujúcich psychiku/správanie (pozri časť 4.8).
Infekcie
Potlačenie zápalových reakcií a imunitného systému zvyšuje citlivosť na infekcie a závažnosť takýchto infekcií. Treba zobrať do úvahy riziko zhoršenia bakteriálnych, plesňových, amébových a vírusových infekcií počas liečby glukokortikosteroidmi. Tieto infekcie môžu byť často atypické v klinickej manifestácii a ťažké infekcie ako napr. septikémia a tuberkulóza môžu byť maskované a môžu sa dostať do pokročilého štádia skôr, ako sú diagnostikované.
Ovčie kiahne
Špeciálnu pozornosť treba venovať pacientom v prípade infekcie ovčími kiahňami, pretože toto za normálnych okolností ľahké ochorenie môže byť pre imunodeficientných pacientov život ohrozujúce. Pacienti, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie majú byť upozornení, aby sa vyhýbali blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí majú ovčie kiahne alebo pásový opar (herpes zoster), a ak sa dostanú s takýmito infikovanými do kontaktu, musia ihneď vyhľadať lekársku pomoc. Ak je pacient dieťa, rodičia musia dostať vyššie uvedenú radu. Exponovaných neimúnnych pacientov, ktorí užívajú alebo počas predchádzajúcich troch mesiacov užívali systémové glukokortikosteroidy, treba pasívne imunizovať s varicella-zoster imúnnym globulínom (VZIG) do 10 dní od vystavenia sa ovčím kiahňam. Ak sa potvrdí diagnóza ovčích kiahní, vyžaduje ochorenie starostlivosť špecialistu a okamžitú liečbu. Liečba glukokortikosteroidmi sa nemá ukončiť a môže byť potrebné zvýšenie dávky.
Osýpky
Pacienti s oslabenou imunitou, ktorí sa dostali do kontaktu s osýpkami, majú dostať, kdekoľvek je to možné, normálny ľudský imunoglobulín čo najskôr po vystavení infekcii.
Vakcíny
Pacientom s chronickým užívaním glukokortikosteroidov sa nesmú podávať živé vakcíny. Protilátková odpoveď na ostatné vakcíny môže byť znížená.
Pacienti s poruchami funkcie pečene
Na základe skúseností s pacientmi v neskorom štádiu primárnej biliárnej cirhózy (PBC) s cirhózou pečene sa očakáva u všetkých pacientov s ťažkým poškodením funkcie pečene zvýšená systémová dostupnosť budezonidu.
Avšak u pacientov s ochorením pečene bez prítomnosti cirhózy pečene bol budezonid v dávkach 9 mg denne bezpečný a dobre tolerovaný. Nie sú žiadne dôkazy potrebné na to, aby sa u pacientov s necirhotickými ochoreniami pečene alebo len ľahkou poruchou funkcie pečene odporučilo špeciálne dávkovanie.
Poruchy videnia
Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta objavia symptómy, ako je rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môže patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako je napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.
Iné
Glukokortikosteroidy môžu spôsobiť supresiu osi hypotalamus-hypofýza-nadoblička a znížiť reakciu na stres. U pacientov, ktorí sa majú podrobiť chirurgickému zákroku, alebo sú vystavení iným stresom, sa odporúča dodatočné podávanie systémových glukokortikosteroidov.
Súbežnej liečbe ketokonazolom alebo inými inhibítormi CYP3A4 sa treba vyhnúť (pozri časť
4.5
).
Budenofalk obsahuje laktózu a sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy, alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo‑galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy alebo celkovým deficitom laktázy nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
U pacientov s autoimunitnou hepatitídou sa majú v pravidelných intervaloch vyhodnocovať sérové
hladiny transamináz (ALT, AST) kvôli primeranému upraveniu dávky budezonidu. Počas prvého mesiaca liečby sa majú hladiny transamináz vyhodnocovať každé dva týždne, neskôr aspoň raz za 3 mesiace.