Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
Steglatro 15 mg filmom obalené tablety
膜衣錠
INN: Ertugliflozin L-PGA
Aktualizované: 2026-04-11
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇵🇹🇸🇰
Forma
膜衣錠
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
Výrobca
PFIZER MANUFACTURING DEUTSCHLAND GMBH (TW)
ATC kód
A10BK04
Zdroj
TFDA
Farmakoterapeutická skupina: Antidiabetiká, inhibítory sodík-glukózového kotransportéra 2 (SGLT2), ATC kód: A10BK04
Mechanizmus účinku
SGLT2 je hlavným transportérom zodpovedným za spätné vstrebávanie glukózy z glomerulárneho
filtrátu späť do krvného obehu. Ertugliflozín je účinný, selektívny a reverzibilný inhibítor SGLT2.
Inhibíciou SGLT2 ertugliflozín znižuje spätné vstrebávanie prefiltrovanej glukózy v obličkách
a znižuje prahovú hranicu glukózy v obličkách, čím zvyšuje vylučovanie glukózy močom.
Farmakodynamické účinky
Vylučovanie glukózy močom a objem moču
U zdravých osôb a u pacientov s diabetes mellitus 2. typu sa po podaní jednorazovej dávky
a viacnásobnej dávky ertugliflozínu pozorovali zvýšenia množstva glukózy vylúčenej do moču závislé od dávky. Modelovanie odpovede na dávku naznačuje, že ertugliflozín 5 mg a 15 mg vedie k takmer maximálnemu vylučovaniu glukózy močom (urinary glucose excretion, UGE) u pacientov s diabetes
mellitus 2. typu, čo predstavuje maximálnu inhibíciu 87 % pri ertugliflozíne 5 mg a 96 % pri ertugliflozíne 15 mg.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Zlepšenie kontroly glykémie aj zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality sú neodlučiteľnými súčasťami liečby diabetes mellitus 2. typu.
Ertugliflozín sa skúmal vo forme monoterapie a v kombinácii s metformínom, sitagliptínom, sulfonylureou, inzulínom (s metformínom alebo bez neho), metformínom spolu so sitagliptínom,
metformínom spolu so sulfonylureou a porovnával so sulfonylureou (glimepirid). Ertugliflozín sa tiež
skúmal u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stredne závažnou poruchou funkcie obličiek.
Glykemická účinnosť a bezpečnosť ertugliflozínu sa skúmali v 7 multicentrických, randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom alebo aktívnym komparátorom kontrolovaných klinických štúdiách fázy 3 zahŕňajúcich 4 863 pacientov s diabetom 2. typu vrátane štúdie so 468 pacientmi so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek. Rasové rozdelenie pacientov bolo 76,8 % belochov, 13,3 % aziatov, 5,0 % černochov a 4,8 % ostatných. Hispánski alebo latinskoamerickí pacienti tvorili 24,2 % populácie. Priemerný vek pacientov bol 57,8 rokov (rozmedzie 21 rokov až 87 rokov), s 25,8 % pacientov vo veku ≥ 65 rokov a 4,5 % vo veku ≥ 75 rokov.
Okrem toho bola vykonaná štúdia kardiovaskulárnych výsledkov (VERTIS CV). VERTIS CV zahŕňala 8 246 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením vrátane 1 776 pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek. VERTIS CV tiež zahŕňala podštúdie na hodnotenie glykemickej účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu pridaného k iným liečbam glykémie.
Kontrola glykémie
Monoterapia
Celkovo 461 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných diétou a cvičením sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu v monoterapii. Títo pacienti, ktorí
nedostávali žiadnu základnú antihyperglykemickú liečbu, boli randomizovaní na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát denne (pozri tabuľku 2).
Tabuľka 2: Výsledky v 26. týždni z placebom kontrolovanej štúdie ertugliflozínu v monoterapii*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Placebo
HbA1c (%)
N = 156
N = 151
N = 153
Východisková hodnota (priemerná)
8,2
8,4
8,1
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)
-0,8
-1,0
0,2
Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-1,0
‡
(-1,2; -0,8)
-1,2
‡
(-1,4; -0,9)
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
44 (28,2)
§
54 (35,8)
§
20 (13,1)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 156
N = 152
N = 153
Východisková hodnota (priemerná)
94,0
90,6
94,2
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
))
-3,2
-3,6
-1,4
Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-1,8
‡
(-2,6; -0,9)
-2.2
‡
(-3,0; -1,3)
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom.
§ p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti
z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom
Celkovo 621 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných metformínom v monoterapii
(≥ 1 500 mg/deň) sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej,
placebom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu v kombinácii
s metformínom. Pacienti boli randomizovaní do skupín s ertugliflozínom 5 mg, ertugliflozínom 15 mg alebo placebom podávaným jedenkrát denne ako doplnok k prebiehajúcej základnej liečbe metformínom (pozri tabuľku 3).
