Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
Sandoz Polska Sp. z o.o.
ATC kód
B01AF51
Zdroj
URPL
Farmakoterapeutická skupina: Antitrombotiká, priame inhibítory faktora Xa, ATC kód: B01AF51 Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly kombinujú dve antitrombotické
liečivá na prevenciu aterotrombotických udalostí.
Mechanizmus účinku
Rivaroxabán
Rivaroxabán je vysoko selektívny, priamy inhibítor faktora Xa s perorálnou biologickou
dostupnosťou.
Inhibíciou faktora Xa sa preruší vnútorná a vonkajšia cesta kaskády zrážania krvi, čím sa inhibuje tvorba trombínu aj vznik trombu. Rivaroxabán neinhibuje trombín (aktivovaný faktor II) a nedokázali sa žiadne účinky na trombocyty.
Kyselina acetylsalicylová
Kyselina acetylsalicylová má nezvratný antiagregačný účinok na trombocyty. Tento účinok sa dosahuje acetyláciou cyklooxygenázy. Tvorba tromboxánu A2 (prostaglandínu, ktorý podporuje agregáciu krvných doštičiek a má vazokonstrikčné účinky) v krvných doštičkách je týmto nezvratne inhibovaná. Ide o trvalý účinok, ktorý zvyčajne pretrváva počas celého 8-dňového životného cyklu krvnej doštičky. Paradoxne, kyselina acetylsalicylová tiež inhibuje tvorbu prostacyklínu (prostaglandínu s antitrombocytárnymi, no vazodilatačnými účinkami) v endotelových bunkách cievnych stien. Tento účinok je dočasný.
Akonáhle sa kyselina acetylsalicylová vyplaví z krvi, prostacyklín sa opäť tvorí v jadrových endotelových bunkách. V dôsledku toho pri nízkych dávkach (<100 mg/deň) raz denne kyselina acetylsalicylová blokuje tromboxán A2 v krvných doštičkách bez výrazného narušenia tvorby prostacyklínu.
Farmakodynamické účinky
U ľudí sa pozorovala inhibícia aktivity faktora Xa závislá od dávky. Rivaroxabán ovplyvňuje protrombínový čas (prothrombin time, PT) spôsobom závislým od dávky v značnej korelácii s plazmatickými koncentráciami (r hodnota sa rovná 0,98), ak sa na analýzu použije Neoplastin. Iné reagenciá môžu poskytovať odlišné výsledky. Hodnota PT sa má vyjadriť v sekundách, pretože INR (medzinárodný normalizovaný pomer) je kalibrovaný a overený len na kumaríny a nie je možné ho použiť pre žiadne iné antikoagulanciá.
V klinickej farmakologickej štúdii reverzie farmakodynamiky rivaroxabánu boli u dospelých zdravých osôb (n=22) hodnotené účinky jednorazových dávok (50 IU/kg) u dvoch rozdielnych typov koncentrátov protrombínového komplexu (PCC), trojfaktorového PCC (Faktory II, IX a X)
a štvorfaktorového PCC (Faktory II, VII,IX a X). Trojfaktorový PCC znižoval priemerné hodnoty PT Neoplastinu o približne 1 sekundu počas 30 minút v porovnaní so znížením o približne 3,5 sekundy pozorovaným u štvorfaktorového PCC. Naopak, celkový vplyv na reverzné zmeny tvorby endogénneho trombínu bol výraznejší a rýchlejší u trojfaktorového PCC ako u štvorfaktorového PCC (pozri časť
4.9
).
Aktivovaný parciálny tromboplastínový čas (aPTT) a HepTest sú tiež predĺžené v závislosti od dávky, avšak sa neodporúčajú na hodnotenie farmakodynamického účinku rivaroxabánu. Počas liečby rivaroxabánom nie je potrebné v bežnej klinickej praxi monitorovať parametre zrážavosti. Avšak, ak je to klinicky indikované, hladiny rivaroxabánu je možné zmerať pomocou kalibrovaných kvantitatívnych testov pre anti-faktor Xa (pozri časť
5.2
).
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Neboli vykonané žiadne terapeutické klinické skúšania s liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly, avšak bola preukázaná bioekvivalencia lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly so súbežne podávaným rivaroxabánom a kyselinou acetylsalicylovou (klinická skúška PAO-P8-022) (pre PK parametre pozri časť
5.2
). Preukázanie farmakodynamického účinku lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly bolo založené na náhradnom ukazovateli, konkrétne inhibícii syntézy tromboxánu B2 (TxB2), ktorá sa považuje za všeobecne akceptovaný náhradný ukazovateľ agregácie krvných doštičiek a tiež účinnosti v sekundárnej prevencii kardiovaskulárnych príhod.
PD ekvivalencia lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly
so súbežne podávanými tabletami rivaroxabánu a acetylsalicylovej kyseliny (klinická skúška PAO-P8-022)
Primárnym farmakodynamickým (pharmacodynamic, PD) cieľom tejto štúdie bolo preukázať ekvivalenciu po opakovanom perorálnom podávaní medzi liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly a jednotlivými tabletami kyseliny acetylsalicylovej podávanými súbežne s rivaroxabánom, na základe náhradného ukazovateľa - hladín tromboxánu B2 (TxB2). V tejto štúdii bolo 41 zdravých osôb liečených skúšaným liekom (1x Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg tvrdé kapsuly) podávaným dvakrát denne (približne v 12-hodinových
intervaloch) počas 8 po sebe nasledujúcich dní (celkovo 16 podaní). 42 zdravých osôb (vrátane 10 obéznych) bolo liečených liekom referenčným liekom-1 (1 × 2,5 mg rivaroxabánu (Xarelto®) filmom obalená tableta) podávaným dvakrát denne počas 8 po sebe nasledujúcich dní, ráno a večer (približne v 12 hodinových intervaloch), celkovo 16 podaní a referenčným liekom-2 (1 × 100 mg kyselina acetylsalicylová (Aspirin®) tableta) podávaná raz denne ráno počas 8 po sebe nasledujúcich dní, celkovo 8 podaní. Pri ranných podaniach boli referenčný liek-1 a referenčný liek-2 podávané súčasne.
Nasledujúce farmakodynamické (PD) parametre boli odhadnuté po 8 po sebe nasledujúcich dňoch
podávania, s cieľom preukázať terapeutickú ekvivalenciu:
Koncentrácia TxB2 po 24 hodinách (C24) (Tabuľka 2)
Plocha pod krivkou závislosti koncentrácie od času od počiatočnej hodnoty po 24 hodín (AUC0-24) (Tabuľka 2)
Reakcia subjektov na liečbu (skúšaný alebo referenčný liek) (Tabuľka 3)
Tabuľka 2. Porovnanie štatistických výsledkov pre TxB2 po 8 po sebe nasledujúcich dňoch
podávania (PAO P8-022)
Parameter
Geometrické LS priemery
a
95 % Intervaly spoľahlivosti (%)
Liečba-3 (skúšaný) N=38
Liečba-4(referenčný)N=40
Pomer (%)nižší
vyšší
C24
2,41
4,45
54,19
49,07
59,86
AUC0-24
25,54
41,48
61,56
55,00
68,91
a
jednotky sú ng/ml pre C24 a ng.h/ml pre AUC24
Odhad limitov ekvivalencie bol založený na cieľovom terapeutickom rozmedzí náhradného ukazovateľa TxB2 (1 ng/ml až 10 ng/ml), ktoré zodpovedá inhibícii TxB2 > 97 %. Po 8 po sebe nasledujúcich dňoch podávania bola horná hranica 95 % intervalu spoľahlivosti (IS) vypočítaná
z exponenciálnej hodnoty ln-transformovaných parametrov C24 v skúšanej skupine a v referenčnej skupine v rámci terapeutického cieľa (<10 ng/ml) s hodnotami 2,59 ng/ml a 4,77 ng/ml, respektíve (pozri Tabuľku 2).
