Tieto informácie slúžia len na vzdelávacie účely. Nie sú lekárskou radou. Vždy konzultujte s kvalifikovaným lekárom.
OTC
DOLSIN 1 ml Injekčný roztok
INN: pethidini
Aktualizované: 2026-04-11
Dostupné v:
🇨🇿🇩🇪🇬🇧🇸🇰
Forma
—
Dávkovanie
—
Spôsob podania
—
Skladovanie
—
O lieku
Výrobca
Amino AG, Fabrikation pharmazeutischer und chemischer Produkte
User Reviews
Reviews reflect personal experiences and are not medical advice. Always consult your doctor.
(CH)
ATC kód
N02AB02
Zdroj
SWISSMEDIC
Farmakoterapeutická skupina: analgetiká, deriváty fenylpiperidínu, ATC kód: N02AB02
Mechanizmus účinku
Petidín pôsobí interakciou s opiátovými receptormi hlavne typu mí v mozgovej kôre, thalame, vo formatio reticularis, v limbicko-hypotalamickom systéme, v periakveduktálnej šedi a v substantia gelatinosa.
Aktiváciou receptorov dochádza k hyperpolarizácii membrány nervových buniek alebo k inhibícii excitačných neurónov. Najvýraznejšie sa agonistický účinok petidínu prejavuje na mí receptoroch. Výsledkom je aktivácia mí
1
receptorov so supraspinálnou analgéziou, sedáciou, eufóriou, resp. dysfóriou. Pôsobením na mí
2
receptory vyvoláva miózu, depresiu dychu. Afinita ku kapa receptoru je nižšia, ale s výraznou odpoveďou.
Petidín má tlmivý účinok na CNS. Výrazne tlmí akútnu a chronickú bolesť, vyvoláva celkovú uvoľnenosť, eufóriu. Aktiváciou kapa receptorov vzniká dysfória spojená s neschopnosťou sústrediť sa, letargiou a spavosťou. Analgetický účinok petidínu po subkutánnom alebo intramuskulárnom podaní nastupuje asi po 10 minútach s vrcholom asi za 1 hodinu a trvaním asi 2 – 4 hodiny.
Petidín tlmí dýchanie menej výrazne ako morfín. Znižuje citlivosť dýchacieho centra na CO
2
. Vrchol dychovej depresie sa dostavuje asi o 1 hodinu po parenterálnom podaní, asi po 2 hodinách od podania sa vracia k východiskovým hodnotám, hoci minútový dychový objem je znížený ešte aj po 4 hodinách. Excitačný účinok na CNS sa prejavuje tremorom, svalovými zášklbmi až kŕčmi.
Petidín aktivuje receptory hladkého svalu žalúdka a čriev podobne ako ostatné opioidy, avšak vo vzťahu k analgetickému účinku s menšou intenzitou. Po ekvianalgetickej dávke je zvýšenie tonusu Oddiho sfinktera a biliárneho tlaku menej výrazné ako po morfíne.
Depresia dýchania a retencia CO
2
vedie ku dilatácii mozgových ciev, a tým ku zvýšeniu intrakraniálneho tlaku. Dráždi chemorecepčnú zónu pre zvracanie, čím vyvoláva nauzeu a dávenie.
Liberácia histamínu spôsobuje svrbenie, urtikáriu v mieste podania, systémovo sa prejaví bronchospazmom a hypotenziou, čo môže mať závažné dôsledky pre astmatického pacienta.
⚠️ Upozornenia
K život ohrozujúcim nežiaducim reakciám patrí depresia dýchania, kóma, kŕče a hypotenzia. Pri depresii dýchania je liekom voľby opioidný antagonista naloxón a zabezpečenie riadeným dýchaním.
Kontinuálne podávanie liečiva vyvoláva liekovú závislosť.
U pacientov nad 70 rokov môže dôjsť v dôsledku zmenenej väzby na bielkoviny, zmeneného distribučného priestoru a spomalenej eliminácie ku zvýšeniu plazmatickej koncentrácie petidínu. Pri opakovanom podávaní sa preto odporúča redukovať celkovú dennú dávku na polovicu dávkovania u dospelých.
Pacienti s cirhózou môžu mať po intravenóznom podaní až o polovicu znížený klírens petidínu
a 2-krát predĺžený biologický polčas liečiva. Pri opakovanom podávaní je preto potrebné predĺžiť na dvojnásobok interval medzi dávkami, alebo redukovať dávku na 50 – 70 %.
U pacientov s poruchou funkcie obličiek stúpa plazmatická koncentrácia metabolitu norpetidínu, ktorý má excitačné účinky na CNS a môže spôsobiť zvýšenú dráždivosť alebo kŕče. Zvýšené vylučovanie petidínu a norpetidínu sa dá docieliť acidifikáciou moču.
Sérotonínový syndróm:
Vzhľadom na riziko vzniku sérotonínového syndrómu sa petidín nemá užívať v kombinácii so sérotonínergickými liekmi (pozri časť
4.5
).
Pediatrická populácia
Petidín má pomalšiu rýchlosť eliminácie a väčšiu variabilitu medzi jednotlivcami u novorodencov
a mladších dojčiat v porovnaní so staršími deťmi a dospelými, čo môže viesť k reakciám súvisiacim s dávkou, ako je respiračná depresia. Pokiaľ sa zvažuje použitie petidínu u novorodencov alebo mladších dojčiat (do veku 12 mesiacov), je potrebné posúdiť všetky potenciálne prínosy lieku oproti relatívnemu riziku pre pacienta.