Tresiba 100 jednotiek/ml injekčný roztok v naplnenom pere

Farmakoterapeutická skupina: Antidiabetiká. Inzulíny a analógy na injekciu, pôsobiace dlhodobo. ATC kód: A10AE06. Mechanizmus účinku Inzulín degludek sa špecificky viaže na ľudský inzulínový receptor, čo vedie k rovnakým farmakologickým účinkom, ako v prípade ľudského inzulínu. Účinok inzulínu na znižovanie hladiny glukózy v krvi je spôsobený uľahčeným vychytávaním glukózy po naviazaní inzulínu na receptory v svalových a tukových bunkách a súbežnou inhibíciou tvorby glukózy v pečeni. Farmakodynamické účinky Tresiba je bazálny inzulín, ktorý po subkutánnom podaní injekcie vytvára rozpustné multihexaméry. Vznikne tak zásoba, z ktorej sa inzulín degludek kontinuálne pomaly absorbuje do krvného obehu, čo vedie k rovnomernému a stabilnému účinku lieku Tresiba na znižovanie hladiny glukózy (pozri obrázok 1). Na rozdiel od inzulínu glargínu bol počas 24 hodín účinok lieku Tresiba podávaného raz denne na znižovanie hladiny glukózy rovnomerne rozdelený medzi prvých a druhých 12 hodín (AUCGIR,0-12h,SS/AUCGIR,celk.,SS= 0,5). Čas od podania injekcie (hodiny) Liečba IDeg 0,6 jednotky/kg Rýchlosť infúzie glukózy (mg/(kg*min)) Obrázok 1 Profily rýchlosti infúzie glukózy, vyrovnaný, ustálený stav – priemerné profily 0 – 24 hodín – IDeg 100 jednotiek/ml 0,6 jednotky/kg – skúšanie 1 987 Trvanie účinku lieku Tresiba je viac ako 42 hodín v rozsahu liečebnej dávky. Ustálený stav sa dostaví po 2 – 3 dňoch podávania lieku. Variabilita medzi jednotlivými dňami vyjadrená ako koeficient variability účinku na znižovanie hladiny glukózy počas jedného dávkovacieho intervalu 0-24 hodín v ustálenom stave (AUCGIR,τ,SS) je pre inzulín degludek 20 %, čo je signifikantne nižšie ako pre inzulín glargín (100 jednotiek/ml). Celkový účinok na zníženie hladiny glukózy lieku Tresiba sa lineárne zvyšuje s rastúcou dávkou. Celkový účinok na znižovanie hladiny glukózy po podaní rovnakých dávok je porovnateľný pri liekoch Tresiba 100 jednotiek/ml a 200 jednotiek/ml. Neexistuje žiadny klinicky významný rozdiel vo farmakodynamických účinkoch tohto lieku medzi staršími a mladšími pacientmi. Klinická účinnosť a bezpečnosť Vykonalo sa 11 kontrolovaných, otvorených, randomizovaných, paralelných, medzinárodných klinických skúšaní typu „treat-to-target“ (liečba na dosahovanie cieľových hodnôt) trvajúcich 26 alebo 52 týždňov, v ktorých bolo liečených 4 275 pacientov liekom Tresiba (1 102 pacientov s diabetom mellitus 1. typu a 3 173 pacientov s diabetom mellitus 2. typu). V otvorených klinických skúšaniach sa účinky lieku Tresiba testovali u pacientov s diabetom 1. typu (Tabuľka 2), u inzulín naivných pacientov (začiatok liečby inzulínom pri diabete 2. typu, Tabuľka 3), a u pacientov, ktorí predtým používali inzulín (intenzifikácia liečby inzulínom pri diabete 2. typu, Tabuľka 4), s fixným i flexibilným časom podávania (Tabuľka 5) a bola potvrdená non-inferiorita zníženia HbA1c od začiatku liečby do konca skúšania vo všetkých skúšaniach v porovnaní so všetkými komparátormi (inzulín detemir a inzulín glargín (100 jednotiek/ml)). Kým zlepšenia v hladine HbA1c boli v porovnaní s inými inzulínovými liekmi non-inferiórne, v porovnaní so sitagliptínom bol liek Tresiba štatisticky signifikantne lepší z hľadiska znižovania hladiny HbA1c (Tabuľka 4). V prospektívne plánovanej metaanalýze siedmich otvorených konfirmačných skúšaní typu „treat-to- target“ u pacientov s diabetom mellitus 1. a 2. typu dosiahol liek Tresiba superioritu, pokiaľ ide o nižší počet potvrdených hypoglykémií súvisiacich s liečbou (vďaka lepšiemu výsledku v prípade diabetu mellitus 2. typu, pozri Tabuľku 1) a nočných potvrdených hypoglykémií v porovnaní s inzulínom glargínom (100 jednotiek/ml) (podávaný podľa SPC). Zníženie hypoglykémie sa v prípade lieku Tresiba dosiahlo pri nižšej priemernej hodnote glykémie nalačno ako v prípade inzulínu glargínu. Tabuľka 1 Výsledky metaanalýzy hypoglykémie Potvrdená hypoglykémia a Odhadovaný pomer rizika (inzulín degludek/inzulín glargín) Celková Nočná Diabetes mellitus 1. typu + 2. typu (spolu) 0,91* 0,74* Udržiavacie obdobie b 0,84* 0,68* Geriatrickí pacienti ≥ 65 rokov 0,82 0,65* Diabetes mellitus 1. typu 1,10 0,83 Udržiavacie obdobie b 1,02 0,75* Diabetes mellitus 2. typu 0,83* 0,68* Udržiavacie obdobie b 0,75* 0,62* Len bazálna liečba u inzulín naivných pacientov 0,83* 0,64* *Štatisticky významné a Potvrdená hypoglykémia bola definovaná ako prípady potvrdené glykémiou < 3,1 mmol/l alebo ako situácia, keď pacient potreboval pomoc tretej strany. Potvrdená nočná hypoglykémia bola definovaná ako prípady medzi polnocou a 6. hodinou rannou. b Prípady počínajúc 16. týždňom Dlhodobá liečba inzulínom Tresiba nevedie ku klinicky významnej tvorbe protilátok proti inzulínu. Tabuľka 2 Výsledky otvorených klinických skúšaní s diabetom mellitus 1. typu 52 týždňov liečby 26 týždňov liečby Tresiba 1 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 1 Tresiba 1 Inzulíndetemir 1 N 472 157 302 153 HbA1c (%) Koniec skúšania 7,3 7,3 7,3 7,3 Priemerná zmena –0,40 –0,39 –0,73 –0,65 Rozdiel: –0,01 [–0,14; 0,11] Rozdiel: –0,09 [–0,23; 0,05] Glykémia nalačno(mmol/l) Koniec skúšania 7,8 8,3 7,3 8,9 Priemerná zmena –1,27 –1,39 –2,60 –0,62 Rozdiel: –0,33 [–1,03; 0,36] Rozdiel: –1,66 [–2,37; –0,95] Miera hypoglykémie (na rok liečby pacienta) Závažná 0,21 0,16 0,31 0,39 Potvrdená 2 42,54 40,18 45,83 45,69 Pomer: 1,07 [0,89; 1,28] Pomer: 0,98 [0,80; 1,20] Potvrdená nočná 2 4,41 5,86 4,14 5,93 Pomer: 0,75 [0,59; 0,96] Pomer: 0,66 [0,49; 0,88] 1 Režim raz denne + inzulín aspartát na pokrytie potreby inzulínu v čase jedla 2 Potvrdená hypoglykémia bola definovaná ako prípady potvrdené glykémiou < 3,1 mmol/l alebo ako situácia, keď pacient potreboval pomoc tretej strany. Potvrdená nočná hypoglykémia bola definovaná ako prípady medzi polnocou a 6. hodinou rannou. Tabuľka 3 Výsledky otvorených klinických skúšaní s inzulín naivným diabetom mellitus 2. typu (začiatok liečby inzulínom) 52 týždňov liečby 26 týždňov liečby Tresiba 1 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 1 Tresiba 1 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 1 N 773 257 228 229 HbA1c (%) Koniec skúšania 7,1 7,0 7,0 6,9 Priemerná zmena –1,06 –1,19 –1,30 –1,32 Rozdiel: 0,09 [–0,04; 0,22] Rozdiel: 0,04 [–0,11; 0,19] Glykémia nalačno(mmol/l) Koniec skúšania 5,9 6,4 5,9 6,3 Priemerná zmena –3,76 –3,30 –3,70 –3,38 Rozdiel: –0,43 [–0,74; –0,13] Rozdiel: –0,42 [–0,78; –0,06] Miera hypoglykémie (na rok liečby pacienta) Závažná 0 0,02 0 0 Potvrdená 2 1,52 1,85 1,22 1,42 Pomer: 0,82 [0,64; 1,04] Pomer: 0,86 [0,58; 