Tabuľka 3: Výsledky v 26. týždni z placebom kontrolovanej štúdie ertugliflozínu používaného
v kombinácii s metformínom*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Placebo
HbA1c (%)
N = 207
N = 205
N = 209
Východisková hodnota (priemerná)
8,1
8,1
8,2
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)
-0,7
-0,9
-0,0
Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-0,7
‡
(-0,9; -0,5)
-0,9
‡
(-1,1; -0,7)
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
73 (35,3)
§
82 (40,0)
§
33 (15,8)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 207
N = 205
N = 209
Východisková hodnota (priemerná)
84,9
85,3
84,5
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)
-3,0
-2,9
-1,3
Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-1,7
‡
(-2,2; -1,1)
-1,6
‡
(-2,2; -1,0)
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky,
východiskovú hodnotu eGFR, randomizačnú skupinu podľa menopauzálneho stavu a interakciu času podľa liečby.
‡ p ≤ 0,001 v porovnaní s placebom.
§ p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti
z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Aktívne kontrolovaná štúdia ertugliflozínu verzus glimepirid ako prídavná kombinovaná liečba
s metformínom
Celkovo 1 326 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných monoterapiou metformínom
sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 52-týždňovej aktívnym
komparátorom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu v kombinácii s metformínom. Títo pacienti, ktorí dostávali metformín v monoterapii
(≥ 1 500 mg/deň), boli randomizovaní na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo
glimepiridu jedenkrát denne ako doplnok k prebiehajúcej základnej liečbe metformínom. Glimepirid
sa začal podávať v dávke 1 mg/deň a dávka sa vytitrovala až na maximálnu dávku 6 alebo 8 mg/deň
(v závislosti od maximálnej schválenej dávky v každej krajine) alebo na maximálnu znášanú dávku alebo sa dávka titrovala smerom nadol na predchádzanie alebo zvládnutie hypoglykémie. Priemerná denná dávka glimepiridu bola 3,0 mg (pozri tabuľku 4.)
Tabuľka 4: Výsledky v 52. týždni z aktívne kontrolovanej štúdie porovnávajúcej ertugliflozín s glimepiridom ako prídavnej liečby u pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Glimepirid
HbA1c (%)
N = 448
N = 440
N = 437
Východisková hodnota (priemerná)
7,8
7,8
7,8
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)
-0,6
-0,6
-0,7
Rozdiel od glimepiridu (priemer LS
†
, 95% IS)
0,2 (0,1; 0,3)
0,1
‡
(-0,0; 0,2)
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
154 (34,4)
167 (38,0)
190 (43,5)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 448
N = 440
N = 437
Východisková hodnota (priemerná)
87,9
85,6
86,8
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)
-3,0
-3,4
0,9
Rozdiel od glimepiridu (priemer LS
†
, 95% IS)
-3,9 (-4,4; -3,4)
-4,3
§
(-4,8; -3,8)
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ Neinferiorita sa vyhlasuje v prípade, ak je horná hranica dvojstranného 95% intervalu spoľahlivosti
(IS) pre priemerný rozdiel menej ako 0,3 %.
§ p < 0,001 v porovnaní s glimepiridom.
Faktoriálna štúdia ertugliflozínu a sitagliptínu ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom Celkovo 1 233 pacientov s diabetom 2. typu sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej, aktívne kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti
ertugliflozínu 5 mg alebo 15 mg v kombinácii so sitagliptínom 100 mg v porovnaní s jednotlivými liečivami. Pacienti s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaní metformínom v monoterapii
(≥ 1 500 mg/deň) boli randomizovaní do jednej z piatich skupín aktívnej liečby: ertugliflozín 5 mg
alebo 15 mg, sitagliptín 100 mg alebo sitagliptín 100 mg v kombinácii s 5 mg alebo 15 mg ertugliflozínu s podávaním jedenkrát denne ako doplnok k prebiehajúcej základnej liečbe metformínom (pozri tabuľku 5).
Tabuľka 5: Výsledky v 26. týždni z faktoriálnej štúdie ertugliflozínu a sitagliptínu ako prídavnej kombinovanej liečby s metformínom v porovnaní so samostatne podávanými jednotlivými liečivami*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Sitagliptín 100 mg
Ertugliflozín5 mg + sitagliptín 100 mg
Ertugliflozín 15 mg +sitagliptín 100 mg
HbA1c (%)Východisková hodnota (priemerná)Zmena oproti východiskovej hodnote(priemer LS
†
)Rozdiel od sitagliptínu ertugliflozín 5 mgertugliflozín 15 mg(priemer LS
†
, 95% IS)
N = 250
N = 248
N = 247
N = 243
N = 244
8,6
8,6
8,5
8,6
8,6
-1,0
-1,1
-1,1
-1,5
-1,5
-0,4
‡
(-0,6; -0,3)
-0,5
‡
(-0,6; -0,3)
-0,5
‡
(-0,6; -0,3)
-0,4
‡
(-0,6; -0,3)
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
66 (26,4)
79 (31,9)
81 (32,8)
127 (52,3)
§
120 (49,2)
§
Telesná hmotnosť (kg)
N = 250
N = 248
N = 247
N = 243
N = 244
Východisková hodnota (priemerná)
88,6
88,0
89,8
89,5
87,5
Zmena oproti východiskovej hodnote(priemer LS
†
)
-2,7
-3,7
-0,7
-2,5
-2,9
Rozdiel od sitagliptínu
-1,8
‡
(-2,5; -1,2)
-2,3
‡
(-2,9; -1,6)
(priemer LS
†
, 95% IS)
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s kontrolnou skupinou.
