Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
ATC kód
H02CA02
Zdroj
TFDA
Farmakoterapeutická skupina: Antikortikosteroidy, ATC kód: H02CA02 Mechanizmus účinku
Osilodrostat je inhibítor syntézy kortizolu. Účinne inhibuje 11β-hydroxylázu (CYP11B1), enzým zodpovedný za posledný krok biosyntézy kortizolu v nadobličkovej žľaze.
Inhibícia CYP11B1 sa spája s akumuláciou prekurzorov, napr. 11-deoxykortizolu, a zrýchlením biosyntézy v nadobličkách, vrátane androgénov. Pri Cushingovej chorobe pokles koncentrácie
kortizolu v plazme stimuluje aj sekréciu ACTH mechanizmom spätnej väzby, čo zrýchľuje biosyntézu steroidov (pozri časť
4.8
).
Farmakodynamické účinky
V podrobnej štúdii QT (n=86 zdravých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok) s osilodrostatom boli maximálne rozdiely trvania intervalu QTcF oproti placebu 1,73 ms (90 % IS: 0,15; 3,31) pri dávke 10 mg a 25,38 ms (90 % IS: 23,53; 27,22) pri supraterapeutickej dávke 150 mg. Na základe interpolácie týchto výsledkov sa odhaduje, že priemerné maximálne predĺženie pri najvyššej odporúčanej dávke 30 mg je +5,3 ms.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť osilodrostatu u dospelých pacientov s endogénnym Cushingovým syndrómom sa vyhodnotili v dvoch multicentrických štúdiách fázy III (štúdie C2301 a C2302).
Štúdia C2301 je štúdia s randomizovaným vysadením liečby a štúdia C2302 je dvojito zaslepená, randomizovaná štúdia porovnávajúca osilodrostat s placebom.
Štúdia C2301
Štúdia C2301 pozostávala z 26-týždňového obdobia otvorenej liečby osilodrostatom v jednej skupine, po ktorom nasledovalo 8-týždňové dvojito zaslepené obdobie randomizovaného vysadenia liečby, keď boli pacienti randomizovaní v pomere 1:1 buď na podávanie osilodrostatu, alebo placeba, a následného 14-týždňového obdobia otvorenej liečby osilodrostatom. Pacienti, u ktorých sa udržal klinický prínos osilodrostatu, mohli pokračovať v období dlhodobého predĺženia, kým posledný pacient nedosiahol 72. týždeň, aby sa získali ďalšie údaje o účinnosti a bezpečnosti.
Kritériá pre zaradenie do štúdie zahŕňali Cushingovu chorobu (s potvrdením hypofýzy ako zdroja nadbytku adrenokortikotropného hormónu) a priemernú hodnotu voľného kortizolu v moči (mean urinary free cortisol, mUFC, odvodenú z troch 24-hodinových odberov moču) väčšiu ako 1,5-násobok hornej hranice normálu (upper limit of normal, ULN) pri skríningu.
Celkovo bolo do štúdie zaradených 137 dospelých pacientov. Priemerný vek pacientov bol 41,2 roka a
väčšinu tvorili pacientky (77 %). Sedem pacientov bolo vo veku 65 rokov alebo starších. Predchádzajúca liečba zahŕňala operáciu hypofýzy u 88 % pacientov a predchádzajúcu medikamentóznu liečbu u 75 % pacientov. Priemer a medián východiskových koncentrácií mUFC boli 1006,0 nmol/24 h (7 x ULN) a 476,4 nmol/24 h (3 x ULN), v uvedenom poradí
(ULN: 138 nmol/24 h). K sprievodným ochoreniam pri zaradení do štúdie patrili hypertenzia (67,9 %
pacientov), obezita (29,9 %), diabetes mellitus (21,9 %) a osteoporóza (27,7 %).
Pacienti dostali začiatočnú dávku 2 mg osilodrostatu dvakrát denne a dávka sa mohla titrovať nahor
na základe individuálnej odpovede a znášanlivosti počas začiatočného 12-týždňového obdobia. Pacienti bez ďalšieho zvyšovania dávky počas nasledujúcich 12 týždňov a s mUFC ≤ULN v 24. týždni boli randomizovaní v 26. týždni v pomere 1:1 na podávanie buď osilodrostatu, alebo zodpovedajúceho placeba počas 8 týždňov (obdobie dvojito zaslepeného randomizovaného vysadenia liečby),
po ktorých nasledovalo otvorené podávanie osilodrostatu počas zvyšku štúdie. V 26. týždni bolo
71 pacientov randomizovaných v pomere 1:1 na ďalšie podávanie osilodrostatu (n=36), alebo prechod na placebo (n=35). Pacienti, ktorí v 24. týždni nespĺňali kritériá pre randomizáciu (n=47), pokračovali v otvorenej liečbe osilodrostatom. Devätnásť pacientov ukončilo liečbu pred 26. týždňom, 113 pacientov dokončilo 48. týždeň a 106 pacientov vstúpilo do fázy predĺženia. Ďalších 8 pacientov ukončilo liečbu medzi 48. týždňom a 72. týždňom.