1,28] Potvrdená nočná 2 0,25 0,39 0,18 0,28 Pomer: 0,64 [0,42; 0,98] Pomer: 0,64 [0,30; 1,37] 1 Režim raz denne + metformín ± DPP-IV inhibítor 2 Potvrdená hypoglykémia bola definovaná ako prípady potvrdené glykémiou < 3,1 mmol/l alebo ako situácia, keď pacient potreboval pomoc tretej strany. Potvrdená nočná hypoglykémia bola definovaná ako prípady medzi polnocou a 6. hodinou rannou. Tabuľka 4 Výsledky otvorených klinických skúšaní s diabetom mellitus 2. typu: vľavo – predtým používajúci bazálny inzulín, vpravo – inzulín naivní 52 týždňov liečby 26 týždňov liečby Tresiba 1 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 1 Tresiba 2 Sitagliptín 2 N 744 248 225 222 HbA1c (%) Koniec skúšania 7,1 7,1 7,2 7,7 Priemerná zmena –1,17 –1,29 –1,56 –1,22 Rozdiel: 0,08 [–0,05; 0,21] Rozdiel: –0,43 [–0,61; –0,24] Glykémia nalačno(mmol/l) Koniec skúšania 6,8 7,1 6,2 8,5 Priemerná zmena –2,44 –2,14 –3,22 –1,39 Rozdiel: –0,29 [–0,65; 0,06] Rozdiel: –2,17 [–2,59; –1,74] Miera hypoglykémie (na rok liečby pacienta) Závažná hypoglykémia 0,06 0,05 0,01 0 Potvrdená 3 11,09 13,63 3,07 1,26 Pomer: 0,82 [0,69; 0,99] Pomer: 3,81 [2,40; 6,05] Potvrdená nočná 3 1,39 1,84 0,52 0,30 Pomer: 0,75 [0,58; 0,99] Pomer: 1,93 [0,90; 4,10] 1 Režim raz denne + inzulín aspartát na pokrytie potreby inzulínu v čase jedla + metformín + pioglitazón 2 Režim raz denne + metformín SU/glinid ± pioglitazón 3 Potvrdená hypoglykémia bola definovaná ako prípady potvrdené glykémiou < 3,1 mmol/l alebo ako situácia, keď pacient potreboval pomoc tretej strany. Potvrdená nočná hypoglykémia bola definovaná ako prípady medzi polnocou a 6. hodinou rannou. Tabuľka 5 Výsledky otvoreného klinického skúšania s diabetom mellitus 2. typu s flexibilným dávkovaním lieku Tresiba Tresiba 1 26 týždňová liečbaTresiba Flex 2 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 3 N 228 229 230 HbA1c (%) Koniec skúšania 7,3 7,2 7,1 Priemerná zmena -1,07 -1,28 -1,26 Rozdiel: -0,13 [-0,29; 0,03] 5 Rozdiel: 0,04 [-0,12; 0,20] Glykémia nalačno (mmol/l) Koniec skúšania 5,8 5,8 6,2 Priemerná zmena vočivýchodiskovej hodnote -2,91 -3,15 -2,78 Rozdiel: -0,05 [-0,45; 0,35] 5 Rozdiel: -0,42 [-0,82; -0,02] Miera hypoglykémie(na rok liečby pacienta) Závažná 0,02 0,02 0,02 Potvrdená 4 3,63 3,64 3,48 Pomer: 1,10 [0,79;1,52] 6 Pomer: 1,03 [0,75;1,40] Potvrdená nočná 4 0,56 0,63 0,75 Pomer: 1,18 [0,66;2,12] 6 Pomer: 0,77 [0,44;1,35] 1 Režim raz denne (s hlavným večerným jedlom) + jedno alebo dve z nasledujúcich perorálnych antidiabetík: SU, metformín alebo inhibítor DPP-4. 2 Flexibilný režim raz denne (intervaly približne 8 – 40 hodín medzi dávkami) + jedno alebo dve z nasledujúcich perorálnych antidiabetík: SU, metformín alebo inhibítor DPP-4. 3 Režim raz denne + jedno alebo dve z nasledujúcich perorálnych antidiabetík: SU, metformín alebo inhibítor DPP-4. 4 Potvrdená hypoglykémia bola definovaná ako prípady potvrdené glykémiou < 3,1 mmol/l alebo ako situácia, keď pacient potreboval pomoc tretej strany. Potvrdená nočná hypoglykémia bola definovaná ako prípady medzi polnocou a 6. hodinou rannou. 5 Rozdiel medzi liekmi Tresiba Flex - Tresiba. 