§
p < 0,001 v porovnaní s príslušnou dávkou ertugliflozínu alebo sitagliptínu (na základe porovnaní
upravených pomerov pravdepodobnosti z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom a sitagliptínom
Celkovo 463 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných metformínom
(≥ 1 500 mg/deň) a sitagliptínom 100 mg jedenkrát denne sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, 26-týždňovej, placebom kontrolovanej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu. Pacienti boli randomizovaní na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát denne ako doplnok k pokračujúcej základnej liečbe metformínom a sitagliptínom (pozri tabuľku 6).
Tabuľka 6: Výsledky v 26. týždni zo štúdie ertugliflozínu ako prídavnej liečby v kombinácii s metformínom a sitagliptínom*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Placebo
HbA1c (%)
N = 156
N = 153
N = 153
Východisková hodnota (priemerná)
8,1
8,0
8,0
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-0,8-0,7
‡
(-0.9; -0,5)
-0,9-0,8
‡
(-0,9; -0,6)
-0,1
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
50 (32,1)
§
61 (39,9)
§
26 (17,0)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 156
N = 153
N = 153
Východisková hodnota (priemerná)
87,6
86,6
86,5
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-3,3-2,0
‡
(-2,6; -1,4)
-3,0-1,7
‡
(-2,3; -1,1)
-1,3
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, predchádzajúce antihyperglykemické lieky, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom.
§ p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti
z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Kombinovaná liečba ertugliflozínom a sitagliptínom
Celkovo 291 pacientov s diabetom 2. typu nedostatočne kontrolovaných diétou a cvičením sa zúčastnilo randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, placebom kontrolovanej, 26-týždňovej štúdie na vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti ertugliflozínu v kombinácii so sitagliptínom. Títo pacienti, ktorí nedostávali žiadnu základnú antihyperglykemickú liečbu, boli randomizovaní na
podávanie ertugliflozínu 5 mg alebo ertugliflozínu 15 mg v kombinácii so sitagliptínom (100 mg) alebo placeba jedenkrát denne (pozri tabuľku 7).
Tabuľka 7: Výsledky v 26. týždni zo štúdie kombinovanej liečby ertugliflozínu a sitagliptínu*
Ertugliflozín5 mg + sitagliptín
Ertugliflozín15 mg + sitagliptín
Placebo
HbA1c (%)
N = 98
N = 96
N = 96
Východisková hodnota (priemerná)
8,9
9,0
9,0
Zmena oproti východiskovej hodnote
-1,6
-1,7
-0,4
(priemer LS
†
)
-1,2
‡
(-1,5; -
-1,2
‡
(-1,6; -
Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
0,8)
0,9)
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
35 (35,7)
§
30 (31,3)
§
8 (8,3)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 98
N = 96
N = 97
Východisková hodnota (priemerná)
90,8
91,3
95,0
Zmena oproti východiskovej hodnote
-2,9
-3,0
-0,9
(priemer LS
†
)
-2,0
‡
(-3,0; -
-2,1
‡
(-3,1; -
Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
1,0)
1,1)
* N zahŕňa všetkých pacientov, ktorí dostali minimálne jednu dávku skúšaného lieku a mali aspoň
jedno stanovenie výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom.
§ p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti
z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s inzulínom (s metformínom alebo bez neho) V 18-týždňovej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, placebom kontrolovanej glykemickej podštúdii VERTIS CV bolo celkovo 1 065 pacientov s diabetes mellitus 2. typu
a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením s nedostatočnou kontrolou glykémie (hemoglobín A1c [HbA1c] medzi 7 % a 10,5 %) so základnou liečbou inzulínom ≥ 20 jednotiek/deň (59 % pacientov tiež užívalo metformín ≥ 1 500 mg/deň) randomizovaných na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát denne (pozri tabuľku 8).
Tabuľka 8: Výsledky v 18. týždni zo štúdie ertugliflozínu ako prídavnej liečby v kombinácii s inzulínom (s metformínom alebo bez neho) u pacientov s diabetes mellitus 2. typu*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Placebo
HbA1c (%)
N = 348
N = 370
N = 347
Východisková hodnota (priemerná)
8,4
8,4
8,4
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-0,8-0,6
‡
(-0,7; -0,4)
-0,8-0,6
‡
(-0,8; -0,5)
-0,2
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
72 (20,7)
§
78 (21,1)
§
37 (10,7)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 348
N = 370
N = 347
Východisková hodnota (priemerná)
93,8
92,1
93,3
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-1,9-1,6
‡
(-2,1; -1,1)
-2,1-1,9
‡
(-2,4; -1,4)
-0,2
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
†
Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, skupinu s inzulínom, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom.
§ p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti
z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Ertugliflozín ako prídavná kombinovaná liečba s metformínom a sulfonylureou
V 18-týždňovej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej, placebom kontrolovanej glykemickej podštúdii VERTIS CV bolo celkovo 330 pacientov s diabetes mellitus 2. typu
a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením s nedostatočnou kontrolou glykémie (HbA1c medzi 7 % a 10,5 %) so základnou liečbou metformínom ≥ 1 500 mg/deň a sulfonylureou randomizovaných na podávanie ertugliflozínu 5 mg, ertugliflozínu 15 mg alebo placeba jedenkrát
denne (pozri tabuľku 9).