Po 8 po sebe nasledujúcich dňoch podávania sú pomery skúšaný/referenčný liek (95 % IS) nasledovné 54,19 % (49,07-59,86 %) pre C24 a 61,56 % (55,00-68,91 %) pre AUC24. Štatistické výsledky naznačujú, že pomery geometrických LS priemerov skúšaný/referenčný liek a 95 % IS pre C24 a AUC0-24 spadajú do vopred stanovených limitov bioekvivalencie (pozri Tabuľka 2). Navyše, porovnateľné hladiny náhradného ukazovateľa tromboxánu B₂ (TxB₂) podporujú záver, že skúšaný liek je terapeuticky ekvivalentný referenčnému lieku pri podávaní nalačno, a to u zdravých dospelých osôb aj u jedincov s obezitou.
Odpoveď osôb na liečbu (skúšanú alebo referenčnú) bola tiež hodnotená a kategorizovaná. Subjekty boli kategorizované ako reagujúci (inhibícia ako úspešná liečba: I24 >97 %, reagujúci s neúplnou inhibíciou: I24 ≥95 % a ≤97 %), alebo nereagujúci (inhibícia ako neúspech liečby: I24 <95 %) (Tabuľka 3).
V tabuľke 3 je uvedený súhrn reakcie subjektov na ASA po 8-dňovej perorálnej dávke kombinovaného lieku (skúšaný – podávaný dvakrát denne) a súbežnom podávaní Xarelto® (dvakrát denne) a Aspirin® (100 mg raz denne) na základe kategórií inhibície náhradného markeru TxB2.
Tabuľka 3. Zhrnutie reakcie osôb na 8. deň po podaní viacerých dávok – farmakodynamická populácia (PAO P8-022)
Liečba
Liečba-3(skúšaný)N=42
Liečba-4(referenčný)N=42
Miera odpovede
n
(%)
n
(%)
Reagujúci (I
24
> 97 %)
40
100,00
41
97,62
Neúplne reagujúci (I
24
≥ 95 % a ≤ 97 %)
0
0,00
1
2,38
Nereagujúci (I
24
< 95 %)
0
0,00
0
0,00
Po 8 dňoch podávania liečby všetci účastníci (100 %) reagovali na skúšaný liek (I24>97 %) a 41 zo 42 účastníkov (97,62 %) reagovalo na referenčný liek (I24>97 %), čo naznačuje rovnakú mieru inhibície medzi skúšaným a referenčným liekom (pozri Tabuľku 3).
Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg preukázal podobný terapeutický účinok pokiaľ ide o prevenciu aterotrombotických udalostí (cez marker zastupiteľnosti TxB2) v porovnaní
so štandardnou liečbou, t. j. súbežným podávaním rivaroxabánu a ASA, napriek rozdielu v dávkovaní zložky ASA (dvakrát denne vs raz denne).
Rivaroxabán ACS
Klinický program rivaroxabánu bol navrhnutý tak, aby preukázal účinnosť rivaroxabánu v prevencii kardiovaskulárnych (KV) úmrtí, infarktu myokardu (IM) alebo cievnej mozgovej príhody u pacientov s nedávnym ACS (infarkt myokardu s eleváciou ST-segmentu [STEMI], infarkt myokardu bez elevácie ST-segmentu [NSTEMI] alebo nestabilná angina [unstable angina, UA]). V pivotnej dvojito-zaslepenej štúdii ATLAS ACS 2 TIMI 51 bolo 15 526 pacientov randomizovaných spôsobom 1:1:1 do jednej z troch skupín: liečba rivaroxabánom 2,5 mg perorálne dvakrát denne, 5 mg perorálne dvakrát denne alebo placebom dvakrát denne pri súčasnom podávaní so samotnou ASA alebo ASA plus tienopyridín (klopidogrel alebo tiklopidín). Pacienti s ACS vo veku do 55 rokov museli mať buď diabetes mellitus alebo prekonaný infarkt myokardu. Medián času liečby bol 13 mesiacov a celkové trvanie liečby bolo až do 3 rokov. 93,2 % pacientov dostávalo ASA súčasne s liečbou tienopyridínom a 6,8 % dostávalo len ASA. Spomedzi pacientov, ktorí dostávali duálnu antiagregačnú liečbu, 98,8 % dostávalo klopidogrel, 0,9 % dostávalo tiklopidín a 0,3 % dostávalo prasugrel. Pacienti dostali prvú dávku rivaroxabánu minimálne 24 hodín až do 7 dní (priemerne 4,7 dní) po prijatí do nemocnice, ale čo najskôr po stabilizácii príhody ACS, vrátane revaskularizačných výkonov a keď by mala byť parenterálna antikoagulačná liečba normálne ukončená.
Obe schémy užívania rivaroxabánu, 2,5 mg dvakrát denne a 5 mg dvakrát denne, boli účinné pri ďalšom znižovaní výskytu kardiovaskulárnych príhod na základe štandardnej antiagregačnej starostlivosti. Režim 2,5 mg dvakrát denne znížil mortalitu a existujú dôkazy o nižšom riziku krvácania pri nižšej dávke, a preto sa na prevenciu aterotrombotických príhod u dospelých pacientov po ACS so zvýšenými kardiálnymi biomarkermi, odporúča užívanie 2,5 mg rivaroxabánu dvakrát denne súbežne so samotnou kyselinou acetylsalicylovou (ASA) alebo s ASA plus klopidogrel alebo tiklopidín.
V porovnaní s placebom, rivaroxabán významne znížil primárny združený koncový ukazovateľ kardiovaskulárneho (KV) úmrtia, IM alebo cievnej mozgovej príhody. Prínos sa dosiahol, znížením KV úmrtia a IM a dostavil sa skoro s konštantným liečebným účinkom počas celej doby liečby (pozri Tabuľku 4 a Obrázok 1). Významne sa znížil aj prvý sekundárny koncový ukazovateľ (úmrtie zo všetkých príčin, IM alebo cievna mozgová príhoda). Ďalšia retrospektívna analýza ukázala nominálne významný pokles výskytu trombózy stentu v porovnaní s placebom (pozri Tabuľku 4). Miera výskytu základného ukazovateľa bezpečnosti (non-coronary artery bypass graft (CABG) TIMI, závažné krvácavé príhody) bola vyššia u pacientov liečených rivaroxabánom v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo (pozri Tabuľku 6). Miera výskytu však bola vyvážená medzi rivaroxabánom a placebom v prípadoch jednotlivých fatálnych príhod krvácania, hypotenzie vyžadujúcej liečbu intravenóznymi inotropnými látkami a chirurgickom zákroku kvôli prebiehajúcemu krvácaniu.
