ZOVUDEX 125 mg Tableta

Farmakoterapeutická skupina: antivirotikum ATC kód: J05AB15 Brivudín, liečivo Zovudexu, je jedným z najúčinnejších analógov nukleozidov, ktoré inhibujú replikáciu vírusov varicella-zoster (VZV).‍‍‍‍‍‍​​​‍​​​​​​ Obzvlášť citlivé sú najmä klinické kmene VZV. V bunkách infikovaných vírusom podstupuje brivudín sériu postupných fosforylácií vedúcich ku vzniku brivudín- trifosfátu, ktorý inhibuje replikáciu vírusov. Vnútrobunková konverzia brivudínu na fosforylované deriváty je katalyzovaná enzýmami zakódovanými vo víruse (najmä tymidínkinázou). K fosforylácii dochádza len v infikovaných bunkách, čo vysvetľuje vysokú selektivitu brivudínu k bunkám, ktoré sú nosičom vírusu. Brivudín-trifosfát vytvorený v infikovaných bunkách pretrváva intracelulárne viac ako 10 hodín a interaguje s DNA polymerázou vírusu. Výsledkom tejto interakcie je účinná inhibícia replikácie vírusu. Mechanizmus rezistencie je založený na nedostatku vírusovej tymidínkinázy (TK). V klinických podmienkach je vznik rezistencie podmienený chronickou liečbou antivirotikami a imunodeficienciou pacienta; výskyt oboch uvedených stavov je pri daných indikáciách a dávkovaní nepravdepodobný. Koncentrácia brivudínu, ktorá inhibuje replikáciu vírusu in vitro (IC50 ) je 0,001 μg /ml (rozsah 0,0003 – 0,003 μg /ml). Brivudín teda 200 až 1000 násobne účinnejšie inhibuje replikáciu VZV in vitro ako aciklovir a penciklovir. U ľudí, ktorým sa podávala odporúčaná dávka (125 mg 1 krát denne), bola maximálna plazmatická koncentrácia brivudínu (Cssmax ) 1,7 μg /ml (t.j. 1000 násobne vyššia ako je IC50 in vitro) a minimálna koncentrácia (Cssmin ) je 0,06 μg /ml (t.j. minimálne 60 násobok IC50 ). V štádiu intenzívneho množenia vírusu má brivudín veľmi rýchly nástup účinku, 50 % inhibícia replikácie vírusov sa dosiahne do 1 hodiny po podaní lieku. Antivírusové pôsobenie brivudínu sa dokázalo aj v experimentoch na zvieratách infikovaných Simian vírusom (opice) alebo vírusom herpes simplex typ 1 (myši a morčatá). Brivudín je účinný voči vírusu herpes simplex typu 1, avšak voči vírusu herpes simplex typu 2 nemá signifikantnú antivirálnu účinnosť. Inhibícia replikácie vírusu je základom účinnosti Zovudexu na rýchle vymiznutie kožných manifestácií u pacientov v skorých štádiách infekcie herpes zoster. Vysoký antivírusový potenciál brivudínu in vitro sa odzrkadľuje vo výbornej klinickej účinnosti pozorovanej po dobu od začiatku terapie po objavenie sa poslednej vezikulárnej erupcie, v komparatívnych klinických štúdiách s aciklovirom: priemerný čas bol u brivudínu o 25 % kratší (13,5 h) v porovnaní s aciklovirom (18 h). Okrem toho, relatívne riziko vzniku postherpetickej neuralgie (PHN) u imunokompetentných pacientov nad 50 rokov liečených na herpes zoster bolo o 25 % nižšie u brivudínu (PHN sa zaznamenala u 33 % pacientov) ako u acikloviru (PHN sa zaznamenala u 43 % pacientov).