Tabuľka 9: Výsledky v 18. týždni zo štúdie ertugliflozínu ako prídavnej liečby v kombinácii s metformínom a sulfonylureou u pacientov s diabetes mellitus 2. typu*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Placebo
HbA1c (%)
N = 100
N = 113
N = 117
Východisková hodnota (priemerná)
8,4
8,3
8,3
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-0,9-0,7
‡
(-0.9; -0,4)
-1,0-0,8
‡
(-1,0; -0,5)
-0,2
Pacienti [N (%)] s HbA1c < 7 %
37 (37,0)
§
37 (32,7)
§
15 (12,8)
Telesná hmotnosť (kg)
N = 100
N = 113
N = 117
Východisková hodnota (priemerná)
92,1
92,9
90,5
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-2,0-1,6
‡
(-2,3; -0,8)
-2,4-1,9
‡
(-2,6; -1,2)
-0,5
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
† Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom.
§ p < 0,001 v porovnaní s placebom (na základe porovnaní upravených pomerov pravdepodobnosti
z modelu logistickej regresie s použitím viacnásobného pripočítania hodnôt chýbajúcich údajov).
Stredne závažná porucha funkcie obličiek
26-týždňová placebom kontrolovaná štúdia
Účinnosť ertugliflozínu sa tiež hodnotila osobitne v špecializovanej štúdii diabetických pacientov so
stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (468 pacientov s hodnotou eGFR ≥ 30 až
< 60 ml/min/1,73 m
2
).
Zmeny priemeru najmenších štvorcov ( LS) (95% IS) oproti východiskovej hodnote boli pre HbA1c -0,26 (-0,42; -0,11) v skupine s placebom, -0,29 (-0,44; -0,14) v skupine s ertugliflozínom
5 mg a -0,41 (-0,56; -0,27) v skupine s ertugliflozínom 15 mg. Zníženia HbA1c v skupinách
s ertugliflozínom sa významne nelíšili od placeba. Vopred špecifikovaná analýza glykemickej účinnosti bola zmarená použitím zakázaných súbežných antihyperglykemických liekov. V následnej analýze s vylúčením osôb, ktoré používali zakázané lieky, sa ertugliflozín 5 mg a 15 mg spájali so zníženiami HbA1c upravenými s ohľadom na placebo -0,14 (-0,36, 0,08) a -0,33 (-0,55, -0,11).
18-týždňová placebom kontrolovaná štúdia
V štúdii VERTIS CV malo 1 776 pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením stredne závažnú poruchu funkcie obličiek (eGFR
≥ 30 až < 60 ml/min/1,73 m
2
). Spomedzi nich malo 1 319 pacientov eGFR ≥ 45 až
< 60 ml/min/1,73 m
2
, vrátane 879 pacientov vystavených ertugliflozínu (pozri tabuľku 10) a 457
pacientov malo eGFR ≥ 30 až < 45 ml/min/1,73 m
2
, vrátane 299 pacientov vystavených ertugliflozínu.
Tabuľka 10: Výsledky v 18. týždni s ertugliflozínom u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a kardiovaskulárnym ochorením s východiskovou eGFR ≥ 45 až < 60 ml/min/1,73 m
2
*
Ertugliflozín 5 mg
Ertugliflozín 15 mg
Placebo
HbA1c (%)
N = 465
N = 413
N = 439
Východisková hodnota (priemerná)
8,2
8,2
8,2
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-0,5-0,3
‡
(-0.4; -0,1)
-0,6-0,3
‡
(-0,4; -0,2)
-0,3
Telesná hmotnosť (kg)
N = 465
N = 413
N = 439
Východisková hodnota (priemerná)
92,1
92,5
92,3
Zmena oproti východiskovej hodnote (priemer LS
†
)Rozdiel od placeba (priemer LS
†
, 95% IS)
-1,8-1,3
‡
(-1,7; -0,9)
-1,9-1,4
‡
(-1,8; -1,0)
-0,5
* N zahŕňa všetkých randomizovaných liečených pacientov, ktorí mali aspoň jedno stanovenie
výsledného parametra.
† Priemery najmenších štvorcov upravené na čas, východiskovú hodnotu eGFR a interakciu času podľa liečby.
‡ p < 0,001 v porovnaní s placebom.
U pacientov s hodnotou eGFR ≥ 30 až < 45 ml/min/1,73 m
2
bolo zníženie HbA1c z východiskovej hodnoty do 18. týždňa významne odlišné medzi placebom a ertugliflozínom 5 mg, ale nebolo významne odlišné medzi placebom a ertugliflozínom 15 mg.