V Tabuľke 5 sú uvedené výsledky účinnosti u pacientov podstupujúcich perkutánnu koronárnu intervenciu (PCI). Výsledky bezpečnosti v tejto podskupine pacientov podstupujúcich PCI boli porovnateľné s celkovými výsledkami bezpečnosti.
Pacienti so zvýšenými biomarkermi (troponín alebo CK-MB) a bez prekonanej cievnej mozgovej príhody/TIA predstavovali 80 % sledovanej populácie. Výsledky u tejto populácie sú tiež v súlade s celkovými výsledkami účinnosti a bezpečnosti.
Tabuľka 4: Výsledky účinnosti z ATLAS ACS 2 TIMI 51 fázy III
Sledovaná populácia
Pacienti s nedávnym akútnym koronárnym syndrómom
a
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg, dvakrát denne, N=5114 n (%)pomer rizík (HR) (95 % IS) p-hodnota
b
)
placebo N=5113 n (%)
Kardiovaskulárna smrť, IMalebo cievna mozgová príhoda
313 (6,1 %)0,84 (0,72; 0,97) p=0,020*
376 (7,4 %)
Smrť z akejkoľvek príčiny, IM alebo cievna mozgová príhoda
320 (6,3 %)0,83 (0,72; 0,97) p=0,016*
386 (7,5 %)
Kardiovaskulárna smrť
94 (1,8 %)0,66 (0,51; 0,86) p=0,002**
143 (2,8 %)
Smrť z akejkoľvek príčiny
103 (2,0 %)0,68 (0,53; 0,87) p=0,002**
153 (3,0 %)
Infarkt myokardu (IM)
205 (4,0 %)0,90 (0,75; 1,09) p=0,270
229 (4,5 %)
Cievna mozgová príhoda
46 (0,9 %)1,13 (0,74; 1,73) p=0,562
41 (0,8 %)
Trombóza stentu
61 (1,2 %)0,70 (0,51; 0,97) p=0,033**
87 (1,7 %)
analýza v modifikovanom súbore so zámerom liečby (celkový súbor na analýzu so zámerom liečby
trombózy stentu)
vs placebo; Log-Rank p-hodnota
* štatisticky superior (nadradený)
** nominálne významné
Tabuľka 5: Výsledky účinnosti z ATLAS ACS 2 TIMI 51 fázy III u pacientov podstupujúcich PCI
Sledovaná populácia
Pacienti s nedávnym akútnym koronárnym syndrómom podstupujúci PCI
a
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg, dvakrát denne,N=3114 n (%)HR (95 % IS) p-hodnota
b)
placebo N=3096 n (%)
Kardiovaskulárna smrť, IM alebo cievna mozgová príhoda
153 (4,9 %)0,94 (0,75; 1,17) p=0,572
165 (5,3 %)
Kardiovaskulárna smrť
24 (0,8 %)0,54 (0,33; 0,89) p=0,013**
45 (1,5 %)
Smrť z akejkoľvek príčiny
31 (1,0 %)0,64 (0,41; 1,01) p=0,053
49 (1,6 %)
Infarkt myokardu (IM)
115 (3,7 %)1,03 (0,79; 1,33) p=0,829
113 (3,6 %)
Cievna mozgová príhoda
27 (0,9 %)1,30 (0,74; 2,31) p=0,360
21 (0,7 %)
Trombóza stentu
47 (1,5 %)0,66 (0,46; 0,95) p=0,026**
71 (2,3 %)
analýza v modifikovanom súbore so zámerom liečby (celkový súbor na analýzu so zámerom liečby trombózy stentu
vs placebo; Log-Rank p-hodnota
** nominálne významné
Tabuľka 6: Výsledky bezpečnosti z ATLAS ACS 2 TIMI 51 fázy III
Sledovaná populácia
Pacienti s nedávnym akútnym koronárnym syndrómom
a
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg, dvakrát denne, N=5115 n (%)HR (95 % IS) p-hodnota
b)
placebo N=5125 n (%)
Non-CABG TIMI závažnékrvácavé príhody
65 (1,3 %)3,46 (2,08, 5,77) p=<0,001*
19 (0,4 %)
Fatálne krvácavé príhody
6 (0,1 %)0,67 (0,24; 1,89) p=0,450
9 (0,2 %)
Symptomatická intrakraniálna hemorágia
14 (0,3 %)2,83 (1,02; 7,86) p=0,037
5 (0,1 %)
Hypotenzia vyžadujúca liečbu intravenóznymiinotropnými látkami
3 (0,1 %)
3 (0,1 %)
Chirurgický zákrok kvôli prítomnémukrvácaniu
7 (0,1 %)
9 (0,2 %)
Transfúzia 4 alebo viacerých jednotiek krvi v priebehu48 hodín
19 (0,4 %)
6 (0,1 %)
populácia pre hodnotenie bezpečnosti, na liečbe
vs placebo; Log-Rank p-hodnota
** štatisticky významné
22
Počet pacientov v riziku
Relatívne dni od randomizácie
Pomer rizík: 0,84
95 % IS: (0,72; 0,97)
p-hodnota = 0,020*
Xarelto 2,5 mg dvakrát denne
Kumulatívna miera príhod (%)
Obrázok 1: Čas do prvého výskytu primárneho koncového ukazovateľa účinnosti (kardiovaskulárna smrť, IM alebo cievna mozgová príhoda)
CAD/PAD
V štúdii COMPASS fázy III (27 395 pacientov, 78,0 % mužov, 22,0 % žien) sa u pacientov s CAD alebo symptomatickým PAD vo vysokom riziku ischemických príhod preukázala účinnosť a bezpečnosť rivaroxabánu v prevencii kompozitu KV úmrtí, IM a cievnych
mozgových príhod. Pacienti boli sledovaní počas mediánu 23 mesiacov a maximálne 3,9 roka.
Pacienti bez kontinuálnej potreby liečby inhibítorom protónovej pumpy boli randomizovaní na podávanie pantoprazolu alebo placeba. Všetci pacienti boli následne randomizovaní
v pomere 1:1:1 na podávanie rivaroxabánu 2,5 mg dvakrát denne/ASA 100 mg jedenkrát denne, rivaroxabánu 5 mg dvakrát denne alebo samotnej ASA 100 mg jedenkrát denne a na podávanie zodpovedajúceho placeba.
Pacienti s CAD mali CAD postihujúce viacero ciev a/alebo už prekonali IM. U pacientov vo veku <65 rokov sa vyžadovala prítomnosť aterosklerózy zahŕňajúcej aspoň dve cievne riečiská alebo najmenej dva dodatočné kardiovaskulárne rizikové faktory.
Pacienti s PAD v minulosti absolvovali výkony, ako napríklad bypass alebo perkutánnu transluminálnu angioplastiku alebo amputáciu končatiny alebo chodidla pri arteriálnom vaskulárnom ochorení alebo trpeli intermitentnou klaudikáciou s pomerom krvného tlaku nameraného na členku/paži <0,90 a/alebo významnú stenózu periférnej artérie, alebo predchádzajúcu revaskularizáciu krčnej tepny alebo asymptomatickú stenózu krčnej tepny
≥50 %.