Primárnym cieľom bolo porovnať podiel pacientov s kompletnou odpoveďou na liečbu v 34. týždni (koniec 8-týždňového obdobia randomizovaného vysadenia liečby) medzi pacientmi randomizovanými na pokračujúcu aktívnu liečbu a na placebo. Pre primárny cieľový ukazovateľ bola kompletná odpoveď definovaná ako hodnota mUFC ≤ULN v 34. týždni. Pacienti, ktorých dávka sa zvyšovala počas obdobia randomizovaného vysadenia liečby alebo ktorí prerušili randomizovanú
liečbu, sa považovali za pacientov bez odpovede. Kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom bolo vyhodnotiť podiel kompletných odpovedí v 24. týždni. Pacienti, ktorých dávka sa zvyšovala medzi 12. a 24. týždňom a pacienti bez platného stanovenia mUFC v 24. týždni sa pre kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ rátali ako pacienti bez odpovede.
Výsledky
Štúdia C2301 splnila svoj primárny a kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ (tabuľka 2).
Medián koncentrácií mUFC sa znížil na 62,5 nmol/24 h (zmena oproti východiskovej hodnote -84,1 %, n=125) v 12. týždni, na 75,5 nmol/24 h (-82,3 %, n=125) v 24. týždni a
na 63,3 nmol/24 h (-87,9 %, n=108) v 48. týždni a na 64 nmol/24 h (-86,6 %, n=96) v 72. týždni. Medián času do prvej normálnej hodnoty mUFC s eskaláciou dávky použitej v štúdii bol 41 dní.
Tabuľka 2 Kľúčové výsledky: štúdia fázy III s pacientmi s Cushingovou chorobou (štúdia C2301)
Osilodrostat n=36
Placebo n=34
Primárny cieľový ukazovateľ: Podiel pacientov s odpoveďou na liečbu na konci obdobiarandomizovaného vysadenia liečby(34. týždeň) n (%) (95 % IS)
31 (86,1)(70,5; 95,3)
10 (29,4)(15,1; 47,5)
Rozdiel podielov s odpoveďou na liečbu (pomer pravdepodobnosti):osilodrostat oproti placebu
13,7 (3,7; 53,4)2-stranná hodnota p <0,001
Sekundárne cieľové ukazovatele
Všetci pacienti N=137
Kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ: Podiel pacientov s mUFC≤ ULN po 24. týždni a bez zvýšenia dávky po 12. týždni (95 % IS)
72 (52,6 %)(43,9; 61,1)
Podiel kompletných odpovedí mUFC (mUFC ≤ ULN) v 48. týždni(95 % IS)
91 (66,4 %)(57,9; 74,3)
Podiel kompletných odpovedí mUFC (mUFC ≤ ULN) v 72. týždni(95 % IS)
86 (62,8 %)(54,1; 70,9)
mUFC: priemerná hodnota voľného kortizolu v moči; ULN: horná hranica normálu; IS: interval spoľahlivosti; odpoveď: mUFC ≤ ULN.
Zlepšenie sa pozorovalo pri kardiovaskulárnych a metabolických parametroch (tabuľka 3) a 85,6 % pacientov, ktorých hodnotenie je k dispozícii, vykazovalo zlepšenie aspoň jedného fyzického znaku Cushingovej choroby v 48. týždni. Pri dlhšom sledovaní sa zachovali zlepšenia kardiovaskulárnych a metabolických parametrov a fyzických znakov Cushingovej choroby.