6 Pomer v prípade liekov Tresiba Flex/Tresiba. V 104-týždňovom klinickom skúšaní, 57 % pacientov s diabetom 2. typu, ktorí boli liečení liekom Tresiba (inzulín degludek) v kombinácii s metformínom, dosiahlo cieľovú hodnotu HbA1c < 7,0 % a zostávajúci pacienti pokračovali v 26-týždňovom otvorenom klinickom skúšaní a boli randomizovaní, aby sa im pridal liraglutid alebo jedna dávka inzulínu aspartátu (s hlavným jedlom). V skupine inzulín degludek + liraglutid, bola dávka inzulínu znížená o 20 %, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie. Pridanie liraglutidu spôsobilo štatisticky významné väčšie zníženie HbA1c (-0,73 % v prípade liraglutidu vs. -0,40 % v prípade komparátora, odhadované priemerné hodnoty) a telesnej hmotnosti (-3,03 vs. 0,72 kg, odhadované priemerné hodnoty). Výskyt hypoglykémií (na pacienta na rok liečby) bol štatisticky významne nižší, keď sa pridal liraglutid, v porovnaní s pridaním jednej dávky inzulínu aspartátu (1,0 vs. 8,15; pomer: 0,13; 95 % CI: 0,08 až 0,21). Okrem toho, dve 64-týždňové kontrolované, dvojito zaslepené, randomizované, prekrížené klinické skúšania typu „treat-to- target“ (liečba na dosahovanie cieľových hodnôt) boli vykonané s pacientmi s aspoň jedným rizikovým faktorom hypoglykémie a s diabetom 1. typu (501 pacientov) alebo diabetom 2. typu (721 pacientov). Pacienti boli randomizovaní, buď na liek Tresiba alebo inzulín glargín (100 jednotiek/ml) s následným prekríženým skúšaním. Tieto skúšania hodnotili výskyt hypoglykémie pri liečbe liekom Tresiba v porovnaní s inzulínom glargínom (100 jednotiek/ml) (pozri Tabuľka 6). Tabuľka 6 Výsledky dvojito zaslepených, prekrížených klinických skúšaní pri diabete mellitus 1. a 2. typu Diabetes mellitus 1. typu Diabetes mellitus 2. typu Tresiba 1 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 1 Tresiba 2 Inzulín glargín(100 jednotiek/ml) 2 N 501 721 HbA1c (%) Východiskováhodnota 7,6 7,6 Koniec liečby 6,9 6,9 7,1 7,0 Glykémia nalačno (mmol/l) Východiskováhodnota 9,4 7,6 Koniec liečby 7,5 8,4 6,0 6,1 Miera závažnej hypoglycaemie 3 Udržiavacieobdobie 4 0,69 0,92 0,05 0,09 Pomer: 0,65 [0,48; 0,89] Pomer: 0,54 [0,21; 1,42] Miera závažnej alebo BG potvrdenej symptomatickej hypoglykémie 3,5 Udržiavacieobdobie 4 22,01 24,63 1,86 2,65 Pomer: 0,89 [0,85; 0,94] Pomer: 0,70 [0,61; 0,80] Miera závažnej alebo BG potvrdenej symptomatickej nočnej hypoglykémie 3.5 Udržiavacieobdobie 4 2,77 4,29 0,55 0,94 Pomer: 0,64 [0,56; 0,73] Pomer: 0,58 [0,46; 0,74] 1 Režim raz denne + inzulín aspartát na pokrytie potreby inzulínu v čase jedla 2 Režim raz denne +OAD (niektorá kombinácia metformínu, inhibítora dipeptyl peptidázy-4, inhibítora alfa-glukozidázy, tiazolidíndiónu a inhibítora-sodíkovo-glukózového kotransportéra-2 3 Expozícia na pacientorok 4 Epizódy od 16. týždňa v každom období liečby 5 Glykémia (BG) potvrdená symptomatickou hypoglykémiou bola definovaná ako epizódy potvrdené hodnotou plazmatickej glukózy menej ako 3,1 mmol/l, so syptómami zhodnými s hypoglykémiou. Nočná potvrdená hypoglykémia bola definovaná ako prípady medzi polnocou a 6 hodinou rannou. Kardiovaskulárne hodnotenie DEVOTE bolo randomizované, dvojito zaslepené a udalosťami riadené klinické skúšanie s priemerným trvaním 2 roky porovnávajúce kardiovaskulárnu bezpečnosť lieku Tresiba s inzulínom glargínom (100 jednotiek/ml) na 7 637 pacientoch s diabetes mellitus 2. typu s vysokým rizikom kardiovaskulárnych príhod. Primárnou analýzou bol čas od randomizácie do prvého