Plazmatická hladina glukózy nalačno
V troch placebom kontrolovaných štúdiách viedol ertugliflozín k štatisticky významným zníženiam
plazmatických hladín glukózy nalačno (fasting plasma glucose, FPG). Zníženia FPG upravené
s ohľadom na placebo boli 1,92 mmol/l pre ertugliflozín 5 mg a 2,44 mmol/l pre ertugliflozín 15 mg vo forme monoterapie, 1,48 mmol/l pre ertugliflozín 5 mg a 2,12 mmol/l pre ertugliflozín 15 mg ako prídavnej liečby k metformínu a 1,40 mmol/l pre ertugliflozín 5 mg a 1,74 mmol/l pre ertugliflozín
15 mg ako prídavnej liečby k metformínu a sitagliptínu.
Kombinácia ertugliflozínu a sitagliptínu viedla k významne väčším zníženiam FPG v porovnaní so samotným sitagliptínom alebo ertugliflozínom alebo v porovnaní s placebom. Kombinácia ertugliflozínu 5 mg alebo 15 mg a sitagliptínu viedla k prírastkovým zníženiam FPG 0,46 až
0,65 mmol/l v porovnaní so samotným ertugliflozínom alebo 1,02 až 1,28 mmol/l v porovnaní so
samotným sitagliptínom. Zníženia pri ertugliflozíne 5 mg alebo 15 mg upravené s ohľadom na placebo v kombinácii so sitagliptínom boli 2,16 mmol/l a 2,56 mmol/l.
Účinnosť u pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 8 %
V štúdii monoterapie vykonanej popri diéte a cvičení u pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c od 7-10,5 %, mala podskupina pacientov v štúdii s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 8 % zníženie HbA1c upravené s ohľadom na placebo 1,11 % pri ertugliflozíne 5 mg a 1,52 % pri ertugliflozíne
15 mg.
V štúdii ertugliflozínu pridaného k metformínu u pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c od
7-10,5 %, boli zníženia HbA1c pre podskupinu pacientov v štúdii s východiskovou hodnotou HbA1c
≥ 9 % upravené s ohľadom na placebo 1,31 % pre ertugliflozín 5 mg a 1,43 % pre ertugliflozín 15 mg.
V štúdii pacientov nedostatočne kontrolovaných metformínom s východiskovou hodnotou HbA1c od 7,5-11 %, v podskupine pacientov s východiskovou hodnotou HbA1c ≥ 10 % viedla kombinácia
ertugliflozínu 5 mg so sitagliptínom k zníženiu HbA1c o 2,35 % a kombinácia ertugliflozínu 15 mg so sitagliptínom k zníženiu HbA1c o 2,66 % v porovnaní so znížením o 2,10 % v skupine so samotným
ertugliflozínom 5 mg, 1,30 % v skupine so samotným ertugliflozínom 15 mg a 1,82 % v skupine so samotným sitagliptínom.
Hladina glukózy po jedle
V štúdii monoterapie viedol ertugliflozín 5 mg a 15 mg k štatisticky významným zníženiam hladiny glukózy po jedle (post-prandial glucose, PPG) po 2 hodinách upraveným s ohľadom na placebo
v hodnote 3,83 mmol/l a 3,74 mmol/l.
Tlak krvi
V troch 26-týždňových placebom kontrolovaných štúdiách znížil ertugliflozín systolický tlak krvi (systolic blood pressure, SBP). Štatisticky významné zníženia SBP upravené s ohľadom na placebo sa pri ertugliflozíne 5 mg pohybovali v rozmedzí 2,9 mmHg až 3,7 mmHg a pri ertugliflozíne 15 mg
v rozmedzí 1,7 mmHg až 4,5 mmHg.
V 52-týždňovej aktívne kontrolovanej štúdii oproti glimepiridu boli zníženia SBP oproti východiskovej hodnote 2,2 mmHg pri ertugliflozíne 5 mg a 3,8 mmHg pri ertugliflozíne 15 mg, zatiaľ čo u osôb liečených glimepiridom došlo k zvýšeniu SBP oproti východiskovej hodnote o 1,0 mmHg.
Analýza podskupín
U pacientov s diabetom 2. typu liečených ertugliflozínom sa pozorovali klinicky významné zníženia HbA1c v podskupinách definovaných na základe veku, pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, geografickej oblasti, východiskového indexu telesnej hmotnosti (body mass index, BMI),
východiskovej hodnoty HbA1c a dĺžky trvania diabetes mellitus 2. typu.
Kardiovaskulárne výsledky
Účinok ertugliflozínu na kardiovaskulárne riziko u dospelých pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením sa hodnotil v štúdii VERTIS CV,
multicentrickom, mnohonárodnom, randomizovanom, dvojito zaslepenom, placebom kontrolovanom
udalosťami riadenom skúšaní. Štúdia porovnávala riziko výskytu závažnej nežiaducej
kardiovaskulárnej udalosti (major adverse cardiovascular event (MACE)) medzi ertugliflozínom a placebom, keď sa tieto pridali a súbežne užívali so štandardnými liečbami diabetu
a aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia.
Celkovo 8 246 pacientov bolo randomizovaných (placebo N = 2 747, ertugliflozín 5 mg N = 2 752, ertugliflozín 15 mg N = 2 747) a sledovaných počas mediánu 3 rokov. Priemerný vek bol 64 rokov a približne 70 % bolo mužov.