Vylučovacie kritériá zahŕňali potrebu duálnej antiagregačnej liečby alebo inej antiagregačnej liečby okrem ASA, alebo perorálnej antikoagulačnej liečby a pacientov s vysokým rizikom krvácania alebo srdcového zlyhania s ejekčnou frakciou <30 % alebo triedy III alebo IV podľa klasifikácie NYHA (New York Heart Association, NYHA), alebo s akoukoľvek ischemickou, nelakunárnou cievnou mozgovou príhodou v priebehu 1 mesiaca alebo s hemoragickou alebo lakunárnou cievnou mozgovou príhodou v anamnéze.
Rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne v kombinácii s ASA 100 mg jedenkrát denne bol superiórny voči ASA 100 mg pri znížení primárneho kompozitného ukazovateľa KV úmrtia, IM a cievnej mozgovej príhody (pozri Tabuľku 7 a Obrázok 2).
U pacientov liečených rivaroxabánom 2,5 mg dvakrát denne v kombinácii s ASA 100 mg jedenkrát denne došlo k významnému nárastu primárneho ukazovateľa bezpečnosti (príhody závažného krvácania podľa upravených kritérií ISTH), v porovnaní s pacientmi, ktorým sa podávala ASA 100 mg (pozri Tabuľku 8).
Pre primárny ukazovateľ účinnosti bol pozorovaný prínos rivaroxabánu 2,5 mg dvakrát denne a ASA 100 mg jedenkrát denne v porovnaní s ASA 100 mg jedenkrát denne s HR 0,89 (95 % IS 0,7-1,1) u pacientov vo veku ≥75 rokov (incidencia 6,3 % vs 7,0 %) a HR = 0,70 (95 % IS 0,6-0,8) u pacientov vo veku <75 rokov (3,6 % vs 5,0 %). Pri závažnom krvácaní podľa upravených kritérií ISTH bolo pozorované zvýšenie rizika HR = 2,12 (95 % IS 1,5-3,0)
u pacientov vo veku ≥75 rokov (5,2 % vs 2,5 %) a HR = 1,53 (95 % IS 1,2-1,9) u pacientov vo veku <75 rokov (2,6 % vs 1,7 %).
Pridanie pantoprazolu 40 mg jedenkrát denne ako doplnok k antitrombotickej liečbe počas štúdie pacientom bez klinickej potreby inhibítora protónovej pumpy nepreukázalo žiadnu výhodu v prevencii príhod v hornej časti gastrointestinálneho traktu (t. j. kompozitu krvácaní, vredov, obštrukcií alebo perforácií v hornej časti gastrointestinálneho traktu); incidencia príhod v hornej časti gastrointestinálneho traktu bola 0,39/100 pacientorokov v skupine s pantoprazolom 40 mg jedenkrát denne a 0,44/100 pacientorokov v skupine s placebom jedenkrát denne.
Tabuľka 7: Výsledky účinnosti zo štúdie COMPASS fázy III
Skúmanápopulácia
Pacienti s CAD/PAD
a)
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne s ASA 100 mg jedenkrát denneN=9152
ASA 100 mgjedenkrát denneN=9126
Pacientis príhodami
KM %
Pacientis príhodami
KM %
HR(95 % IS)
p-hodnota
b)
Cievna mozgová príhoda, IM alebo KV úmrtie
379 (4,1 %)
5,20 %
496 (5,4 %)
7,17 %
0,76(0,66; 0,86)
p=0,00004*
- cievnamozgová príhoda
83 (0,9 %)
1,17 %
142 (1,6 %)
2,23 %
0,58(0,44; 0,76)
p=0,00006
- MI
178 (1,9 %)
2,46 %
205 (2,2 %)
2,94 %
0,86(0,70; 1,05)
p=0,14458
- KV úmrtie
160 (1,7 %)
2,19 %
203 (2,2 %)
2,88 %
0,78(0,64; 0,96)
p=0,02053
Celková mortalita
313 (3,4 %)
4,50 %
378 (4,1 %)
5,57 %
0,82(0,71; 0,96)
Akútna končatinová ischémia
22 (0,2 %)
0,27 %
40 (0,4 %)
0,60 %
0,55(0,32; 0,92)
Súbor analýzy celej liečenej populácie, primárne analýzy.
oproti ASA 100 mg; p-hodnota Log-Rank testu.
* Zníženie primárneho ukazovateľa účinnosti bolo štatisticky superiórne.
IS: interval spoľahlivosti; KM %: Kaplanov-Meierov odhad kumulatívneho rizika výskytu
vypočítaného po 900 dňoch; KV: kardiovaskulárne; IM: infarkt myokardu
Tabuľka 8: Výsledky bezpečnosti zo štúdie COMPASS fázy III
Skúmaná populácia
Pacienti s CAD/PAD
a)
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne s ASA 100 mg jedenkrát denne N=9152n (kum. riziko %)
ASA 100 mgjedenkrát denneN=9126n (kum. riziko %)
Pomer rizík (95 % IS)p-hodnota
b)
Závažné krvácanie podľaupravených kritérií ISTH
288 (3,9 %)
170 (2,5 %)
1,70 (1,40; 2,05)p<0,00001
- Fatálne krvácavé príhody
15 (0,2 %)
10 (0,2 %)
1,49 (0,67; 3,33) p=0,32164
- Symptomatické krvácanie v kritickom orgáne(nefatálne)
63 (0,9 %)
49 (0,7 %)
1,28 (0,88; 1,86) p=0,19679
- Krvácanie do operačnej rany vyžadujúce reoperáciu (nefatálne, nie v kritickomorgáne
10 (0,1 %)
8 (0,1 %)
1,24 (0,49; 3,14) p=0,65119
- Krvácanie vedúcek hospitalizácii (nefatálne, nie v kritickom orgáne,nevyžadujúce reoperáciu
208 (2,9 %)
109 (1,6 %)
1,91 (1,51; 2,41)p<0,00001
- s hospitalizáciou cez noc
172 (2,3 %)
90 (1,3 %)
1,91 (1,48; 2,46)p<0,00001
- bez hospitalizácie cez noc
36 (0,5 %)
21 (0,3 %)
1,70 (0,99; 2,92)p=0,04983
Závažné gastrointestinálnekrvácanie
140 (2,0 %)
65 (1,1 %)
2,15 (1,60; 2,89)p<0,00001
Závažné intrakraniálne krvácanie
28 (0,4 %)
24 (0,3 %)
1,16 (0,67; 2,00) p=0,59858
Súbor analýzy celej liečenej populácie, primárne analýzy.
oproti ASA 100 mg; p-hodnota Log-Rank testu.
IS: interval spoľahlivosti; kum. riziko: kumulatívne riziko výskytu (Kaplanov-Meierov odhad) po 30 mesiacoch; ISTH: Medzinárodná spoločnosť pre trombózu a hemostázu (International Society on Thrombosis and Haemostasis)
Pomer rizík (95 % IS)
0,76 (0,66 - 0,86)
Xarelto 2,5 mg dvakrát denne+ASA 100 mg 1x denne oproti ASA 100 mg 1x denne
Počet jedi
Xarelto 2,5 mg
dvakrát denne +ASA 100 mg 1x denne
ASA 100 mg 1x denne
ncov v riziku
Dni od randomizácie
Kaplanove-Meierove odhady (%) po 30 mesiacoch:
Xarelto 2,5mg dvakrát denne + ASA 100 mg jedenkrát denne: 5,2 (4,7 - 5,8) ASA 100 mg jedenkrát denne 7,2 (6,5 – 7,9)
Xarelto 2,5 mg dvakrát denne+ASA 100 mg jedenkrát denne ASA 100 mg jedenkrát denne
Kum. pravdepodobnosť. (%)
Obrázok 2: Čas do prvého výskytu primárneho ukazovateľa účinnosti (cievna mozgová príhoda, IM, KV úmrtie) v štúdii COMPASS
Porovnanie
IS: interval spoľahlivosti.