výskytu 3-komponentej závažnej nežiaducej kardiovaskulárnej príhody (MACE) definovanej ako kardiovaskulárne úmrtie, nefatálny infarkt myokardu alebo nefatálna cievna mozgová príhoda. Toto skúšanie bolo navrhnuté ako non-inferiórne skúšanie, aby sa vylúčila vopred špecifikovaná miera rizika (HR) 1,3 MACE porovnávajúca liek Tresiba s inzulínom glargínom. Kardiovaskulárna bezpečnosť lieku Tresiba v porovnaní s inzulínom glagínom bola potvrdená (HR 0,91 [0,78; 1,06] (Obrázok 2). Výsledky analýzy podskupín (napr. pohlavie, trvanie diabetu, kardiovaskulárna riziková skupina a predchádzajúci inzulínový režim) bol v súlade s primárnou analýzou. MACE) 0,91 (0,78-1,06) 325 (8,51) 356 (9,32) CV Úmrtie 0,96 (0,76-1,21) 136 (3,56) 142 (3,72) Nefatálna cievna mozgová príhoda 0,90 (0,65-1,23) 71 (1,86) 79 (2,07) Nefatálny IM 0,85 (0,68-1,06) 144 (3,77) 169 (4,43) Všetky prípady úmrtí 0,91 (0,76-1,11) 202 (5,29) 221 (5,79) Hazard Ratio Inzulín degludek Inzulín glargín (95% CI) N (%) N (%) Primárna analýza (3-zložková 0,7 0,9 1 1,1 1,3 V prospech inzulínu degludeku V prospech inzulínu glargínu N: Počet jedincov s prvou príhodou potvrdenou EAC počas skúšania. %: Percento jedincov s prvou príhodou potvrdenou EAC v pomere k počtu randomizovaných jedincov. EAC: Komisia pre posudzovanie príhod. CV: Kardiovaskulárny. MI: Infarkt myokardu. CI: 95 % interval spoľahlivosti. Obrázok 2: Pruhový graf analýzy kompozitnej 3-zložkovej MACE a individuálnych kardiovaskulárnych cieľových ukazovateľov v DEVOTE Východisková hodnota HbA1c bola 8,4 % v obidvoch liečených skupinách a po 2 rokoch hodnota HbA1c bola 7,5 % v obidvoch s liekom Tresiba aj s glargínom. Tresiba bola superiórna v porovnaní s inzulínom glargínom z hľadiska nižšieho výskytu závažných hypoglykémií a nižšieho podielu subjektov, ktorí mali závažnú hypoglykémiu. Výskyt nočných závažných hypoglykémií bol signifikantne nižší s liekom Tresiba v porovnaní s inzulínom glargínom (Tabuľka 7). Tabuľka 7 Výsledky DEVOTE Tresiba 1 Inzulín glargín (100 jednotiek/ml) 1 N 3 818 3,819 Výskyt hypoglykémií (na 100 pacientorokov pozorovania) Závažná 3,70 6,25 Miera výskytu: 0,60 [0,48; 0,76] Nočná závažná 2 0,65 1,40 Miera výskytu: 0,47 [0,31; 0,73] Podiel pacientov s hypoglykémiou (percento pacientov) Závažná 4,9 6,6 Pomer šancí: 0,73 [0,60; 0,89] 1 Doplnok k štandardnej liečbe diabetu a kardiovaskulárneho ochorenia 2 Nočná hypoglykémia bola definovaná ako epizóda medzi polnocou a 6 hodinou rannou Gravidita Liek Tresiba sa skúmal v otvorenom, randomizovanom, aktívne kontrolovanom klinickom skúšaní, v ktorom boli gravidné ženy s diabetom mellitus 1. typu liečené v režime liečby bazál-bolus liekom Tresiba (92 žien) alebo inzulínom detemirom (96 žien) ako bazálnym inzulínom, v oboch prípadoch v kombinácii s inzulínom aspartom podávaným v čase jedla (EXPECT). Liek Tresiba bol non-inferiórny voči inzulínu detemiru podľa merania HbA1c na poslednej plánovanej návšteve určenej na meranie HbA1c pred pôrodom po 16. týždni gestácie. Navyše sa nepozoroval žiadny rozdiel medzi liečenými skupinami z hľadiska glykemickej kontroly (zmena v HbA1c , FPG a PPG) počas gravidity. Neboli pozorované žiadne klinicky relevantné rozdiely medzi liekom Tresiba a inzulínom detemirom v ukazovateľoch bezpečnosti matky: hypoglykémia, predčasný pôrod