Dagraduo 100 mg/10 mg filmom obalené tablety

Liek Dagraduo sa nemá používať u pacientov s diabetom mellitus 1.‍​‍‍‍​‍‍‍‍‍‍‍‍​‍ typu (pozri „Diabetická ketoacidóza“ v časti 4.4). Porucha funkcie obličiek Glykemická účinnosť dapagliflozínu závisí od funkcie obličiek a účinnosť je znížená u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek a pravdepodobne chýba u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2 ). U jedincov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min) mal vyšší podiel jedincov liečených dapagliflozínom nežiaduce reakcie zvýšeného kreatinínu, fosforu, parathormónu (PTH) a hypotenziu v porovnaní s placebom. Tento liek sa nemá začať podávať pacientom s GFR < 60 ml/min a má sa vysadiť pri GFR trvalo pod 45 ml/min. Fixná kombinácia sitagliptínu/dapagliflozínu sa neskúmala pri závažnej poruche funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min) alebo v konečnom štádiu renálneho ochorenia (ESRD). Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene U pacientov s poruchou funkcie pečene sú skúsenosti z klinických skúšaní obmedzené. Expozícia dapagliflozínu je zvýšená u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene. Fixná kombinácia sitagliptínu/dapagliflozínu sa môže použiť u pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie pečene. Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa majú vyšetriť pred začatím liečby a počas liečby. Tento liek sa neodporúča používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2 ). Akútna pankreatitída Použitie inhibítorov DPP-4 sa spája s rizikom vzniku akútnej pankreatitídy (pozri časť 4.8 ). Pacientov treba informovať o typickom príznaku akútnej pankreatitídy: pretrvávajúca silná bolesť brucha. Po vysadení sitagliptínu (s podpornou liečbou alebo bez nej) sa pozoroval ústup pankreatitídy, boli však hlásené veľmi zriedkavé prípady nekrotizujúcej alebo hemoragickej pankreatitídy a/alebo úmrtie. Ak existuje podozrenie na pankreatitídu, liek Dagraduo a ostatné potenciálne podozrivé lieky sa majú vysadiť; ak je akútna pankreatitída potvrdená, liek Dagraduo sa nemá začať znova podávať. U pacientov s pankreatitídou v anamnéze je potrebná opatrnosť. Deplécia objemu a/alebo hypotenzia Dapagliflozín zvyšuje diurézu, ktorá môže viesť k miernemu poklesu krvného tlaku pozorovanému v klinických štúdiách (pozri časť 5.1 ). Toto môže byť výraznejšie u pacientov s veľmi vysokou koncentráciou glukózy v krvi. Opatrnosť je potrebná u pacientov, u ktorých by dapagliflozínom privodený pokles krvného tlaku mohol predstavovať riziko, ako sú pacienti na antihypertenznej liečbe s anamnézou hypotenzie alebo starší pacienti. V prípade pridružených stavov, ktoré môžu viesť k deplécii objemu (napr. gastrointestinálne ochorenie), sa odporúča starostlivo sledovať stav objemu (napr. fyzikálne vyšetrenie, meranie krvného tlaku, laboratórne testy vrátane hematokritu a elektrolytov). U pacientov, u ktorých sa vyvinula deplécia objemu, sa odporúča dočasné prerušenie liečby dapagliflozínom, pokiaľ sa neupraví deplécia (pozri časť 4.8 ). Diabetická ketoacidóza U pacientov liečených inhibítormi kotransportéra sodíka/glukózy 2 (SGLT2), vrátane dapagliflozínu, boli hlásené zriedkavé prípady diabetickej ketoacidózy (DKA), vrátane život ohrozujúcich a fatálnych prípadov (pozri časť 4.8 ). V