Pacienti po nedávnej revaskularizácii dolnej končatiny z dôvodu symptomatického PAD
V pivotnom, dvojito zaslepenom skúšaní fázy III VOYAGER PAD, bolo 6564 pacientov po nedávnej
úspešnej revaskularizácii dolnej končatiny (chirurgickej alebo endovaskulárnej zahŕňajúcej hybridné
výkony) z dôvodu symptomatického PAD náhodne priradených v pomere 1:1 do jednej z dvoch skupín antitrombotickej liečby: rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne v kombinácii s ASA 100 mg jedenkrát denne alebo ASA 100 mg jedenkrát denne. Pacienti mohli dodatočne dostávať štandardnú dávku klopidogrelu jedenkrát denne po dobu až 6 mesiacov. Cieľom štúdie bolo preukázanie účinnosti a bezpečnosti rivaroxabánu s ASA v prevencii infarktu myokardu, ischemických cievnych mozgových príhod, KV úmrtia, akútnej končatinovej ischémie alebo veľkej amputácie s vaskulárnou etiológiou u pacientov po nedávnych úspešných revaskularizáciách dolnej končatiny z dôvodu symptomatického PAD. Zaradení boli pacienti vo veku ≥50 rokov s dokumentovaným stredne závažným až závažným symptomatickým aterosklerotickým PAD dolnej končatiny so všetkými nasledujúcimi dôkazmi: klinické (t. j. funkčné obmedzenia), anatomické (t. j. dôkaz zobrazením PAD distálne od vonkajšej bedrovej artérie a hemodynamické (členkovo-ramenný index [Ankle-Brachial-Index, ABI] ≤0,80 alebo prstovo-ramenný index [Toe-Brachial-Index, TBI] ≤0,60 u pacientov bez revaskularizácie končatiny v anamnéze alebo ABI ≤0,85 alebo TBI ≤0,65 u pacientov
s revaskularizáciou končatiny v anamnéze). Pacienti, ktorí potrebovali duálnu antiagregačnú liečbu po dobu >6 mesiacov alebo akúkoľvek dodatočnú antiagregačnú liečbu inú ako ASA a klopidogrel alebo perorálnu antiagregačnú liečbu, ako aj pacienti s intrakraniálnym krvácaním, cievnou mozgovou príhodou alebo TIA v anamnéze alebo pacienti s eGFR <15 ml/min boli vylúčení.
Priemerná doba sledovania bola 24 mesiacov a maximálna doba sledovania bola 4,1 roka. Priemerný vek zaradených pacientov bol 67 rokov a 17 % populácie pacientov bolo vo veku >75 rokov. Medián času od indexu revaskularizácie do začiatku študijnej liečby bol 5 dní v celkovej populácii (6 dní
po chirurgickej a 4 dni po endovaskulárnej revaskularizácii zahŕňajúcej hybridné výkony). Celkom 53,0 % pacientov dostávalo krátkodobú základnú liečbu klopidogrelom s mediánom trvania 31 dní. Podľa študijného protokolu sa mohla študijná liečba začať hneď, ako to bolo možné, nie však neskôr ako 10 dní po úspešnej, kvalifikačnej revaskularizácii a po zabezpečení hemostázy.
Rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne v kombinácii s ASA 100 mg jedenkrát denne preukázal superioritu v porovnaní so samotnou ASA pri znížení primárneho kompozitného ukazovateľa infarktu myokardu, ischemickej cievnej mozgovej príhody, KV úmrtia, akútnej končatinovej ischémie a veľkej amputácie s vaskulárnou etiológiou (pozri Tabuľku 9). Primárny ukazovateľ bezpečnosti TIMI udalostí závažného krvácania bol zvýšený u pacientov liečených rivaroxabánom a ASA, bez zvýšenia výskytu fatálneho alebo intrakraniálneho krvácania (pozri Tabuľku 10).
Sekundárne ukazovatele účinnosti sa testovali vo vopred špecifikovanom, hierarchickom poradí (pozri
Tabuľku 9).
Tabuľka 9: Výsledky účinnosti zo štúdie VOYAGER PAD fázy III
Skúmaná populácia
Pacienti po nedávnych revaskularizačných procedúrach dolnej končatinyz dôvodu symptomatického PAD
a)
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne s ASA 100 mg jedenkrát denne N=3286n (kum. riziko %)
c)
ASA 100 mgjedenkrát denneN=3278n (kum. riziko %)
c)
Pomer rizík (95 % IS)
d)
Primárny ukazovateľ účinnosti
b)
508 (15,5 %)
584 (17,8 %)
0,85 (0,76; 0,96) p=0,0043
e)
*
- IM
131 (4,0 %)
148 (4,5 %)
0,88 (0,70; 1,12)
- Ischemická cievna mozgová príhoda
71 (2,2 %)
82 (2,5 %)
0,87 (0,63; 1,19)
- KV úmrtie
199 (6,1 %)
174 (5,3 %)
1,14 (0,93; 1,40)
- Akútna končatinováischémia
f)
155 (4,7 %)
227 (6,9 %)
0,67 (0,55; 0,82)
- Veľká amputáciavaskulárnej etiológie
103 (3,1 %)
115 (3,5 %)
0,89 (0,68; 1,16)
Sekundárny ukazovateľ účinnosti
Neplánovaný index revaskularizácie končatiny pri rekurentnej končatinovej ischémii
584 (17,8 %)
655 (20,0 %)
0,88 (0,79; 0,99) p=0,0140 e)*
Hospitalizáciakvôli koronárnej alebo periférnej príčine (niektorá z dolných končatín) trombotickej povahy
262 (8,0 %)
356 (10,9 %)
0,72 (0,62; 0,85) p<0,0001 e)*
Celková mortalita
321 (9,8 %)
297 (9,1 %)
1,08 (0,92; 1,27)
Príhody VTE
25 (0,8 %)
41 (1,3 %)
0,61 (0,37; 1,00)
a) Súbor analýzy celej liečenej populácie, primárne analýzy; posudzované ICAC.
b)
Kompozit z IM, ischemickej cievnej mozgovej príhody, KV úmrtia (KV úmrtie a neznáma príčina
úmrtia), akútnej končatinovej ischémie a veľkej amputácie vaskulárnej etiológie.
c) V analýze sa zohľadnil len prvý výskyt príhody ukazovateľa v rámci rozsahu údajov u osoby.
d) HR (95 % IS) sa zakladá na Coxovom modeli proporcionálnych rizík stratifikovanom podľa typu výkonu a použitia klopidogrelu s liečbou ako jediným kovariantom.
e) Jednostranná p-hodnota sa zakladá na log-rank teste stratifikovanom podľa typu výkonu a použitia klopidogrelu s liečbou ako faktorom.
f) Akútna končatinová ischémia je definovaná ako náhle, významné zhoršenie prekrvenia končatiny, buď s novým deficitom pulzu alebo vyžadujúce liečebný zákrok (t. j. trombolýza alebo trombektómia alebo urgentná revaskularizácia), ktoré vedie k hospitalizácii.
