Farmakoterapeutická skupina: Náhrady krvi a perfúzne roztoky. Roztoky elektrolytov. ATC kód: B05XA07
Mechanizmus účinku
Vápnik je esenciálny ión, ktorý je nevyhnutne potrebný pre normálnu funkciu mnohých biologických procesov organizmu, ako je vedenie nervových vzruchov, synaptická transmisia, sekrécia hormónov, srdcová automaticita, mitotická aktivita, spojenie kontrakcie-relaxácie vo svaloch, zrážanie krvi.
Vápnik je tiež hlavný intracelulárny mediátor, potrebný pre plnú aktivitu enzýmov. Z výpočtu týchto a mnohých ďalších funkcií vyplýva dôležitosť udržania fyziologických koncentrácií vápnikových iónov, pretože hypokalciémia sa môže manifestovať patologickými stavmi s ťažkým priebehom, ktoré ohrozujú život pacienta.
Úloha vápnika v regulácii excitability tkanív spočíva pravdepodobne v regulácii permeability bunkovej membrány pre ióny Na
+
a K
+
. Svalový akčný potenciál stimuluje uvoľňovanie vápenatých iónov zo sarkoplazmatického retikula a aktivuje kontrakciu. Mierne zníženie koncentrácie vápnika môže značne znížiť prah dráždivosti, čo má za následok vznik tetanických kŕčov. U niektorých pacientov s hypokalciémiou sa znížená koncentrácia iónov vápnika prejaví parestéziou, laryngeálnym spazmom, tetániou. Intravenóznou suplementáciou sa klinický obraz zmierni a po čase upraví.
Vápnik je nepostrádateľným iónom pre spojenie excitácie-kontrakcie v srdcovom svalovom tkanive, ako aj pre vedenie elektrických impulzov v určitých oblastiach srdca, najmä v oblasti AV uzla. Depolarizácia myokardiálnych vláken otvára napäťovo-závislé vápnikové kanály a spôsobuje pomalé vnútorné prúdy, ktoré sa tvoria cez plató akčného potenciálu. Tieto prúdy umožňujú permeáciu dostatočného množstva vápnikových iónov na uvoľnenie ďalších iónov zo sarkoplazmatického retikula a tým vyvolať kontrakciu. V rámci kardiovaskulárneho systému sa hypokalciémia manifestuje príznakmi, ako je hypotenzia, srdcová insuficiencia, dysrytmie (bradykardia, ventrikulárna fibrilácia). Ďalej sa môže prejaviť zníženou reakciou na liečivá, v mechanizme účinku ktorých sa zúčastňuje vápnik (noradrenalín, digoxín, dopamín). Pomalou intravenóznou aplikáciou ionizovaného kalcia sa obnoví u pacientov s hypokalciémiou vaskulárny tonus a upraví sa srdcová kontraktilita.
Vápnik hrá dôležitú úlohu pre udržanie integrity membrán slizníc, adhéziu buniek ako aj funkcie samotných bunkových membrán. Je potrebný pre exocytózu, a preto má dôležitú úlohu pre stimuláciu sekrécie u väčšiny exokrinných a endokrinných žliaz. Od iónov vápnika závisí uvoľňovanie katecholamínov z drene nadobličiek, neuromediátorov na synapsách, histamínu zo žírnych buniek atď. Aplikácia solí vápnika je indikovaná v šokových stavoch, kedy dochádza v organizme ku zvýšeniu priepustnosti bunkových membrán, a tým k úniku vápnika z vaskulárneho systému. Znížená schopnosť mobilizácie skeletálneho vápnika v dôsledku hypofunkcie PTH alebo deficiencie vitamínu D prispieva k zhoršeniu šokového stavu.
⚠️ Upozornenia
Intravenózne vápnikové preparáty dráždia vény, preto je potrebné riediť ich v 50 - 100 ml 5 % roztoku glukózy. Vápnik sa musí podávať opatrne u pacientov, ktorí sú na digitalisovej terapii, pretože hyperkalciémia pôsobí predispozične na digitalisovú toxicitu. Optimálna terapia vyžaduje časté monitorovanie hladín vápnika, horčíka, fosforu, draslíka a kreatinínu v sére, ako aj stanovenie elektrokardiografického a hemodynamického statusu.
Chlorid vápenatý je vo svojej podstate acidifikujúci, preto nie je vhodný na liečbu hypokalciémie u pacientov s renálnou insuficienciou a acidózou. Liek sa nesmie podať intramuskulárne, resp. paravenózne pre nebezpečenstvo vzniku nekróz.
Vápnik môže spôsobiť nekrózu pečene u novorodenca, ak sa podáva umbilikálnou žilou.