mnohých prípadoch bol prejav tohto stavu atypický len s mierne zvýšenými hodnotami glukózy v krvi, menej ako 14 mmol/l (250 mg/dl). Riziko výskytu diabetickej ketoacidózy sa musí zvážiť v prípade nešpecifických symptómov, ako sú nauzea, vracanie, anorexia, bolesť brucha, nadmerný smäd, ťažkosti s dýchaním, zmätenosť, neobvyklá únava alebo ospalosť. Ak sa vyskytnú tieto príznaky, pacienti majú byť okamžite vyšetrení na ketoacidózu, bez ohľadu na hladinu glukózy v krvi. U pacientov so suspektnou alebo diagnostikovanou DKA sa má liečba týmto liekom okamžite vysadiť. Liečba sa má prerušiť u pacientov hospitalizovaných kvôli závažným chirurgickým výkonom alebo akútnym závažným ochoreniam. U týchto pacientov sa odporúča sledovať hladinu ketónov. Uprednostňuje sa meranie hladiny ketónov v krvi namiesto moču. Liečba dapagliflozínom sa môže opäť začať, ak je hladina ketónov normálna a stav pacienta je stabilizovaný. Pred začatím liečby s týmto liekom sa majú zvážiť faktory v anamnéze pacienta, ktoré by ho mohli predisponovať ku ketoacidóze. Medzi pacientov, u ktorých môže byť vyššie riziko DKA, patria pacienti s nízkou funkčnou rezervou beta-buniek (napr. pacienti s diabetom 2. typu s nízkou hladinou C-peptidu alebo s latentným autoimunitným diabetom u dospelých (latent autoimmune diabetes in adults, LADA) alebo pacienti s pankreatitídou v anamnéze), pacienti so stavmi vedúcimi k obmedzenému príjmu potravy alebo závažnej dehydratácii, pacienti, u ktorých sú dávky inzulínu znížené a pacienti so zvýšenou potrebou inzulínu z dôvodu akútneho ochorenia, chirurgického výkonu alebo nadmerného požívania alkoholu. U týchto pacientov sa majú inhibítory SGLT2 používať s opatrnosťou. Obnovenie liečby inhibítorom SGLT2 u pacientov s anamnézou DKA prítomnou počas liečby inhibítorom SGLT2 sa neodporúča, pokiaľ nebol identifikovaný a odstránený iný jednoznačný spúšťací faktor. Bezpečnosť a účinnosť fixnej kombinácie sitagliptínu/dapagliflozínu u pacientov s diabetom 1. typu nebola stanovená a nemá sa používať na liečbu pacientov s diabetom 1. typu. V štúdiách s diabetom mellitus 1. typu s dapagliflozínom bola DKA hlásená s častou frekvenciou. Nekrotizujúca fasciitída perinea (Fournierova gangréna) U pacientov a pacientok užívajúcich inhibítory SGLT2 boli po uvedení lieku na trh hlásené prípady nekrotizujúcej fasciitídy perinea (známej tiež ako Fournierova gangréna) (pozri časť 4.8 ). Ide o zriedkavú, ale závažnú a potenciálne život ohrozujúcu udalosť, ktorá vyžaduje urgentný chirurgický zákrok a antibiotickú liečbu. Pacientov je potrebné upozorniť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich vyskytne kombinácia príznakov zahŕňajúcich bolesť, citlivosť, erytém alebo opuch v oblasti genitálií alebo perinea spolu s horúčkou alebo malátnosťou. Je potrebné si uvedomiť, že nekrotizujúcej fasciitíde môže predchádzať urogenitálna infekcia alebo perineálny absces. V prípade podozrenia na Fournierovu gangrénu sa má podávanie lieku Dagraduo prerušiť a má sa urýchlene začať liečba (zahŕňajúca antibiotiká a chirurgickú excíziu a vyčistenie rany). Reakcie z precitlivenosti Tento liek sa nesmie používať u pacientov, ktorí mali závažnú reakciu z precitlivenosti na akýkoľvek inhibítor DPP-4 (pozri časť 4.3 ). U pacientov liečených sitagliptínom boli po uvedení lieku na trh