Tabuľka 3 Kardiovaskulárne a metabolické parametre
Východisková hodnota
24. týždeň
48. týždeň
Systolický tlak krvi (mmHg)
132,2
124,9 (-4,1 %)
121,7 (-6,8 %)
Diastolický tlak krvi (mmHg)
85,3
81,0 (-3,8 %)
78,9 (-6,6 %)
Telesná hmotnosť (kg)
80,8
77,3 (-3,0 %)
75,5 (-4,6 %)
Obvod pásu (cm)
103,4
99,1 (-2,6 %)
97,4 (-4,2 %)
HbA1c (%)
6,0
5,6 (-4,6 %)
5,6 (-5,4 %)
Liečba osilodrostatom mala za následok aj zlepšenie hodnotení hlásených pacientmi. Zlepšenia oproti východiskovým hodnotám nad stanoveným minimálnym významným rozdielom (minimal important difference, MID) sa pozorovali pri kvalite života pri Cushingovej chorobe (celkové skóre, podstupnica Physical Problems a podstupnica Psychosocial Issues), skóre EQ-5D Utility index a BDI-II (depresia). Priemerné celkové skóre kvality života pri Cushingovej chorobe sa zlepšilo z východiskovej hodnoty 42,2 na 58,2 (+14,0; zmena oproti východiskovej hodnote +52,3 %) v 48. týždni. Zlepšenia pozorované počas hlavnej fázy sa zachovali aj vo fáze predĺženia.
Štúdia C2302
V štúdii C2302 sa použil dvojito zaslepený, placebom kontrolovaný dizajn u 74 dospelých pacientov (z ktorých 73 bolo liečených) s Cushingovou chorobou. Štúdia pozostávala z hlavnej fázy 12 týždňov dvojito zaslepeného, placebom kontrolovaného obdobia s následným 36-týždňovým obdobím otvorenej liečby osilodrostatom. Kritériá vhodnosti zahŕňali priemernú hodnotu voľného kortizolu
v moči ((mUFC), odvodenú z troch 24-hodinových odberov moču) väčšiu ako 1,3-násobok hornej hranice normálu (ULN = 138 nmol/24 h) pri skríningu a potvrdenie hypofýzy ako zdroja nadbytku ACTH.
Priemerný vek zaradených pacientov bol 41,2 roka a 84 % z nich tvorili pacientky. Celkovo 87,7 % pacientov absolvovalo pred zaradením do štúdie operáciu a 12,3 % pacientov podstúpilo pred začiatkom štúdie rádioterapiu. V lekárskej anamnéze zaradených pacientov boli hlásené tieto relevantné sprievodné ochorenia: hypertenzia (61,6 %), obezita (13,7 %), diabetes mellitus (16,4 %) a osteoporóza (26,0 %). Medián východiskovej hodnoty hladiny mUFC bol 340,3 nmol/24 h
(2,5 x ULN) a priemer bol 431,7 nmol/24 h (3 x ULN).
Vo východiskovom bode boli pacienti náhodne pridelení v pomere 2:1 na podávanie 2 mg
osilodrostatu dvakrát denne alebo zodpovedajúceho placeba. Dávka sa mohla postupne zvyšovať
v 3-týždňových intervaloch až na 20 mg dvakrát denne. Na konci 12-týždňového dvojito zaslepeného, randomizovaného obdobia boli všetci pacienti liečení otvoreným osilodrostatom. Začiatočná dávka bola 2 mg dvakrát denne. Pacienti, ktorí dostávali dennú dávku < 2 mg dvakrát denne počas
12-týždňovej dvojito zaslepenej, randomizovanej, placebom kontrolovanej fázy, pokračovali so svojou poslednou dávkou z 1. obdobia bez ohľadu na liečbu.
Primárnym cieľom štúdie bolo porovnať podiel pacientov s kompletnou odpoveďou na liečbu (mUFC ≤ ULN) na konci 12-týždňového placebom kontrolovaného obdobia medzi pacientmi randomizovanými na osilodrostat a pacientmi randomizovanými na placebo. Pacienti, ktorí prerušili randomizovanú liečbu alebo prerušili štúdiu počas placebom kontrolovaného obdobia, sa považovali za pacientov bez odpovede. Kľúčovým sekundárnym cieľom bolo vyhodnotiť podiel pacientov
s kompletnou odpoveďou na liečbu v oboch skupinách spolu v 36. týždni (mUFC ≤ ULN) u pacientov, ktorí dostávali osilodrostat. Zníženia dávky a dočasné prerušenia dávky z bezpečnostných dôvodov nebránili tomu, aby sa pacienti započítali ako pacienti s kompletnou odpoveďou na liečbu pre kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ.
Výsledky
V štúdii C2302 bol splnený primárny cieľový ukazovateľ účinnosti (podiel pacientov s kompletnou odpoveďou na liečbu na konci 12-týždňového placebom kontrolovaného obdobia).