* Zníženie ukazovateľa účinnosti bolo štatisticky superiórne.
ALI: akútna končatinová ischémia, BID: dvakrát denne, OD: raz denne, IS: interval spoľahlivosti; IM: infarkt myokardu; KV: kardiovaskulárne; ICAC: Nezávislá komisia klinického posudzovania (Independent Clinical Adjudication Committee).
Tabuľka 10: Výsledky bezpečnosti zo štúdie VOYAGER PAD fázy III
Skúmaná populácia
Pacienti po nedávnych revaskularizačných procedúrach dolnejkončatiny z dôvodu symptomatického PAD
a)
Dávka pri liečbe
rivaroxabán 2,5 mg dvakrát denne s ASA 100 mg jedenkrát denne N=3256n (kum. riziko %)
b)
ASA 100 mgjedenkrát denneN=3248n (kum. riziko %)
b)
Pomer rizík (95 % IS)
c)
p-hodnota
d)
TIMI závažné krvácanie (CABG/non-CABG)
62 (1,9 %)
44 (1,4 %)
1,43 (0,97; 2,10) p=0,0695
- Fatálne krvácanie
6 (0,2 %)
6 (0,2 %)
1,02 (0,33; 3,15)
- Intrakraniálne krvácanie
13 (0,4 %)
17 (0,5 %)
0,78 (0,38; 1,61)
- Zjavné krvácanie spojené s poklesomHb ≥5 g/dl / Hct ≥15 %
46 (1,4 %)
24 (0,7 %)
1,94 (1,18; 3,17)
ISTH závažné krvácanie
140 (4,3 %)
100 (3,1 %)
1,42 (1,10; 1,84) p=0,0068
- Fatálne krvácanie
6 (0,2 %)
8 (0,2 %)
0,76 (0,26; 2,19)
- Nefatálne krvácanie do kritického orgánu
29 (0,9 %)
26 (0,8 %)
1,14 (0,67; 1,93)
ISTH klinicky významnénezávažné krvácanie
246 (7,6 %)
139 (4,3 %)
1,81 (1,47; 2,23)
a) Súbor analýzy bezpečnosti (všetky randomizované osoby s najmenej jednou dávkou skúmaného lieku), ICAC: Nezávislá komisia klinického posudzovania.
b) n = počet subjektov s príhodou, N = počet subjektov s rizikom, %=100 * n/N, n/100 pacientorokov
= pomer počtu osôb s príhodami/kumulatívny čas rizika.
c) HR (95 % IS) sa zakladá na Coxovom modeli proporcionálnych rizík stratifikovanom podľa typu výkonu a použitia klopidogrelu s liečbou ako jediným kovariantom.
d) Obojstranná p-hodnota sa zakladá na log-rank teste stratifikovanom podľa typu výkonu a použitia klopidogrelu s liečbou ako faktorom.
CAD so srdcovým zlyhávaním
Štúdia COMMANDER HF zahŕňala 5022 pacientov so srdcovým zlyhávaním
a signifikantným ochorením koronárnych artérií (CAD) nasledovaným hospitalizáciou kvôli dekompenzovanému srdcovému zlyhávaniu (HF), ktorí boli náhodne zaradení do jednej z dvoch liečebných skupín: s rivaroxabánom 2,5 mg dvakrát denne (n = 2507) alebo placebom (n = 2515). Celkový medián trvania liečby v štúdii bol 504 dní. Pacienti museli mať symptomatické srdcové zlyhávanie najmenej 3 mesiace a ejekčnú frakciu ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF) ≤40 % v priebehu jedného roku pred zaradením. Medián ejekčnej frakcie bol na začiatku 34 % (IQR: 28%-38%) a 53 % subjektov bolo podľa klasifikácie NYHA (New York Heart Association) triedy III alebo IV.
Primárna analýza účinnosti (t. j. kompozitného ukazovateľa úmrtia zo všetkých príčin, IM (infarkt myokardu) alebo CMP (cievna mozgová príhoda) nepreukázala štatisticky významný rozdiel medzi skupinou s rivaroxabánom 2,5 mg dvakrát denne a skupinou s placebom s HR=0,94 (95 % IS
0,84-1,05), p=0,270. U všetkých príčin úmrtia nebol žiadny rozdiel medzi rivaroxabánom a placebom v počte príhod (výskyt príhod na 100 pacientorokov; 11,41 vs 11,63, HR: 0,98; 95 % IS: 0,87 až 1,10; p=0,743). Výskyt príhod v prípade IM na 100 pacientorokov (rivaroxabán vs placebo) bola 2,08 vs 2,52 (HR 0,83; 95 % IS: 0,63 až 1,08; p=0,165) a pre CMP bol výskyt príhod na 100 pacientorokov
1,08 vs 1,62 (HR: 0,66; 95 % IS : 0,47 až 0,95; p=0,023). Základný ukazovateľ bezpečnosti (t. j. združené fatálne krvácanie alebo krvácania do kritického priestoru s potenciálom trvalého zdravotného postihnutia) sa vyskytlo u 18 (0,7 %) pacientov v skupine s liečbou rivaroxabánom 2,5 mg dvakrát denne a u 23 (0,9 %) pacientov v skupine s placebom (HR=0,80; 95 % IS 0,43-1,49; p=0,484). Došlo k štatisticky významnému zvýšeniu podľa ISTH definovaného závažného krvácania v skupine
s rivaroxabánom v porovnaní s placebom (výskyt príhod na 100 pacientorokov: 2,04 vs 1,21, HR 1,68; 95 % IS: 1,18 až 2,39; p=0,003).
U pacientov s miernym a stredne závažným srdcovým zlyhávaním bol liečebný účinok pre podskupinu
štúdie COMPASS podobný ako v prípade celej populácie v štúdii (pozri časť CAD/PAD).
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky skúšaní s referenčným liekom obsahujúcim rivaroxabán vo všetkých vekových podskupinách detí a dospievajúcich na prevenciu trombembolických príhod (pre informácie o použití u detí a dospievajúcich, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
U pacientov s ACS sa účinnosť a bezpečnosť rivaroxabánu skúmali v kombinácii s antiagreganciami, a to so samotnou ASA alebo ASA v kombinácii s klopidogrelom/tiklopidínom.
U pacientov s CAD/PAD s vysokým rizikom ischemických príhod sa skúmala účinnosť a bezpečnosť
rivaroxabánu v kombinácii s ASA.
U pacientov po nedávnom revaskularizačnom výkone dolnej končatiny v dôsledku symptomatického PAD sa skúmala účinnosť a bezpečnosť rivaroxabánu v kombinácii so samotným antiagreganciom ASA alebo ASA plus krátkodobo podávaný klopidogrel. Ak je to potrebné, duálna antiagregačná liečba klopidogrelom má byť krátkodobá; treba sa vyhnúť dlhodobej duálnej antiagregačnej liečbe (pozri časť
5.1
).
Liečba v kombinácii s inými antiagreganciami, napr. prasugrelom alebo tikagrelorom, sa neskúmala a
neodporúča sa.
V súlade s praxou pri antikoagulačnej liečbe sa počas celého obdobia liečby odporúča klinické
sledovanie.