a nežiaduce udalosti počas gravidity). Preeklampsia bola hlásená u 12 účastníčok liečených liekom Tresiba (13,2%) a u 7 účastníčok (7,4%) liečených inzulínom detemirom. Neplánovaný cisársky rez bol hlásený u 23 účastníčok (25,3 %) liečených liekom Tresiba a u 15 účastníčok (16,0 %) liečených inzulínom detemirom. Väčšina nežiaducich udalostí hlásených v oboch skupinách nemala ťažký priebeh, mala miernu závažnosť, pravdepodobne nesúvisela so skúšaným liekom a výsledok bol „zotavenie/ustúpenie“. U účastníčok randomizovaných v skúšaní neboli hlásené žiadne prípady smrti. Neboli hlásené žiadne prípady perinatálnej ani neonatálnej smrti. Nepozorovali sa žiadne klinicky významné rozdiely medzi liekom Tresiba a inzulínom detemirom v klinických ukazovateľoch (predčasná smrť plodu, prítomnosť významných abnormalít, neonatálna hypoglykémia, perinatálna mortalita, neonatálna mortalita, fetálna makrozómia, nadmerná veľkosť na gestačný vek a nežiaduce udalosti u dojčaťa počas 30 dní po narodení). Pediatrická populácia Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií pre liek Tresiba v nasledujúcich prípadoch: Novorodenci a dojčatá od narodenia do veku 12 mesiacov s diabetom mellitus 1. typu a deti od narodenia do veku 10 rokov s diabetom mellitus 2. typu vzhľadom na to, že ochorenie alebo stav, na liečenie ktorého je konkrétny liek určený, sa nevyskytuje v uvedenej podskupine detí a dospievajúcich (pozri časť 4.2 , pre informácie o použití v pediatrickej populácii). Účinnosť a bezpečnosť lieku Tresiba boli sledované v 1:1 randomizovanom kontrolovanom klinickom skúšaní s deťmi a dospievajúcimi s diabetom 1. typu počas 26 týždňov (n=350), ktorá následne pokračovala predĺžením o ďalších 26 týždňov (n=280). V skupine s liekom Tresiba bolo zahrnutých 43 detí vo veku 1–5 rokov, 70 detí vo veku 6–11 rokov a 61 dospievajúcich vo veku 12–17 rokov. Tresiba, dávkovaná raz denne, ukázala podobné zníženie HbA1c v 52. týždni a väčšie zníženie FPG z východiskovej hodnoty v porovnaní s komparátorom inzulínom detemirom, dávkovaným raz alebo dvakrát denne. To sa dosiahlo o 30 % nižšou dennou dávkou lieku Tresiba v porovnaní s inzulínom detemirom. Výskyt (prípady na pacientoroky liečby) závažných hypoglykémií (ISPAD definícia; 0,51 vs. 0,33), potvrdených hypoglykémií (57,71 vs. 54,05) a nočných potvrdených hypoglykémií (6,03 vs. 7,60) bol porovnateľný u lieku Tresiba s inzulínom detemirom. V oboch liečebných skupinách, mali deti vo veku 6-11 rokov numericky vyšší výskyt potvrdených hypoglykémií, ako iné vekové skupiny. Numericky vyšší výskyt závažných hypoglykémií u detí vo veku 6-11 rokov bol pozorovaný v skupine s liekom Tresiba. Výskyt prípadov hypoglykémie s ketoacidózou bol významne nižší pri lieku Tresiba v porovnaní s detemirom, 0,68 a 1,09 v uvedenom poradí. Pri lieku Tresiba sa nepreukázali žiadne problémy s bezpečnosťou v súvislosti s nežiaducimi udalosťami a štandardnými parametrami bezpečnosti. Vznik protilátok bol zriedkavý a nemal žiadny klinický dopad. Údaje o účinnosti a bezpečnosti u dospievajúcich pacientov s diabetom 2. typu boli extrapolované z údajov o dospievajúcich a dospelých pacientoch s diabetom 1. typu a dospelých pacientoch s diabetom 2. typu. Výsledky podporujú používanie lieku Tresiba u dospievajúcich pacientov s diabetom 2. typu.