Tabuľka 4 Výsledky primárneho cieľového ukazovateľa – štúdia fázy III (C2302)
Osilodrostat n=48
Placebo n=25
Primárny cieľový ukazovateľ: Podiel pacientov s kompletnou odpoveďou na liečbu na konci 12- týždňového placebomkontrolovaného obdobia (95 % IS*)
37 (77,1)(62,7; 88,0)
2 (8,0)(1,0; 26,0)
Osilodrostat n=48
Placebo n=25
Rozdiel podielov s odpoveďou na liečbu (pomer pravdepodobnosti):osilodrostat oproti placebu
43,4 (7,1; 343,2)2-stranná hodnota p < 0,001
Sekundárne cieľové ukazovatele
Všetci pacienti N=73
Kľúčový sekundárny cieľový ukazovateľ: Podiel pacientovs kompletnou odpoveďou na liečbu po 36-týždňovej liečbe osilodrostatom v oboch skupinách spolu (95 % IS)
59/73 (80,8 %)(69,9; 89,1)
mUFC: priemerná hodnota voľného kortizolu v moči; ULN: horná hranica normálu; IS: interval spoľahlivosti; odpoveď: mUFC ≤ ULN.
Celkovo sa hodnota mUFC počas liečby osilodrostatom stabilne znižovala. Medián hodnoty mUFC sa znížil z 342,2 nmol/24 h (2,5 x ULN) vo východiskovom bode na 49,2 nmol/24 h (0,4 x ULN; zmena oproti východiskovému stavu -83,6 %) v 12. týždni u pacientov liečených osilodrostatom, kým
u pacientov, ktorí dostávali placebo, sa medián hodnoty mUFC zvýšil z 297,6 nmol/24 h (2,2 x ULN)
vo východiskovom bode na 305,5 nmol/24 h (2,2 x ULN; zmena oproti východiskovému stavu
+4,5 %).
Medián času do prvej normálnej hodnoty mUFC s eskaláciou dávky použitej v štúdii bol 35 dní
u pacientov liečených osilodrostatom.
Pri liečbe osilodrostatom sa preukázalo zlepšenie klinických a metabolických kardiovaskulárnych parametrov (napr. glukóza nalačno, systolický krvný tlak (SBP), diastolický krvný tlak (DBP), telesná hmotnosť a obvod pása) spojených s Cushingovou chorobou. Zlepšenie týchto parametrov sa pozorovalo už na konci placebom kontrolovaného obdobia (12. týždeň) a udržalo sa počas obdobia otvorenej liečby (12. až 48. týždeň).
Počas placebom kontrolovaného obdobia sa prejavil trend zlepšenia fyzických znakov Cushingovej choroby u vyššieho počtu pacientov v skupine s osilodrostatom v porovnaní so skupinou s placebom. Výnimky boli v oblastiach tvárového ruboru, strií a proximálnej svalovej atrofie.
Iné príčiny Cushingovho syndrómu
Účinnosť osilodrostatu sa hodnotila aj v štúdii u 9 dospelých japonských pacientov s inými príčinami Cushingovho syndrómu (adenóm nadobličiek, syndróm ektopického kortikotropného hormónu
a makronodulárna hyperplázia nadobličiek nezávislá od ACTH; štúdia C1201). V 12. týždni (primárny cieľový ukazovateľ) sa kompletná odpoveď (mUFC ≤ ULN) pozorovala u 6 pacientov (66,7 %) a čiastočná odpoveď (pokles mUFC o najmenej 50 %) u jedného ďalšieho pacienta (11,1 %). Medián priemernej dávky použitej v štúdii bol 2,6 mg/deň (rozmedzie 1,3 – 7,5 mg/deň). Priemerné trvanie liečby v tejto štúdii bolo 24 týždňov a dlhodobá expozícia bola obmedzená.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s osilodrostatom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie s hyperfunkciou kôry nadobličiek (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť
4.2
).
⚠️ Upozornenia
Hypokortizolizmus
Inhibícia syntézy kortizolu osilodrostatom mala za následok udalosti súvisiace s hypokortizolizmom, napr. syndróm z vysadenia kortizolu (symptomatický pokles koncentrácií kortizolu, ale ešte nad dolnou hranicou normálneho rozmedzia) a insuficienciu nadobličiek (koncentrácie kortizolu
pod normálnym rozmedzím).
