Spitomin 10 mg Tableta

Farmakoterapeutická skupina: Psycholeptiká, anxiolytiká, deriváty buspirónu ATC kód: N05BE01 Mechanizmus účinku Buspirónium-chlorid, liečivo tabliet Spitomin, je nebenzodiazepínové anxiolytikum.‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Presný mechanizmus účinku nie je známy. Buspirón a ďalšie deriváty azaspirodekandiónu (napr. ipsapirón, gepirón, tandospirón) sa líšia od derivátov benzodiazepínu. Nepôsobia na receptorový komplex benzodiazepín/GABA/chloridový ionofor, ale ako parciálne agonisty 5-HT1A receptorov dosahujú svoje účinky prostredníctvom modulácie sérotonergného systému. Tento účinok vedie k inhibícii premeny 5-HT a zníženiu frekvencie akčných potenciálov v 5-HT neurónoch dorzálnych nuclei raphae. Účinky buspirónu na pre- a postsynaptické 5-HT1A receptory sa líšia: v dorzálnych raphe nuclei presynapticky spôsobuje down-reguláciu a pôsobí ako úplný agonista a inhibuje aktivitu sérotonergných neurónov. Na postsynaptických hipokampálnych 5- HT1A receptoroch pôsobí buspirón ako parciálny agonista. (Buspirón je menej aktívny ako sérotonín, endogénny úplný agonista.) Buspirón má miernu afinitu aj k presynaptickým D2-receptorom, aj keď nie je jasné, či je táto vlastnosť dôležitá pre jeho anxiolytický účinok alebo nie. Vysoké dávky buspirónu viazaného na D2-receptory môžu vyvolať agonistické aj antagonistické účinky, tieto účinky sa však nikdy nevyskytujú v rozmedzí terapeutických dávok. Na základe svojej väzby na centrálne dopamínergné receptory môže buspirón vyvolávať príznaky podobné neuroleptickým (dystónia, pseudoparkinsonizmus, akatízia, tardívna dyskinéza), v klinických skúšaniach sa však takéto účinky nepozorovali. Krátko po začiatku liečby však bolo možné u malého percenta pacientov pozorovať nepokoj, ktorý môže naznačovať buď dopaminergné účinky (akatízia) alebo zvýšenú centrálnu noradrenergnú aktivitu. Farmakodynamické účinky Buspirón nemá žiadny významný účinok na benzodiazepínové receptory a neovplyvňuje väzbu GABA. Na rozdiel od benzodiazepínov nemá buspirón žiadne myorelaxačné ani antikonvulzívne účinky a jeho sedatívny účinok je výrazne slabší ako pri typickom anxiolytiku a nezhoršuje ani psychomotorické funkcie. Anxiolytická aktivita buspirónu je približne rovnaká ako u benzodiazepínov. Na rozdiel od benzodiazepínov však liečba buspirónom nevedie k tolerancii a závislosti a po prerušení liečby sa neobjavujú žiadne abstinenčné príznaky. Buspirón má postupný nástup účinku. Liečebné účinky sa začínajú prejavovať medzi 7. a 14. dňom liečby, pričom maximálny účinok sa dostaví až po približne 4 týždňoch liečby. Klinická účinnosť a bezpečnosť Pretrvávajúca úzkosť a generalizovaná úzkostná porucha Súhrnné údaje zo 6 dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných, 4-týždňových skúšaní buspirónu (dávka v rozmedzí od 10 do 60 mg) u 427 pacientov s generalizovanou úzkostnou poruchou (GUP) ukazujú, že skóre Hamiltonovej hodnotiacej škály úzkosti (Hamilton Anxiety Rating Scale, HAMA) bolo významne nižšie u pacientov liečených buspirónom ako u pacientov liečených placebom. Včasné zlepšenia niektorých položiek HAMA (úzkostná nálada, napätie a úzkostné správanie) sa prejavili za 1 týždeň. Všetky rôzne skupiny symptómov úzkosti sa progresívne zlepšujú pri liečbe buspirónom v priebehu 4 týždňov. Niekoľko štúdií zistilo, že buspirón a benzodiazepíny, ako sú diazepam, lorazepam, klorazepát, bromazepam, oxazepam a alprazolam, môžu mať porovnateľnú účinnosť výrazne vyššiu ako placebo pri zmierňovaní symptómov GUP. Hoci nástup účinku je pri buspiróne pomalší ako pri benzodiazepínoch, pacienti, ktorí užívajú buspirón, si môžu udržať zlepšenie symptómov GUP na dlhší čas ako pacienti liečení benzodiazepínmi. Účinnosť buspirónu pri dlhodobom užívaní, to znamená dlhšie ako 6 týždňov, nebola preukázaná kontrolovanými skúšaniami. V dvoch 12-mesačných multicentrových otvorených štúdiách (n = 964) však použitie buspirónu viedlo k významnej redukcii úzkosti podľa Hamiltonovej hodnotiacej škály úzkosti. Celkovo bol buspirón pri udržiavacej liečbe dobre tolerovaný. Podľa klinických odporúčaní pre dospelých s GUP je optimálne minimálne trvanie farmakologickej liečby na zníženie rizika relapsu 12 mesiacov. Je potrebné často prehodnocovať, či je potrebné v liečbe aj naďalej pokračovať (pozri časti 4.2 a 4.4 ). Depresia, adjuvantná liečba V dvoch 8-týždňových dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných skúšaniach u pacientov (n = 295) s depresiou a súbežnou úzkosťou viedlo užívanie buspirónu k významnému zlepšeniu symptómov depresie a úzkosti podľa Hamiltonovej hodnotiacej škály depresie (25-položková HAMD) a Hamiltonovej hodnotiacej škály pre úzkosť (HAMA). Zistilo sa, že buspirón je bezpečný a dobre tolerovaný v dávkach do 90 mg/deň. Nevyskytli sa žiadne závažné alebo neočakávané nežiaduce účinky. Poruchy užívania alkoholu, doplnková liečba V dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných skúšaniach (8-týždňové a 24-týždňové) u pacientov (n = 101) so závislosťou od alkoholu/zneužívaním alkoholu a komorbidnou úzkosťou (GUP) bol buspirón ako anxiolytikum superiórny voči placebu, bol dobre tolerovaný a bol spojený so znížením počtu dní, v ktorých pacienti prejavovali túžbu po alkohole a celkovým klinickým globálnym zlepšením. Pediatrická populácia Placebom kontrolované skúšania, v ktorých bolo 568 pacientov liečených buspirónom po dobu maximálne šiestich týždňov, nepreukázali účinnosť buspirónu v dávkach odporúčaných pre dospelých pri liečbe generalizovanej úzkostnej poruchy u detí a dospievajúcich vo veku 6 – 17 rokov. Výsledky z týchto skúšaní naznačujú, že buspirón je vo všeobecnosti dobre tolerovaný u pediatrických pacientov s úzkostnými poruchami a má profil vedľajších účinkov, ktorý je v súlade so známym profilom znášanlivosti buspirónu u dospelých.