Všetci pacienti v štúdii mali na začiatku nedostatočne kontrolovaný diabetes mellitus 2. typu (HbA1c väčšie ako alebo rovné 7 %). Priemerné trvanie diabetes mellitus 2. typu bolo 13 rokov, priemerná východisková hodnota HbA1c bola 8,2 % a priemerná hodnota eGFR bola 76 ml/min/1,73m
2
. Na
začiatku boli pacienti liečení jedným (32 %) alebo viacerými (67 %) antidiabetickými liekmi vrátane metformínu (76 %), inzulínu (47 %), sulfonylureí (41 %), inhibítorov dipeptidyl peptidázy-4 (DPP-4) (11 %) a agonistov receptoru glukagónu podobného peptidu 1 (glucagon-like peptide-1, GLP-1) (3 %).
Takmer všetci pacienti (99 %) mali na začiatku stanovené aterosklerotické kardiovaskulárne
ochorenie. Približne 24 % pacientov malo v anamnéze srdcové zlyhanie. Primárnym cieľovým ukazovateľom vo VERTIS CV bol čas prvého výskytu MACE (kardiovaskulárna smrť, nefatálny
infarkt myokardu (IM) alebo nefatálna cievna mozgová príhoda).
Pre MACE preukázal ertugliflozín neinferioritu oproti placebu (pozri tabuľku 11). Výsledky pre jednotlivé dávky 5 mg a 15 mg boli v súlade s výsledkami v skupinách s kombinovanými dávkami.
U pacientov liečených ertugliflozínom bola miera hospitalizácií z dôvodu zlyhania srdca nižšia ako u pacientov liečených placebom (pozri tabuľku 11 a obrázok 1).
Tabuľka 11: Analýza MACE a jej zložiek a hospitalizácií z dôvodu zlyhania srdca zo štúdie VERTIS CV*
Cieľový ukazovateľ
†
Placebo (N = 2 747)
Ertugliflozín (N = 5 499)
Pomer rizika oproti placebu(IS)
‡
N (%)
Miera udalostí (na 100osoborokov)
N (%)
Miera udalostí (na 100osoborokov)
MACE (KV úmrtie,
327 (11,9)
4,0
653 (11,9)
3,9
0,97
nefatálny IM alebo nefatálna cievna
(0,85; 1,11)
mozgová príhoda)
Nefatálny IM
148 (5,4)
1,6
310 (5,6)
1,7
1,04(0,86; 1,27)
Nefatálna cievna
78 (2,8)
0,8
157 (2,9)
0,8
1,00
mozgová príhoda
(0,76; 1,32)
KV úmrtie
184 (6,7)
1,9
341 (6,2)
1,8
0,92(0,77; 1,11)
Hospitalizácia z dôvodu
99 (3,6)
1,1
139 (2,5)
0,7
0,70
zlyhania srdca
#
(0,54; 0,90)
N=počet pacientov, IS=interval spoľahlivosti, KV=kardiovaskulárne, IM=infarkt myokardu.
* Analyzovaná skupina podľa liečebného zámeru.
†
MACE sa hodnotila u osôb, ktoré užili aspoň jednu dávku skúšaného lieku a pri osobách, ktoré prerušili užívanie skúšaného lieku pred koncom štúdie sa vynechali udalosti, ktoré sa vyskytli viac ako 365 dní po poslednej dávke skúšaného lieku. Ďalšie ukazovatele sa hodnotili s použitím všetkých randomizovaných osôb a udalostí, ktoré sa vyskytli v akomkoľvek čase po prvej dávke skúšaného lieku až do dňa posledného kontaktu. Celkový počet prvých udalostí sa hodnotil pre každý ukazovateľ.
‡ Pre MACE je uvedený IS 95,6%, pre ostatné ukazovatele je uvedený IS 95%.
# Štatistická významnosť sa nehodnotila, pretože nebola súčasťou vopred špecifikovanej sekvenčnej
testovacej procedúry.
Obrázok 1: Čas do prvého výskytu hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhania
Placebo
Ertugliflozíny
5
Osoby s udalosťou (%)
4
3
2
1
0
0 0.5 1 2 3 4 5
Roky
Osoby s rizikom
Placebo 2 747 2 701 2 635 2 534 1 361 1 119 219
Ertugliflozíny 5 499 5 396 5 297 5 119 2 766 2 286 402
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s ertugliflozínom v jednej alebo viacerých podskupinách pediatrickej populácie v liečbe diabetes mellitus 2. typu (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Všeobecné
Steglatro sa nemá používať u pacientov s diabetes mellitus 1. typu. Môže to u týchto pacientov zvýšiť
riziko diabetickej ketoacidózy (DKA). Hypotenzia/deplécia objemu
Ertugliflozín spôsobuje osmotickú diurézu, ktorá môže viesť k zníženiu intravaskulárneho objemu.
Z tohto dôvodu sa po začatí liečby Steglatrom môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia (pozri časť
4.8
), najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek (eGFR nižšia ako 60 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl nižšia ako 60 ml/min), u starších pacientov (≥ 65 rokov), u pacientov užívajúcich diuretiká alebo
u pacientov podstupujúcich liečbu hypertenzie s hypotenziou v anamnéze. Pred začatím liečby Steglatrom sa má vyhodnotiť stav objemu a v prípade indikácie sa má upraviť. Po začatí liečby je potrebné sledovať prejavy a príznaky.