Koncentrácie kortizolu sa majú kontrolovať v pravidelných intervaloch (pozri časť
4.2
), pretože udalosti súvisiace s hypokortizolizmom sa môžu vyskytnúť kedykoľvek počas liečby a po vysadení liečby. Odporúča sa ďalšie sledovanie, najmä za podmienok zvýšenej potreby kortizolu, napr.
pri fyzickom alebo psychickom strese, alebo počas zmien v súbežne podávaných liekoch, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu osilodrostatu (pozri časť
4.5
). Odporúča sa používať laboratórne metódy, ktoré nevykazujú významnú skríženú reaktivitu s prekurzormi kortizolu, napr. s 11-deoxykortizolom, ktoré sa môžu zvýšiť počas liečby osilodrostatom.
Pacienti majú byť poučení o prejavoch a príznakoch spojených s hypokortizolizmom (napr. nauzea, vracanie, únava, bolesť brucha, strata chuti do jedenia a závraty).
Symptomatickí pacienti majú byť monitorovaní pre hypotenziu, hyponatriémiu, hyperkaliémiu a/alebo hypoglykémiu. Pri podozrení na hypokortizolizmus sa majú stanoviť koncentrácie kortizolu a zvážiť dočasné zníženie dávky alebo vysadenie osilodrostatu. Po vysadení osilodrostatu môže niekoľko mesiacov pretrvávať supresia kortizolu bez ohľadu na podanú dávku osilodrostatu, čo si môže vyžadovať ďalšie monitorovanie. Ak je to potrebné, má sa začať substitučná liečba kortikosteroidmi. Isturisu možno po vymiznutí symptómov znovu podať v nižšej dávke za predpokladu, že koncentrácie kortizolu sú bez substitúcie glukokortikoidmi nad dolnou hranicou normálneho rozmedzia.
Predĺženie QTc
V podrobnej štúdii zameranej na QT sa osilodrostat spájal s predĺžením intervalu QT závislým
od dávky (priemerné maximálne odhadované zvýšenie QTcF o +5,3 ms pri najvyššej odporúčanej dávke 30 mg), čo môže vyvolať srdcové arytmie (pozri časť
5.1
). V klinických štúdiách boli hlásené nežiaduce reakcie predĺženia QT a klinicky významné EKG nálezy.
Má sa vykonať vyšetrenie elektrokardiogramu (EKG) pred začiatkom liečby Isturisou, do jedného týždňa od začatia liečby a neskôr podľa klinickej potreby. Ak interval QTc prekročí 480 ms
pred liečbou alebo počas nej, odporúča sa konzultácia s kardiológom. Môže byť potrebné dočasné zníženie dávky alebo prerušenie liečby.
Každá hypokaliémia, hypokalciémia alebo hypomagneziémia sa má korigovať pred podaním Isturisy a hladiny elektrolytov sa majú počas liečby pravidelne kontrolovať.
Isturisa sa má používať s opatrnosťou a pomer prínosu a rizika sa má starostlivo zvážiť u pacientov
s rizikovými faktormi pre predĺženie QT, napr.:
vrodený syndróm dlhého intervalu QT,
významné kardiovaskulárne ochorenie (vrátane kongestívneho zlyhávania srdca, nedávneho
infarktu myokardu, nestabilnej angíny, pretrvávajúcej ventrikulárnej tachykardie, pokročilej srdcovej blokády a klinicky významnej bradyarytmie), a
súbežne podávané lieky, o ktorých je známe, že predlžujú interval QT (pozri časť
4.5
).
Ak sa Isturisa používa u pacientov s týmito rizikovými faktormi, odporúča sa častejšie monitorovanie prostredníctvom EKG.
Rast kortikotropného nádoru
Ukončenie liečby osilodrostatom treba zvážiť u pacientov, u ktorých sa počas liečby rozvinie a na
MRI potvrdí invazívnosť kortikotropného nádoru.
Súbežné použitie so silnými inhibítormi a induktormi enzýmov
Opatrnosť a dôkladnejšie sledovanie sa odporúča, keď sa počas liečby osilodrostatom začína alebo končí liečba súbežne podávanými liekmi, ktoré silne inhibujú alebo indukujú viaceré enzýmy (pozri časť
4.5
), pretože môžu ovplyvniť expozíciu osilodrostatu a môžu mať za následok riziko nežiaducich udalostí (v dôsledku možného zvýšenia expozície) alebo zníženú účinnosť (v dôsledku možného zníženia expozície).
Ženy vo fertilnom veku
Isturisa môže spôsobiť poškodenie plodu. U žien vo fertilnom veku sa má pred začatím liečby Isturisou vylúčiť gravidita a tieto pacientky je potrebné poučiť o možnom riziku pre plod a nutnosti používať účinnú antikoncepciu počas liečby a najmenej jeden týždeň po skončení liečby (pozri časť
4.6
).
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.