hlásené správy o závažných reakciách z precitlivenosti. Tieto reakcie zahŕňajú anafylaxiu, angioedém a exfoliatívne kožné choroby vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (pozri časť 4.8 ). Nástup týchto reakcií sa objavil v priebehu prvých 3 mesiacov po nasadení liečby, pričom niektoré hlásenia sa vyskytli po prvej dávke. Ak je podozrenie na reakciu z precitlivenosti, Dagraduo sa má vysadiť. Majú sa vyhodnotiť iné možné príčiny udalosti a má sa nasadiť alternatívna liečba diabetu. Infekcie močových ciest Vylučovanie glukózy močom môže súvisieť so zvýšeným rizikom infekcie močových ciest (pozri časť 4.8 ); preto sa má počas liečby pyelonefritídy alebo urosepsy zvážiť dočasné prerušenie liečby týmto liekom. Starší pacienti (≥ 65 rokov) Starší pacienti môžu mať zvýšené riziko vzniku deplécie objemu a je u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú liečení diuretikami. U starších pacientov je väčšia pravdepodobnosť, že majú poruchu funkcie obličiek a/alebo sú liečení antihypertenzívami, ktoré môžu spôsobiť zmeny renálnych funkcií, ako sú inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (Angiotensin Converting Enzyme Inhibitors, ACE-I) a blokátory receptorov typu 1 pre angiotenzín II (Angiotensin II type 1 Receptor Blockers, ARB). Na starších pacientov sa vzťahujú tie isté odporúčania s ohľadom na monitorovanie funkcie obličiek ako na ostatných pacientov (pozri časti 4.2 a 5.2 ). Bulózny pemfigoid U pacientov užívajúcich inhibítory DPP-4 vrátane sitagliptínu, boli po uvedení lieku na trh hlásené prípady bulózneho pemfigoidu. Ak je podozrenie na bulózny pemfigoid, liečba liekom Dagraduo sa má ukončiť. Zlyhávanie srdca Skúsenosti s dapagliflozínom u pacientov so zlyhávaním srdca triedy IV podľa klasifikácie NYHA sú obmedzené. Infiltratívna kardiomyopatia Pacienti s infiltratívnou kardiomyopatiou sa neskúmali. Zvýšený hematokrit Pri liečbe dapagliflozínom sa pozoroval zvýšený hematokrit (pozri časť 4.8 ). Pacienti s výrazným zvýšením hematokritu sa majú sledovať a vyšetriť na základné hematologické ochorenie. Amputácie dolných končatín V dlhodobých klinických štúdiách diabetu mellitus 2. typu s inhibítormi SGLT2 sa pozoroval zvýšený počet prípadov amputácie dolných končatín (hlavne prstov). Nie je známe, či sa jedná o skupinový účinok. Je dôležité odporučiť pacientom s diabetom pravidelnú preventívnu starostlivosť o chodidlá. Použitie s liekmi, o ktorých je známe, že spôsobujú hypoglykémiu V klinických skúškach so sitagliptínom ako monoterapiou a ako súčasťou kombinovanej liečby liekmi, o ktorých nie je známe, že spôsobujú hypoglykémiu (t.j. metformín a/alebo PPARγ agonista), bol výskyt hypoglykémie hlásenej pri sitagliptíne podobný výskytu u pacientov užívajúcich placebo. Sitagliptín aj dapagliflozín môžu individuálne zvýšiť riziko hypoglykémie, keď sa kombinujú s inzulínom alebo s látkami stimulujúcimi sekréciu inzulínu (pozri časť 4.8 ). Ak sa tento liek používa v kombinácii s inzulínom alebo s látkami stimulujúcimi sekréciu inzulínu (deriváty sulfonylmočoviny), môže byť potrebné zníženie dávky inzulínu alebo derivátov sulfonylmočoviny, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie. Laboratórne vyšetrenie moču Vzhľadom k mechanizmu účinku budú mať pacienti užívajúci dapagliflozín test na glukózu v moči pozitívny.