Dôkladné lekárske sledovanie je potrebné najmä v týchto prípadoch:
precitlivenosť na iné analgetiká/protizápalové lieky/antireumatiká alebo iné alergénne látky (pozri časť
4.3
);
iné alergie (napr. kožné reakcie, svrbenie, žihľavka);
bronchiálna astma, senná nádcha, opuch nosovej sliznice (nosové polypy) alebo chronické
respiračné poruchy;
gastrointestinálne vredy alebo krvácanie v anamnéze;
pacienti s poruchou funkcie pečene;
pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo zníženou kardiovaskulárnou cirkuláciou (napr. renálne vaskulárne ochorenie, kongestívne zlyhávanie srdca, strata objemu, veľký chirurgický zákrok, sepsa alebo závažné krvácavé príhody): riziko poruchy funkcie obličiek a akútneho zlyhania obličiek môže byť zvýšené kyselinou acetylsalicylovou;
pred chirurgickým zákrokom (aj menším zákrokom, ako je extrakcia zubov): môže byť zvýšený
sklon ku krvácaniu;
pacienti so závažným deficitom glukózo-6-fosfátdehydrogenázy: kyselina acetylsalicylová môže vyvolať hemolýzu alebo hemolytickú anémiu. Riziko hemolýzy môžu zvýšiť faktory, ako sú vysoké dávky, horúčka alebo akútne infekcie.
V nízkych dávkach kyselina acetylsalicylová znižuje vylučovanie kyseliny močovej. To môže vyvolať
záchvat dny u pacientov, ktorí sú ohrození.
Riziko hemorágie
Rovnako ako pri iných antikoagulanciách, pacientov užívajúcich Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg treba pozorne sledovať z hľadiska prejavov krvácania. Pri zvýšenom riziku krvácania sa odporúča zvýšená opatrnosť. Liečbu liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg treba pri výskyte závažného krvácania prerušiť (pozri časť
4.9
).
V klinických štúdiách sa počas dlhodobej liečby rivaroxabánom pridaným k samostatnej alebo duálnej antiagregačnej liečbe častejšie pozorovalo slizničné krvácanie (t. j. z nosa, z ďasien, gastrointestinálne, urogenitálne, vrátane abnormálneho vaginálneho alebo zvýšeného menštruačného krvácania)
a anémia. Preto okrem primeraného klinického sledovania, pokiaľ je to vhodné, môže byť vyšetrenie hemoglobínu/hematokritu prínosom k detekcii skrytého krvácania a kvantifikáciu klinického významu zjavného krvácania.
Niektoré podskupiny pacientov, ako sa uvádza nižšie, majú zvýšené riziko krvácania. Preto treba užívanie lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg v kombinácii s duálnou antiagregačnou liečbou u pacientov so známym zvýšeným rizikom krvácania zvážiť oproti
prínosu z hľadiska prevencie aterotrombotických príhod. Okrem toho sa musia títo pacienti starostlivo monitorovať kvôli prejavom a príznakom komplikácií krvácania a anémie po začatí liečby (pozri časť
4.8
).
Pri akomkoľvek neobjasnenom poklese hemoglobínu alebo krvného tlaku je nutné hľadať zdroj krvácania.
Hoci sa počas liečby rivaroxabánom nevyžaduje rutinné monitorovanie expozície, v ojedinelých prípadoch môže byť užitočné meranie hladiny rivaroxabánu pomocou stanovenia kalibrovaného kvantitatívneho objemu anti-faktora Xa, kedy informácia o expozícii rivaroxabánu môže pomôcť pri klinických rozhodnutiach, napr. predávkovanie a akútny chirurgický zákrok (pozri časti
5.1
a
5.2
).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu <30 ml/min) sa môžu plazmatické koncentrácie rivaroxabánu signifikantne zvýšiť (v priemere o 1,6-násobok), čo môže viesť ku zvýšenému riziku krvácania. Riziko závažnej poruchy funkcie obličiek môže byť ešte zvýšené kyselinou acetylsalicylovou. Použitie lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz
2,5 mg/50 mg je kontraindikované u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časti
4.2
a 4.3).
U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 30-49 ml/min), ktorí súbežne užívajú iné lieky, ktoré zvyšujú plazmatické koncentrácie rivaroxabánu, sa má Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg užívať s opatrnosťou (pozri časť
4.5
).
Interakcie s inými liekmi
Užívanie lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg sa neodporúča u pacientov, ktorí súbežne užívajú systémovú liečbu azolovými antimykotikami (ako je ketokonazol, itrakonazol, vorikonazol a posakonazol) alebo inhibítormi proteázy HIV (napr. ritonavir). Tieto liečivá sú silné inhibítory CYP3A4 aj P-gp, a preto môžu zvýšiť plazmatické koncentrácie rivaroxabánu na klinicky
významnú úroveň (v priemere o 2,6-násobok), čo môže viesť ku zvýšenému riziku krvácania (pozri časť
4.5
).
Opatrnosť je nutná, ak sa pacienti súbežne liečia liekmi, ktoré ovplyvňujú hemostázu, ako sú nesteroidné antiflogistiká (nonsteroidal anti-inflammatory drugs, NSAID) a inhibítory agregácie trombocytov alebo selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (selective serotin reuptake inhibitors, SSRI) a inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (serotonin norepinephrine reuptake inhibitors, SNRI). U pacientov s rizikom vzniku ulcerózneho gastrointestinálneho ochorenia je možné zvážiť vhodnú profylaktickú liečbu (pozri časti
4.5
a
5.1
).
Pacienti liečení liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg majú dostávať súbežnú liečbu NSAID, len ak prínos preváži riziko krvácania a má sa im odporučiť, aby sa poradili so svojím lekárom, ak užívajú Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg a plánujú užívať NSAID, ako je ibuprofén a naproxén.
Pri súbežnej antikoagulačnej liečbe je potrebné dôkladné lekárske sledovanie.
Iné rizikové faktory hemorágie
Tak ako pri iných antitrombotikách, užívanie lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg sa neodporúča u pacientov so zvýšenými rizikami krvácania, ako sú:
vrodené alebo získané krvácavé poruchy,
nekontrolovaná závažná arteriálna hypertenzia,
iné gastrointestinálne ochorenie bez aktívnej ulcerácie, ktoré môže potenciálne viesť ku krvácavým komplikáciám (napr. zápalové ochorenie čriev, ezofagitída, gastritída
a gastroezofageálna refluxná choroba),
vaskulárna retinopatia,
bronchiektázia alebo krvácanie do pľúc v anamnéze.
Liek sa má sa používať s opatrnosťou u pacientov s ACS a CAD/PAD:
≥ 75 rokov, ak sa podáva spolu s klopidogrelom alebo tiklopidínom. Pomer prínosu a rizika
liečby sa má pravidelne individuálne vyhodnocovať.
s nižšou telesnou hmotnosťou (< 60 kg), ak sa podáva spolu s klopidogrelom alebo tiklopidínom,
u pacientov s CAD so závažným symptomatickým srdcovým zlyhávaním. Údaje zo štúdie naznačujú, že takíto pacienti môžu mať menší prínos z liečby rivaroxabánom (pozri časť
5.1
).