Na základe svojho mechanizmu účinku, ertugliflozín indukuje osmotickú diurézu, zvyšuje hladinu kreatinínu v sére a znižuje eGFR. Zvýšenia hladiny kreatinínu v sére a poklesy eGFR boli väčšie u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť
4.8
).
V prípade stavov, ktoré môžu viesť k strate tekutín (napr. gastrointestinálne ochorenie), sa u pacientov
liečených ertugliflozínom odporúča dôkladné sledovanie stavu objemu (napr. fyzikálne vyšetrenie, merania krvného tlaku, laboratórne vyšetrenia vrátane hematokritu) a elektrolytov. Má sa zvážiť dočasné prerušenie liečby ertugliflozínom dovtedy, kým nedôjde k úprave straty tekutín.
Diabetická ketoacidóza
U pacientov liečených inhibítormi sodík-glukózového kotransportéra 2 (sodium glucose
co-transporter-2, SGLT2) vrátane ertugliflozínu, boli v klinických skúšaniach a po uvedení lieku na trh hlásené zriedkavé prípady diabetickej ketoacidózy (diabetic ketoacidosis, DKA), vrátane život ohrozujúcich a fatálnych prípadov. V mnohých prípadoch bol prejav tohto stavu atypický s len mierne
zvýšenými hodnotami glukózy v krvi, do 14 mmol/l (250 mg/dl). Nie je známe, či sa DKA vyskytuje
s vyššou pravdepodobnosťou pri vyšších dávkach ertugliflozínu.
Riziko výskytu DKA sa musí zvážiť v prípade nešpecifických príznakov ako sú nauzea, vracanie,
anorexia, bolesť brucha, nadmerný smäd, ťažkosti s dýchaním, zmätenosť, neobvyklá únava alebo ospalosť. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, pacientov treba okamžite vyšetriť na ketoacidózu, bez ohľadu
na hladinu glukózy v krvi.
U pacientov so suspektnou alebo diagnostikovanou DKA sa má liečba ertugliflozínom okamžite
ukončiť.
Liečba sa má prerušiť u pacientov hospitalizovaných kvôli závažným chirurgickým zákrokom alebo
akútnym závažným ochoreniam. U týchto pacientov sa odporúča sledovať hladinu ketónov.
Uprednostňuje sa meranie hladiny ketónov v krvi namiesto moču. Liečba ertugliflozínom sa môže opäť začať, ak je hladina ketónov normálna a stav pacienta je stabilizovaný.
Pred začatím liečby ertugliflozínom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré ho môžu predisponovať ku ketoacidóze.
Pacienti, u ktorých môže byť vyššie riziko DKA, zahŕňajú pacientov s nízkou funkčnou rezervou betabuniek (napr. pacienti s diabetom 2. typu s nízkou hladinou C-peptidu alebo s latentným autoimunitným diabetom u dospelých (latent autoimmune diabetes in adults, LADA) alebo pacienti s pankreatitídou v anamnéze), pacientov s ochoreniami vedúcimi k obmedzenému príjmu potravy
alebo závažnej dehydratácii, pacientov, u ktorých sú dávky inzulínu znížené a pacientov so zvýšenou
potrebou inzulínu z dôvodu akútneho ochorenia, chirurgického zákroku alebo nadmerného požívania
alkoholu. U týchto pacientov sa majú používať inhibítory SGLT2 s opatrnosťou.
Obnovenie liečby inhibítormi SGLT2 u pacientov s DKA počas liečby inhibítormi SGLT2
v anamnéze sa neodporúča, pokiaľ nebol identifikovaný a vyriešený iný jednoznačný spúšťací faktor
DKA.
Bezpečnosť a účinnosť ertugliflozínu u pacientov s diabetom 1. typu sa nestanovili a ertugliflozín sa nemá používať na liečbu pacientov s diabetom 1. typu. Obmedzené údaje z klinických skúšaní naznačujú, že DKA sa vyskytuje často u pacientov s diabetom 1. typu liečených inhibítormi SGLT2.
Amputácie dolnej končatiny
V dlhodobej štúdii kardiovaskulárnych výsledkov VERTIS CV (eValuation of ERTugliflozin effIcacy and Safety, CardioVascular), štúdii u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a stanoveným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením, boli hlásené netraumatické amputácie dolnej končatiny (predovšetkým prstu) s výskytom 2 % (0,57 osôb s udalosťou na 100 pacientorokov)
v skupine s ertugliflozínom 5 mg, 2,1 % (0,60 osôb s udalosťou na 100 pacientorokov) v skupine
s ertugliflozínom 15 mg a 1,6 % (0,47 osôb s udalosťou na 100 pacientorokov) v skupine s placebom. Miery výskytu amputácií dolnej končatiny boli 0,75 a 0,96 oproti 0,74 udalostí na 100 pacientorokov pre ertugliflozín 5 mg a ertugliflozín 15 mg oproti placebu, v uvedenom poradí. V dlhodobých klinických štúdiách diabetes mellitus 2. typu s inhibítormi SGLT2 sa pozoroval zvýšený počet
prípadov amputácie dolnej končatiny (predovšetkým prstu). Nie je známe, či ide o skupinový účinok.
