Bupropion Neuraxpharm 150 mg tablety s riadeným uvoľňovaním

Záchvaty Odporúčaná dávka tabliet s riadeným uvoľňovaním bupropiónu sa nemá prekročiť, pretože bupropión je spojený s rizikom vzniku záchvatu závislým od dávky.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ V klinických skúšaniach bol pri podávaní tabliet s riadeným uvoľňovaním bupropiónu v dávkach do 450 mg/deň celkový výskyt záchvatov približne 0,1 %. Pri použití Bupropionu Neuraxpharm existuje zvýšené riziko vzniku záchvatov pri prítomnosti predispozičných rizikových faktorov, ktoré znižujú záchvatový prah. Z tohto dôvodu sa Bupropion Neuraxpharm má podávať opatrne pacientom s jedným alebo viacerými predispozičnými stavmi k zníženému záchvatovému prahu. U všetkých pacientov sa majú zhodnotiť predispozičné rizikové faktory, ktoré zahŕňajú súbežné podávanie iných liekov, o ktorých je známe, že znižujú záchvatový prah (napr. antipsychotiká, antidepresíva, antimalariká, tramadol, teofylín, systémové steroidy, chinolóny a sedatívne antihistaminiká) abúzus alkoholu (pozri tiež časť 4.3 ) úraz hlavy v anamnéze diabetes liečený hypoglykemikami alebo inzulínom používanie stimulancií alebo anorektík Bupropion Neuraxpharm sa musí vysadiť a nesmie sa odporúčať u pacientov, u ktorých sa počas liečby vyskytne záchvat. Interakcie (pozri časť 4.5 ) Plazmatické hladiny bupropiónu a jeho metabolitov sa môžu v dôsledku farmakokinetických interakcií zmeniť, čo môže zvýšiť možnosť nežiaducich účinkov (napr. suchosť v ústach, insomnia, záchvaty). Z tohto dôvodu je potrebná opatrnosť pri súbežnom podávaní bupropiónu s liekmi, ktoré môžu indukovať alebo inhibovať metabolizmus bupropiónu. Bupropión inhibuje metabolizmus sprostredkovaný cytochrómom P450 2D6. Odporúča sa opatrnosť pri súbežnom podávaní liekov metabolizovaných týmto enzýmom. V literatúre bolo preukázané, že lieky, ktoré inhibujú CYP2D6, môžu viesť k zníženiu koncentrácií endoxifénu, ktorý je aktívnym metabolitom tamoxifénu. Preto by sa malo, ak je to možné, vyhnúť užívaniu bupropiónu, ktorý je inhibítorom CYP2D6, počas liečby tamoxifénom (pozri časť 4.5 ). Neuropsychiatria Samovražda/samovražedné predstavy alebo klinické zhoršenie Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodením a samovraždou (udalosti spojené so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Nakoľko zlepšenie sa nemusí ukázať počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti musia byť starostlivo monitorovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania. Pacienti s anamnézou suicidálnych príhod alebo významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo samovražedných pokusov, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby. Meta-analýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresívnych liekov u dospelých pacientov s psychiatrickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania pri antidepresívach v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov. Pacientov, obzvlášť s vysokým rizikom, je potrebné hlavne na začiatku liečby a po zmene dávkovania starostlivo monitorovať. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a neobyčajných zmien v správaní a vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia. Je potrebné vedieť, že nástup niektorých neuropsychiatrických symptómov by mohol súvisieť buď so základným stavom ochorenia, alebo s užívaním lieku (pozri nižšie uvedené Neuropsychiatrické symptómy zahŕňajúce mániu a bipolárnu poruchu, pozri časť 4.8 ). U pacientov, u ktorých dôjde k vzniku samovražedných predstáv/správania, sa má zvážiť zmena režimu liečby, vrátane možného vysadenia lieku, hlavne ak sú tieto symptómy ťažké, vzniknú náhle, alebo ak neboli súčasťou prejavujúcich sa symptómov pacienta. Neuropsychiatrické symptómy zahŕňajúce mániu a bipolárnu poruchu Bol hlásený výskyt neuropsychiatrických symptómov (pozri časť 4.8 ). Boli pozorované hlavne psychotické symptómy a symptómy mánie, predovšetkým u pacientov s psychiatrickým ochorením v anamnéze. Depresívna