Pulmozyme 2,5 ml Roztok pre rozprašovač

Farmakoterapeutická skupina: Antitusiká a lieky proti nachladnutiu, mukolytiká, ATC kód: R05CB13 Ľudská rekombinantná DN-áza je geneticky vytvorená verzia prirodzene sa vyskytujúceho ľudského enzýmu, ktorý štiepi extracelulárnu DNA. Retencia viskózneho hnisavého sekrétu v dýchacích cestách prispieva k zníženiu funkcie pľúc a k zhoršeniu infekcií. Hnisavé sekréty obsahujú veľmi vysoké koncentrácie extracelulárnej DNA, viskózneho polyaniónu uvoľňovaného degenerujúcimi leukocytmi, ktoré sa hromadia ako odpoveď na infekciu. In vitro dornáza alfa hydrolyzuje DNA v spúte a významne znižuje viskóznu elasticitu spúta pri cystickej fibróze. Výsledky z klinických štúdií Pacienti starší ako 5 rokov s FVC nad 40 % predpokladanej hodnoty Účinnosť a bezpečnosť sa stanovovala v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej klinickej štúdie (Z0342/Z0343), v ktorej pacienti dostávali 2,5 mg Pulmozyme raz alebo dvakrát denne počas 24 týždňov. Pulmozyme znížil relatívne riziko exacerbácií v dýchacej sústave o 27 % pri podávaní raz denne a o 29 % pri podávaní dvakrát denne. Subanalýza údajov naznačuje, že účinnosť Pulmozyme na exacerbáciu v dýchacej sústave u starších pacientov (> 21 rokov) môže byť nižšia, než u mladších pacientov, a že u starších pacientov môže byť potrebné dávkovanie dvakrát denne. Zníženie rizika respiračných exacerbácií pozorovaných u pacientov liečených Pulmozyme pretrvávalo v priebehu štúdie a neodpovedalo zlepšeniu hodnoty FEV1 v priebehu úvodných dvoch týždňoch liečby. V priebehu 8 dní od začiatku liečby Pulmozyme vzrástla priemerná hodnota FEV1 od východiskovej hodnoty o 7,9 % u pacientov liečených raz denne a o 9,0 % u pacientov liečených dvakrát denne. Celková priemerná hodnota FEV1 pozorovaná v priebehu 6 – mesačnej liečby vzrástla o 5,8 % pri dávkach podávaných raz denne a o 5,6 % pri dávkach podávaných dvakrát denne v porovnaní s východiskovými hodnotami. Pacienti, ktorí dostávali placebo, nevykazovali významné priemerné zmeny pri testovaní funkcií pľúc. Pacienti vo veku 6-10 rokov s FVC nad 85 % predpokladanej hodnoty Štúdie Z0713g/M60010 boli placebom kontrolované, dvojito zaslepené štúdie na stanovenie účinnosti Pulmozyme na pľúcne funkcie u pacientov s minimálnym dôkazom pľúcneho poškodenia definovaného pomocou FVC ≥ 85 %. Po 2 rokoch liečby dávkou 2,5 mg raz denne bol prospech liečby pozorovaný u FEV1 pacientov liečených Pulmozyme v porovnaní s pacientami liečenými placebom 3,2 ± 1,2 % predpokladanej hodnoty (p = 0,006). Vzostup FEV1 sa pozoroval do 48 týždňov liečby; po 2 rokoch si pacienti liečení Pulmozyme zachovali hodnotu FEV1 ako na začiatku liečby, zatiaľ čo u pacientov v kontrolnej skupine došlo k priemernému poklesu od začiatku liečby. V tejto populácii bol väčší prínos v hodnotách FEF25 - 75 (7,9 ± 2,3, p = 0,008) zaznamenaný u pacientov liečených Pulmozyme oproti placebu, zatiaľ čo rozdiel v hodnotách FVC (0,7 ± 1,0, p = 0,51) nebol významný. Riziko exacerbácií v dýchacej sústave sa znížilo o 34 % u pacientov liečených Pulmozyme (p = 0,048). Subanalýza nepreukázala žiadnu koreláciu medzi touto odpoveďou a zmenou FEV1 za 4 týždne.