Pacienti s nádorovým ochorením
U pacientov s malígnym ochorením môže byť súčasne vyššie riziko krvácania a trombózy. Je potrebné zvážiť individuálny prínos antitrombotickej liečby oproti riziku krvácania u pacientov s aktívnym karcinómom v závislosti od lokalizácie nádoru, antineoplastickej liečby a štádia ochorenia. Nádory nachádzajúce sa v gastrointestinálnom alebo urogenitálnom trakte boli počas liečby rivaroxabánom spojené so zvýšeným rizikom krvácania.
U pacientov s malígnymi novotvarmi, s vysokým rizikom krvácania je použitie lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg kontraindikované (pozri časť
4.3
).
Pacienti s protetickými chlopňami
Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg sa nemá používať na tromboprofylaxiu
u pacientov, ktorí nedávno podstúpili transkatétrovú výmenu aortálnej chlopne (transcatheter aortic valve replacement, TAVR). U pacientov s protetickými srdcovými chlopňami sa bezpečnosť
a účinnosť lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg neskúmala. Preto nie sú žiadne údaje, ktoré by podporovali, že v tejto skupine pacientov Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg poskytuje adekvátnu antikoaguláciu. U týchto pacientov sa liečba liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg neodporúča.
Pacienti s antifosfolipidovým syndrómom
Priamo pôsobiace perorálne antikoagulanciá (direct acting oral anticoagulants, DOAC) vrátane rivaroxabánu sa neodporúčajú pacientom s trombózou v anamnéze, u ktorých je diagnostikovaný antifosfolipidový syndróm. U pacientov, ktorí sú trojito pozitívni (na lupus antikoagulans,
antikardiolipínové protilátky a protilátky proti beta-2- glykoproteínu I) môže liečba DOAC súvisieť so zvýšenou mierou recidivujúcich trombotických príhod v porovnaní s liečbou antagonistami vitamínu K.
Pacienti po prekonanej cievnej mozgovej príhode a/alebo tranzitórnom ischemickom ataku (TIA)
Pacienti s ACS
Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg je kontraindikovaný na liečbu pacientov s ACS, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu alebo TIA (pozri časť
4.3
). Niekoľko pacientov s ACS, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu alebo TIA bolo skúmaných, ale z dostupných obmedzených údajov, vyplýva, že liečba rivaroxabánom nie je prínosom pre týchto pacientov.
Pacienti s CAD/PAD
Pacienti s CAD/PAD, ktorí prekonali hemoragickú alebo lakunárnu cievnu mozgovú príhodou alebo ischemickú nelakunárnu cievnu mozgovú príhodu v priebehu predchádzajúceho mesiaca sa neskúmali (pozri časť
4.3
).
Pacienti po nedávnej revaskularizácii dolnej končatiny z dôvodu symptomatického PAD po prekonanej cievnej mozgovej príhode alebo TIA sa neskúmali. U týchto pacientov, ktorí dostávajú duálnu antiagregačnú liečbu, je potrebné vyhnúť sa liečbe liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg.
Spinálna/epidurálna anestézia alebo punkcia
Ak sa vykoná neuroaxiálna anestézia (spinálna/epidurálna anestézia) alebo spinálna/epidurálna punkcia u pacientov, ktorí sa liečia antitrombotikami na prevenciu trombembolických komplikácií, existuje riziko vývoja epidurálnych alebo spinálnych hematómov, ktoré môžu viesť k dlhodobej alebo trvalej paralýze. Riziko týchto udalostí sa môže zvýšiť pooperačným použitím dočasne zavedených epidurálnych katétrov alebo súbežným použitím liekov, ktoré ovplyvňujú hemostázu. Riziko sa môže zvýšiť aj traumatickou alebo opakovanou epidurálnou alebo spinálnou punkciou. Pacienti majú byť často sledovaní na prípadný výskyt prejavov a príznakov neurologického poškodenia (napr. znecitlivenie alebo slabosť nôh, dysfunkcia čriev alebo močového mechúra). Ak sa zistí zhoršenie neurologickej funkcie, je nevyhnutné bezodkladné stanovenie diagnózy a liečba. Pred neuroaxiálnym výkonom má lekár u pacientov s antikoagulačnou liečbou alebo u pacientov, ktorí majú dostať antikoagulačnú liečbu z dôvodu tromboprofylaxie, zvážiť potenciálny prospech oproti riziku. Pre takéto prípady nie sú klinické skúsenosti s užívaním lieku Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg.
Môže byť nevyhnutné prerušenie liečby liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz
2,5 mg/50 mg, pretože inhibítory agregácie krvných doštičiek zvyčajne zvyšujú riziko krvácania a čas krvácania sa môže predĺžiť.
Aby sa znížilo možné riziko krvácania v súvislosti so súbežným použitím rivaroxabánu a neuraxiálnej (epidurálnej/spinálnej) anestézie alebo spinálnej punkcie, je potrebné zohľadniť farmakokinetický profil rivaroxabánu. Zavedenie alebo odstránenie epidurálneho katétra alebo lumbálnu punkciu je najlepšie vykonať vtedy, keď je predpokladaný antikoagulačný účinok rivaroxabánu nízky (pozri časť
5.2
). Avšak presné načasovanie za účelom dosiahnutia dostatočne nízkeho antikoagulačného účinku
u každého pacienta nie je známe.
Odporúčania na dávkovanie pred a po invazívnych a chirurgických zákrokoch
Ak je potrebný invazívny alebo chirurgický zákrok, liečba liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg sa má ukončiť, minimálne 12 hodín pred zákrokom na základe klinického posúdenia lekára a ak je to možné. Ak má pacient podstúpiť plánovanú operáciu a antiagregačný účinok nie je žiaduci, liečba liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg sa má prerušiť, pretože inhibítory agregácie trombocytov môžu predĺžiť čas krvácania a zvýšiť riziko krvácania.
Ak zákrok nie je možné oddialiť, treba zhodnotiť zvýšené riziko krvácania voči naliehavosti výkonu. Po invazívnom alebo chirurgickom zákroku sa má čo najskôr obnoviť liečba liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg za predpokladu, že to klinický stav umožňuje a že podľa úsudku ošetrujúceho lekára bola preukázaná adekvátna hemostáza (pozri časť
5.2
).
Starší pacienti
Starší pacienti sú obzvlášť citliví na nežiaduce účinky NSAID vrátane kyseliny acetylsalicylovej, najmä gastrointestinálne krvácanie a perforácia, ktoré môžu byť smrteľné (pozri časť
4.2
). Ak je potrebná predĺžená liečba, pacienti majú byť pravidelne kontrolovaní (pozri časti
5.1
a
5.2
).
Kožné reakcie
Počas sledovania lieku po uvedení na trh boli v súvislosti s užívaním rivaroxabánu hlásené závažné kožné reakcie vrátane Stevensov-Johnsonovho syndrómu/toxickej epidermálnej nekrolýzy a DRESS syndrómu (pozri časť
4.8
). Zdá sa, že u pacientov je najvyššie riziko týchto reakcií na začiatku liečby: nástup reakcie sa vo väčšine prípadov vyskytuje počas prvých týždňov liečby. Pri prvom výskyte závažnej kožnej vyrážky (napr. šírenie, zintenzívnenie a/alebo tvorba pľuzgierov) alebo akéhokoľvek iného prejavu precitlivenosti spojeného s léziami slizníc sa má liečba liekom Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg ukončiť.
Informácie o pomocných látkach
Rivaroxaban/Acetylsalicylic acid Sandoz 2,5 mg/50 mg obsahuje laktózu.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.