⚠️ Upozornenia
V prvých 6 – 10 týždňoch liečby metyldopou sa má skontrolovať krvný obraz a urobiť Coombsov test, neskôr zopakovať každý ½ – 1 rok. 10 – 20 % pacientov môže mať Coombsov test pozitívny, najmä ak užíva viac ako 1 g metyldopy denne počas pol roka alebo roka.
Menej ako v 5 % sa u týchto pacientov môže vyvinúť hemolytická anémia. V takom prípade je nutné metyldopu vysadiť. Po vysadení metyldopy dôjde k zastaveniu hemolytickej anémie. Ak nie, vyžaduje sa hormonálna liečba, alebo treba uvážiť iné príčiny hemolytickej anémie. Ak bola anémia spôsobená metyldopou, pacient ďalšiu liečbu metyldopou nemá dostávať. Pozitívny Coombsov test sa mení na negatívny v priebehu týždňov alebo mesiacov po ukončení liečby metyldopu.
Prioritná prítomnosť pozitivity priameho Coombsovho testu alebo jej vývoj nie je sama o sebe kontraindikáciou pre liečbu metyldopou. Ak sa pozitivita Coombsovho testu vyvinie počas liečby metyldopou, má sa vylúčiť možnosť hemolytickej anémie, alebo lekár má určiť, či je pozitivita Coombsovho testu klinicky významná. Problém môže vzniknúť, keď pacient potrebuje transfúziu.
V takom prípade sa má urobiť priamy aj nepriamy Coombsov test. Pri neprítomnosti hemolytickej anémie je obvykle pozitívny iba priamy Coombsov test. Ak je aj nepriamy Coombsov test pozitívny, problémy môžu nastať v krížovej krvnej skúške, preto je potrebná prítomnosť odborníka pre transfúziu alebo hematológiu.
V prvých 6 – 12 týždňoch terapie, alebo v prípade horúčky neznámeho pôvodu, je potrebná kontrola funkcie pečene. Ak sa objavia zmeny v pečeňových enzýmoch alebo ikterus, treba predpokladať hypersenzitívnu reakciu, čo môže spôsobiť cholestázu, hepatocelulárne poškodenie alebo hepatitídu. Veľmi zriedkavo sa môže objaviť fatálna hepatálna nekróza. Preto sa má v prípade zmien pečeňových enzýmov, alebo symptómov hepatálnej insuficiencie okamžite prerušiť liečba metyldopou. Takíto pacienti už nikdy nemajú znovu dostávať metyldopu. Ak sú teplota a abnormality vo funkcii pečene spôsobené metyldopou, vrátia sa do normálu po prerušení liečby. Ani takíto pacienti už ďalej nemajú dostávať metyldopu.
Pacientov s ochorením pečene alebo so zmenami pečeňových funkcií v anamnéze treba liečiť s extrémnou opatrnosťou.
Veľmi zriedkavo sa objaví granulocytopénia a trombocytopénia. Obvykle sa vrátia na normálne hodnoty po prerušení liečby metyldopou.
U niektorých pacientov sa môže počas liečby metyldopu objaviť opuch alebo prírastok hmotnosti, čo možno odstrániť pridaním diuretika. V liečbe metyldopou sa nemá pokračovať, ak edém progreduje alebo ak sa vyvinú príznaky srdcového zlyhávania.
Dialýza odstráni metyldopu, preto sa po tejto procedúre môže vrátiť hypertenzia (pozri časť
4.2
).
Keďže metyldopa fluoreskuje pri tých istých vlnových dĺžkach ako katecholamíny, pri vyšetrení sa môžu zistiť vysoké množstvá močových katecholamínov, čo interferuje s diagnózou feochromocytómu. Metyldopa však neinterferuje s meraním kyseliny vanilínmandľovej (VMA).
Počas liečby metyldopou sa majú redukovať dávky anestetík. Ak sa počas anestézie objaví hypotenzia, treba ju kontrolovať použitím vazopresorov. Adrenergné receptory ostávajú počas liečby metyldopou senzitívne (pozri časť
4.5
).
U pacientov so závažným bilaterálnym cerebrovaskulárnym ochorením sa môžu zriedkavo objaviť mimovoľné choreo-atetotické pohyby (pozri časť
4.8
).
Extrémna opatrnosť je potrebná pri liečbe pacientov alebo blízkych príbuzných pacientov s hepatálnou porfýriou.
Počas liečby metyldopou je potrebné vyhnúť sa konzumácii alkoholu. Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné
množstvo sodíka.