Je dôležité poučiť pacientov s diabetom o rutinnej preventívnej starostlivosti o chodidlá.
Porucha funkcie obličiek
Účinnosť ertugliflozínu na kontrolu glykémie závisí od funkcie obličiek a glykemická účinnosť je znížená u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek a pravdepodobne chýba
u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť
4.2
).
Liečba Steglatrom sa nemá začínať u pacientov s hodnotou eGFR nižšou ako 45 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl nižšou ako 45 ml/min. Liečba Steglatrom sa má ukončiť ak eGFR pretrváva na hodnote nižšej ako 30 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl pretrváva na hodnote nižšej ako 30 ml/min z dôvodu zníženia
účinnosti.
Sledovanie funkcie obličiek sa odporúča nasledovne:
pred začatím liečby ertugliflozínom a pravidelne počas liečby (pozri časť
4.2
),
častejšie u pacientov s hodnotou eGFR nižšou ako 60 ml/min/1,73 m
2
alebo CrCl nižšou ako 60 ml/min.
Hypoglykémia pri súbežnom používaní inzulínu a liečiv stimulujúcich sekréciu inzulínu
Ertugliflozín môže zvýšiť riziko hypoglykémie, keď sa používa v kombinácii s inzulínom a/alebo
liečivom stimulujúcim sekréciu inzulínu, o ktorých je známe, že spôsobujú hypoglykémiu (pozri časť
4.8). Preto na minimalizáciu rizika vzniku hypoglykémie môže byť potrebná nižšia dávka inzulínu
alebo liečiva stimulujúceho sekréciu inzulínu, ak sa používajú v kombinácii s ertugliflozínom (pozri
časti 4.2 a 4.5).
Mykotické infekcie pohlavných orgánov
Ertugliflozín zvyšuje riziko mykotických infekcií pohlavných orgánov. V skúšaniach s inhibítormi SGLT2 sa mykotické infekcie pohlavných orgánov objavili s väčšou pravdepodobnosťou u pacientov s mykotickými infekciami pohlavných orgánov v anamnéze a u mužov bez obriezky (pozri časť
4.8
). Pacientov je potrebné sledovať a vhodne liečiť.
Infekcie močových ciest
Vylučovanie glukózy v moči môže byť spojené so zvýšeným rizikom infekcií močových ciest (pozri
časť 4.8). Počas liečby pyelonefritídy alebo urosepsy sa má zvážiť dočasné prerušenie liečby
ertugliflozínom.
Nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna)
U pacientov a pacientok užívajúcich inhibítory SGLT2 boli po uvedení lieku na trh hlásené prípady nekrotizujúcej fasciitídy perinea (známej tiež ako Fournierova gangréna). Ide o zriedkavú, ale závažnú a potenciálne život ohrozujúcu udalosť, ktorá vyžaduje urgentný chirurgický zákrok a antibiotickú
liečbu.
Pacientov je potrebné upozorniť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytne kombinácia príznakov zahŕňajúcich bolesť, citlivosť, erytém alebo opuch v oblasti genitálií alebo perinea spolu s horúčkou alebo malátnosťou. Lekár si má byť vedomý, že nekrotizujúcej fasciitíde môže predchádzať urogenitálna infekcia alebo perineálny absces. V prípade podozrenia na Fournierovu gangrénu sa má podávanie Steglatra prerušiť a má sa urýchlene začať liečba (zahŕňajúca antibiotiká a chirurgickú excíziu a vyčistenie rany).
Starší pacienti
Starší pacienti môžu mať zvýšené riziko vzniku deplécie objemu a poruchy funkcie obličiek.
U pacientov vo veku 65 rokov a starších liečených ertugliflozínom bol vyšší výskyt nežiaducich reakcií súvisiacich s depléciou objemu v porovnaní s mladšími pacientmi. V dlhodobej štúdii kardiovaskulárnych výsledkov VERTIS CV boli bezpečnosť a účinnosť podobné u pacientov vo veku 65 rokov a starších v porovnaní s pacientmi mladšími ako 65 rokov (pozri časti
4.2
a
4.8
).
Zlyhávanie srdca
Nie je žiadna skúsenosť z klinických štúdií s ertugliflozínom u triedy IV podľa klasifikácie New York Heart Association (NYHA).
Laboratórne vyšetrenia moču
Vzhľadom na mechanizmus účinku, bude výsledok vyšetrenia glukózy v moči u pacientov užívajúcich Steglatro pozitívny. Na sledovanie kontroly glykémie sa majú použiť náhradné metódy.
Interferencia s testom na 1,5-anhydroglucitol (1,5-AG)
Sledovanie kontroly glykémie pomocou testu na 1,5-AG sa neodporúča, pretože stanovenia 1,5-AG na hodnotenie kontroly glykémie u pacientov užívajúcich inhibítory SGLT2 nie sú spoľahlivé. Na sledovanie kontroly glykémie sa majú použiť náhradné metódy.
Laktóza
Steglatro obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo
sodíka.