epizóda môže byť okrem toho počiatočným prejavom bipolárnej poruchy. Všeobecne sa vie (aj keď to nie je preukázané v kontrolovaných skúšaniach), že liečba takejto epizódy samotným antidepresívom môže zvýšiť pravdepodobnosť vyvolania zmiešanej/manickej epizódy u pacienta vystaveného riziku bipolárnej poruchy. Obmedzené klinické údaje o použití bupropiónu v kombinácii so stabilizátormi nálady u pacientov s bipolárnou poruchou v anamnéze poukazujú na nízku mieru prešmyku do mánie. Pred začatím liečby antidepresívom majú byť pacienti náležite vyšetrení, aby sa zistilo, či sú vystavení riziku bipolárnej poruchy; takéto vyšetrenie má zahŕňať detailné posúdenie psychiatrickej anamnézy, vrátane rodinnej anamnézy, zamerané na výskyt samovrážd, bipolárnej poruchy a depresie. Údaje u zvierat poukazujú na možnosť vzniku abúzu. Skúšania zamerané na náchylnosť k abúzu u ľudí a rozsiahle klinické skúsenosti však ukazujú, že bupropión má nízky potenciál pre vyvolanie abúzu. Klinické skúsenosti s bupropiónom u pacientov podrobujúcich sa elektrokonvulzívnej liečbe (ECT) sú obmedzené. U pacientov podrobujúcich sa ECT súbežne s liečbou bupropiónu je potrebná opatrnosť. Precitlivenosť Ak u pacientov dôjde počas liečby k reakciám z precitlivenosti, musí sa Bupropion Neuraxpharm okamžite vysadiť. Lekári si majú byť vedomí toho, že príznaky môžu progredovať alebo sa znovu objaviť aj po vysadení Bupropionu Neuraxpharm a musia zabezpečiť, aby bola symptomatická liečba podávaná počas dostatočne dlhej doby (najmenej počas jedného týždňa). Príznaky zvyčajne zahŕňajú kožnú vyrážku, pruritus, urtikáriu alebo bolesť na hrudníku, ale závažnejšie reakcie môžu zahŕňať angioedém, dyspnoe/bronchospazmus, anafylaktický šok a multiformný erytém. Artralgia, myalgia a horúčka boli taktiež hlásené v súvislosti s vyrážkou a inými príznakmi svedčiacimi o oneskorenej precitlivenosti (pozri časť 4.8 ). U väčšiny pacientov sa príznaky zmiernili po vysadení bupropiónu a začatí liečby antihistaminikami alebo kortikosteroidmi a postupom času vymizli. Závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe cutaneous adverse reactions, SCAR) V súvislosti s liečbou bupropiónom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR), ako je Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN), akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (AGEP) a lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné. Pacienti majú byť informovaní o prejavoch a príznakoch a majú byť starostlivo sledovaní z dôvodu výskytu kožných reakcií. Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, liečba bupropiónom sa má okamžite ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba (podľa potreby). Ak sa u pacienta v súvislosti s užívaním bupropiónu objavila závažná reakcia, ako je SJS, TEN, AGEP alebo DRESS, liečba sa u tohto pacienta už viac nesmie znovu začať. Kardiovaskulárne ochorenie Existujú obmedzené klinické skúsenosti s použitím bupropiónu na liečbu depresie u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Pri používaní bupropiónu u týchto pacientov je potrebná opatrnosť. Bupropión však bol zvyčajne dobre tolerovaný v štúdiách zameraných na odvykanie od fajčenia u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym ochorením (pozri časť 5.1 ). Brugadov syndróm Bupropión môže demaskovať Brugadov syndróm, zriedkavé dedičné ochorenie sodíkového kanála v srdci s charakteristickými zmenami na EKG (blokáda pravého ramienka a elevácia ST segmentu v pravých prekordiálnych zvodoch), ktoré môže viesť k zástave srdca alebo náhlej smrti. Odporúča sa opatrnosť u pacientov s Brugadovým syndrómom alebo rodinnou anamnézou zástavy srdca alebo náhlej smrti. Krvný tlak Dokázalo sa, že bupropión nespôsobuje významné zvýšenie krvného tlaku u nedepresívnych pacientov s hypertenziou 1. stupňa. V klinickej praxi však bola u pacientov užívajúcich bupropión hlásená hypertenzia, ktorá môže byť v niektorých prípadoch ťažká (pozri časť 4.8 ) a môže si vyžadovať akútnu liečbu. Toto sa pozorovalo u pacientov s už existujúcou aj bez už existujúcej hypertenzie. Na začiatku liečby sa má zistiť bazálny krvný tlak a následne sa má sledovať, hlavne u pacientov s už existujúcou hypertenziou. Ak sa spozoruje klinicky významné zvýšenie krvného tlaku, má sa zvážiť vysadenie Bupropionu Neuraxpharm. Súbežné používanie bupropiónu a nikotínového transdermálneho systému môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku. Osobitné skupiny pacientov Pediatrická populácia U detí a dospievajúcich s depresívnou poruchou a inými psychiatrickými poruchami a ochoreniami je liečba antidepresívami spojená so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok a samovražedného správania. Pacienti s poruchou funkcie pečene Bupropión sa v rozsiahlej miere metabolizuje v pečeni na aktívne metabolity, ktoré sú ďalej metabolizované. U pacientov s ľahkou až stredne ťažkou cirhózou pečene sa v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi nepozorovali žiadne štatisticky významné rozdiely vo farmakokinetike bupropiónu, ale plazmatické hladiny bupropiónu u jednotlivých pacientov vykazovali vyššiu variabilitu. Z tohto dôvodu sa má Bupropion Neuraxpharm používať opatrne u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2 ). Všetci pacienti s poruchou funkcie pečene majú byť pozorne sledovaní kvôli možným nežiaducim účinkom (napr. insomnia, suchosť v ústach, záchvaty), ktoré by mohli signalizovať vysoké hladiny liečiva alebo jeho metabolitov. Pacienti s poruchou funkcie obličiek Bupropión sa vylučuje hlavne močom vo forme metabolitov. Z toho dôvodu sa bupropión a jeho aktívne metabolity môžu u pacientov s poruchou funkcie obličiek kumulovať vo väčšej miere ako zvyčajne. Pacient má byť pozorne sledovaný kvôli možným nežiaducim účinkom (napr. insomnia, suchosť v ústach, záchvaty), ktoré by mohli signalizovať vysoké hladiny liečiva alebo jeho metabolitov (pozri časť 4.2 ). Staršie osoby U starších osôb nebola účinnosť jednoznačne preukázaná. V klinickom skúšaní staršie osoby dodržiavali rovnakú dávkovaciu schému ako dospelí (pozri časť 4.2 Použitie u dospelých a časť 5.2). U niektorých starších jedincov nie je možné vylúčiť väčšiu vnímavosť. Ovplyvnenie výsledkov vyšetrenia moču Vzhľadom na to, že bupropión má chemickú štruktúru podobnú amfetamínu, ovplyvňuje výsledky niektorých testov na rýchlu detekciu prítomnosti drog v moči, čo môže viesť k falošnej pozitivite výsledkov, hlavne na prítomnosť amfetamínov. Pozitívny výsledok treba zvyčajne potvrdiť špecifickejšou metódou. Nevhodné cesty podania Bupropion Neuraxpharm je určený len na perorálne použitie. Hlásená bola inhalácia rozdrvených tabliet alebo injekčné podanie rozpusteného bupropiónu, ktoré môžu viesť k rýchlemu uvoľňovaniu, rýchlejšej absorpcii a k potenciálnemu predávkovaniu. Keď bol bupropión podaný intranazálne alebo parenterálnou injekciou, boli hlásené záchvaty kŕčov a/alebo prípady smrti. Sérotonínový syndróm V období po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady sérotonínového syndrómu, potenciálne život ohrozujúceho stavu, keď bol bupropión súbežne podávaný so sérotonínergickou látkou, akou sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (Selective Serotonin Reuptake Inhibitors, SSRI) alebo selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (Serotonin Norepinephrine Reuptake Inhibitors, SNRI) (pozri časť 4.5 ). Ak je súbežná liečba s inými sérotonínergickými látkami klinicky nevyhnutná, odporúča sa pozorné sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby a v období zvyšovania dávky. Sérotonínový syndróm môže zahŕňať zmeny duševného stavu (napr. agitovanosť, halucinácie, kómu), autonómnu nestabilitu (napr. tachykardiu, nestabilný krvný tlak, hypertermiu), neuromuskulárne abnormality (napr. hyperreflexiu, poruchu koordinácie, stuhnutosť) a/alebo gastrointestinálne príznaky (napr. nauzeu, vracanie, hnačku). V prípade podozrenia na sérotonínový syndróm sa má v závislosti od závažnosti príznakov zvážiť zníženie dávky alebo ukončenie liečby.